100 slov a dosť! Autor Vydavateľ Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2016) 100001 Obsah 100 slov a dosť! 1 Obsah 2 O knihe 3 Žiak ateista 4 Stroskotanec 5 Dvojbodka 6 Modelka 7 Ferrari 8 Prečo? 9 Svetielko nádeje 11 Kto má byť v člne? 12 Hitler vs. Napoleon 13 Rieka (Vodná planéta) 14 Skoro ideálne jedlo (alebo chlap v kuchyni) 16 Šípková Ruženka 17 Poznámka 18 Fakt ten pravý 19 Nápad (Vodná planéta) 20 Edward musí byť (300 slov) 21 Samotka (300 slov) 23 O knihe Poznáte slovo drabble? Drabble je jednoduchý literárny útvar, na ktorý potrebujete naozaj málo. Len sto slov. Ani viac, ani menej. Kniha 100 slov a dosť! je zameraná na krátke príbehy, rozhovory či úvahy, ktoré sa dokázali zmestiť na presný počet znakov. Nie je ľahké urobiť text, ktorý je veľmi krátky a zároveň obsahuje myšlienku, postavy či dej. Ideálne tiež filozofiu a humor. Okrem krátkych diel na 100 slov sú súčasťou aj dva príbehy, ktoré majú presne 300 slov. Všetky tieto poviedky boli pôvodne uverejnené alebo poslané na web pocitanie.sk. Žiak ateista „Jurko! Ešte raz to povieš a pôjdeš do kúta!“ „Ale ja si myslím, že to bolo inak.“ „Áno? A ako?“ „Najskôr boh zavolal elektrikárov. Tí naťahali káble. Až potom povedal budiž svetlo. Ešte musel vytvoriť aj fyzikálne zákony. Potom pridal baktérie a zabezpečil im podmienky, aby prebehla evolúcia. Nakoniec si dal poriadneho jointa a nasmeroval všetko tak, aby vznikol človek. Prehnal to a celý ďalší deň oddychoval.“ „To, čo hovoríš, je urážlivé a vôbec nie je vtipné.“ „Je to pravdepodobnejšie ako to, čo nám hovoríte vy.“ „Zavolám riaditeľa!“ Dostavil sa riaditeľ a pochválil žiaka. Elektro škola má odteraz nový slogan. Stroskotanec Doriti! Toto sa môže stať iba mne! Najskôr miniem úspory na cestu a potom do lode tresne blesk! Štyri pekné baby tam boli a ja to ako jediný prežijem. Ledva som doplával na akýsi hnusný ostrov s desiatimi palmami. A to slnko! Hnus! Keby som mal so sebou kolektory, môžem mať energie koľko len chcem. A to by bolo naprd, keďže nemám jedlo, vodu a ani jeden toaleťák. Slaná voda je hnusná a nechcem byť večerou pre žraloka. Ozaj, načo sú mi tie stromy? Spálim ich! Všetky naraz! Na tretí deň prišla loď. Kapitán ma pochválil za dobrý signálny oheň. Dvojbodka „Do zajtra napíšte krátku básničku. Každý, kto napíše peknú a originálnu básničku, dostane malú jednotku.“ „Pani učiteľka, ja už ju mám.“ „Kedy si ju napísal?“ „Práve teraz.“ „Tak to som zvedavá. Prečítaj ju.“ „Dvojbodka.“ „Dvojbodka? To je všetko? To nie je básnička.“ „Ale je. Úplne maličká. Tá najmenšia.“ „Nerozumiem.“ „Bodka pod bodkou. Rýmuje sa to. Absolútny rým.“ „Báseň nemôže byť v jednom riadku.“ „Napriek tomu je to jedno pod druhým.“ „A myšlienka? Máš tam bodky. Tak žiadna myšlienka nezačne.“ „Ale skončí. Aj v tom je myšlienka. Niečo skončí skôr, ako začne.