7x7 Robinzonada














Vydane v Greenie kniznici pod slobodnom licenciou CC-BY-NC-ND
Stanislav Hoferek, prve vydanie, 2012
GKBN 111101
Obsah

7x7 Robinzonada	1
Obsah	2
Predslov a podakovanie	3
Den 1	4
Jan	4
Norbert	5
Katarina	6
Peter	7
Den 2	10
Stanislava	10
Moric	12
Barbora	13
Norbert	16
Den 3	18
Katarina	18
Peter	19
Stanislava	22
Jan	25
Den 4	28
Moric	28
Barbora	29
Norbert	32
Peter	34
Den 5	38
Stanislava	38
Jan	41
Barbora	43
Moric	46
Den 6	49
Katarina	49
Barbora	50
Norbert	53
Stanislava	56
Den 7	59
Jan	59
Peter	60
Katarina	63
Moric	65





Predslov a podakovanie
„Nic sa nepise tak lahko, ako robinzonada!“

	Nie je to vyrok nikoho znameho, nie je to zarucena pravda alebo nieco, co by posuvalo literaturu milovymi krokmi dopredu. Je to jednoduche tvrdenie, ktoreho som autorom. Po skusenostiach s pisanim diela Vodna planeta III: Trochu iny svet, kde sa velka cast odohrava na opustenom ostrove, som povedal nieco taketo bez velkeho uvazovania. Robinzonada sa pisala dobre a lahko. Jednoduche prostredie, dost casu na vypracovanie kazdej postavy taktiez nie je tazke pridat konflikt a rozne dovody.

	Myslim, ze robinzonada teraz ziskava velky ohlas. Staci si vsimnut kulturu. Jeden z najznamejsich serialov vobec je LOST, ktory je na neznamom ostrove. Z uplne ineho sudka su filmy o Modrej lagune ci povodna kniha, ktoru o Robinsonovi napisal Daniel Dafoe. Dnes je tema uz trochu ina, ako kedysi. Namiesto jednotlivca je skor nejaka mala skupina, namiesto otrokarov s ludmi sa na tomto mieste ocitaju uplne obycajni ludia, medzi ktorymi je casto niekto vynimocny. Koho by ste si brali na opusteny ostrov? Alebo co by ste si tam brali? Tieto otazky mozno najst na roznych testoch osobnosti. Je prirodzene, ze niekto by so sebou zobral doktora, experta na zivot v divocine alebo rybara a niekto uplne iny pornohviezdu. Tak ako je prirodzene aj to, ze by si niekto zobral knihu, iny noz ci sekeru a niekto zas iny notebook ci tablet.

	Trochu ma desi atmosfera. Krasna plaz, z ktorej sa ale neda utiect. Zacnu chybat tie hlupe malickosti, ako sprcha ci nieco na citanie. O co vsetko by sa prislo? Zvlast pre ludi zavislych na Facebooku a podobnych veciach by bolo odlucenie od sveta narocne. Da sa na to pozriet aj z inej stranky. Ak je dobry kolektiv, tak su vsetci neprajnici tisice kilometrov daleko. Neotravuju vas reklamy na nieco, co nepotrebujete a nemusi sa pozerat vychod ci zapad slnka nad panelakmi, ale nad obrovskou masou vody v mori, ktore je vsade okolo. Do tejto knihy som chcel dat sedem postav na sedem dni. Kazdy den je z pohladu styroch osob. Najdete svojich favoritov? Ako by ste sa zachovali v konkretnych situaciach prave vy? Myslim, ze som potvrdil svoje tvrdenie. Napisat kratky pribeh ako robinzonadu je jednoduche a hlavne pre zacinajucich autorov, ktory s pisanim ziskavaju skusenosti, je tato cast literatury hotovym pokladom. Ak aj nebude dobry pribeh, da sa naucit tvorba postav, ich odlisne vyjadrovanie sa a hlavne – je vyborne vlozit do pribehu postavu, ktora sa inspirovala niekym z vasho okolia.

	Za pomoc a podporu dakujem vsetkym citatelom Greenie kniznice a Bookfanu, predovsetkym Adi Hanesovej, ktora sa pustila do citania ako prva a pridala par tipov, a Barbore Jirickovej, ktora nenamietala proti tomu, aby bola jedna z postav zalozena na nej. Uhadnete ktora? Prajem prijemne citanie. A aby som nezabudol, najnovsie vydanie tejto a mnohych dalsich knih mozno najst v Greenie kniznici, na adrese http://greenie.elist.sk. Zastavte sa, ci uz radi pisete, chcete nieco vydat alebo potrebujete radu s pisanim.
Den 1
Jan
„Mame krasne slniecko, tak sup sup poratat palmy a kokosove orechy, chvilu tu pobudneme. Ak tu nahodou nemate krem na opalovanie, asi pekne pomenite farby!“

	Ako to, ze sa nikto nesmeje? To zvladnem, zaciatky su vzdy tazke. Perfektny napad, taketo osviezenie. Zabudnut na celu tu slavnu civilizaciu a uzivat si. Ziadne urady, fizli s tymi ich pokutami a hlavne tu mozem byt kralom. Mozem byt cimkolvek len chcem! Cesta clnom dlho netrvala, ale aj tak je to kram. Asi by som sem rychlejsie doplaval. Nikdy som nemal rad more, ale plaze su super a tam, kde su plaze, je aj poriadna sou!

	Vsetko vychadza. Vymysliet hlupe hlasovanie, viac ci menej nahodne vybrat z prihlasenych zopar ludi a uz su tu. Nezname tvaricky. Nie som blbec a viem, ze by sa hodil na nieco daky zalesak, nejaky polodivoky typek, co zvladne problemy, a potom to uz staci len nahodne naplnit nejakymi blaznami, co chcu oddych. Asi som tiez blazon.

„Slniecko mame, horucavu tiez. Vie niekto, v ktorom baliku je chlast?“
„Chces sa ozrat na paliacom slnku? Vyzeras na cloveka, co s tym ma naozaj vela skusenosti.“

	Kto je to dievca? Pche, ma vobec 18? Zabka krpata, ale dobre, ze ma takeho ducha, aspon bude sranda.

„Tebe by som ponukol mliecko, no to by bolo pre teba asi prisilne.“
„No vyborne, mame tu pana vtipneho. Mam ti zatlieskat? Ak si vyberal zasoby prave ty, tak moze byt alkohol v kazdom druhom baliku. Som zvedava, ci si tam pridal aj nieco dolezite. Mas stan? Noz? Rybarsku siet? Sekeru? Kladivo? Klince? Rebrik? Obvazy a lieky? Nieco na filtrovanie slanej vody na sladku? Myslela som si.“
„Drza mala bosorka, toto je ostrov, tu si moze robit kto chce co chce a nikto ma nepresvedci o tom, ze by tu bolo nieco zle. Tak sa zabavaj a ak ti nepadne na hlavu kokosovy orech, uzijes si tu aj ty!“
„Az na to, ze...“ Niekto ju zastavuje a berie so sebou. Konecne. A teraz slubeny pripitok. Mohol by som organizovat nejaky oficialny, vsak preco nie, ale hlavne mam smad.

	Toto bude uzasny tyzden. Sedem ludi. Ja, ta mala a pat dalsich. Som zvedavy, kolko je ich skutocne normalnych. Mozno nikto, ale mozu byt aj vsetci. Trochu optimizmu nezaskodi. Teple pivo, hlupe dievcisko a ostrov s tymi najhnusnejsimi palmami.

„Tak kuriatka, vsetci sem! Mam tu vyberanu flasku a pohare. Ty, hej ty s tymi sklickami, zacni nalievat. A vsetci pekne do kruhu a nezabudnut na usmevy!“ Tak prosim, toto je ono. Oslovim a hned robi, co mam. Ziadne hlupe otazky, a prebytocne zdvorilosti a ide na to. Zacina sa mi pacit.
Norbert
	Tak toto je poriadny cln! Ten, co si vie nieco taketo zaplatit, musi byt poriadne bohaty a pravdepodobne vobec nevie co s peniazmi. Stastie, alebo sikovnost? To neviem odhadnut. Mozno je to naopak smola. Peniaze urobia s clovekom velke veci, hlavne ak na ne nie je pripraveny. Ten chlapik, co to organizuje, bol asi naozaj privela na slnku.

	Tento ostrov bol vybrany? Zda sa mi byt tak trochu maly. Uzivit sedem krkov by bolo mozne, ak by kazdy vedel aspon nieco o preziti v divocine. V krabiciach su pravdepodobne potraviny, co sa hodi, no pochybujem, ze je tu aj dostatok vody. Taktiez by sa hodilo naradie. Ten ostrov vyzera byt uplne opusteny. Vyborny napad, naozaj, hodit si sipku a vybrat jeden maly ostrov, o ktorom nikto nevie vobec nic.

