180 knih v jednej knihe













Autor
Vydavatel
Licencia
Vydanie
Autor obalky
Stanislav Hoferek
Greenie kniznica
CC-BY-NC-ND
Prve (2020)
Stanislav Hoferek

O knihe
	180 knih v Greenie kniznici je meta, ktora sa splnila v prvych desiatich rokoch tohto zaujimaveho projektu. Knihy vsetkych zanrov od najroznejsich autorov sa stretavaju v kratkom, epickom pribehu. Vsetky knihy zacinajuce cislicami a pismenami od A po Z, od A kreativitas kezikonyve v madarcine po Zivot maleho vtacata.


	Mena knih umyselne nie su v texte vyznacene, takze moze kazdy citatel tipovat, kde je a kde nie je nazov knihy. Beletria, poezia, vyroky, recepty, odborne knihy a kreativne pisanie a tiez hry a herna literatura. To vsetko je v nezmenenej alebo velmi malo zmenenej podobe sucastou pribehu na styl serie Sen, taktiez z Greenie kniznice.

Pondelok
	Pondelok. Prsi, snezi, padaju cencule zo strechy. Styri minuty do zazvonenia budika a ticho narusa sused, ktory hlada telefon svojej starej mamy. Zase ho v noci stratila. Stratena tehla ma volume tak na milion a ja ticho zavidim. Skoro kazdy moj mobil je teraz uz len skladacka. Skratka nesikovnost.

	Je pondelok ako kazdy iny. Ako sa hovori, novy tyzden treba zacat v objati. Zena je vsak na protialkoholickom lieceni a prva kapitola dnesneho dna tak suvisi s intenzivnym stiskanim plysoveho vankusa.

	Unaveny a zniceny, ako v piesni od Slobodnej Europy, nastupujem do toho mojho Mercedesu. Ziadne basnenie, len klasicke startovanie a smutny pohlad na kontrolku benzinu. Uz aby bol koniec. Preco su vsetky dolezite mesta tak daleko?

	Ozaj, hladam robotu. Posielal som zivotopisy na rozne miesta. Beriem cokolvek. Praca moze byt aj nemilovana, kedze neverim, ze nieco idealne bude stale volne. Mozem tam byt uplne tichy alebo robit party, na tom mi nezalezi. Hlavne je, aby sa to dalo vydrzat a aby vyplata nebola polovica z polovice. Len dufam, ze prva misia nebude o vysekavani Disneylandu zo skaly.

	Personalistka, ktora vyzera, ako keby bezne robila skor v Bare u jednej atmosfery, je expertkou na vsetko. Od alternativnej historie cez linuxove distribucie az po to, co dnes robi Anicka a jej mamicka. Pytam sa na plat a ona sa ma pyta, ci by som ju porazil v hre Lode, lodky, lodicky. Tak tvrdim ze ano. Verim si. Je to moja silna stranka. Toto a limonady z cerstvych bylin, co je mi v tejto pozicii tak na dve veci.

	Hovori mi, ze zo mna profesionalny hrac Mariasu nebude. Ani inej hry. Vsak som sa hlasil na uplne inu poziciu. Starcraft, vsetky narody v hre Civ5, rasy v hre Darkelf… to mi nic nehovori. Nic o tom neviem. Chcel som nejaku normalnu administrativu v tejto pretechnizovanej dobe. Sadnut si, nieco robit s pocitacom a hotovo. Som samotar, mam rad samotu a je mi jedno, ci budem mat na starosti rozpravky na citanie ci pohadky ke cteni. Ked ma nikto neotravuje, tak pojde aj cestina.

	Vraj nie je miesto, beru jedneho cloveka z asi patsto a tuzba pracovat nestaci. Niekde vo vnutri frflem a v spleti zmyslov, ktore ako-tak funguju, idem prec. Adios. Aj zajtra je den. Som demotivovany a jedine, co chcem robit, je spat. Ale nie, ja musim este u babky rubat drevo minimalne do poruchy vedomia. Alebo poruchy bezvedomia?
Utorok
	Utorok. Vsade je hnusna clapkanica. Budik pre vypadok elektriny nezvoni a mne zo svalovky zvoni v usiach. Asi nie som zo spravnej sablony alebo co. A asi to ani nie som ja. Mobil je vypnuty a bez stavy ho ani nezapnem. Nabijacku zozrali tiene minulosti a potom, ze realitu tvoria tvoje sny. No urcite je moj sen o zmiesanom tovare ta najdolezitejsia vec na svete.

