Martin Užák

1) Predstavíš sa nám trochu?

Zdravím čitateľov a návštevníkov Greenie knižnice. Som Martin Užák, mám 27 rokov a momentálne sa zdržiavam na severe Slovenska.

Knihy a čítanie ako také som si obľúbil v ranom veku, za čo vďačím výchove môjho otca. Čítanie ma postupne doviedlo k písaniu, ktoré ma sprevádza dodnes.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Odmalička čítam najmä odbornú a športovú literatúru. Fascinuje ma i historická literatúra a literatúra faktu. Nazdávam sa, že kniha by vás mala v prvom rade niečo naučiť. Pri výbere materiálu na čítanie kladiem dôraz na to, aby kniha reflektovala skutočnosť, opierala sa o fakty a všímala si ich vývoj.

Čítanie mi dalo a dáva možnosť nadobudnúť cenné poznatky. Som totiž zástancom názoru, že človek sa učí po celý život, pričom knihy by v tomto smere mali hrať jednu z hlavných úloh.

Samozrejme, nebažím len po takých knihách, ktoré pôsobia kožene ako zbierka zákonov. Okrem diel prepletených faktami mám rád aj umelecky poňaté knihy, ktoré človeka chytia za srdce a pohladia jeho dušu. Jedným príkladom za všetky je staručký román Adam a Eva od švajčiarskeho spisovateľa Charlesa Ferdinanda Ramuza – pre mňa najpodmanivejšia kniha, na akú som natrafil.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Myslím, že všetko sa roztočilo na strednej škole. Písaniu som sa venoval už skôr, no po tom, čo som v máji 2004 uspel na jednej celoslovenskej súťaži a mohol odcestovať do Banskej Bystrice na kus reči s uznávaným divadelníkom Dušanom Jamrichom, som písanie začal brať vážne.

K rozmachu písania na strednej škole prispeli aj hodiny strojopisu. Vďaka strojopisu som sa naučil používať desaťprstovú hmatovú metódu, ktorá mi začala šetriť obrovské množstvo času a umožnila písať ešte viac. Dnes si už neviem predstaviť, že by som písanie začínal rukopisom.

Počas štúdia na univerzite som nadviazal úzku spoluprácu s jedným dobrosrdečným vydavateľom, ktorý mi umožnil participovať na rôznych projektoch. Cez edičné a korekčné práce som sa dostal ku ghostwritingu, ktorý mi od roku 2008 začal prinášať prvé zárobky.

Neskôr som dva roky pracoval v redakcii jedného periodika zo severu Slovenska. Momentálne tretím rokom pomáham pri prezentácii najväčšieho časopisu svojho druhu v Európe.

O týchto a ďalších projektoch sa bližšie zmieňujem na blogu martin-uzak.blog.cz, ktorý má charakter akejsi osobnej prezentácie. Na tomto blogu uverejňujem aj neprikrášlenú a nenáročnú poéziu, ktorej tvoreniu som sa venoval v rozmedzí rokov 2004 až 2010. Sústredím sa tiež na písanie o praktickom využití autorského zákona, pretože sa nazdávam, že ide o oblasť, v ktorej má mnoho ľudí medzery.

V roku 2010 sa mi podarilo pripraviť voľne dostupnú elektronickú knihu o nitrianskom Rock Clube naOZZaY. Spoluautorom tohto diela je môj dobrý priateľ Ján Mihál. Dielo, ktorého súčasťou je viac ako 300 originálnych fotografií, vzniklo vďaka osobným povoleniam takmer 130 protagonistov, za čo im aj na tomto mieste ďakujem. Kniha vyšla aj v papierovej forme, išlo však o menší propagačný náklad, ktorý bol rýchlo rozdaný. Knihu možno poľahky stiahnuť z internetu vo formáte PDF.