	A ti ludia? Vsetko mladi. Citim sa medzi nimi ako priemerny obyvatel domova dochodcov. Uz mi len nejaka vyberana choroba chyba a fotky pravnucat, aj ked by som si ani na vnucence nevedel spomenut. Zvlast ma zaujalo jedno dievca, ktore sa na rozdiel od vacsiny netesi. Velmi mlada, no ocividne nezvyknuta na to, aby ju niekto obdivoval. Dobre jej vidno do oci a ak by som ju skusil odhadnut, tak ju trapi tisic veci naraz a velmi sa jej zit nechce.

	Uplne iny pripad je ta druha, co sedi v clne vedla nej. Prehodena noha cez nohu, v jednej ruke zrkadielko a v druhej jedno skraslovadlo za druhym. Ta to potrebuje a myslim, ze by si ju bez vsetkeho toho malovania vsimol len malokto. Typ zeny, co nieco hlada. Alebo niekoho. Sperky na rukach i okolo krku a vona, aku musi niekto milovat alebo nenavidiet. Nikto sa k nej nehrnie, no aj tak si mysli, ze jej patri svet. Sedem ludi. Seba poznam a vidim, ze je aj v tejto malej skupine niekto, koho by som nerad poznal. Nevyznam sa do mody a vsetkych tych skraslovadiel, no tak znicene vlasy som este nevidel.

	Vysmiaty kapitan s fajkou meni rychlost. Cln ide k plazi a zacina sa ta udajna zabava. Vyhadzat vsetky tie zasoby a uzivat si tyzden, kym sa cln nevrati. Mam sa o vsetkych tychto ludi postarat, ci sa to uz bude niekomu pacit alebo nie. Vyskakujem z clna ako prvy. Povinnost? Mozno. Piesok sa sprava ako piesok, ziadne prekvapenie. Skor by ma prekvapovalo, keby si niekto vybral ostrov, kde je nieco viac. Ale to su uz velke peniaze. Dvadsatpat krabic, no niektore su az podozrivo lahke. Kapitan odisiel, len co sa vylozili krabice. Ostava nam len predom urcena skupina.

„Drza mala bosorka, toto je ostrov, tu si moze robit kto chce co chce a nikto ma nepresvedci o tom, ze by tu bolo nieco zle. Tak sa zabavaj a ak ti nepadne na hlavu kokosovy orech, uzijes si tu aj ty!“
„Az na to, ze...“
„Pod so mnou,“ pridavam sa k diskusii, ale len na to, aby som ju ukoncil. Neviem, co ma znamenat ta hadka, ale to dievca radsej odvediem. Ma dobre nazory a uz mimo civilizacie bola. Urcite to nema len zo zapamatania, musi sa realne zaujimat o zivot v uplne inych podmienkach. Alebo je mimoriadne inteligentna.

„Ako sa volas?“
„Preco ta to zaujima?“
„Pretoze sa mam o tuto skupinku postarat a niekto, kto o preziti nieco vie, sa urcite hodi. Ale dobre, zacnem ja. Som Norbert.“ Nemusim mat skolenie na usmev, ten mi vzdy isiel sam od seba a taka pomocnicka by sa hodila.
„Stanislava.“
„Bola si niekedy v divocine?“
„Vychovavat tri mladsie sestry bez rodicov a k tomu este aj starsieho brata, to je dobra divocina. Ak sa nerata utek z detskeho tabora a prezitie 9 dni v lese, tak nie.“
„Vyborne, vyborne. Vitam ta medzi cvokmi, ktori su z ostrova uneseni a este budu den alebo dva dni. Ak ti mozem poradit, skus si tu urobit co najmenej nepriatelov a len si o nich mysli, co chces. Ja si myslim, ze som v blazinci. Nepomaha to, ale ani neskodi.“
„Musis mi hovorit, co mam a co nemam robit?“
„Mam to v naplni prace, vacsina to aj tak ignoruje, ale dost bolo o mne. Podme ponosit batozinu.“

Pocuvam organizatorov prihovor a je to fakt slabota. To uz nemohol nieco lepsie povedat? Minulu akciu to bolo nieco uplne ine, ale to bola vynimka. Vacsinou ma agentura posle so skupinou dohodnutych alkoholikov, ktori nechcu pit do nemoty na stale rovnakom mieste.
Katarina
	Toto je tvoja sanca, toto je tvoja sanca... stale som to musela pocuvat od mamy, ktora nedokazala nikdy nic. Nudna a obycajna, ale vraj vsetko vie. Mam rada svoj zivot a keby tolko nefrflala, mala by som ho este radsej. Prihlasila som sa do tej smiesnej sutaze, alebo co to je, a vytiahli ma. Dovolenka na opustenom ostrove. Mozno sa najde nejaky solventny pan. Alebo ich tam bude hned niekolko a budu sa o mna bit! Uz je na case, vsak ani nakupovat som davno nebola. Teraz ale sedim v clne vedla uplne primitivnej holky, ktora vyzera tak debilne. Milionari nikde a okrem jedneho saska, ktory to plati, tu nie je nikto aspon trochu... zaujimavy...

	Mamine tvrdenie, ze bez prachov som nikto, mi ide tak velmi na nervy. Bola proti tomuto a vzdy aj bude, ale mozno je to moja sanca, aby som jej ukazala, ze som dievca na vsetko. Ja sa len tak vo svete nestratim. Cln konecne pristal, uz sa aj pohadali a konecne hybu s tymi krabicami. Mali by si svihnut, som hladna! A unavena. Kde sa da lahnut? Pripitok niecim lacnym, to kde sme? Kde je vychladene sampanske?

	Nasadzujem si okuliare a liham si na deku, ktoru tu niekto urcite pridal pre mna. Tak divne sa na mna akysi chlapec kuka. Preco nas vsetkych este nikto nepredstavil? A konecne, uz to zacina. Vsetkych zvolava prave to divne dievcisko. Co to ma v ruke? Snad nie cukriky! Kolko ma rokov? 5? Musim povedat, je rychla, vsetkych taha na hromadu a nejako nimi hybe. Co to robi? Sibe jej. Ale nech sa dako poukladaju, ked tak velmi chcu, ja mam pred sebou slnko a dufam aj pokoj. Mam so sebou krem na opalovanie, skvele!

„Radsej nie, zoberiem si inu.“
„Mozno ani nevie, ze ti ukradla deku. A aspon sa zoznamis.“

	Pocujem akysi rozhovor v mojej blizkosti. Otacam hlavu, a tam sa daka dvojica pozera na mna. Kaslem na nich, tak nech kaslu aj oni na mna. Jednym okom sa pozriem na krabice, ci uz niekto vytiahol jedlo. Nieco dobre by som si dala. Ako to, ze nic nevytahuju? Mam tam vbehnut? Sakra aj s hladom, teraz by som aj tie cukriky napchala do seba. Ti dvaja uz nastastie odisli. Chlapec akysi, co nieco chce a ani neviem co, a akasi kraska. Kto to je? Ma krasnu tvar i vlasy, hotova fesanda. Chcela by som jej postavu. Co to ma ale s rukami? Normalne svalnata zenska, to som este nevidela. To niekoho pravidelne mlati kabelkou?

„Hej.“
„Co chces?“
„Ale nic, len taka malickost. Este sa nepozname. Vlastne tu este takmer nikoho nepoznam. Vies, tuto chlapec si pripravil tuto deku a ty si mu ju zabrala.“
„A to uz nie su ine deky?“
„Myslim skor princip a aj ked su ine, tato je jeho.“
„Fajn. Nech si sedem dni pocka,“ odvrkla som jej. Dufam, ze da pokoj. Neviem, ako sa vola, ale odteraz ju volam Moralistka. Este vymyslim, ako nazvat tu mladu s cukrikmi.“
Peter
Cele to organizovanie na mna neurobilo vobec ziadny dojem. Z pristavu sem na clne, presun zasob, pocuvanie nejakej hluposti a hadky hned z uvodu, to nie je ono. Taktiez od ostrova som cakal viac. Nic tu nie je. Piesok, palmy, par ludi a to je vsetko. Nezaujimavi ludia a prvykrat mi napadlo, ze to bez prace asi nepojde. Nedokazem sa len tak nudit. Pripitok sa hodi vzdy, ale co potom?

Vidno, ze si sadla ta najmladsia s tym... sakra, nikoho nepoznam. Mena, adresy, nic. Niektori zakaznici vytaraju aj kolko kliestov pochytal ich pes, no tu neviem nic. Ja a sest ludi, z toho tri zeny. Nemusim mat velky talent na to, aby som ich dobre zaradil. Jedna je leniva a rozmaznana, druha sa rada hada a mysli jej to, no a tretia... co ja viem. Tu neviem celkom zaradit, ale patri medzi tie, ktorym niekto kupi v bare poharik alebo aj celu flasu.

Zoznamovacka? No dobre, podme na to. Ta mlada urobila kruh. Vsetci, okrem tej na deke, co to prehnala s malovanim, sa pustaju do akejsi mudrej diskusie. Pripomina mi to tie hodiny v skole, ked sa nikto nic nenaucil, no aspon bol klud.

