Peter Štec

1) Predstavíš sa nám trochu?

Smelo či nie, nemám o sebe čo povedať. Nenapraviteľne introvertný a nezaujímavý, taký som a už som sa s tým stotožnil. Teší ma však ten fakt, že som našiel prácu, ktorá mi vyhovuje a baví ma, i keď som 45 týždňov v roku mimo svojho trvalého bydliska (ale aspoň v rámci Slovenska).

Prečo som tu? Bol som na rozcestí. Na Greenie som sa dostal v podstate náhodou cez databazeknih.cz v sekci "Eknihy zdarma ke stažení". Desať rokov píšem príbehy a tak som napísal Stanovi Hoferekovi, či má zmysel v tom pokračovať (áno, niekedy mám takéto sklony). Nuž a keď som dostal pozitívnu spätnú väzbu, prihlásil som sa ako autor. Možno ma len škrela samota, ktorá je teraz mojim druhým menom alebo som chcel iba povzbudiť.

Nie žeby som nezniesol kritiku, ale skôr naopak, beriem si ju až príliš k srdcu a tak ma dokázalo znechutiť čokoľvek. Ale človek musí jasne vedieť, že nikdy nevyhovie každému. Ale to je moja povaha - nemám rád, keď ma niekto kritizuje - ak to nie je konštruktívna kritika samozrejme ;)

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Popravde, v poslednom období čítam menej, i keď som si kúpil skvelú čítačku a mám v nej hromadu kníh. Ako školák som sa však v knižnici objavil minimálne raz za týždeň a nie zriedka počet požičaných kníh prekročil jednociferné číslo. Čítal som hlavne Troch pátračov, ale i iné knihy pre mládež. Teraz som skôr na sci-fi staršieho dáta. Vďaka čítaniu sa mi skvelo vyvinula obrazutvornosť.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Mám rozpísanú sci-fi trilógiu, hádam ju niekedy dokončím, lebo od prvých písmen doteraz (január 2021) som už absolvoval viacero nevynútených a zbytočne dlhých prestávok. Píšem od roku 2010, čiže už viac ako desať rokov, ale všetky len tak do šuplíka, nikomu, len sebe. Možno sa to tu na Greenie knižnici zmení.

Neuveríte, ale začalo to v škole na prvom stupni ZŠ. Mali sme napísať krátky príbeh a do zošita a prilepiť k nemu nejaký malý obrázok, ktorý ten príbeh trošku charakterizuje. Napísal som detektívku a predčítal som ju pred triedou. Zožal som nezabudnuteľný potlesk. A to som mal ešte rok predtým vymyslieť jednu súvislú vetu.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Čoraz viac stúpa podiel mladých, ktorí knihu, hlavne beletriu, ani nevezmú do ruky. Poniektorí sa s nimi stretávajú maximálne tak na školách vo forme odbornej literatúry, ale po skončení štúdia sa k nim nevrátia, česť výnimkám.

Nič v zlom, ale knihy ako také možno do konca storočia už nebudú v takej forme, aké ich poznáme už tisícročia. A ak si i čitatelia nájdu cestu k nim, budú vyhľadávať už len braky. Teda vlastne to, čo je už i teraz. Už je snáď tisíc filmov o superhrdinoch, kde sú čiernobiele postavy, priehľadný príbeh, infantilný humor a hromada zbytočných efektov a farieb. Také filmy sa hltajú a nikto si nemusí nič domyslieť, vlastne vôbec ani rozmýšľať.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Kým ti to robí radosť, tak v tom jednoznačne pokračuj!

Povzbudiť a dodať síl? Možno nie som ten správny človek, čo dokáže dodať síl, keď som tak dlho písal len tak pre seba a nikomu to ani nedal prečítať. V prvom rade som toho názoru, že už ani nie je pre koho písať, lebo sotva nájdete niekoho, kto rozmýšľa ako ja a príbeh tak môže pochopiť celkom inak (alebo vôbec).

Nepomáha ani to, že moju tvorbu porovnávam so Strugackími, Lemom a Clarkom, velikánmi sci-fi tvorby. V porovnaní s nimi moje romány vyznejú až pateticky. Ale predsa len podporím. Dnešné tlačené knihy nečítam vôbec, dôvod je prozaický - sú pre jednoduchého čitateľa. Nenarážam tým na tvorbu Greenie knižnice. Hovorím o tých tituloch vo výkladoch knižníc alebo obchodov s krásnymi obalmi, ale hroznými, nelogickými dejmi a postavami. Uvediem príklad: kúpil som si jednu knižku, ktorá bola pred asi dvomi rokmi označená ako 2.najpredávanejšia na Martinuse (každý z môjho mesta by mal mať túto knihu v knižnici, hlavný hrdina je totiž rodák). Bola dobrá. Ale bol som sklamaný. Na to, že bola podľa skutočného príbehu, sa z toho dalo vyťažiť oveľa oveľa viac. Krátke odseky, nelogické skákanie v deji, slabo popísané postavy a hora zbytočného vedľajšieho deja.

Takže čítaj velikánov, ktorých knihy sú tu desaťročia a uč sa od nich. Ani moja tvorba sa im nebude nikdy rovnať, ale je to ako šach - vždy hraj s ťažšími súpermi a i tvoja tvorba sa zákonite zlepší. Potom si to porovnaj so súčasnou populárnou literatúrou a zrazu je tvoja mienka o vlastnej knihe niekde inde.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Dokážem. Za necelý polrok som napísal knihu "1008", kde som neprepisoval nič, teda iba keď som si to čítal po sebe a opravoval gramatické alebo logické chyby. A to je 64 husto popísaných A4 strán písmom s veľkosťou 11, bez veľkých odsekov. Ale to preto, lebo som mal o tej téme veľa naštudované a venoval som sa jej niekoľko mesiacov. Dnes ani neviem, či je na vydanie, keďže môže byť rozporuplná.

Ale poviem i opačný prípad - moju prvotinu "Predtým, než sa zobudíš" som napísal ako pätnásťročný a keď som si to po rokoch po sebe čítal, naštvala ma tá kniha tak, že som polovicu kompletne zmazal a zmenil dej. Teraz sa volá "Len krásne spomienky", ale nie som si istý, či ten príbeh zas neprepíšem. Román "Žiť ako kráľ" som písal pôvodne ako triler, ale keď prišlo na lámanie chleba, nevedel som, čo s ním ďalej. Pol roka mi hnil na USB disku, kým som ten myslený dej neprerobil do súčasnej podoby.

Extrémom sú príbehy "Refúgium", ktorý je už roky nedokončený a romány "Vulkán" a ešte dve ďalšie, ktorých názvy si už nepamätám, ktoré som kompletne zmazal. A to hovoríme o knižkách, ktoré už pred zmazaním, či editáciou mali už aspoň 30 A4 strán.

Prezrieť ostatných autorov

Peter ŠtecPeter Štec je fanatik Formuly 1, začínajúci pestovateľ exotických rastlín a zberateľ autíčok – jedinej veci, z ktorej nikdy nevyrastie. Tvorí hudbu od roku 2010, kedy prestriedal viacero žánrov. Tvorí podľa nálady. Píše od štrnástich rokov, zameriava sa na spoločenské romány a soft scifi, vďaka bláznivým snom nemá núdzu o nápady.