Mark E. Pocha

1) Predstavíš sa nám trochu?

Som Mark E. Pocha a venujem sa tvorbe hrôzostrašnej literatúry v jej najextrémnejších polohách: gore, torture porn, hardcore. Hovoria mi preto Charles Manson slovenskej literatúry.

Napísal som romány-krváky Krajina kanibalov, Kontakt, Na Dušičky zomrieš a najnovšie DOM490 (krst 10.11. na Bibliotéke v bratislavskej Inchebe). Predtým som publikoval množstvo poviedok, získal medzinárodné ocenenie Encouragement Award, zostavil niekoľko zborníkov a skončil ako finalista prakticky v každej českej a slovenskej literárnej súťaži.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Dobrovoľne v posledných rokoch čítam paradoxne „povinné“ čítanie: Dostojevský, Tolstoj, Hemingway, Faulkner. Človek na nich musí dozrieť – a ja stále ešte dozrievam.

Najradšej mám inak Kerouaca a jeho román Na ceste, a tiež Bukowského poviedky. Tí páni boli riadni čerti! Pre spisovateľa sú však klasici zároveň veľkou učebnicou štýlu. Lebo oni už napísali prakticky všetko, a s použitím všetkých možných vyjadrovacích postupov. Súčasníci už „len“ aktualizujú ich odkaz. Pre mňa je hlavné, aby v knihe bola energia, smršť, koncentrovaná životná skúsenosť.

Mark E. Pocha

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Začalo to prvou poviedkou, keď som mal deväť rokov – potom som sa dlho predlho venoval novinárčine, až po tridsiatke sa znovu začali von pýtať beletrizované príbehy. A bolo to túžbou napísať niečo, čo by som sám rád čítal. Tak vznikla Krajina kanibalov, „cestovateľský“ krvák o slovenských študentoch, ktorí v amazonskom pralese padnú do zajatia ľudožrútov. Ďalšie romány – Kontakt a Na Dušičky zomrieš – sa nesú v podobnom, krvavom duchu.

Moja aktuálna kniha – DOM 490 – má viac psychologický ráz. Pripomína trochu Kingovo Žiarenie a filmy ako 3:15 zomrieš či Paranormal Activity. Je to príbeh rozkladu mladej slovenskej rodiny, na pozadí s duchárskymi motívmi. DOM 490 v obci Kriváň totiž skutočne existuje, a je opradený desivými historkami...

Knihu krstíme na Bibliotéke v Bratislave v sobotu 10. novembra o 11.30 za účasti Slovak Ghost Hunters, lovcov duchov. Srdečne vštekých pozývame!

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Hovorí sa, že mládež nečíta, ale do istej miery to tak vždy bolo. Kto už bol v triede knihomoľ? Dvaja ľudia? Ostatní čítali len príležitostne. Dnes to práveže zmenili vlny young adult, LGBT, upírskych romancí a ďalších žánrov. Stačí si pozrieť aká silná je komunita mladých na Goodreads. Mládež číta, lenže si vyberá.

Dom 490

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Mám jedinú radu: Nedajte si nikým radiť! Umenie je absolútna sloboda a každý z nás ma pred sebou inú cestu. Musí po nej kráčať sám.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Vždy sa niečo bude upravovať. Či už priamo v procese tvorby (u mňa je spontánna a „nekontrolovaná“) alebo dodatočne, keď si človek nechá materiál „odležať“. Taká je povaha vecí, to sa nedá obísť. Azda iba keď človek „vypľuje“ krátku poviedku, môže byť hotová a pripravená na publikovanie hneď na prvý pokus.