„Kazdy mozeme povedat svoje meno a nieco o sebe, kto chce zacat?“ Pyta sa ta malicka a ja sa citim ako malicky kdesi v skole alebo skolke. Myslim, ze toto nedopadne dobre.
„Mozem ja?“ O slovo poziadala ta kocka. To som teda zvedavy. „Volam sa Barbora, vacsinou poslucham na meno Barca alebo Barka a mam rada... ale ked toho je tak vela. V podstate sport, knihy, nieco viem o socialnej praci a ked vystudujem, budem aj nadalej sportovat. Ale uz aj s titulom. Hodi sa to, nemozem robit cely zivot to iste. Takze som Barca ci Barka, rada vas spoznavam a odovzdavam stafetu tomuto mlademu muzovi, ktory sa na mna dufam nenahneva!“

	Vav, ta teda je. Bral by som taku zenu, ale uz som si raz zobral uskriekanu potvoru a rozvadzat sa mi nechce.

„Volam sa Moric a mam rad lego a origami.“

	Tak teda Moricko. S nim toho vela spolocneho nemam. Barbora vymyslela podavat si flasu s vodou, ako symbolicku stafetu. Radsej by som si s nou zahral taku inu flasu. Moric podava flasu nasmu hostitelovi.

„Cafte luzri, toto bude super tyzden a ukazte mi, ako sa vsetci tesite! Som Joe, co sice nie je uplne prave meno, ale dobre sa to pamata. Mam rad party, som skvely tanecnik a kedze je v tejto flasi asi fakt len smradlava voda, poslem ju... komu? En-ten-ti-ki, dva-spen-dli-ky... tebe!“

	Blazon. Nic ine si o nom nemyslim od prvej sekundy. Asi mam naozaj nos na ludi. Tito ked sa zastavia, tak to chce vela trpezlivosti. Je jedno co idu kupit alebo ci vobec kupia aspon nieco, musim tie ich vtipky tolerovat.

„Nechcem sa predstavovat a som tu z prinutenia. Tu mate flasu, zoberte si ju niekto.“
„Ale no tak, nieco nam mozes povedat. Nezneuzijeme tvoje sukromne udaje, hihi. Nemusis meno, ale co mas rada nam mozes povedat, ked uz si toto vymyslela,“ povzbudzuje ju Barbora.
„Dobre. Som Stana. Ziadna Stanka, Stanuska a podobne detske zdrobneniny, len Stana. Mam rada, ked su vsetci ti, co sa povazuju za najmudrejsich, co najdalej. Neznasam falos a ak bude za mnou niekto chodit, aby som sa stala tou najlepsou kamaratkou na zivot a na smrt, viem zlomit ruku. Kto chce tu flasu?“

	Ohen, ta slecna ma v zilach poriadne burlivu krv. Na mna primlada a zda sa mi aj drza, ale to je len zaciatok. Neviem, do akeho extremu to dotiahne, ale uz teraz z nej ide strach.

„Moje meno? Norbert. Rok vyroby presiel uz davnejsie, ale mam rad aktivny pohyb, cerstvy vzduch a nenavidim vysedavanie v kancelarii. V zivote rad zijem a ak pre zivot treba nieco postavit, opravit alebo ulovit, idem na to. Som plateny za to, aby sa nikomu nic nestalo, ale aj tak vas ziadam, aby ste boli opatrni a ak budete mat nejake blaznive napady, prekonzultujte ich so mnou. Taktiez mozem nieco naucit o zivote v divocine.“

	Zmes prirucky a vlastnych slov, zaujimave. Expert na prezitie v divocine sa hodi, aj ked neviem, co by sa tu mohlo stat. Poznam dva typy takychto ludi. Jedni pridu a porozpravaju o svojich uspechoch aj keby to bolo zrazenie dazdovky Jeepom. Druhi pridu, kupia co potrebuju a s tichostou zabijaka odidu.

„Dakujem za flasu. Neviem co povedat o sebe. Som obchodnik, poznam ludi z hladiska za pultom a menom som Peter. Obchodujem so vsetkym moznym, no to sa teraz nemusi rozoberat. Mam rad dni pracovneho pokoja a ak taky pride, idealne aj s vikendom, idem do prirody. Je to len malokedy, lebo predavam a poziciavam aj veci, ktore su pre ostatnych na stravenie ich prijemnych chvil. Takze Peter, obchodnik. Ak hladate niekoho na pokec o knihach, tak sklamem. Nic pre mna.“

„Dakujem vsetkym normalnym za ucast.“ Stana sa podakovala dost necakane a Norbert, ten expert na divocinu, sa chyta za hlavu.

	Pripravit stan nebol v sestici problem a aj ked by som si dal nieco ine, pukance s kolou boli na vecer relativne stravitelne. Jedine Stana odmietla jedno i druhe a dala si radsej cistej vody.
Den 2
Stanislava
	Au! Sakra, to boli! Au! Zly sen, fakt zly sen. Rozumiem, ze sa nikto nezaujima, ale mohlo by to menej boliet!

„Si v poriadku?“ Kde sa tento vzal? Peter ma byt obchodnik, a tak si aj pride, prezie situaciu a zo slusnosti sa prihovori, ako podla nejakeho scenara. Az jeden sa zacal zaujimat o mna, to je rekord. Staci na to opusteny ostrov, pad z vysky a praobycajna nuda.
„Vyzeram byt v poriadku?!?!“
„Co sa stalo?“
„Radsej najdi dakeho doktora.“ Vobec sa mi nechce vysvetlovat, co asi robim pod palmou s nozom v jednej a kokosom v druhej ruke.

	Snazim sa posadit, nech mam lepsi vyhlad. Moric, ktory je na blizku, sa zaradom pyta vsetkych, ci nie je doktor. Vyzera to komicky. Ked zaradom, tak naozaj zaradom. Nema vela prace, ale tej lenivej hnusobe by som sa urcite neprihovorila. Ako by len ta mohla byt doktorka? Nevie sa postarat ani sama o seba, nie to este o niekoho dalsieho.

„Ako sa to stalo?“
„Ako asi?“ Moric nezohnal doktora, no nahnal sem vsetkych piatich. Dobre riesenie, zvlast ten takzvany expert by mohol nieco vediet. Prvy sa pozrel nahor, na palmu.

	Moric sa znovu pyta, ci tu nie je doktor. To nerozumie, ze je to zbytocne? Necham ho tak, z tohto sa dostanem. Len ma vsetko boli a zo vsetkeho najviac ruka. Vraj prava je dolezitejsia, ale ak je niekto lavoruky, tak zo zranenia lavej nie je vobec nadseny. Musela som padnut akurat na lavu? Zvlast, ked si vsetci myslia, ze som padnuta na hlavu?

„Co sa stalo?“
„Spadla som. Chcela som ziskat orech, tak som liezla.“
„Ha! Nabuduce ti postavime schodiky do neba a ked pridame dym a svetla, tak to bude uzasne!“ Jano si zas mysli, ze je vtipny? Zly den.

	Heeerecka odisla ako prva. Som aj rada. Jano pridal este nieco o tom, ze bude vsetko fajn, ako keby som bola jeho patrocna dcerka, na ktoru sa niekto skaredo pozrel. Ostatni ale ostali. Peter len pozera a nevravi nic, asi si len nieco mysli, no prekvapil ten Norbert. Vraj ma nauci zhadzovat orechy. Som rada, ze to povedal. Mam o com rozmyslat. Pravdepodobne hodenim niecoho, alebo zatrasenim palmy. Vsetky su dost daleko od mora, takze by ziadny nemal zobrat prud. Ak nahodou ano, neodplaval by a klesol by. Alebo stupal? Asi tu nema niekto tabulkovu hustotu priemerneho kokosoveho orechu, vsak?

	Beriem orech do ruky a snazim sa odhadnut jeho velkost a hmotnost. Stana, mysli konecne, ides na to zle! Ta skrupina je lahsia ako voda a okrem kokosoveho mlieka je dnu aj vzduch! Logicky by mal byt lahsi, no ako je to s duzinou? Keby aj bola rovnako tazka, orech by plaval na hladine. Vsetko je uzasne, len som nespadla z jahody ale z palmy, mam nieco s rukou a snazim sa zabavit pocitanim hustoty orecha. To som cela ja.
	
	Odrazu som sama. Vsetci sa bavia svojimi vecami, zabavaju sa, len ja sa tu opieram o palmu. Kolko dni ostava? Sest? Snazim sa spomenut si, kedy sa ide domov. Zaujimavu dvojicu tvori Moric a Barbora. On je smutny, ona vesela. Po nieco ho posiela a ide sa slnit.

	Co to nesie? Neviem, co vsetko ten Joe nabalil, ale obrovsky vankus som fakt necakala. Moric ho nesie sam, ku mne. Taky vankus som naozaj este nevidela, vyzera byt poriadne tazky a coraz viac od piesku.

