Monika Zbínová

1) Predstavíš sa nám trochu?

Som mladá baba, ktorá pred rokom skončila výšku. Už počas nej až doteraz sa venujem širokému spektru činností, od jazykových korektúr a vydávania kníh cez grafiku a tvorbu webov až po to všedné každodenné surfovanie po webe spojené s aktivitou na sociálnych sieťach, blogovaniu a písaniu pre rôzne internetové portály. Okrem stabilného zamestnania pracujem na živnosť a v rámci nej som si teraz vymyslela nový projekt Červené pero s takým zatiaľ neoriginálnym, ale výstižným podtitulom – jazykové korektúry pre každého.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo rád čítaš a čo ti to dalo k životu?

Celá naša rodina rada číta, a tak sa asi aj vo mne postupne tá láska ku knihám vybudovala. Už na 1. stupni ZŠ som mala prečítanú každú knihu z detského oddelenia v miestnej knižnici. Kniha je pre mňa zakaždým darom, ktorý mi nezovšednie, takže poličky sa mi už pomaly ale isto zapĺňajú hlavne beletriou, ale aj odbornými knihami. Mojimi top spisovateľmi sú Kafka, Orwell, Hrabal, zo slovenských Hevier, zo starších Timrava, Tatarka. Keď spomínam odborné knihy, tak tú sú väčšinou slovenčinárske záležitosti nazbierané ešte zo študentských čias a potom zopár kníh o dizajne a typografii.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo si sa do toho pustil?

Červené pero prišlo ako blesk z jasného neba – zrodila sa myšlienka, a keďže ja keď si niečo zmyslím, idem za tým, až kým to nedostanem, rozbehla som automaticky všetky práce a v týchto dňoch už budem oficiálne spúšťať web. Prečo? Máme veľa grafikov, programátorov, blogerov a pod., ale ľudí, ktorí sa zaoberajú jazykom, je pomenej. Alebo aby som bola presnejšia, nie je ich vidieť. Jazykové korektúry ponúka zopár agentúr, ale človek sa k nim nedostane inak ako cez výsledky Googlu. V poslednej dobe ma s prosbou o korektúru oslovuje veľa ľudí, tak som sa len jednoducho chopila príležitosti. A nechcem, aby išlo len o nejaký biznis, chcem sa venovať jazykovej kultúre, takže Červené pero bude prvý krok v tomto smere.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Nie som až taká skeptická v tomto smere. Mladí ľudia vzťah ku knihám majú, skôr možno nemajú toľko času čítať alebo možno aj nemajú niekoho, kto by ich usmernil, čo čítať. Mladí ľudia na strednej – keď sa tak pozriem na súčasný trh – toho veľa na výber nemajú, ak nemajú čítať braky a ľúbostné romány. Ale ono sa to asi nejako postupne profiluje, a každý si nájde, čo ho zaujíma. Je super, že na Slovensku sa robia aj rôzne knižné kampane, ktoré má na svedomí hlavne Martinus (Knihobežník, Deň neprečítaných kníh a pod.). Čítanie sa dnes už našťastie chápe ako súčasť moderného životného štýlu, takže – už to len treba ďalej rozvíjať :).

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

O tomto som sa rozprávala už aj s Jozefom Karikom na jeho blogu – je dobré, ak majú niekoho, kto nad nimi a ich písaním bdie a zaujíma sa o to. Základný problém pri písaní akéhokoľvek dlhšieho textu je, že po čase už od neho stratíme odstup. Takže je dobré mať niekoho, kto ten odstup má, a ideálne ak vie aj odborne poradiť. Ja ponúkam aj korektúry beletrie, takže ak by mal niekto záujem, môže mi napísať.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Možné to je, ale asi nie veľmi múdre, práve kvôli spomínanému odstupu. Poviedka sa možno dá napísať na jeden dych, ale nejaké väčšie dielo je príliš komplikovaný útvar na to, aby bol len tak “vypľutý” na svet... :).

Prezrieť ostatných autorov