“ „Za toto chceš jednotku?“ „Za málo roboty malú jednotku.“ Modelka „Tak si to zhrňme, vy chcete byť modelkou?“ „Áno, chcem.“ „Nechcem raniť vaše city, ale s veľkou pravdepodobnosťou nespĺňate požiadavky, ktoré sú nutné pre tento druh práce.“ „Prečo nie? Mám rada módu a viem sa rýchlo obliekať.“ „Móda je z veľkej časti o vzhľade. Modelkami sú väčšinou dievčatá, ktoré dokážu odprezentovať konkrétnu kolekciu na vysokej úrovni.“ „A čo som, škaredá?“ „Ste nízka, máte obezitu, problémovú pleť a vlasy a k tomu problémy s chôdzou.“ „Pre môjho muža som najkrajšia. A on robil modeling.“ Žena ukázala fotografie svojho muža. Dominovali im čierne saká, okuliare, motýliky, nohavice a topánky. Taktiež biela palička. Ferrari Stojím v rade. Dočerta, aj na čerpačke je rad. Čakal som, že bude pokoj, ale nie, niekto musí nervovať aj tu. Niekto nadáva na cenu benzínu a iný na naftu. Z nudy pozerám na ponuku olejov a ďalej čakám, kedy budem môcť dať pivo na pult a zaplatiť. Dobre poznám tú Soňu za kasou a ona si myslí, že pozná mňa. Obyčajná chudera, nič viac. Konečne som na rade. Plechovkové pivo, alebo radšej dva. Marsky, Goldenky, žreb s kozatou slečinkou a Ferrari zapaľovač. Každodenná rutina. Zbieram zapaľovače. Ale raz si skutočné Ferrari kúpim. Teraz však na to ešte nemám prachy. Prečo? „Rýchlo sa obleč, Simonka.“ „Prečo?“ „Aby sme stihli autobus.“ „Prečo?“ „Aby sme nemuseli ísť pešo.“ „Prečo?“ „Aby sme boli včas.“ „Prečo?“ „Simonka, nemám čas na otázky. Už aj sa obliekaj.“ „Prečo?“ „Pretože ťa potom stará mama neuvidí.“ „Prečo?“ „Pretože tam už nebude.“ „Prečo?“ „Pretože pôjde k doktorovi.“ „Prečo?“ „Pretože ju bolia nohy.“ „Prečo?“ „Starších ľudí už bolia nohy.“ „Prečo?“ „Nemá toľko síl ako ty.“ „Prečo?“ „Však počkaj, keď ty budeš staršia, tiež ťa budú bolieť.“ „Prečo?“ „Ja ani neviem. Už si oblečená?“ „Odfotím nás obidve a pošlem jej fotku.“ „Prečo by si to robila?“ „Všetko stihne a nemusím sa obliekať.“ Svetielko nádeje „Oci? Kto bol ten ujo?“ „Ja neviem, Katka.“ „A čo ti dal?“ „Len taký papierik. Nič dôležité.“ „Čo je na ňom napísané?“ „Doma si to pozriem.“ „Pozri to teraz!“ Muž otvoril zložený papierik a zamyslel sa nad jeho obsahom. Pozrel sa na svoju dcérku a uvidel jej na čele malú, červenú bodku. Dal jej ruku na čelo a bodka sa objavila na jeho ruke. „Tak čo je tam? Čo sa tam píše?“ „Píše sa tu, že je potrebné postarať sa o svojich najbližších. Aby boli v bezpečí.“ „To je múdry ujo.“ „Chce obchodovať.“ „On je predavač v obchode?“ „Tak trochu.