Ladislav Mrena

1) Predstavíš sa nám trochu?

Mám veľa koníčkov ako každý človek. Medzi moje hlavné patrí samozrejme písanie poviedok a románov. Potom všetky druhy umeleckej kresby a maľby, myslím to vážne. Kreslím od detstva a maľujem od dospelosti, a myslím si, že nie zle:) Často sedím za počítačom, ako v práci tak aj vo voľnom čase. Mám rád dobré knihy, hlavne zaujímavé a možno trochu psychologické. Môj obľúbený autor je Stephen King, a ak môžem povedať tak si myslím, že ho nikto tak ľahko neprekoná. /Taká Rowlingová mu nesiaha ani po päty./ Mám rád dobrú hudbu, žánrovo je to jedno, hlavne nech je počúvateľná. Prečo som tu? No ja neviem. O existencii človeka a duše by sa dalo polemizovať hodiny a aj tak by sme nedospeli k nejakému záveru :)

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Čítam Kinga. Ak ho nemám po ruke, čítam noviny a letáky:) Žartujem. Čítanie je jednou z najkrajších a najplnohodnotnejších vzťahov. Je to láska na celý život ak si udržíte dobrý zrak a pevnú ruku v listovaní. Čítanie obohacuje ako dušu tak aj mozgovú kapacitu jedinca. Je jedno či číta človek sci-fi, dobrodružné romány či love story. Človek číta lebo chce čítať. Knihy a príbehy mi dali strašne veľa. Nie len kopec príbehov a postáv, ktoré s napätím prežívali všakovaké situácie, ale dali mi aj pocit, že všetko sa dá. Aspoň v literárnej tvorbe. Preto rád vymýšľam príbehy, ktorých dianie zakaždým prekročí dvere reality a ocitá sa vo fantázii. V mojej fantázii. A verte, že tam sa dejú ale veci :)

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Moje poviedky nie sú ničím zvláštnym v dnešnom svete. Poviedku napísať vie snáď každý človek čo udrží viac ako hodinu pero v ruke. Ale napísať ju tak aby zostala v pamäti čitateľa, či ho donútila premýšľať nad tým aj mimo literatúry, je fakt ťažké. O to sa snažia všetci autori a aj ja. V mnohých prípadoch moje poviedky sú vulgárne, či priame. To preto aby som sa odlíšil od ostatných, ktorý sa nevymykajú spod priemeru. Väčšinou je v mojich príbehoch veľa fantázie, pretože fantázia je čarovné miesto, kde sa môže stať všetko a nič neprekvapí. Je to tá stará dievka pri skrčenom strome s palicou, ktorá Vás donúti si sadnúť k nej, aj keď máte naponáhlo, pretože temný svet je Vám za pätami a Vy ste možno ten posledný kto dokáže zvrátiť osud a premôcť posledného legendárneho draka. Vidíte:) Je to ľahké a čarovné. O tom sú moje príbehy.

Okrem poviedok mám rozpísaný aj jeden román. Dlhoročný projekt, ktorý snáď raz ešte pred mojou smrťou, keď už budem deduško, dokončím. Ale viac vám o ňom zatiaľ nepoviem.

Moje poviedky nikdy neboli písané pre nejakú konkrétnu osobu, ale v poslednej dobe, keď píšem tak si všímam, že sa často seba spytujem, či by sa páčili môjmu otcovi. Čo by si tak asi pomyslel, keby si ju prečítal? Môj otec totiž zomrel pred 12 rokmi, kedy sa moje písanie prehlbilo. Žiaľ nedožil sa ani jedného dokončeného diela. Nemohol zato.

Takže ak majú byť písané pre niekoho, neexistuje nikto iný na svete kto by si to viac zaslúžil, ako on. Bol veľkým človekom a naveky zostane v mojom srdci.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Mladá generácia knihy nečíta. Vážne. Skoro každý deň sa pýtam mnohých, niektorých nových, niektorých starších priateľov čo čítajú. Skoro stále je odpoveďou, že nič. Mladí nečítajú. Knihy ich nezaujímajú, nevedia sa v nich nájsť a presedieť nad nimi. Radšej si zapnú film, sedia za pc alebo chlastajú. Netušia však, že sa vedome týmto pripravujú o mnohé bunky v mozgu, ktoré by ich naučili správať sa ako normálny človek a nie zviera.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Píšte. A píšte veľa. Možno by som ešte poradil dobre si prečítať čo najviac kníh od nejakého obľúbeného autora, skúsiť ho napodobniť v štýle písania a potom, keď budú mať trochu už vycibrený systém, odkloniť sa od neho a nájsť si svoj vlastný štýl, ktorý im pasuje. Ale hlavne čítať a písať čo najviac. Inak to nejde. Nikto za nich túto vojnu nevyhrá.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Asi áno. Keď si spomeniem na jednu poviedku, ktorú som napísal, Dovolenka v pekle, napísal som ju bez toho, že by som sa zastavil. Skoro nikde som nič neprepísal, ale nevymazal. Šla sama z mysle tak ako je napísaná. Možno preto v určitých miestach pôsobí ako nevybrúsený diamant ale podľa mňa to tak má byť. Niekomu padne presne ako topánka, inému zase nohy lietajú. To je ono. :)

Prezrieť ostatných autorov