	Startujem. Auto funguje, aspon nieco. Autoradio hlasi nehody a hra Ruze lasky a jeji trny. Vsade je armada blaznov a namiesto slnka na dlani mam studene blato na plyne i na brzde. Tazko hladam pokoj v dusi, ked utekam na novy pohovor a samozrejme bez spanku a pripravy.

	Knihtlac. Mechanicko digitalne mechanizmy v starej budove z cias davnych nepriatelov Rima. Proroctvo casu hovori, ze sa to dnes cele nezvali. Az o mesiac. Skareda hrdzava kocka, ktora by mohla tancovat s vetrom, keby sa jej ten vietor nevyhybal, ma divny nazov. Verse chlpate je fakt zvlastny nazov pre knihtlac. Neviem, ci je to o nas, alebo o zvieratach a ludoch, ale fakt by som to nazval nejako inak. Knihtlac o laske? Knihtlac v srdci vzdusnych slov by bolo lepsie. Cez deravu strechu a jej prenikave #vykrivenie, #odflaknutie a #skorodovanie tu prenika chladny vzduch.

	Dalsi pohovor. Tentokrat slecna, ktora vyzera ako vyzlecena z koze. Taka ta zablatena princezna, ktora prekonala niekolko zavislosti a zaziva svoj zivot maleho vtacata. Ale v com je to tajomstvo damy v ruzovom? Preco na mna tak pozera? Spytala sa na vzdelanie a ja som si uz predstavoval, ako mame spolocne fotografie. Ako je moje dievca na plagate cez celu izbu. Keby mi bolo lepsie a mal by som povedat len sto slov a dost, tak by som jej nieco navrhol. Neviem co. Ani preco. Ale je pre mna tak zvlastne magneticka. 329 basni, mala kniha sexualnej vychovy a ceresnicka na torte k tomu. Len aby to nebola len slepa dovera. Ach…

	Ale nic z toho. Napriek sympatiam z mojej strany je cely rozhovor akasi ciernobiela fraska. Sorry, ozveme sa, mozno inokedy, nabuduce, v inej firme… aspon som si dohodol telefonne cislo. Vecer uvidim, ci je prave. Hadam to nebude nejaka infolinka pre paniku pocas poziaru. Dal by som prednost osudovemu stretnutiu. A ked ju uz budem mat doma, tak ju nebudem musiet mat v robote. No nie?

	Cestou sa pozeram na knihy, ktore vysli z tlace. Prekliatie temnych elfov: Sianov osud. Ach jaj. Prekliatie, temnota a typek s hroznym menom. Alebo toto. Prirucka k hre Heroes 3, hned vedla knihy Prirucka k hre Bitka o Wesnoth. Pripomina mi to prirucku k Windows 95, ktoru som mal v case, ked mal internet tak prezident a prva dama. Som znechuteny. Idem na nakupy. Por v kuchyni, prazdno v bruchu a pred obchodom je rad tak po Jupiter, alebo inu velku gulu z malej knihy slnecnej sustavy. Ale, ako sa hovori, nadej zomiera posledna.
Streda
	Streda. Najmenej oblubeny den. Frflu aj ludia, ktori neuznavaju kompromisy ci ti, pre ktorych je jedlo zaplatou na nevesele dni. Streda je den, ked sa hovori, ze este vcera to fungovalo a teraz je taky den nik, ked treba rozchodit vsetko v rekordne kratkom case. Vsetko je cierne. Mam cierne myslienky a pocit, ze pada cierny sneh. Moja essentia vitae ide kdesi do kanala. Treti pohovor je naplanovany, budeme tam desiati v jedenastke.

