Brandon McYntire

1) Predstavíš sa nám trochu?

Písanie ma lákalo od základnej školy, hoci som na základnej škole bol len priemerný žiak. Na hodinách Slovenčiny takisto. Ale čítal som veľa kníh, mal som veľmi rád cestopisné knihy. Časom sa tento smer začal rozširovať. Vždy ma fascinovalo všetko ohľadom vesmíru, vedy, nevyriešených svetových záhadných fenoménov. Takisto veci mystické. No nie okultizmus. Často ma ľudia spájajú práve s týmto, ale nie je to tak. Okultizmus ma vôbec nikdy nezaujal a ani veci jemu podobné. Skôr vedecké vysvetlenia a bádanie. Veci medzi n nebom a zemou nie sú automaticky okultizmus . Existuje niečo čo nevidíme, to vieme všetci. Precestoval som v minulosti juh Európy a aj tam som stretol ľudí, ktorí sa zaoberajú týmto smerom. Detailnejšie sa dodnes zaoberám z jednou nevyriešenou záhadou - ostrov Rapa Nui. Mám svoju teóriu a dá sa povedať, že aj nejaký minimálny podklad na to, ako to všetko mohlo byť. Zatiaľ som o tom nikde neviedol diskusiu ani som o tom nič nepublikoval. Chce to svoj čas. Práce ktoré som vykonával a naďalej vykonávam nemajú nič spoločné s písaním a preto tomu neprikladám žiadny význam. Dôvod prečo som tu ako spisovateľ, nepoznám ani ja sám. Prišlo k tomu všetkému spontánne. Ani som si to sám neuvedomil, že som už tu aj moje knihy. Ja by som sa vôbec nenazval spisovateľom, skôr bádateľom. V určitom slova zmysle. Je to vlastne - hľadanie príčin, systému ...

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo rád čítaš a čo ti to dalo k životu?

Samozrejme čítal som veľa a keď mi to čas dovolí tak aj dnes. Všetko ma zaujíma, informácie zo všetkých strán. Ja čítam úplne všetko. Ale nikdy si nevytvorím obraz o niečom, čo ponúka jedna kniha. Musím ich prečítať viac, potom sa vy vytvorí niečo čo je medzi nimi, čo sa v knihe nepíše. Pointa všetkého sa vám buď ukáže alebo nie. Dokonca niekedy má súvis prírodovedná kniha, román, cestopis aj životopis...a potom sa vám môže vynoriť zmysel, smer, dôvod celého zmyslu. Jedna kniha je len súčasť niečoho väčšieho, úplne iného charakteru a zmyslu akoby človek čakal. Knihy mi dávajú k životu asi to, že otvárajú ďalšie a ďalšie témy, otázky a poznania.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo si sa do toho pustil?

Moje knihy sú určené v podstate pre každého až na posledné - Vesmír v tebe. to je filozofia a bežného čitateľa nebudú zaujímať. Sú určené skôr pre odbornú sféru. Knihy píšem tak, ako to príde. Ako je to dané z Univerza. Neobhliadam sa za nimi dozadu. Začalo to už dávno, ešte počas základnej školy ale až nedávno som publikoval prvú knihu. Predchádzal tomu naozaj veľmi dlhý čas. Asi to tak malo byť. Vždy som podľa niekoho fantazíroval, hlavne o vesmíre. Len to nebolo fantazírovanie a nakoniec som to hodil na papier. Moja prvá kniha - Únosy z hviezd (ktorá je podľa mňa veľmi technicky a korektúrne...nepodarená), je tá prvá fašírka ktorá zhorela. Ale myšlienky ktoré sú v nej, vznikali zhruba 13 rokov. Potom som to začal dávať dokopy. Na moje prekvapenie, čitatelia začali kupovať - vyhľadávať práve túto knihu, čo by som vôbec nečakal. Netajím sa že píšem aj na základne mystiky - kniha V meste Loist, ale zase podotýkam že to nieje okultizmus. Vôbec nie. Má to svoj princíp, postup, vlastného ducha. Záhadnosť. Spoznal som ľudí ktorí sa zaoberajú ezoterikou a vecami s ňou späté. Priznávam že vo veľkej miere ma nasmerovali oni. Bol som sám prekvapený aké veci existujú okolo nás, ale sám tomu všetkému nerozumiem. Nejak ma to až tak veľmi všetko neoslovilo ale našiel som svoj smer. Môj smer je spisovať a lúštiť - dešifrovať sny. Znie to šialene, ale existuje to. Veď koľko ľudí už zažilo: minule sa mi snívalo to a to a ono sa to presne tak stalo... Je to tak preto, že sen je cesta. Astrálna cesta. Ale je ťažké ju dešifrovať medzi bežnými - bezvýznamnými snami. To je všetko skryté a trvá dlho kým sa to odhalí - ak vôbec. ľudia mojej tvorbe veľmi nerozumejú. Niekedy ma zastavia a hovoria mi že čítali moju knihu, ale majú nejaké zábrany sa vyjadriť. Vidím to na nich že sa chcú pýtať, ale nedokážu to. Len sa v podstate na mňa tak čudne pozerajú a myslia si svoje. Moja ďalšia kniha je Nádej a pád.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Naša generácia čítala naozaj veľa, knihy boli vtedy lacné a bolo ich naozaj veľa. Nieje tomu ináč ani dnes, len sú už drahšie, preto som dal na svoje knihy jednotnú minimálnu cenu. Aby to bolo ako v minulosti. Keď mám čas tak zájdem do kníhkupectiev a vidím tam veľa mladých ľudí. Môj názor je, že mladý ľudia čítajú rovnako veľa ako my za našich čias. Myslím si, že sa nič nezmenilo.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Kto chce písať, nech píše a nech sa nedá hneď odradiť. Ja som tiež bol odrádzaný, okolie ma nepodporovalo, skôr naopak. A to ma pohnalo ďalej. Je to irónia. Mnoho ľudí sa ma snažilo skôr odradiť, zosmiešniť a zhodiť kde sa len dalo. Aj dnes sa to stáva, ale nejak som voči tomu obrnený a nevšímam si to už. Ak sa objaví niekto s tým, že začal písať a niečo chce ponúknuť, je isté že to bolo dané z Univerza. Je to nejaký odkaz ktorý je cez tohto autora odkázaný. Pretože neexistuje nič také ako vlastná myšlienka. Človek je ako prijímač a vysielač. Všetko nami prechádza a my zaznamenávame a vysielame ďalej.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Tak to je výstižné, pretože všetky moje knihy takto vznikli a je to v nich aj vidieť. Sem-tam sa nájdu chyby ale ja tvrdím, že keby som sa ku všetkému vracal, tak by to bolo už niečo úplne iné. Ten odkaz by bol už opravovaný, zmenený a znamenal by už niečo úplne iné. Ja sa držím stále prvého prúdu. Ako tie myšlienky prídu tak ich spíšem. A basta. Idem ďalej a snažím sa vychytať ďalšie nové signály ktoré sú všade okolo nás. Kto chce, má možnosť ich zachytiť a skladať dokopy, dešifrovať - nenapadá ma presnejší výraz.