„Riadny naklad. Chces ma s tym vankusom udusit? Alebo ho chces dat na zem, az budem znovu padat?“
„Ja... chcel...“
„Ale no tak, pred babou sa bojis rozpravat, alebo aky mas problem?“
„Chcel ti dat vankus za chrbat, nech sa ti sedi pohodlnejsie. Ukaz, pomozem ti s tym.“
„Barbora, ja nepotrebujem pomoc. Nie som mrzacka, len ma boli ruka a pravdepodobne nie je zlomena. Za vankus ale dakujem. Tebe aj... kam isiel?“
„Asi si ho trochu urazila. Odkazem mu.“
„Co je to za chlapca? Niekoho takeho placheho som este nevidela. Dobry dovod by bol velky problem v detstve, ako sikana alebo strata vsetkych pribuznych.“
„Neviem, co ho trapi. Nerozmyslam nad tym, no je tu a bude sa nudit, ak bude sam. Mohol by ti robit spolocnost.“

	Vstavam. Ukazujem tej milej kocke, ze som ziva a rozhodne pomoc nepotrebujem. Na moje prekvapenie sa ku mne zas blizi Moric a nesie obvazy a flasku s dezinfekciou. Tak predsa len mame doktora na ostrove. Velmi sa mi zverit do jeho ruk nechce. Najvyssi cas si zabehat alebo otestovat iny sposob na ziskanie orechov.

	Snazim sa roztriast palmu, no cim viac sa snazim, tym viac ma zradza bolest. Normalny clovek by si tu ruku osetril, ale ja nie som ziadny priemer a nikdy nebudem.
Moric
	Nerad spim v stane. Nepohodlne a smutne. Chyba mi moja postel a kamarati. Nemam ich vela, ale velmi si ich vazim. Su tisice kilometrov daleko. S nimi je kazda chvila kratka a prijemna. Tu som na opustenom ostrove. Druhy den. Nepaci sa mi tu. Dostal som sa sem tou najhlupejsou moznou cestou. Zapisali ma. Vraj do letneho tabora. Tabor bez ostatnych nie je tabor. Kto tu je? Vsetci su starsi. To dievca, Stanka, asi nie. Jedina. Je velmi pekna, ale nemam na nu. Je dokonala.

	Musim sa jej zdat ako Forrest Gump. Vsetko pokazim a vzdy som iny. Zobudil ma jej pad. Vybehol som zo stanu. Jedina v nom vobec nebola. My spime a ona uz zbiera orechy. Oslovi ma s niecim a ja nevaham. Aj ked casto vaham nad niecim.

	Som rad, ze je stale ziva. Zohnal som nieco na vycistenie rany a obviazanie. Nepaci sa jej to. Odklada ich stranou . Pusta sa do prace. Viem, co robi. Zhadzuje orechy. Stanku ale boli ruka. To je dovod, preco jej to nejde.

	Pomozem jej! Jasne! otvaram usta, ale... nemozem prijst na slova. Pyta sa ma, co chcem. Teraz som mal na jazyku odpoved.

„No tak, co chces?“

„Si v poriadku? Cervenas sa. Hej, kam utekas!“

	Viem, co to znamena byt sam. Nikdy som nebol talentovane dieta. Casto bez hlasu. Na okraji. Bez specialnych schopnosti. Byt doma a pozerat serialy. Superhrdinovia zachranuju svet. Ini preziju peklo. Idoly, ku ktorym sa nepriblizim. Aj teraz som sam. Sedim na piesku a pozeram sa na more. Je tak daleko, ako dovidim. Vsade voda. Prekazka. Nedostanem sa cez nu. Nemam kam ist, musim zostat.

	Pred sebou voda, za mnou maly ostrov. Za nim dalsia voda. Nikdy som nebol na takomto mieste. Pripomina mi to spadnutie do studne. Bal som sa. Bol som este dieta. Strach by mal kazdy. S vynimkou hrdinov. Tu sa nikoho nebojim, ale ani priatelov nenajdem. Nemyslim tych internetovych. Mena a identity. Nie vsetky mena su skutocne. Kto je na internete boh, moze byt mimo neho chudak a naopak. Aj taki kamarati su lepsi ako samota.

„Hej mlada nadej tohto sveta, co tu tak sam?“ Podisiel ku mne ten, kto sa predstavil ako Joe. V ruke pivo, a na sebe uplne cierna kosela. Tak by som sa neobliekol urcite.
„Pozeram sa na more.“
„Nieco ti prezradim. More je tu, vlavo i vpravo, uplne vsade. Keby tu nebolo, tak to nie je ostrov a opusteny ostrov je predsa bezhranicna zabava! Pod, pozyvam na pivo. Je ho dost a ak sa v nom nevykupes, aj ho dost ostane!“
„Nie, dakujem.“
„Ty si ale vesela kopa, pche! Ak budes hladat zabavu, vies kde ma najdes! Kdesi za niektorou palmou, asi za tou nalavo.“

	Ma pravdu. Nie som vesela kopa. Nechapem tie oslavy. Neviem co tu robim. Barbora si hadze lietajuci tanier. Oni si hadzu s nou. Ta neznama sa opaluje a Stanka... pred chvilou tam bola. Stalo sa jej nieco? Idem ju hladat. Ako mohla zmiznut? Utekam. Vzbudzujem pozornost. Tam je. Na strome. Tam hore. Pridem blizsie. Dotykam sa palmy. Trasie sa. Pri kazdom jej pohybe.

„Aaaau!“
„Toto bude nieco vazne, zmenil sa jej hlas! A to nie je ona. Tento drobec sa zranil pre zmenu? Vy sa k sebe hodite,“ okamzite odpoveda Joe a dalej sa venuje lietajucemu tanieru.

	Padajuci orech ma udrel do ramena. Stanka si to vsimla. Zostupuje. Ruka ju asi stale boli. Preco tam isla?
Barbora
„Mam! Mam!“

	A mam. Chytila som. Tanier je v mojich rukach. Joe ho hodil dost nestastne, ale podarilo sa. Hadzem a smerujem na Petra. Vietor vsak smeruje tanier uplne inde. Trafil tu... ako sa vola?

„Hodis nam tanier?“
„Je to sprosta hra.“
„Ak nam ten tanier hodis, mozeme pokracovat.“
„Tam mas,“ skusa hodit, ale velmi slabo. Leti, uz neleti. V menej ako tretine cesty spadol do piesku.

	Zabehnem si, aspon sa s nou lepsie spoznam. Studium socialnej prace ma sice nezmenilo, ale nieco som sa naucila. Chce to trpezlivost, trochu dobroprajnosti a nervy, minimalne z ocele.

„Nepridas sa k nam?“
„Sibe ti?“
„To nie je odpoved, ktoru som ocakavala, ale ak by si chcela, budeme len radi.“
„Budte radi aj bezo mna a daj pokoj.“

	Klud Barca, hlavne klud, zbytocne sa nerozculuj! Mysli na tanier a na hru. Hadzem Norbertovi a po hodeni idem na svoje povodne miesto. Hry su super. Odrazat lopticky raketou, golfovou palicou ci kopackami, to je pre mna. Zabehat si, dostat zo seba vsetko zle, naplnit sa kyslikom a zit. S usmevom, aj ked sa nedari.

	Ak sa nedari, tak sa casto dari niekomu inemu. Co s nim? Nenavidiet ho za to, alebo milovat? Milovat nie, to som prehnala, ale kamaratstvo sa vzdy hodi. Priat tomu, komu sa dari a tesit sa na to, ze sa bude darit aj mne a niekto ma aj vtedy bude mat rad. Nie vzdy to tak funguje, ale inokedy to je pravda a hned niekolkonasobna.

	Hadzem, chytam, znovu hadzem a chytam. Obcasne sprinty za tanierom, neriadene pady do piesku a vyskoky, ktore nestacia, nech skacem ako chcem. Nahoda alebo osud? Trafila som zas tu plazovu... krasku? Barca, nauc sa klamat konecne!

„Prepac, nechcela som.“
„To mi robis schvalne ty krava!“
„Ako si mi povedala?“
„Krava. Rozmaznana krava.“
„Ty ma tak nazyvas? Prisla som len po tanier.“
„Nedam ti ho!“

	Toto som este nevidela. Berie tanier a skryva si ho pod telo. Chyta ma naozaj velky hnev. Joe sa na mna pozera, ako to vyriesim. Ostatni jednoducho odsudzuju tu. Tu.

„Ako sa volas?“
„Co ta do toho?“
„Rada by som vedela, ako sa volas, nech ta mozem pekne poziadat o tanier. Uz ta netrafim, slubujem. Ja som Barbora, mozes ma volat aj Barca.“
„Na to si prilis slepa.“

	Dychaj, dychaj, uz si narazila na vacsich blaznov. Musi byt sposob. Nadych, vydych a ides na to. Ale ako? Za sebou pocujem hned niekolko roznych nazorov.

„Co to tolko trva?“
„Mame aj iny tanier?“
„Co je s tou zenskou?“
„Preco to skryva?“
„To jej nemoze ten tanier vziat?“

	Neviem, co robit. Plne otvorena, naozaj neviem. Obzeram sa okolo seba. Ta hviezda vyhrala a ak sa neznizim k nasiliu, tanier nedostanem.