	Jedenastka je taky maly podnik. Manazer dostal napad, ze bude skusat vsetkych naraz. Jednoducho si vyberie tych komunikativnych, co zhltli malu knihu tvorivosti a je jedno, ci je to small book of creativity, A kreativitas kezikonyve, Ein kleines Buch der Kreativitat ci jednoducha mala kniha tvorivosti v cestine.

	Tema: Bezfarebna poezia. To je zase tema. K tomu BLACK and WHITE poetry. Co kreativne mam na to povedat? Ze je zmena na dosah? Alebo ze zo zapisnika terapeutky vytiahnem vyber poezie z Greenie kniznice? Co mam o tom povedat? Oblubenu basen nemam, ani poeta ci poetku. Ani nazvom celkom nerozumiem. Kto uz len napise basnicky s nazvom Bez, vyznamna? Alebo Slubovali stenam? Vsetko su to slovne hracky, ktore pekne zneju, ale moze to byt nefunkcne ako gramofon na tektonicke platne.

	Vzdavam to. Zase. Mozno je to nieco vytiahnute z malej knihy filozofie a zaroven je to ta najviac primitivna filozofia na svete. Jednoducho sa vzdat. Dat bielu zastavu a kyvat nou. Alebo ju pomalovat, aby z toho bol sudoku kalendar. Necitim sa tu dobre. Myslim, ze som vo vsetkych tychto pohovoroch uplne zapadol ako trolejbus v strede puste. Muz cez palubu. Do puste.

	Idem domov. Zajtra bude volny den. Vsetko rusim. Je mi jedno, ci budem mat 10, 15 alebo 21 slov, ktore nic nezmenia a osudov, ktore ma nezaujimaju. A ak prave aktualne posobim ako dievca z padajucej hviezdy, tak to nie je zle. Ani dobre. Moj hrad ci chram je zatvoreny na dva zapady. Odstahujem sa niekde do Silverie alebo rovno na Vodnu planetu, kde budu vsetci rovni a este rovnejsi a mne to bude uplne jedno. Mam svoj vyssi zaujem, zazit a spoznat trochu iny svet.

	Idem domov spat. Medzi realitou a tym druhym su spalene vsetky mosty. Sen o domove sa plni a predstieranie reality mi vobec nevadi. Po prvej basni a siestich poldecakoch stracam iluzie existencie, sledujem Mesiacove mesacne dobrodruzstva a chrapem.
Stvrtok
	Stvrtok. Den medzi stredou a piatkom. Vsetko ide. Ale aj tak nikam nejdem. Este to tak. Slova prvych bohov hovorili nieco o oddychu, Bohovia z Alta tiez. Tak preco nie vo stvrtok? Po strede si to zasluzim. Mala kniha nabozenstva ma v tomto podporuje a mala kniha zdravia ma urcite zapis o tom, ze treba aj spat. Netaham sa za svetlom, nie som ziadna popinava rastlina. Povinnosti su vytrhnute z karisbloku a spovede nestastnej lasky su kdesi v peci, spolocne so zoznamom politickych stran na Slovensku. Horia mi noviny a je mi dobre. Aspon bude teplo. Cez Bistro si objednavam Mordor na smotane a medzi tmou a svetlom mi donasaju aj juliin nakupny zoznam.

	Julia. To je baba. Nema dlzen v mene, ale aspon je to blizenec, cize Gemini. Niekde v Einsteinovych hadankach som cital, ze je to dievca so zrkadlom, ktore ma recept na lasku. Ja mam suroviny. Jedna ona, jeden ja. Ale je v tom jeden hacik.

	Nemozem jej zavolat. Nemam kontakt. Nema ziadny telefon, ziadne socialne siete, ani neviem kde byva a existuje. Stretol som ju na namesti. Mala obrovsky transparent s napisom NEVERTE BASNIKOM. Neviem, preco prave takyto napis. Ale zakecali sme sa. Ona mala v sebe tolko alkoholu, ze uz jej podopieranie bolo ako prechadzka po stopach v dzungli aj s pokracovanim. 