Záverom ešte spomeniem môj druhý blog spod adresy detroitredwings.blog.cz. Na tejto adrese sa venujem michiganskej organizácii Detroit Red Wings, ktorá je mi blízka od roku 1997. Blog bol v roku 2012 nominovaný do súťaže 'Blog roku', jeho obsah bol propagovaný aj v americkej rádiovej stanici WMKT. Rovnako ako prvý spomínaný blog, aj tento patrí do autorského klubu servera Blog.cz.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

O menšom záujme mladých ľudí o čítanie kníh sa toho napísalo a povedalo mnoho. Za pozitívum považujem, že mladšia generácia prahne aspoň po populárnych sci-fi a fantasy knihách, i keď je pravdou, že tieto diela nemajú veľkú informačnú hodnotu. Mladí ľudia si zrejme zvykli na to, že knihy, ktoré ich majú o niečom informovať, musia čítať len na školách. No a mladý človek, ktorý by za knihami videl aj zábavu alebo možnosť posilniť vlastného ducha, je v dnešnej dobe internetu a televízie vnímaný skôr ako výnimka. Buďme teda radi, že mládež číta aspoň sci-fi a fantasy.

Popularita čítania kníh sa zrejme znižuje, no stále si myslím, že knihy sú tou najideálnejšou cestou k vzdelávaniu a napredovaniu. Deťom, z ktorých mladí ľudia vyrastú, by sme nemali zatvárať dvere pred alternatívnymi cestami k úspechu a nemali by sme ich presviedčať o tom, že bez zveľaďovania vlastného ducha prostredníctvom čítania (alias vzdelávania) nemožno uspieť. Deti samé začínajú vidieť, že by sa mohli uplatniť aj bez toho, aby čítali knihy a snažili sa byť múdrejšie a sčítanejšie. Mali by sme im však pripomínať, že sčítanosť im môže pomôcť – nech už budú robiť čokoľvek.

Myslím, že vzťah mladých ľudí ku knihám nemožno zásadne zmeniť zo dňa na deň, z roka na rok, ba ani z generácie na generáciu. Pokiaľ je chyba v mladých ľuďoch, tak je veľmi pravdepodobné, že pod jej zrod sa postarala výchova rodičov. Ak teda chceme, aby naši nasledovníci čítali viac, dajme si záležať na tom, aby sme ich k čítaniu skutočne viedli.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Myslím si, že autor by sa mal o svojom statuse presvedčiť prostredníctvom reakcií svojho okolia. Celý rad začínajúcich autorov to skutočne robí, no často sa orientujú na postavy, ktoré im nepodajú najlepší obraz o kvalite ich písania. Na začiatku tohto reťazca vidím príbuzných alebo priateľov, ktorých referencia nemusí mať výpovednú hodnotu. No a na konci tohto reťazca zvykne stáť vydavateľ, ktorý má práce nad hlavu a ľahko môže prehliadnuť aj dobré dielo.

Začínajúci autori by sa nemuseli orientovať len na ohlasy príbuzných a vydavateľov. Veď príbuzní a známi vás môžu vychváliť do nebies, zatiaľ čo vydavateľ vás môže bez milosti odmietnuť. Toto odmietnutie potom bolí ešte viac, než by bolieť naozaj malo. Vydávania chtivým autorom môžem odporučiť, nech sa orientujú skôr na učiteľov materinského jazyka a pracovníkov kníhkupectiev.

Učiteľ materinského jazyka je nielen literárny odborník, ale zväčša aj literárny milovník. Názor takéhoto človeka môže začínajúcemu autorovi len pomôcť. Môže mu otvoriť oči, alebo ho môže posunúť ďalej.

Názor pracovníka kníhkupectva je zasa najlepším merítkom úspechu. Ide predsa o človeka, ktorý má výborný prehľad o predajnosti toho a onoho žánru, takže ľahko dokáže naznačiť, ktoré dielo by sa mohlo ujať ako originálne, a naopak ktoré by len zápasilo s tisíckami konkurentov.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Kdeže, niečo také nedokážem. Myslím, že človek by nikdy nemal byť maximálne spokojný a akosi uchlácholený tým, že napísal niečo, čo nepotrebuje ďalšiu úpravu. Každá myšlienka sa dá napísať inak a poňať z rôznych uhlov pohľadu. Takže rozhodne nie – bez škrtania a prepisovania to nejde.

Prezrieť ostatných autorov