„Zahrajme si lepsiu hru,“ zahlasila Stanka, ktora sa blizi s krokom selmy, minimalne mackovitej. „Ta hra sa vola krivenie chrbtice kokosovym orechom. Ingrediencie: kokosovy orech a osoba, ktora nechce spolupracovat. Pracovny postup je skrateny na tri body, pretoze nemame sanitku. Krok prvy pozostava z...“
„Dobre, tu mate ten tanier a uz dajte pokoj!“
„Dakujeme princeznicka. Barca, mozem sa pridat?“

	Tak to teda pozeram. Na socialnej praci sme sa nic taketo neucili. Ani nahodou. Obdivujem ju. O nieco mladsia a vyzerajuca mozno trochu obycajnejsie, ale vo vnutri je ta Stanka uplne jedinecna. A budem este obycajnejsia v porovnani s nou, ak zas trafim niekde do vody. Poznam svoje plavanie. Bohuzial.

„Samozrejme, rada si s tebou zahadzem. Moric sa moze tiez pridat. Dakujem ti pekne za zvladnutie situacie, vsetko si vyriesila.“
„Kratkodobe riesenie. Ten kokosovy orech si ale zoberiem domov, moze sa hodit.“

	Vsetci na miestach, zacina hadzat Moric. Voda. Doslovne. Kto pon pojde? Vedela som, ze sa bude kazdy pozerat na mna. Viem plavat, ale nie dobre. Do mora nechcem ist. Kym by som sa dostala k nemu, uz by davno odplaval.

„Kto z vas vie dobre plavat?“

Joe ustupuje do ustrania, vyrazne posilneny alkoholom. Moricovi sa tiez nechce, ani Petrovi. Konecne sa rozhodol Norbert, ze si trochu zaplava. Som rada, zachrani sa tanier. Za kratky cas uz druhy clovek, co zvlada nieco, co ja vobec nedokazem. Sportovkyna, ktora sa vyhyba sportu. Naco su mi svaly, ked neviem ani len slovom nieco vyriesit?
Norbert
	Nieco treba, tak sup do vody. Bez odvravania. Som za to plateny a praca, v ktorej hadzem taniere, dodrzujem pitny rezim a mozem si zaplavat, nie je az taka zla. Zhadzujem tricko a skacem do vody. Prijemna, no nikdy som nebol najvacsim fanusikom plavania. Este desat metrov, este pat. Mam ho. Vraciam sa. Ziadny zralok si ma nevsimol, aspon predpokladam. Nechcem vsak ostavat vo vode pridlho.

	Zazil som skupiny, kde nevedel nikto nic o mori. Nula bodov o zralokoch, rybach, navigacii, este aj slanu vodu skusali pit. Dufam, ze nieco take nebudu skusat. Opustam hru a idem sa pozriet na tie zasoby. Mam so sebou len svoj batoh, kde sa toho da napchat dost, ak sa velmi chce. Co je ale s v tych bedniach?

	Niektore sa otvorili. Oblecenie vhodne na slnko, no ak by prisli dazde, tak by som v nom nechcel ostavat. Co tu dalej je? Papiere, dalsie papiere, a hla, PlayStation. Som zvedavy, kto by to chcel vsetko zapajat a hlavne kde najst elektrinu. Notebook s dlhou vydrzou pochopim, ale toto?

	Moric pomaha s vybalovanim. Blizi sa obed a vyzera to na poriadne masovy obed. Napratat hromadu masa roznych druhov a nechat to tak, to moze len genius. Beriem kusky, ktore su nastastie vakuovo balene a davam ich do vody. Zopar kamenov a bude to, improvizovana chladnicka. Masa je vsak tolko, ze by sa malo cim skor nacat a zacat jest.

	Dnes som mal v plane rybacku, ale je tu tolko masa, vratane rybacieho, ze by bola tych stale zivych skoda. Stanka pomaha s ohnom. zaujimave dievca, vie presne co robit, nemam ju co ucit. Nieco som sa ale naucil ja. Nema rada, ak jej poviem Stanka. Uz to aj spominala a ked som ju tak oslovil, nebola z toho nadsena.

	Prezreli sa vsetky zasoby. Aky clovek si do divociny nezoberie ani len noz? Stanka ma svoju rybicku, ja mam noze pre istotu dva, no nikto iny nema nic, cim by sa dalo rezat. Krajam maso, pricom som vybral hlavne to, ktore sa zacalo trochu kazit. Naozaj som necakal, ze niekto donesie len masa dve krabice. Kedze tu nie je ziadne zelezo na pecenie a dokonca ani kamene, je cas na improvizaciu. Varenie v kotli. Dnes bude gulas. Bez cibule a papriky, len so zemiakmi, ktore sa nastastie ocitli v uplne poslednej krabici. Moric pomaha s pripravou, ale nieco mi hovori, ze to nie je tak celkom pre pracu. Uz som tu videl vela nenavisti i lasky na tychto opustenych ostrovoch, tu sa to neskryje. Kraja zemiaky tym mininozikom, zatial co so Stankou poriadnymi nozmi porcujem maso.

„Hej hej, co to bude az to bude?“
„Maso to bude. Neviem, kto zariadoval zasoby, ale asi mozeme mat maso kazdy den. Ak sa celkom neskazi.“
„Na maso som pysny, ale narob ho dost, som hladny ako vlk! Vsetci sme. KTO JE HLADNY RUKY HORE!“

	Joe Joe Joe, ty si naozaj blazon. Ohnik veselo hreje, uz aj tak je horuci den. Vsetko hotovo, vari sa, po nejakom case to skontrolujem. Gulas od sefkuchara, ktory nema dve tretiny ingrediencii, ale robi co sa da. Niekolko zemiakov som dal do pahreby. Dobry sposob, ako ich tepelne spracovat a nasledne zjest, aj ked bez soli. Tepla kuchyna, no malo mastna a uplne neslana.

	Idem sa venovat oddychu. Deka, pivo, slnko a trochu tiena. Diky, palma. Na rozdiel od ostatnych ale nemozem len tak zaspat. Musim skontrolovat jedlo a vsetkych okolo, ci ziju a ci a im nieco nestalo. Mestania.

	Peter sa priblizuje k hrncu. Chvilu rozmysla a vytahuje zo svojho batoha handru a srobovak. Neviem, co planuje, no coraz viac ma to zaujima. Po velmi kratkom odpocinku som znovu na nohach a Peter akurat odkruca nieco zo svojho batohu.

„Co to bude?“
„Toto bude prosim pekne gril. Trochu netypicky, ale zato funkcny. Uz len vymysliet, ako ho dat do vhodnej vysky.“
„Je tu piesok, rozne velke kusy dreva mozu posluzit ako nohy. Bude to rozhegane.“
„Ale ak to spadne, dokopy sa nic nestane.“

	Nepaci sa mi tato myslienka tak, ako jemu, ale preco nie? Vysvitlo, ze tu ma so sebou niekolko sikovnych veci, ktore sa mozu hodit. Absolutnym vitazom v nepisanej ankete o najuzitocnejsiu vec davam poctu grilovaciemu koreniu. Citim sa s Petrom tak trochu ako Pat a Mat.

	Kym maso ziskava zdravsiu a chutnejsiu farbu, Moric prichadza po noz. Maly, rybicku. Odchadza s nim na pre neho zatial najviac typicky kusok ostrova, aj s niekolkymi papiermi. Co planuje? Necham ho tak a dufam, ze nie ziadnu hlupost. Jedlo chuti, obed i vecera, no dochutene steaky vyhravaju nad imitaciou gulasa na plnej ciare. Kata konecne prezradila svoje meno a jedlo zhodnotila svojsky a dost arogantne, ale aj tak sa najedla a ziadala dalsiu porciu. Neviem s cim vsetkym obchoduje Peter, ale ako profesionalny hlados by sa uzivil lahko. A mozno je to cistokrvny masozravec.
Den 3
Katarina
	Takyto ostrov ma niekolko vyhod. Vstanem kedy chcem, najem sa kedy chcem a mozem si uzivat slnko. Jedina nevyhoda je ta, ze tu nie su skutocni chlapi. Navyse do mna ta Barbara ci Barbora alebo ako sa to vola umyselne hadze ten kus plastu.

	Vsetci sa budia, len ja som nemohla zaspat. Stale sa mi zle spi. Stan ma styri miestnosti. Samozrejme, ze som sama, vsetci sa zomkli proti mne! A som aj rada, nechcela by som byt v ich blizkosti. Mozno kradnu. Zvlast to dievcenske hovado, co sa mi vyhraza. Nevie, s kym sa zahrava!

	Pred spanim sme sa este vsetci stretli pri ohni a chvilu sa rozpravali. Kazdy vravel svoje meno, nech zapadnem do kolektivu. Pche. Kto im dal take mena? Stanislava je hnusne meno, Barbara je ako z nepodarenej komedie, ktora vobec nie je smiesna. Korunovany kral je ale Norbert. Muza s takym menom by som urcite nechcela. Priserne meno. Ten si musel uzit skolu.