	Inak, ozvali sa. Beru ma do tej knihtlace. Vraj vsetci ostatni si nasli inu pracu a ten najlepsi musel zaniest bryndzu do Brazilie. Len tak, stopom. Okolo sveta s palcom hore. Tak nech si pocestuje. Ja mam pracu. Juhu!

	Hned sa chystam. Je to moj zivot, tak i moj boj. Nebudem tam neviditelny a nebudem spat na rannej porade.

	Rozhodnutie padlo. A ja si idem citat. Pozeram svoju drobnu, malo zivenu kniznicu. 2052, sci-fi poviedky. To nie. Uz teraz sa citim ako mimozemstan. 7x7 Robinzonada. To je 49. Nemam rad cislo 49. Abeceda piva. Hmmm. Malo percent. Blaznovo jeviste tiez nie. Nechcem citat o svete, ktory zijem. Linux? Ako nieco navyse k poviedkam z inych svetov?

	Ustupujem z napadu na citanie niecoho rozumneho. Tak si pozriem v telke sport. To je na osmicke, myslim. Prepinam, prepinam a zrazu rana! Uz viem, aku knihu potrebujem. Tu tam celkom vlavo. Ako si vybrat elektrospotrebic.
Piatok
	Piatok. Dobry den. Ti, co robia aj cez sobotu a nedelu, si o animovanych gifoch s textom konecne piatok myslia svoje. Ja mam pracu a na zaklade pozicky, co som si vybavil vcera neskoro vecer cez telefon, dost penazi na cokolvek. Niekto by mi asi dal facku malou knihou hospodarenia, ale aspon nemam strach z buducnosti. Chyba? Mozno. Vlastne pravdepodobne. Nateraz si mozem dovolit cokolvek. Napriklad stromy, ktore nesu nebo. Cely viktorov sad aj so vsetkymi tajomstvami. Mozem si kupit kaktus, vlci mak ci rebarboru a z uzovky si nechat vytvorit hadi mec. Uz asi viem, preco je vrahom tak casto zahradnik.

	Prvy den v praci. Zvitezit, nebo zemrit? Ani nahodou. Je tu vyzva zit a cela hromada titulov na vydanie. Vybery poezie z rokov 2012, 2013, 2014, 2015, 2016… nuda. Co tu este je? Nemam zdanie, co je to Veres szilankok. Obdobia ludskej duse? Sachove minimum? Pohlad na svet plny ludi ma vzdy nieco nauci, a to napriklad i to, ze Google Translate jednoducho funguje a mal by som to obcas pouzit.

	Ta slecna chce, aby som v systeme nasiel nazov najnovsej knihy pre tlac. Odpovedam, ze nejaky nazov vymyslim. Mesta: Byzanc znie zvlastne. Nemalo by to byt skor Mesta: Byzancia, ked je to cele v slovencine? Alebo to prelozit do anglictiny na Cities: Byzantium a bude dobre. 

	Ozaj, mam stastie. Uz zase. Moj novy veduci ma akurat dnes narodeniny. Tak sa trochu votriem do priazne, pochvalim odev, dam par premotivovanych kecov a bude dobre. Viem, ako porazit silnejsiu armadu skusenejsich kolegov: staci ich dostat na svoju stranu. Najskor sefa, potom tych pod nim a nakoniec udajne nedolezitych. Kto bude robit problemy, stravi nekonecnu dovolenku v pekle. Zbytocne budu tvrdit, ze len paska cez usta pozna ich prosim. Alebo ze laska je slepa a budu mi s placom hovorit, aby som ich miloval. Viem, ako funguje vianocna stafeta a nenecham si to pokazit. Mam v malicku malu knihu politiky a je mi jasne, ze niekedy je to jeden velky, koncentrovany brainfuck.

	Nevedel som, ze ma niekto pocuva za dverami. Musel som hovorit tak nahlas? Teraz to niekto zapise ako haikurizmy a este urobi pokracovanie. Pokracovanie s divnym nazvom. Reloaded? Kazdopadne pracu mam a musim sa k tomu stavat zodpovedne a ludsky, ak si ju chcem udrzat a postupovat napriec epochami az k zelanemu vysledku.