Stanislav Hoferek

1) Predstavíš sa nám trochu?

Blázon, človek s ideálmi a s chuťou žiť a spoznávať svet s otvorenými očami. Používateľ Linuxu, poslucháč Deathmetalu, percentuálne málo úspešný darca krvi, spamer a optimista.

2) Máš v láske knihy, predpokladám. Povieš nám niečo o tom, čo dobrovoľne čítaš a čo ti to dalo k životu?

Mám rád knihy? Možno. Mal by som povedať jednoznačné áno, ale nepoviem to. Stretol som výborné knihy, ktoré mi dali toho veľa a narazil som na veľa kníh, ktoré mi nedali vôbec nič. Nepochopenie, úplne iná cieľová skupina, nízka kvalita alebo úplná umelohmotnosť. Dobrá kniha potrebuje osloviť, nie vysypať veci, ktoré autor nemyslel úprimne. Knihy sú jednoznačne fantázia a stereotyp zároveň. Podľa toho, ako je to napísané a čo to prináša. Niektorá kniha je nudná od prvej po poslednú stranu a dobre viete, ako dopadne. Inú môžete prečítať aj 20x a stále niečim prekvapí. Viete, ako to dopadne? Nevadí, aj tak si to chcete vychutnať, pretože to niekedy naozaj stojí za to.

3) Nie len čítaš, ale aj píšeš. Povieš nám niečo o tvojich knihách alebo projektoch? O čom sú, pre koho sú a prečo to všetko začalo?

Moje knihy? Neviem, či sú to tak celkom knihy. Ešte som poriadnu knihu nenapísal. Najdlhšie dielo, aké mám, trilógia Vodná planéta, je skôr zmes románu a novely alebo poviedky. Až napíšem knihu, budem rád. Zatiaľ píšem skôr rôzne krátke dielka, ktoré sú pre niekoho dielami a pre iného nič. Obsahovo sa snažím zaujať a priniesť to, o čo je záujem. Mám chuť na sarkazmus? Môžem ho pridať na niekoľko strán. Mám pocit, že sa autori málo venujú niektorej zaujímavej téme? Tak sa do toho pustím. V súčasnosti je napríklad veľa beletrie o upíroch. Zastávam názor, že upír je niečo zaujímavé, no môže byť niečo aj zaujímavejšie. Vymyslieť úplne novú rasu, poskladať príbeh z niečoho, čo tu nebolo, to znamená dve veci. Na jednej strane to bude slabšie ako zaužívané "štandardy" a tak sa to väčšine ľudí moc páčiť nebude. Na strane druhej je tá malá časť, ktorej sa to zapáči, veľmi dôležitá a pre nich sa písať naozaj oplatí.

Na písaní ma špeciálne baví tvorba postáv. Je niečo neuveriteľné, dolepiť vlastnosti dohromady a stvoriť virtuálne "život". Totálneho blázna, milú slečnu či démonickú potvoru, ktorá chce zmeniť svet. Silné stránky, slabé stránky, jazyk, hlášky, prostredie, rodina... do akej hĺbky sa pôjde, to je na autorovi. A na predstavivosti čitateľa.

4) Povieš nám niečo na tému čítanie kníh? Čo si myslíš o súčasnej generácii mladých a ich vzťahu ku knihám?

Nie je to tajomstvo, mladí čítajú málo. Sám som toho čítal málo a zobrať do ruky klasickú knihu, to nechce každý. Elektronická sa dostane do rúk len tých, ktorí majú o čítanie skutočný záujem. Koho je to vina? Myslím, že hlavne kníh samotných. Nie sú tak pohodlné, ako filmy alebo sociálne siete na internete. Nemajú v súčasnosti silu ovplyvňovať všetkých. Vždy iba časť. V staroveku, i dnes. Stráca čaro a zároveň ho získava tým, že čítanie čoraz viac minoritné. Môžete si predstaviť čo chcete, z jednoduchých riadkov. Froda s baseballkou, Harryho Pottera na Harley Davidson... o knihy som sa začal zaujímať až vtedy, keď som si uvedomil, že sa o ne zaujíma čoraz menej ľudí. Čítanie prispieva k inteligencii a písanie tiež. A to určite nie je na škodu.

5) Aké rady by sa podľa teba naozaj hodili začínajúcim autorom?

Opraviť niečo nie je hanba. Dokonca aj tento odstavec je práve teraz prepisovaný nanovo. Napísať niečo a zverejniť to s tým, že to nemá najmenšiu chybu - to dokáže iba hlupák, alebo obrovský génius. Bez ohľadu na talent je vždy dobré pozrieť sa na svoje dielko s odstupom času, opraviť chyby (gramatika, štylistika, dej atď). Samostatne i s kolektívom. Nechajte si poradiť, často to nič nestojí a výsledok je oveľa lepší. Môžete nechať niekoho, nech to poriadne skritizuje. Aj dobrých priateľov, prečo nie? Tí pomôžu s niektorými chybami, no pravdepodobne nie so všetkými. Ak urobíte každú zmenu na základe niekoho iného, môže sa stať, že vaše dielo už nebude vašim dielom, ale akousi podivnou stavebnicou, ktorá má od nejakého ideálu ďaleko.

Určite si, čo je pre dielo dôležité. Samozrejme je vždy dobré opraviť gramatiku a podobné veci, bijúce do očí, no ako s dejom? Dej kníh, rôznych článkov a celkovo čohokoľvek sa dá inak pochopiť. Kto ako pochopil Bibliu či Korán? Alebo jednoduché prvotiny mladých autorov? Pýtajte sa, ako si niekto iný vykreslil dej, čo ho úplne zmiatlo alebo potešilo - a spracujte to vy. Tak, aby to bolo vaše dielo, ktoré pochopíte "správne" vy i ostatní. Niekoho nenapadne presne to, čo ste zamýšľali, ale niečo iné, logickejšie.

Môžete použiť sarkazmus, srdcervúce opisy alebo čo len chcete. Vypracovať si štýl, ktorí si môžu zapamätať. Pri týchto prostriedkoch je však veľmi dôležitá rovnováha. Ak chcete sarkazmus, tak nech ho nepoužíva každá postava v každej vete. Podobne ako hrubé písmo, ak sa zvýrazní celý text, tak nie je zvýraznené nič.

6) Posledná otázka je venovaná tak trochu genialite. Vieš napísať knihu alebo zložitejší dokument bez toho, aby sa niečo škrtalo a prepisovalo?

Ak by tá "kniha" mala mať viac ako 5 viet, tak nie.