Martina Straková

1) Predstavíš sa nám trochu?

Volám sa Martina Straková a som knižná blogerka v blogovom svete známa ako Maťa Wolf. Blog som si zakladala v novembri 2012, lebo som sa chcela s ľuďmi podeliť o svoje názory. Bol to veľmi spontánny nápad a ani mi nenapadlo, že sa tomu budem venovať tak dlho a že budem dokonca v knižnej blogosfére úspešná. Niežeby som sa sťažovala, že.

Keby niekoho zaujímalo aj niečo osobnejšie, mám (v čase písania tohto rozhovoru) 19 rokov, som v znamení blíženca, práve som dokončila strednú umeleckú školu a chystám sa pokračovať na masmediálnej v Trnave. Milujem knihy, hudbu, spev, seriály, čokoládu, svoju posteľ a mnoho ďalšieho.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Čítam v podstate všetko, čo ma zaujme, hoci chtiac či nechtiac je to poväčšine Young adult literatúra, teda knihy pre mládež. Okrem takých klasických vecí ako rozšírenie slovnej zásoby či zlepšenia písomného prejavu som sa tiež o dosť zlepšila v angličtine, keďže som začala čítať aj anglické knihy.

A potom som vďaka blogu a knihám spoznala množstvo skvelých ľudí, ktorých by som inak nikdy nespoznala.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Moje písanie sa v podstate obmedzuje len na blog. Tam píšem hlavne recenzie, nejaké projekty a podobne. Vlastnej tvorbe sa momentálne nevenujem, aj keď som chcela už odmalička napísať raz knihu. Najviac som písala v období dvanástich - trinástich rokov (no čo, človek nejako musí zabiť nudné hodiny v škole), ale boli to hlavne poviedky, kde (spoiler alert) som zabila skoro vždy hlavnú postavu (zvyčajne spáchala samovraždu), lebo som nevedela, ako to inak ukončiť. Keď som sa snažila písať knihu, vždy som sa sekla maximálne tak po troch kratučkých kapitolách a nevedela som, čo ďalej. V notebooku mám stále niečo vyše desať rozpísaných “kníh“, ktoré zrejme nikdy nedopíšem. Aj tak to neboli zrovna originálne príbehy. Ale čo ja viem, možno raz sa mi niečo podarí. Jeden dobrý nápad by aj bol...

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Vždy som si myslela, že tínedžeri už moc nečítajú, ale mám dojem, že sa knihy postupne vracajú späť aj vďaka tomu množstvu filmových adaptácií kníh. Alebo je to možno aj tým, v akej komunite sa pohybujem.

Ale napríklad som bola vždy milo prekvapená, keď niekto z mojich spolužiakov vytiahol nejakú knihu (aj keď to nebolo zas tak často ako ja, že.), alebo sa ma pýtal na nejaký knižný tip. Alebo keď uvidím niekoho v autobuse či vo vlaku s knihou.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

To sa nepýtaš tej pravej. Ja sa nemôžem považovať ani len za tú začínajúcu autorku.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Uh, obávam sa, že nie. Občas síce napíšem tak nejakú recenziu, ale určite sa nedá považovať za zložitejší dokument. A aj to mám poznámky ku knihe v mobile. Ešte aj slohovú prácu som mala vždy celú doškŕtanú. Ale to bolo aj preto, že ma napadlo milión vecí naraz, tak som to potom musela dať do nejakej čitateľnej podoby.

Prezrieť ostatných autorov