	Prva vec, ktoru by som zmenila, je pitie. Obycajna sprosta voda? To si robia srandu? Mame tu vodu a pivo. Ziadny sampus alebo martini. Ak by sa moje kamosky dozvedeli, ze pijem pivo ako bezdacka, tak sa mozem zastrelit.

	Sedim nedobrovolne v kruhu na smejdovej stolicke a pocuvam, ako hraju akusi hru. Nezaujima ma, vobec nie. Slaba spolocnost, pod moju uroven a tie ich zartiky alebo co to je mozu bavit len spodinu. Napriek tomu sa Joe bavi. Ako? Urcite ma tajomstvo. Muzi s peniazmi maju vzdy svoje tajomstva, vo vsetkom plan a poriadok. Co keby som to hrala aj ja? Mohli by si ma aj oblubit, vsak sa kazdemu vyrovnam.

„Ako sa to hra?“
„Nepoznas Povedz pat? To je asi najjednoduchsia hra na svete. Nie je co vysvetlovat.“
„Vysvetli mi ju.“
„Stopky na 10 sekund a mas povedat pat slov na jedno pismeno. Hrame uz tretie kolo a ty sa teraz pytas, ako sa to hra?“ Stane fakt sibe.
„Zase si zbytocne drza a ani nic vysvetlit nedokazes. Zadrhni sa s tym orechom. Vsade ho nosis ako ta blba vevericka.“
„Ale ale, pani uzasna pozna rozpravku. No vyborne. Dokonca aj vevericku. Keby si tak bola ako ta vevericka, mohla by si byt naozaj stastna. Kazdy by ta miloval. Ale co ty? Nikto ta nema v laske a mas len na ksichte tolko plastik, ze by si sa rozsypala ako domcek z karat po jedinej facke. A...“
„A ja viem rozpravat kym ty hovoris, bez problemov, mne to ziadny problem nerobi. Ty ani nemusis byt pekna, tebe sa kazdy skutocny chlap vyhne oblu...“
„A ja viem hadzat orechy. Chytaj!“

	Au! Co to spravila! Mne ide krv! Snazim sa odpovedat, ale mam uplne iny hlas a poriadne to boli. Toto si uplne pokaslala. Rozbijem jej ten orech!

„Rozbijem ti ten debilny orech!“
„Nech sa paci, ziskam dalsi. Dokazes zohnat aj ty?“
„Daj mi pokoj! Daj mi pokoj!“

	Okamzite idem prec. Uz ju nechcem vidiet! Chcem cln alebo rovno lod, lietadlo, cokolvek. CHCEM ODTIALTO PREC! Ziadne blbe partie ludi, primitivne hry a sproste orechy. Stale mi ide krv z nosa. Je tu nejaky doktor? Asi tazko. Co mam robit? Co mam robit? Zaklonit hlavu, jasne.

	Ach nie, este aj tento za mnou lezie. Ako sa volal? Marek asi. Ale to je jedno. Nech si da okamzite odchod.

„Posiela ma Barbora, mas si chytit s tymto nos.“
„Co ta zas chce? Preco sa ma ani nezastala? A co sa do toho aj ty motas?“
„Nos si chyt tu a obvaz priloz presne tu. Potom...“
„Ty si nejaky skautik alebo co?“
„Ano, som.“
„Radsej najdi poriadneho doktora a chod sa hrat so svojou princeznou.“

	Vyborne, je prec. Ake je to jednoduche. Taky ako on pridu, odidu a niekedy su aj uzitocni. PozrIem na ostatnych. Smeju sa a robia si zo mna posmech. To nestrpim. Ukazem im, ja im ukazem!
Peter
„Stop!“
„Pismeno P. Ides!“
„Pivo, pijavica, prales, panak, papagaj.“
„Vyborne, stihas. Koho si vyberies?“
„Vyberam si, koho si len vyberiem, teba, Barborka. Drzim palce. A!“
„Stop!“
„Nieco na L.“
„Laska, laskonka, lasica, lyza...“
„Koniec.“
„Teraz ma napada na L vela slov, ale uz je neskoro.“

	Prva, ktorej sa to nepodarilo. Priznam sa, hram to prvy krat, ale je to naozaj jednoduche. Co teraz s Barborou? Prehrala, tak sa zasmiat, pekne len usmiat, alebo vymysliet nieco? Ale co? Nic ma nenapada.

„Co sa robi s tymi, co nieco neuhadnu?“
„Vacsinou sa to dohaduje pred hrou, no asi sme na to nezabudli. Bezne sa napriklad znizi limit v dalsom kole na 9 sekund.“

	Matematika je jasna, raz pismena dojdu. Caro hry je v rychlosti, postupne to ale bude coraz vacsia nuda. Mozno by to chcelo nejaku zmenu. Ozyva sa Joe. Som zvedavy, ci ho napadlo.

„Ja mam napad. Ma tu byt zabava, tak sa bavme! Zloz kus oblecenia!“
„Ty robis z detskej hry vyzliekaci poker?“
„Detska hra na sest je sikana, ale tu sme vsetci civilizovani. Aspon zatial.“

	Sestica ludi sa rozdeluje. Niekto s vyzliekanim suhlasi, ini nie. Postupne sa to blizi k hadke.

„Tak ja suhlasim!“ Vsetci vratane mna sa pozeraju na vysportovanu Barboru. Mohla by nieco zahodit. Sponka z vlasov? To je oblecenie? Dostala nas. Prajem jej vsak vela prehier. Nic proti nej nemam, je mila a aj hrava, len som chlap a chcem ju vidiet aspon bez tricka.

„Vyberam si teba, Joe. Kric kedy dost! A.“
„Stop.“

	Joe zastavil okamzite. Som zvedavy, co dokaze vymysliet.

„Auto, automobil, autodraha, automat a analny sex! Stihol som? No tak, stihol?“

	Norbert ma na starosti stopky. Dobre riesenie. Vsetci ostatni sa smeju nad vyberom slov, a najviac z nich prave Joe, ktory to podla jeho dalsich slov uplne zabil. Myslienka vyzliekania Barbory sa mu paci rovnako, ako mne. Vybral si ju.

	Vytahuje si pismeno, odpoveda v limite a prihrava dalej, na Morica. Som trochu sklamany z Barbory, ze z nej nezmizlo ziadne oblecenie, ale Moric nas vsetkych dostal. Za tri sekundy povie pat slov. Kde sa naucil tak rychlo rozmyslat a hovorit? To neviem, naozaj neviem. Urcite je to nieco viac, ako tichy chalan. A tie slova to len potvrdzuju. Exosfera, ekologia, emancipacia, endorfin a Etiopia. Emancipaciou rozosmial aj Stanku, ktora pripomina skor Wednesday Adamsovu ako bezne dievca.

	Kazdy clovek ma talent na nieco. Objaveny, alebo nie. Som obchodnik. Kupujem, predavam a zijem. Motto? Mozno. Kto chce obchodovat, ten musi vediet, co ziska a co strati. Aktualne nemam co stratit, ak neurobim nejaku uplnu hlupost. Co ale mozem ziskat? So vsetkymi, s vynimkou ten Katariny, vychadzam dobre. Mozno viac ako dobre. Neznami ludia, no zacina sa mi coraz viac pacit tento pobyt, alebo co to je. Dobry oddych a aj ked asi nikto z tychto ludi nebude mojim zakaznikom, mozu v buducnosti doviest niekoho priamo ku mne. Hovori sa tomu priatelstvo. Alebo tomu hovorim aspon ja. Ludia, ktorych staci raz ziskat a nasledne udrzat.

	Beriem si kusok masa a odchadzam na vylet. Aj keby som obisiel cely ostrov dookola, tak sa velmi nenachodim. Jedna cast je len piesok, druha piesok s palmami. V strede stan, ohnisko a takmer vsetci, okrem mna a tej protivnej. Nerozmyslam, co jej povedat. Len ponuknem a uvidim, co sa bude diat. Toto zvladam, to je malina. A ak bude hnusna, budem hnusny aj ja. Alebo uprimny?