“ Kto má byť v člne? Milovať človeka je ako plaviť sa na lodi. Rozvinúť plachty, keď jemný vetrík vanie životom, a veslovať pri búrkach. Spolu znášať morské choroby, tešiť sa na vysnené prístavy a spolu sa postaviť každej veľkej vlne. Spolu hľadať smer, ktorým ísť a tiež plytčiny, ktorým sa vyhnúť. Pozerám na čln, v ktorom niekto uniká. Uniká odo mňa, ale viac ma trápi, či sa doplaví do bezpečia. A či by som v člne nemal byť ja. Milujem, nerozumiem a rozmýšľam. Možno práve o tom, že plavba nie je u konca a každý si zaslúži byť čo najlepším kapitánom na vlnách menom život. (Napísané tesne po rozchode s priateľkou) Hitler vs. Napoleon „Paľko? Čo by si povedali Hitler a Napoleon, keby sa stretli?“ „Na začiatku druhej svetovej, alebo na konci?“ „Nesprávne. Sadni si, to je nedostatočná.“ „Prečo?“ „Pretože sa nemohli stretnúť. Keď sa Hitler narodil, Napoleon bol už dávno mŕtvy.“ „Pani učiteľka, s tým súhlasím. Ale ak by sa stretli, bol by rozdiel, či na začiatku alebo na konci tej vojny.“ „A to už prečo?“ „Pretože na začiatku by mohol Napoleon obdivovať Hitlera, ako dobre je na vojnu pripravený.“ „A na konci?“ „Na konci by sa mohol z neho smiať, keď sa nepoučil z jeho chyby a tiež hlúpo tiahol na Moskvu.“ Rieka (Vodná planéta) Pairusa nechápavo pozerá na Ziggy, ktorá sa lúči a odchádza. Snaží sa ju dobehnúť, ale bez behu sa k jej nečakane rýchlemu kroku ani nepriblíži. „Počkaj! Počkaj chvíľu. Čo robíš?“ „Len tak si vykračujem na druhú stranu planéty. Tu sme skončili.“ „Prečo? Nič sme nevyriešili.“ „Myslím si, že áno. Je to veľmi jednoduché.“ „Čo je jednoduché? Nerozumiem ti. Dúfam, že máš veľmi dobré vysvetlenie.“ „Ty si oceán, alebo rieka?“ „Čože?“ „Predstav si oceán. A predstav si rieku. Ktoré z toho ti je viac sympatické? Čo je ti bližšie?“ „Ja neviem.“ „Pri čom by si sa cítila lepšie?“ „Asi oceán.“ „Tak vidíš.“ „Čo mám vidieť? Jedna voda a druhá voda. Len jednej je veľmi veľa a druhá sa pohybuje.“ „Oceán je pokojná hladina. Každá kvapka má svoje miesto. Jasné, občas je tam zablúdená vlnka, či nejaká tá búrka, ale inak pokoj. Zatiaľ čo rieka je menšia, ale plná pohybu. Tak ako detstvo. Tí, čo nie sú deťmi, sú ako oceán. Tí, čo deťmi sú, uprednostnia rieku. V každom z nás je kúsok dieťaťa.“ „Kňaz sa odpovedi vyhol. Je podľa teba ako dieťa?“ „Myslím si, že je to arogantný idiot. Na druhej strane môže byť jeho protiklad. A to je dobrá správa.“ Skoro ideálne jedlo (alebo chlap v kuchyni) „Miláčik, niečo som ti pripravil. Dúfam, že si tešíš! Stál som pri sporáku a výsledok stojí za to!“ „Je tam lepok?“ „Lepok?“ „Tak inak, je tam múka? Vieš, že nemôžem múku.“ „Áno, je tam.“ „Tak to nemôžem.“ „Ale nie je tam len múka, je tam aj mlieko. A mlieko je zdravé.“ „Laktózu nemôžem.“ „Čo?“ „Mliečny cukor. A rafinovaný tiež nie.“ „A čo ešte nemôžeš?“ „Mliečne výrobky, napríklad tvaroh. A nemôžem ani vajíčka, škoricu a pár ďalších vecí. Čo si zabudol? V piatok som to spomínala. Máš ešte nejaké otázky, ohľadne jedla?“ „Len jedinú.“ „Akú?“ „Čo spravíme s trinástimi tvarohovými palacinkami?“ Šípková Ruženka „A žili šťastne, až kým nepomreli.“ „To je taká blbosť! Naozaj. Je to príšerná rozprávka.“ „Mal by si sladko zaspať.