Patrícia Karabiňošová

1) Predstavíš sa nám trochu?

Moju osobu je ťažko predstaviť, pretože vraj ľudia majú skoro vždy úplne opačný prvý dojem zo mňa ako je skutočnosť. Čo môžem o sebe povedať? Som mladé dievča, ktoré si každý deň plní sny a podporuje iných v ich snoch a túžbach. Študujem na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Prešove v odbore učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, keďže aj táto škola bola v mojom srdci ešte predtým ako som sa sem dostala bolo veľmi skoro jasné čo budem v živote robiť. S tým úzko súvisia aj moje záľuby. Najradšej sa venujem deťom a rýmom, ďalej sa moje koníčky nedajú definovať, pretože stále skúšam niečo nové a hlavne iné. V živote najviac voľného času venujem rodine a kamarátom, ktorých by som nevymenila. Takže v podstate som len nespútane dievča,ktoré tvrdohlavo bojuje v dnešnom ťažkom svete.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

V podstate akú knihu dostanem do ruky, tú aj prečítam. Nemám žiadne kritéria pri knihách. Samozrejme, že ako dievča uprednostňujem knihy z témou láska. Tam môžem snívať o láske, ktorá sa v dnešnom svete berie ako hlúposť. Tieto knihy živia vo mne nádej, že existuje skutočná láska, láska na prvý pohľad... Romantika dnes už nemá šancu, pretože ľudia sa príliš ponáhľajú a zabúdajú si užívať čas, keď sú s osobou, ktorá ich miluje a v knihách nájdem presne to, čo v dnešnom svete chýba. Samozrejme nemôžem zabudnúť na detektívky, ktoré poriadne potrápia moju trpezlivosť či horory, ktoré vedia udržať napätie vo mne. Knihy mi dávajú istý druh voľnosti. Môžem pustiť svoju fantáziu na prechádzku bez hraníc. Pre mňa knihy znamenajú nejaký útek z reality. Krajinu kde všetko má dobrý koniec a všetko je možné.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Zatiaľ mám len jednu zbierku básní. Moja kniha je určená pre každého kto má chuť čítať básne o situáciach v živote. Mojím cieľom je, aby každý čitateľ našiel v každej básni aspoň kúsok svojho života, citov... Táto zbierka sa začala písať veľmi dávno, ale akosi som nemala odvahu uverejniť ju. Obsahom je dvoma slovami môj život. Každá báseň opisuje nejakú udalosť, ktorá sa mi stala. Skrývala som a aj dodnes skrývam celú moju cestu životom do veršov. Mám istotu, že čo tam napíšem je úprimné, lebo je to ako kedy som sa rozprávala s vlastným svedomím a to oklamať nejde. Preto som zvolila názov Môj život, môj boj. Myslím, že každý z nás by mal bojovať za svoje sny.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Kniha - to slovo kedysi znamenalo niečo super a určite nie veľmi ľahko dosiahnuteľné. V dnešnej dobe sa pri slove kniha väčšinou u mladých ľudí zjaví v hlave len kopa písmen a na tvári sa im objaví čudný, nie veľmi nadšený úsmev. V dnešnej dobe knihu nahrádzajú počítače, tablety... Málokto sa venuje knihe a možno je to aj výchovou. Kedysi deti boli asi viac vedené ku knihám, rodičia im viac čítali, ale teraz je jednoduchšie posadiť dieťa za televízor. Vzťah ku knihe začína v srdci, tak ako všetky vzťahy, ale je potrebné ho rozvíjať a pestovať, čo bohužiaľ veľa ľudí nerobí.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Určite by som im povedala, nech nedajú šancu strachu. Ak píše autor srdcom, tak úspech nájde vždy. Ja tvrdím, že srdce nám dáva najkrajšie zážitky a tak to je aj s tvorbou. Najkrajšie diela sú tie, ktoré píšeme srdcom.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

To určite nie. Neviem si prestaviť koľko prepisovačiek potrebuje nejaký román, bájka... ale viem koľko som sa naškrtala ja pri písaní. Vždy mi napadla nová myšlienka a hneď som musela presúvať veršíky alebo najčastejšie som sa musela hrať so slovosledom, aby mi sedeli rýmy. Po pravde škrtanie a prepisovanie patrí ku knihe, veď aj keď maliar kreslí tiež má viac čiar na diele a potom si vyberie tú najlepšiu, tú, ktorá mu najviac vyhovuje a tak to je aj pri písaní.