Dada S. Brezovská

1) Predstavíš sa nám trochu?

Som narodená v znamení Rýb a platí o mne takmer všetko, čo sa o Rybách píše. Okrem toho som matkou dvoch synov, čo je niekedy úžasné a povznášajúce a inokedy zasa „na mŕtvicu“. Keď je najhoršie, unikám do sveta literárnych postáv, kde majú takmer všetky problémy riešenie. Späť sa vraciam posilnená a vyzbrojená na boj zblízka s prízrakmi nazývanými „Detský vzdor“ a „Puberta“ :).

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Vždy som rada čítala, žánre sa v priebehu môjho života menili. Od rozprávok a kníh o Troch pátračoch som prešla k dievčenským románom, prečítala som všetky „klasické“ historické romance, detektívky od Agathy Christie, knihy z lekárskeho prostredia a svetové bestsellery. Neskôr som sa dostala k serióznejším historickým knihám, pričuchla som aj k filozofii aj psychológii. Teraz som si povedala, že už mám vek na to, aby som prišla na chuť klasike a pustila som sa do kníh, ktoré som zdedila. Nepohrdnem však ani súčasnými spoločenskými a psychologickými románmi z pera slovenských autoriek. Čítanie mi okrem slovnej zásoby rozšírilo aj obzory, vďaka knihám už nie som tá povestná žaba na dne studne, ktorá si myslí, že nebo nie je väčšie ako pokrievka na hrniec  .

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Začalo sa to z ničoho nič. Externe som študovala na vysokej škole a po štátniciach som zrazu zistila, že znovu oživené kolieska v hlave sa nemajú čím zaoberať a klapocú naprázdno. Kým som premýšľala, akú potravu by som im mohla podhodiť, problém sa vyriešil sám. Do hlavy sa mi votreli štyri baby a dovtedy do mňa hučali, kým som ich príbehy nenapísala a nevypustila do sveta pod názvom Rozlúčka s (ne)slobodou. (Nebojte sa o mňa, nie je to diagnóza, bolo to len také tvorivé pnutie . ) Otvorené spovede štyroch priateliek z gymnaziálnych čias, ktoré s nadhľadom a humorom hodnotia svoje zážitky, poklesky a omyly, sa stretli s pozitívnym ohlasom čitateľov, čo ma povzbudilo do ďalšieho písania.

V druhej knihe Vzkriesené nádeje čitatelia tiež nájdu niekoľko životných príbehov, sú o niečo dramatickejšie, ale verím, že oslovia tú správnu cieľovú skupinu. Kniha by mohla zaujať aj pánov, obsahuje totiž aj výrazné mužské postavy.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Mám dvoch synov, starší číta odkedy sa to naučil, čo ma veľmi teší. Má deväť rokov a na polici má okrem celej série Grázlika Gaba aj niekoľko encyklopédií a kníh o histórii železníc. Teraz sa pustil do Troch pátračov (skoro som odpadla, keď som ich objavila v kníhkupectve, vrátila som sa o x-rokov dozadu do svojho detstva). Do povinného čítania ho však, pochopiteľne, musím nútiť, ale úplne ho chápem. Čítajú tie isté knihy, ktoré som ja musela čítať pred tridsiatimi piatimi rokmi a už vtedy realita opisovaná v povinnej literatúre nezodpovedala realite, v ktorej som žila. Možno to má nejaký význam, neviem to posúdiť, nie som odborník, ale tieto knihy určite v žiadnom dieťati neprebudia chuť čítať. Deti odchované na animovaných rozprávkach, v ktorých sa to hemží vedeckými faktami a serióznymi poznatkami z histórie, zoológie a geografie, neohúri Smelý Zajko alebo Budkáčik a Dubkáčik. Možno ešte tak v predškolskom veku. Ale poctivo sme sa nimi prehrýzli, ako aj ostatnými odporúčanými dielami. Mladší syn má iba dva roky ale tiež rád číta. Najmä letáky. Preštuduje ich vždy dôsledne – na márne kúsky :). Aj obrázkové knižky sú fajn, len musím dávať pozor, aby nedopadli ako tie letáky.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Ja sama som začínajúci autor, necítim sa na to, aby som rozdávala rady. Možno len odporúčanie nenechať sa odradiť odmietnutím vydavateľstva. Nie vždy to musí znamenať, že je rukopis zlý. Stáva sa to aj autorom, ktori už vydali niekoľko kníh, niekedy je to aj o šťastí a správnom načasovaní. Ak sa vydavateľstvo napriek odmietavému stanovisku k rukopisu vyjadrí a poukáže na nedostatky, netreba sa cítiť urazene. Sú to ľudia, ktorí svojej práci rozumejú a ich kritika môže začínajúcemu autorovi pomôcť.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

To určite nie. Upravujem a prepisujem donekonečna a vždy znovu a znovu nachádzam v texte miesta, ktoré by sa dali vylepšiť. Dokonca aj po vyjdení knihy. Snažím sa ponúknuť čitateľom príbeh, ktorý sa im dostane pod kožu, nie narýchlo nacápané slová. Niekedy mám pocit, že v literatúre sa už pretriasli všetky témy. Je ťažké nájsť nejakú novú, prípadne písať o bežných veciach iným spôsobom a vyhnúť sa otrepaným frázam a prirovnaniam. Občas autor aj pri maximálnej opatrnosti skĺzne do klišé a odhalí to až skúsený korektor, v horšom prípade čitateľ. Preto ak by niekto tvrdil, že napísal knihu „na jeden šup“ bez potreby následných korekcií, tak by som ho asi ani nepovažovala za génia, skôr za samoľúbeho človeka, ktorému chýba sebareflexia. Ale je to iba môj názor, možno takí géniovia naozaj existujú...

Odkaz pre čitateľov: Ak vás rozhovor zaujal a chceli by ste sa dozvedieť viac o autorke a jej knihách, staňte sa jej priateľom na: www.facebook.com/dada.brezovska

Prezrieť ostatných autorov