“ „Nemôžem zaspať. Tá rozprávka je úplne hlúpa.“ „Keď som bola v tvojom veku, tak som mala Šípkovú Ruženku najradšej. A ty len vymýšľaš.“ „Zomrela by od hladu.“ „To je len rozprávka. Nemôžeš takto uvažovať.“ „Nemá jedlo a vodu. Iba samé preležaniny.“ „Nemôžeš to brať doslova.“ „Nemala ani záchod. Aj keby spala, tak by zostarla. Ale najskôr by z nej bola kostra.“ „Počká na princa a ten ju pobozká.“ „Kto by bozkával vyhladovanú kostru, ktorá si možno i roky neumývala zuby?“ Poznámka Čo má toto znamenať? Synovi dali poznámku, že nemá tú správnu vieru a vyrušuje v lavici. Nepomohlo, že bol minule v kúte. Ako mu to malo pomôcť? A ak niečomu slepo nedôveruje, tak je to jeho chyba? Alebo to škola hodí na rodičov? Pokojne napíšem, že to máme v rodine a vznikol evolúciou z vajíčka a spermie. Alebo ešte lepšie, veľkým treskom medzi dvomi dospelými ľuďmi opačného pohlavia. Kým mi nepošlú vedecké vysvetlenie, že to tak nebolo, nebudem ho nútiť v niečo veriť. Rozmýšľam nad tým a popri tom mi syn doniesol ďalšiu poznámku. Vraj nevie, čo bude po smrti. Fakt ten pravý „Povedzte mi niečo o sebe. Len tak, čo vás ako prvé napadne, nejaký ten popis vašej osobnosti.“ „Som ten pravý.“ „To znie pekne, ale asi by to viac potešilo niektoré dievča, nie mňa.“ „Naozaj som ten pravý. Pokiaľ ide o ruku, som pravák. V politike som pravičiar, dokážem sedieť úplne rovno, v pravom uhle. Spím na pravom boku, počujem len na pravé ucho, mal som pravé kiahne, moje auto jemne zatáča doprava a tú vetu, že som ten pravý, som už počul od nejednej.“ „To je všetko pekné. Hlásite sa však na vážnu pozíciu. Čo ste na škole vyštudovali?“ „Právo.“ Nápad (Vodná planéta) „Vieš o tom, že nápady môžu byť nebezpečné, však? Hovorí sa, že najhorší panovník je ten, čo má najviac nápadov. Príde nápad na niektorú vojnu a výsledok? Viac mŕtvych, ako sa čakalo. Dobije sa menej zeme, ako sa čakalo. Tá je menej úrodná, ako sa čakalo. Každý z kráľovstva, alebo čo je tam za režim, je z toho menej nadšený, ako sa čakalo. Dovezie sa so sebou viac divných chorôb, ako sa čakalo a spraví sa viac nepriateľov, ako sa čakalo. Čerešnička na torte nie je, niekto ju zožral. A to sa aj reálne čakalo. To vieš, niekto mal nápad.“ Edward musí byť (300 slov) „Ty chceš písať o upíroch? To ako vážne?“ „Však sú bohovskí.“ „Vymyslené kreatúry, fungujúce na nereálnych princípoch. Oživené mŕtvoly, ktoré z nejakého dôvodu behajú po svete živých a nikto si to nevšimne.“ „Ty sa do toho nerozumieš. Ja mám Edwarda rada. A vieš, aký pekný herec ho hrá?“ „A koľko ho musia líčiť, upravovať vo Photoshope a tak podobne. To nie je žiadna realita. Je to jednoducho odpad.“ „Ty sa do toho nerozumieš.“ „Tak schválne, čo si už napísala?“ „To ti mám prečítať?“ „Stačí povedať.“ „Bella sa presťahuje do Paríža a tam bude on. Povie, že má chladné ruky, lebo je chorý, ale v skutočnosti je to upír a chce jej krv. Raz ju stretne v noci a pôjdu v Paríži na kofolu.