„Das si?“ Ponukam korenene maso, kusok bravcoveho.
„Co tu chces?“
„Nazvime to prechadzku pred obedom.“
„Povedz mi na rovinu, co tu chces?“
„Co chces ty?“
„Ja? Vypadnut. Prec od tych snobov.“
„Snobov? Zaujimave pomenovanie. Joe mozno ma penazi a aj sa sprava ako z ustavu, ale zvysok? Neviem,nikto sa nepodoba na snoba.“
„Co keby si vyklopil, co tu chces?“
„Vsimam si ta. Si ina ako ostatni. Kazdy je tak svojsky, no ty mas od priemeru daleko.“
„Nechaj si svoje urazky.“
„Ber to ako kompliment.“

„Vies, Katka, bolo by fajn trochu viac sa posnazit vzit do kolektivu. Skusit tie hlupe hry a mozes sa s ostatnymi smiat do sytosti.“

„Rozumiem ti, das si teraz svoje okuliare a budes si len tak lezat, ignorujuc vsetko co poviem. Mas so sebou male zasoby potravin, podla mna ti uz dosli a skor alebo neskor sa zastavis. Ak nieco take nespravis, dostanes sa uplne na kraj a nikto si ta ani nevsimne. To nie je tvoja uloha, vsak Veronika? Ano Veronika, Veronika Brznakova, divadelna herecka, ktora v hrach hrava hlavne negativne postavy.“
„Ako to vies?“
„Pozorovaci talent, Facebook a obcas som v divadle. Nikto nevie, ze nie si ziadna Katarina a neprezradim to, ak mi na to nedas dovod.“
„Preco by si to ale robil? Ostatnym by bolo jedno, ze mam ine meno.“
„Som asi skuseny divak, ak viem, kedy herec hra a kedy nie. Teraz hras zlu rozmaznanu a „Nie!“lenivu. Preco, to este neviem. Ale zistim to. Chces masa?“

„To vies zahrat aj presvedcivejsie. Dam ti tip, ak chces o niekom nieco zistit, skus byt trochu milsia.“

	Odchadzam vzpriameny a s usmevom a vraciam sa k hre. Chybal som im. Stanka prisla o naramok, Barbora o obidve slapky a hodinky a Joe si akurat stahuje to maximalne nemozne tricko s kvietkami.
Stanislava
„O com ste sa bavili?“
„Nic zvlastne. Stale je akasi divna. Je taka uz dost dlho, davno predtym, ako si ju trafila kokosovym orechom.“
„Podla mna chce, aby sme ju nemali radi. Umyselne zo seba robi uplnu hlupanu.“

	Tiez sa citim byt hlupa. Tlacim sa do kolektivu, kde tak celkom nepatrim. Preco by som aj patrila? Najmladsia, blazniva baba, ktora hadze orechy, lezie po stromoch a hada sa o zasobach. Moja chvila pride, pretoze urcite nieco nevyjde a bude treba napad. Prestava ma bavit tato hra, prave ked muzov bavi coraz viac. Trochu lutujem Barboru, prave prisla o prsten. Samozrejme, ze si ho moze dat na prst, ked hra skonci, no biju sa o nu ako levy o poslednu antilopu.

	Navrhujem koniec hry, za co mi Barbora dakuje. Je kocka, ma pekne telo, no asi ziadna normalna baba by sa len tak nevyzliekala. Ak chce byt hola, tak nech sa zoblecie sukromne, nie pred Petrom, ktory ju ocividne ocumuje.

	Norbert vytiahol z batoha karty. Na jednej strane len suchy napis kvarteto, no na opacnej strane nahe zeny. Toto sa im fakt chce hrat? Idu im asi naozaj spermie na mozog. 32 kariet, to je cislo nedelitelne siedmimi, siestimi ani piatimi. Alebo hra pre styroch, alebo odlozenie niekolkych kariet. U Norberta su karty vasnou. Vie hrat vsetko od stupidneho faraona po rozne druhy mariasa, kanastu a neviem co vsetko. Miesa ako profik v Las Vegas, ktory nerobi nic ine. Akosi viac, ako pozeranie na kreslene zeny s prisernymi mierami ma laka aktivnejsi pohyb. Nechce sa mi liezt, tak co robit? Postavit nieco z piesku?

	Absolutne nechapem tie muzne pohlady na tie karty. Co je tak zaujimave na zenach s velkym poprsim? To, ze maju kvoli tomu bolesti chrbtice? Mensi vyber podprseniek ci uplne obycajnych triciek? Alebo to, ze sa im len malokto pozera do oci? Vsetky vysmiate, zvodne, z oblecenia akasi nevkusna minisukna pri nizkych kartach a pri vysokych ani ponozky? Nehram. Vsak preco by som aj? Hra pre styroch a hracov je sest. Cakam, ze sa vsetci prislusnici silnejsieho a pri takych kartach viac slintajuceho pohlavia zabavia a ja s Barborou budem sama. Na moje prekvapenie sa do hry nepusta ani Moric a Barbora berie jeho miesto. Na tych obrazkoch sa smeje a tiez by som sa smiala, keby boli aspon trochu vtipne.

	Zanedlho pocuvam vyrazy, ako „Vrat mi tu hrdzavu nymfu“ a „Mam celu seriu Francuzskych studentiek“. Svet je blaznive miesto. Aj tento malicky kusok sveta.

„Preco s nimi nehras? Nechas tam babu trapit sa.“ Oslovujem Morica, ktory sa dobrovolne vzdava hry s atraktivnymi obrazkami pre muzov. Asi nie pre vsetkych. „Hej, ja ti neublizim. Zatial si mi nedal na to ziadny dovod. Co sa s tebou deje?“ Ani sa na mna nepozrie. „Fajn, ani sa na mna nepozri. Nemysli si, ze nevidim, tvoje cervenanie. Co sa deje? Ty sa hanbis pred dievcatom, vsak? Pred tou Katou asi nie, ta je daleko. S Barborou sa bavis normalne, takze to asi budem ja. Si heterosexual, vsak?“

	Konecne sa na mna pozrel, no bolo mu vidno v ociach nieco tak naivne chlapcenske. Ma tolko co ja, mozno o rok alebo dva viac, ale je to chlapec, nie muz. Nikdy sa nikto necervenal kvoli mne, ale tu je to ine. Ma tu moznost pozerat sa na tri zeny. Nafukovaciu hus, aktualne poriadne nafuknutu, tenistku a celkovo peknu blondinu a mna. Na jeho mieste ocumujem tu kocku. Je nesmely, takze si asi mysli, ze u nej nema sancu. Logicka moznost som teda ja. V svojej podstate je to genius a ja som pre neho najlepsia moznost.

„Trojku s tymi minimalne stvorkami od teba, Snehulienka.“

	Barbora sa na Joe-a usmieva, viac zo slusnosti ako z toho, ze by povedal nieco mile. Za chvilu sa Barbora zmeni na Ibrahima Maigu, tak ako my vsetci, az dojde krem. Ale co Moric? Len si sedi, pozera na more a nehovori ani slovo. Keby to bol chlap, tak kona, nieco hovori, snazi sa ma zaujat, no mna skor fascinuje jeho mlcanie.

	Nemam problem pozriet sa na nieco muzskymi ocami. Som zena, telom i dusou, a viem, ze kazdy druhy clovek je nieco medzi chlapcekom a Rambom. Je dobre aspon trochu ich chapat. Vstavam, najvyssi cas natiahnut si nohy a nechat ho, nech zacne dychat.

	Prask! Teda nie prask. Co je to? Odchadzam od Morica, no podarilo sa mi na nieco stupit. Nieco papierove. Nahodim spiatocku a beriem do ruk dve ruze. Krasne, ale nie velmi odolne. Jedna bola usadena na mieste, este aj vyrovnana, kym druha je uz pretvorena mojou vahou.

„Ty vies urobit ruze z papiera?“
„A... Ano.“
„Neviem, fakt neviem, co na to povedat. Neviem urobit nieco take a su krasne. Obidve. Mohol by si sa s tym zivit. Ty, kraj ulice, mnozstvo papierovych ruziciek a aj ked vela nezarobis, budes mat z toho skvely pocit. Nevadi, ak si jednu zoberiem?“

	Nikdy som nedostala ruzu. Raz som dostala akysi klinec, na osemnastku, ale to bolo len tak, aby sa nepovedalo. Velka trojka: kvet, bonboniera a flasa. Toto je vsak nieco ine.

„Barca, pod sem!“ Vyrusujem ju od hrania kvarteta a pysim sa niecim, co sa podarilo Moricovi vyrobit a usadit, a mne pretvorit. Umyselne pred nim. Mozno preto, aby sa cervenal este viac, alebo skor pre to, aby robila tak trochu prekladatela.

„Su krasne,“ chvali ho aj Barbora. „Pre koho su?“
„Pre nu,“ pozera na mna a zas ten jeho hlas pada niekde do hladiny alfa.

	Barbora posobi zvlastne. Netreba sa cudovat, taka ako ona dostane cele kytice aj kazdy den. Od vsetkych moznych i nemoznych obdivovatelov. Teraz mam priaznivca aj ja. Vediem v akejsi zvlastnej sutazi. Necitim k nej ziadnu rivalitu alebo nieco take, usmieva sa a so smiechom sa pozera na tu rozpucenu ruzu. Taku este asi nikdy nedostala, no ja ano. Asi viem, od coho ma tie svaly. Vzdy dostane hromadu kvetov, a tak s nimi moze cvicit ako cinkami. Som zvedava, kolko utratila za vazy.

