Erik Kriššák

1) Predstavíš sa nám trochu?

Z tej trochy, ktorá stojí na overiteľných faktoch, sa viem predstaviť – som Erik Kriššák a pre nedostatok iných koníčkov píšem a bubnujem. Píšem odmalička, posledné desaťročia predovšetkým poéziu, ďalej o milovanej muzike z prelomu 60. a 70. rokov uplynulého storočia a o knihách, komiksoch a autoroch, ktorí ma zaujali. Mám blog na Sme, venovaný predovšetkým poézii. Rád píšem o písaní, predovšetkým viazaného verša, hlavne neviazane. Hudobne sa vyžívam v skupinách Žalman Brothers Band a Dyin’ Breed. Pod pseudonymom hejkal môžete nájsť stovky mojich biografických profilov a tisícky recenzií rockových kapiel na weboch Rockovica a Progboard.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Čítam veľa, aj keď posledné roky menej, rádovo v stovkách kníh ročne. Milujem fantasy, sci-fi, dobrodružnú literatúru a všetky „poklesnuté“ žánre typu detektívok. Rovnako nedokážem žiť bez poézie a komiksov. K životu mi to dalo veľa času, v ktorom ma nikto neruší a môžem relaxovať. Čím hektickejšia doba, tým pomalšie chcem fungovať. Pár obľúbených autorov bez nároku na poradie – Terry Pratchett, Comte de Lautréamont, Isaac Asimov, Harry Harrison, J. R. R. Tolkien, Evan Dorkin, Alan Moore, Neil Gaiman...

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

O knihách a projektoch vám poviem všetko. Nemám žiadne. Píšem, lebo je to potreba, bez ktorej neviem existovať. O hudbe som začal písať preto, lebo v chladnom náručí Železnej opony sa do Československa dostávalo len torzo rockovej muziky z „prehnitého“ Západu a keďže som zberateľom muziky z 60. a 70. rokov, cítil som akútnu absenciu informácií o kapelách, ktoré nemali toľký úspech ako napr. Beatles. Podľa hesla – ak to chceš, napíš si to sám – som si vykasal rukávy a poslednú dekádu sa tomu venujem, koľko môžem. Aktuálne už píšem len na Rockovicu. Pár rokov som písal aj o komiksoch, z rovnakého dôvodu, ale už na to nemám kapacitu ani silu. Najviac sa venujem poézii. Nárazovo. Niekedy píšem veľa, teraz napríklad veľmi málo. V nej chcem byť najlepší, a preto som sa rozhodol, že kým nenapíšem niečo, čo za „to“ stojí, nemá zmysel vydávať knihu. Nepochybujem, že je to fajn pocit, rozdať pár desiatok výtlačkov najbližším, predať ďalších pár kusov a potom sa pozerať do skrine na zvyšný náklad, ale dokážem bez toho žiť. Čím netvrdím, že ak by sa našla príležitosť, tak po nej neskočím. Som presvedčený, že kým kniha vyjde, musí prejsť oponentúrou, redakciou, korektúrami, skrátka, nie je problém zverejniť samizdat á la e-kniha, nemyslím si, že je to cesta ku kvalite. Ambície v písaní si ventilujem rôzne. Aktuálne píšem poému o našej súčasnosti, ale to je nadlho.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Čítanie kníh je úžasné! Je tu len kniha a moja fantázia. Čo viac si priať? Podľa mňa mladí čítajú knihy čoraz menej. Vidím to na svojich deťoch, známych, všade. Je to dané tým, že máme iné médiá, veľa sa číta a najmä pozerá na internete, chápem, že nájsť si kapacitu na knihu býva zložité. Dnes sme zavalení informáciami a po celom dni tohto informačného smogu už človek nemá chuť opäť unavovať oči. Navyše, dnes sú knihy elektronické, a preto ich netreba držať v ruke. Napriek tomu si myslím, že kniha ako artefakt nezmizne.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Veľa čítať, veľa písať, neustále hľadať nové výzvy a za žiadnu cenu sa nedať odradiť negatívnou odozvou na internete, zároveň však neveriť sebaklamu, že už je to „ono“. Písanie je celoživotná vášeň (to, že pár dekád drieme, je irelevantné), pokiaľ ju človek má, nezastaví ho nič. V neposlednom rade nie je na škodu vystaviť sa serióznej kritike. Ale to je ťažké, málokto je nedotklivejší ako do seba zahľadený spisovateľ. Alebo namyslený kritik.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Nie. Teoreticky to možné je, ale v realite sa s tým nestretnete. Iste, sú také typy, najmä začínajúci pisatelia, čo si myslia, že na prvý šup je to úprimné a potom už nie, ale osobne radšej dám na slová skúsených a nie neznalých ľudí. Umenie škrtať je základná podmienka toho, aby sa z niekoho, kto vyštudoval základnú školu a myslí si, že to stačí, stal spisovateľ – povolaním, poslaním, zmysluplným tvorcom.