“ „To je tá najväčšia sprostosť, aká len môže byť.“ „Ale nevieš to hlavné. On sa do nej zamiluje.“ „Samozrejme. Kto by sa nezamiloval v Paríži pri kofole. A ešte do človeka. To je tak originálne. Asi ako Kofola v Paríži. Majú ju tam vlastne?“ „To neviem, ale asi áno. Môžu si dať pomarančový džús.“ „Alebo rovno Bella z Poltára či odkiaľ donesie Kofolu a všetci začnú vylievať víno. Sprostosť. A bude tam aj vlkolak, však?“ „Samozrejme. Ak sú tam upíri, tak musia byť aj vlkolaci.“ „Je to fakt originálne. A vieš čo? Bude tam aj zlá upírka, a všetci dobrí upíri sa s vlkolakmi spoja proti nej.“ „To je dobré, to použijem.“ „Nie, to nie je dobré. A že to použiješ mi je celkom jasné.“ „Prečo mi to robíš?“ „Lebo píšeš sprostosti. Napíš niečo iné. Pokojne aj zo Slovenska.“ Na ďalší deň si to Katkin brat prečítal. Príbeh zo Slovenska. Obyčajné dievča menom Bella si malo vybrať medzi Lukášom, Marekom, Ferom a Edwardom. Vybrala Edwarda, lebo ju zachránil pred zrazením autom. Potom išli do kina na Twilight. Samotka (300 slov) „Jedlo!“ „Už idem, idem. Len sa neposer. Tu som. Poriadne nalož a vypadni.“ „Nálada ako obyčajne. Tak čo, Ferko, dáme ešte týždeň?“ „Týždeň v tej alebo v onej cele, nie je to jedno? Patrím na slobodu a ty to vieš. Ty to dobre vieš. Ale nikomu to neprezradíš.“ „Nezaťahuj ma do svojich hier a užívaj si svoju samotu.“ Ferdinand tak ako obyčajne zobral jednoduché nádoby s jedlom a pomodlil sa. Žiadne milostivé slovíčka, ale opakovanie toho, čo mu povedal Rišo. Tretí týždeň je všetko rovnaké. Príde jedlo, Fero povie niečo hlúpe strážnikovi a následne niečo preberie s Rišom. Rovnaké témy. Život za mrežami, nespravodlivosť sveta a narážky na jedlo. Fero je v blbej nálade a Rišo tiež. Ani jeden nerozmýšľa nad útekom zo samotky. Vybledli spomienky z detstva a tie z bežných ciel sa zrazu zdajú byť tak veľmi vzdialené. „Čo čumíš! Hej! S tebou sa rozprávam!“ „Môžem kde chcem. Ty na mňa čumíš! Len ty!“ „Nakopem ti prdel, ak s tým neprestaneš?“ „Tak poď, ak si myslíš, že to zvládneš!“ „Nemá to cenu. S tebou sa nebavím.“ „Si slaboch a srab!“ „Zopakuj to.“ „Ešte aj starý chumaj. Nikdy sa odtiaľto nedostaneš!“ „Ak si myslíš, že ma vyprovokuješ, tak si na omyle.“ „Ty sedíš tu a tvoja dcéra robí šľapku za drobné. Ani si nezarobí, lebo je po tebe hnusná.“ „Sklapni!“ „A keď z toho krútenia kabelkou pri ceste prechladne, bude bez roboty. Ty sa o ňu nepostaráš a necháš ju tak.“ „Čo už len ty vieš o deťoch!“ „To hovorí starec zavretý v cele za napadnutie blondínky pod zákonom?“ Na ďalší deň strážnik odvliekol Fera na ošetrenie. Z kopania do steny si poriadne ublížil. Neustále kričal na strážnika, aby dokopal Riša. Ten sa však len pozrel na prázdnu celu a pomyslel na všetkých, ktorý skončili skôr alebo neskôr rovnako.