Jana Paveleková

1) Predstavíš sa nám trochu?

Ahojte, volám sa Jaji. Knihy sú môj život, hoci toto odvážne tvrdenie začínam cítiť až v dospelosti. Milujem ponáranie sa do príbehov a o to radšej o nich píšem na svojom blogu. Okrem iného študujem a aktívne sa venujem marketingovej komunikácií. Vo voľnom čase rada cestujem, momentálne hlavne po Slovensku.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Najviac sa zameriavam na beletriu pre ženy, YA a fantasy. Som veľmi náročný čitateľ a príbeh ma musí hlavne zaujať. Knihy mi dali veľa. Myslím si, že v každej sa nachádza múdrosť, Skrytý odkaz, ktorý nám chce autor povedať. Je len na nás, či ho odhalíme a ako ho pochopíme. Nikdy sa vďaka nim necítim sama, prežijem mnoho životov, mnoho lások. Inými slovami povedané, dodávajú mi energiu do ďalších dní.

Jana Paveleková

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Kedysi som sa sanžila aj napísať knihu, ale pokusy zostali v šuflíku. Momentálne sa už aktívne starám o svoj blog, ktorý sa venuje knihám a cestovaniu. Začalo to všetko veľmi impulzívne ešte na blog.sme.sk, kde som začala písať o živote. Postupne moje námety utekali hlavne ku knihám. Vďaka úspešnému ohlasu čitateľov som sa rozhodla presťahovať do vlastného a neľutujem. Je to najlepšie rozhodnutie, aké som v kariére blogera mohla urobiť. Všetky názory na knihy nájdete na www.jajibloguje.sk.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Hoci sa to tak nejaví, ľudia čítajú stále. Možno menej, možno viac. Aj knihy majú svoj segment ľudí. Ak sa správne namieri marketingová komunikácia, neexistuje, aby ľudia nečítali. A o tom to je. Zaujať. Mladí ľudia sa neradi viažu k fixným hodnotám. Milujú slobodu, cestovanie, užívanie si života. Preto potrebujú aj také knihy.

Jana Paveleková a jej knihy

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Nebáť sa. Istotne sa objaví aj vlna negativizmu. Niekedy malá, inokedy obrovská. Ak milujete písanie a nevzdáte to, pochopíte, že vám táto činnosť dáva viac, než berie. Jeden človek, ktorý bude vaše príbehy čítať a bude za ne rád prevýši nad tisíckou negatívnych unudených ľudí, ktorí nekritizujú preto, lebo sa im nepáči čo píšete, ale preto, že to potrebujú. Ustojte to a sami uvidíte, kam vás to posunie.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Keď píšem blog, vždy si článok napíšem, uložím a vrátim sa k nemu o pár hodín. A potom opravujem. Je prirodzené, že človek na prvý raz nenapíše všetko tak, akoby si predstavoval. Preto treba písať v kuse, jedným tempom. Nezverejniť to hneď, ale vrátiť sa k tomu. Editora potrebuje každý z nás a je len na náš, či ním zvládeme byť my sami, alebo či požiadame o pomoc. Tu nejde o prepisovanie, ale o utriedenie myšlienok, aby boli dobre pochopiteľné nielen pre nás, ale aj pre našich čitateľov. Prečo si treba vždy položiť otázku: bude toto môj čitateľ čítať? Porozumie, čo mu týmto chcem povedať?