Mária Margitfalviová

1) Predstavíš sa nám trochu?

Som už pokročilá dôchodkyňa, ale začínajúca autorka. Venujem sa záhrade. Mám radosť, keď to všetko rastie a kvitne, prináša ovocie. Potom samozrejme lekváre. Aj v mladosti som sa venovala ručným prácam, ale pred ôsmymi rokmi mi dcéra posunula svoj notebook a objavila som patchwork. Ten ma očaril a začala som z kúskov handričiek vytvárať nové veci. Tak to robím aj pri písaní, z kúskov spomienok vytváram nové dielka. Okrem toho zvieratá sliepky, mačky a pes mi spríjemňujú život.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Mama mi namiesto uspávanky večer čítala K.J.Erbena. Od mladosti sme chodievali do knižnice, čítala som L. M. Montgomeryovú jej nezabudnuteľnú Annu zo Zeleného domu, alebo vynikakúce Vajce a ja od B. MacDonaldovej, Galswothyho, P.Buckovú, Ch. Dickensa, H. Zelinovú, K. M. Remarqua.

Rada som sa prenášala do iného sveta, niekedy sa aj stotožnila s postavami, alebo s nimi nesúhlasila. Teraz hlavne kriminálky a detektívky D. Francis, D. Dán, J. Červenák. Ale pritrafí sa aj D. Hevier. Prináša mi to rozptýlenie, teraz si však všímam aj opisy prírody, použité slová a majstrovstvo vyjadrovania.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Nebudem opisovať ako, ale dostala som sa k poézii vďaka V. Javorskému. Jedna jeho báseň sa ma priamo dotkla, bola akoby celkom o mne. Tak som si pomyslela, že môžem aj sama niečo napísať o svojom živote. Pred rokom som išla navštíviť priateľku rovesníčku a našla som ju v opatrovateľsko ústave, mala Alzheimera. To bol úder. Zľakla som sa, že život skončí a ja ešte niečo chcem.Tak som vystrčila hlavu z piesku a skúsila to. Nielen spomínať, ale aj spomienky dať na papier. Neviem, či sa mi to darí, ale uspokojuje ma. Začala som s básňami, skúšam aj prózu. Nerada sa rozpisujem, tak ma oslovili krátke formy ako haiku, limerik, rispet. No keby nie Zuzany Volentiérovej, ktorá ma stále podporuje a povzbudzuje, asi by som nepokračovala tak dlho, že to vyústilo dokonca do dvoch "kníh" Abeceda a Mesiacove mesačné dobrodružstvá. Mojou srdcovkou sa stáva zbierka básničiek s nečakanou pointou, sú to aj hádanky: čo z toho vlastne bude? To ešte chcem vydať.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Neviem celkom aký má súčasná generácia vzťah ku knihám, žijem tu tak oddelene, ale zdá sa mi, že vlažný a lenivý.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Radiť niekomu neviem, no S. King povedal: "Nepíšem preto, lebo písať viem, ale preto, že píšem rád". Takže píšte s láskou o čomkoľvek, čo poznáte. Píšte dokiaľ máte z písania radosť a baví vás to.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Písať rovno načisto a bez opráv, to teda neviem. Čítam si to po sebe viackrát, opravujem, posúvam riadky hore, potom dole, kopírujem, prenášam. Neviem si celkom predstaviť, akoby som písala ručne na papier. Aj tieto odpovede som opravovala a mazala.

Prezrieť ostatných autorov

Mária MargitfalviováMária Margitfalviová mala síce rada literatúru stále, ale sama začala aktívne písať len pred rokom, keď zistila, že jej priateľka má Alzheimera. Pri písaní vychádza väčšinou zo spomienok. Má zmysell pre humor, čo presvitá aj do jej literánych výtvorov.