Laura Bilíková

1) Predstavíš sa nám trochu?

ahojte! volám sa Laura a snažím sa zachytávať útržky a reflektovať svet okolo seba. Poéziou, prózou, fotografiou (tej sa venujem len rekreačne, zaujímavé veci, ktoré nezapadajú do kontextu svojho priestoru si nájdu miesto na filmovej páske) alebo umeleckým zhmotnením v časopise HMOTA. mám 18 a pred sebou mám ešte dlhú cestu. Za svoje najväčšie úspechy považujem: Úspešne podané prihlášky na vysokú školu, ľúbe(z)ný časopis, zopár literárnych úspechov a prvú cestu na mestský úrad. Mám rada život a umenie, ktoré je v ňom skryté. V najjemnejších odtieňoch. Rada ich zachytávam. Žijem a tvorím pre časopis HMOTA, moje dieťatko, projekt, ktorý v sebe nesie veľa lásky a priateľstiev. HMOTA je celoslovenský študentský časopis, ktorý spája a zviditeľňuje mladých umelcov a žurnalistov. S nadšením vytvárame priestor a komunitu, obohacujeme sa, učíme sa nové veci, spoznávame kreatívcov z celého Slovenska.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo rád čítaš a čo ti to dalo k životu?

Čítam, len dobrovoľne. Slovenskú poéziu a prózu, literatúru faktu, ale aj klasiky či svetovú literatúru. Všetko, čo mi padne do vkusu. Myslím, že čítanie je jeden z dôvodov, prečo píšem. Fascinujú ma slová, ich usporiadanie, čaro, moc a zodpovednosť, ktorá nás sprevádza, keď s nimi zaobchádzame. Sú mocné, ale krehké a pritom tak neuveriteľne nádherné.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo si sa do toho pustil?

Začnem časopismi. Pre spomínaný časopis HMOTA (okrem vedenia a marketingovo-strategických úloh) píšem najmä rozhovory, ale aj kreatívne písanie vo forme článkov a poézie. pravidelno súčasťou sú aj poetické editoriály, kde predstavím tému čísla. Taktiež aktívne píšem aj do stredoškolského časopisu Veget, ktorý je srdcovou záležitosťou, pretože stál pri mojich prvých spisovateľských pokusoch. Poéziu sa snažím posielať aj do súťaží. Zúčastnila som sa letného sústredenia Medziriadky, ktoré mi udelilo v stredoškolskej súťaži čestné uznanie. Momentálne píšem hlavne prozaické útvary, kvôli príjmačkám na vysokú školu.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Myslím, že mladí čítajú menej. Ale nie preto, že by nechceli. Pretože nemajú čas. Doba sa zrýchlila, povinnosti sa kopia a očakávania tiež. Sama s tým bojujem. Čas na čítanie si musím špeciálne vytvoriť, niekedy sa však napriek záväzkom stratím v zmesi chaosu a uponáhľanosti. Skúsme však čítaniu venovať podstatnejšiu časť našich životov, je vzácne a ušľachtilé, rovnako ako vzdelanie. A veľmi veľmi podstatné.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Písať, ak to nejde, donútiť sa písať pre nejaké médium (hocijaké), navštevovať kultúrne a literárne akcie, spoznať literárnych kamošov, motivovať sa, navštíviť Medziriadky, veľa čítať, pozorovať, experimentovať a tešiť sa zo všetkého čo si vytvoril, pretože to je zmysel.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Napíšem text, spustím lavínu slov a nezastavím sa. Dopíšem, text uložím a s odstupom času si ho prečítam a opravím nezmysly. Čas medzi písaním a úpravou je nedotknuteľný, pretože sa mi zdá odporné prečítať si niečo, čo som práve vychrlila. Ďakujem za pozornosť a prajem krásne dni s literatúrou!