„Moric? Si velmi zlaty, ze si nieco take urobil, naozaj si to cenim. Parny pocet je sice do hrobu, ale aj tak je to naozajstna krasa.“

	Sadla som si priamo vedla neho a dala som mu pusu. Najskor som si myslela, ze kvoli tak intenzivnemu cervenaniu budem volat zachranku, no ta by asi nedosla na opusteny ostrov vcas.
Jan
	Najvyssi cas na zmenu. Kvarteto som naozaj neocakaval. Zvlast, ked tu pan expert stale vyhrava. Som rad, ak mam na konci hry aspon nieco. Neviem ako vzdy zisti, kto ma ktoru kartu, ale je v kartach fakt diabol!

„Pocuvajte sardinky, mam jeden dobry napad. Mame tu styri spalne, tak sa dako lepsie rozmiestnime. Nahodne, nech sa lepsie spozname.“

	Aktualne dvojice su Barca a Stanca, Peto a Noro a ja s Morickom. Ovela radsej by som mal na izbe Barcu. Kto by nechcel? Zmenit to je tak jednoduche, staci len par papierikov. Urcujem na tu pracu Morica, ktory sa asi zamiloval do papierov. Stale nejaky ohyba a neviem co z neho robi. Hlavne aby to nebuchlo.

	Zajedam grilovane maso cipsami, zapijam pivom a rozmyslam, ako by som to mohol tak cool ukazat. A vlastne netreba papieriky, zahrame flasu! Flasu o tom, kto spi s kym! Podla ocakavania sa to Stanci moc nepaci, ale to sa spravi. Ostava uz len jedine, informovat o tom Katu.

„Co tu tak sama? Abstak?“
„Nie nie, len rozmyslam nad sebou, aka som bola k vam vsetkym hnusna.“
„Cece, ty sa chces dako zmenit?“
„Asi je to vsetko len horucavou, nie som na to zvyknuta.“
„Pod k ostatnym, daco sa vymyslelo.“

	To islo ako po masle. Co sa deje? Ale to je jedno. Som zvedavy, ku komu sa dostane a hlavne aka to bude dracica, ak by som ju dostal ja. Som tu kral, celeho ostrova, mozem robit co chcem, ak to nebude uplna hlupost.

„Tak do kruhu vagoniky. Dobrovolnik na tocenie? Hocikto? Co takto ty, Stanka?“
„Stana!“
„O, drsna Stana. Mam sa na pozore! Poriadne to zakrut, nech to ma grady!“

	Barca ako prva? Tu chcem! Tu chcem! Pocuvaj ty flasa nepodarena, pozri sa na mna! Pozri! Hups, tesne vedla.

„Takze prva dvojica je Barca a Noro. Nie ze sa pobijete! Tymto vas vyhlasujem za... neplatiacich najomnikov! Ak ma proti tomu niekto nieco, nech prehovori teraz, alebo navzdy mlci!“
„Ty uz mas svadbu za sebou?“
„Najkrajsi den zivota. Len fotky su priserne.“
„A preco?“ Pyta sa ma Barca.
„Tak trochu som nebol sam sebou.“
„Ale no tak, hadam to nebolo az tak zle.“
„To neviem, az tak velmi dobre si to nepamatam.“

	Druhe krutenie idem poriesit ja sam. Odvazne, podme na to. Toci sa, toci sa. Zastavuje sa. Posledne centimetre.

„Gratulujem Moric, si v druhej spalni. Este neviem s kym, ale drzim palce. Rozkrucam, kryte si hlavy! Ako vravel sice uz neviem kto, ale niekto urcite, predsa sa toci!“
„Galileo Galilei,“ odpoveda Moric na nepolozenu otazku.
„Diky maly Einstein. Uz takmer stoji. A mozem zavidiet, spis s nasou Xenou. Nevymenis?“

	Nedockal som sa odpovede, ale zatial nikto neprotestuje. Davam flasu Petrovi, nech poriadne zakruti. Potvora vytahuje seba a mna. Nic proti nemu, netiahne mu z ust a ani nechrape, nikto sa na neho nestazoval, no radsej by som Barboru. Na zahriatie v akomkolvek pocasi, aj keby traktory padali.

	Kata je zas sama. Doteraz ma to ani nenapadlo. Noro ma krasnu kocku, drobec ma svoju velku lasku a ja aspon nespim sam. Coraz viac sa to vsak tej Kate nepozdava. Bude ziadat nejake opakovanie? Alebo bude krasne submisivne cusat?

	Barbora vymyslela hustu pohybovu aktivitu. Beh! Okolo celeho ostrova, dve kolieska. Zblaznila sa? Jemne spotena kocka, to by som bral. Spoteneho chlapa ale ocuchavat nechcem. Postupne suhlasia dalsi a dalsi. Stanca sa pridala okamzite, Moric spolu s nou. Na moje prekvapenie aj Kata a ti dvaja. To budem jediny, kto nebeha? Nezda sa mi to uplne najlepsi napad a pobehovat okolo sa mi nechce, ale budem kazit ostatnym radost? Vsak su to len dve kolieska. To sa zvladne.

	Nikdy som nebehaval, to nebolo pre mna. To uz radsej fitko, kde boli pekne baby. Bezim, v tesnom zavese za veducou Barborou. Len dva metre. Vlastne skor tri. A jedno kolo k tomu. Neskoncil som prvy, no ani posledny. Kata si dala len jedno, vraj staci. Musi si stale robit nejake vlastne pravidla?

„Tak skolkari, vycikat a spat!“

	Slnko zapada, najvyssi cas zalahnut. Ostava jedna mala malickost, ktoru som chcel vzdy spravit. Vsetci su zalezeni a ja idem na navstevu Stanci a Morica.

„Hej fesak, tu mas! Ber to ako... inspiraciu.“ Odchadzam potichu, aby som zacul nejaky zvuk. Nepocujem vsak vobec nic.

V prostriedku noci nieco pocujem. Nevitana navsteva. Prve, co ma napadlo, je prepadnutie piratmi. Neviem, co by tu robili, ale krivajuci blazni s jednym okom sa dostanu do filmov, tak preco nie aj sem? Rychlo vsak zistujem, ze je to niekto z nas. Vychadzam a nechavam Petra spat.

„Joe?“
„Co chces?“
„Mrzi ma, aka som bola k tebe i k ostatnym.“
„Dobre Kacenka, preberme to rano.“
„Ale ja nechcem aby si siel spat!“
„To su mi veci, a co by som mal robit? Ides mi nieco prikazat?“ Citim z nej alkohol, vela alkoholu.
„Postaraj sa o mna tuto noc. Pliiiiis.“
„Postarat sa? Co ti tu hrozi? A ak myslis, ze sa teraz presuniem k tebe a budem ta utesovat, tak na to zabudni! A ak si nejaka neskutocne nadrzana, zastav sa u Morica, nechal som mu tam Playboy.“
Den 4
Moric
„Hej fesak, tu mas! Ber to ako... inspiraciu.“

	Nezmohol som sa na slovo. Joe ma dostal. Teraz naozaj. Neviem, ci to Stanka videla. Schovavam. Instinkt. Viem co myslel inspiraciou. Ja jej pusu nedam. Sex urcite nebude. Co ak ten casopis najde? Co potom? Bude si mysliet, ze som nejaky maniak. Nic take nekupujem. Uveri, ze to sem dal Joe? Mozno by aj uverila. Nechcem ju budit. Zvlast kvoli tomuto nie.

	Takmer nic nevidno. Iba ju. Pozeram sa na nu. Nemozem sa odtrhnut. Obracia sa na druhy bok. Priamo ku mne. Mozem sa jej dotknut. Neurobim to. Nemozem.

	Ked som robil ruze, tak som necakal tu geologiu. Usadene a pretvorene. To by ma nikdy nenapadlo. Jej to napadlo hned. Smial som sa, ako nikdy predtym. Vo vnutri. Nikdy sa nesmejem nahlas. Ani neplacem. Ked bol smutna, bol som aj ja. Pri ruziach bola vesela. Ja s nou. Tajne a potichu, no budem si to pamatat.

	Napadla ma Barbora. Co by mi ona poradila? Co robit? Asi viem co. Dotknut sa. Pockat, ako sa vsetko vyvinie. Nutkanie je silne. V hlave mi utekaju myslienky. Preskocit Stanku. Prejst dva kroky. Zobudit Barboru. Spytat sa jej. Este neviem co. Vratit sa. Co jej povedat? Ze sa chcem bozkavat s inou a neviem ako na to? To je sialene. Rovno mozem povedat o casopise. Koho by som sa este spytal? Katariny? Tej urcite nie. A vobec, preco sa niekoho pytat? Ako to spravi frajer? Vezme co chce, bez pytania.

„Nad cim rozmyslas?“ Pyta sa ma Stanka rozospatym hlasom.
„Ja...nie...“
„No tak, sedis aspon desat minut na nafukovacke. Na co myslis?“
„Veris... osud?“
„Ci verim na osud? Tak toto som naozaj necakala. Budem nad tym rozmyslat. Asi viem, preco ta to zaujima. Niekto sa ti paci a akosi si sa s tym niekym dostanes do jednej miestnosti v noci, ked vsetci spia. A ty si zas cervenas.“

	Pocujem, ako vsetko stichlo. Vsetci pocuvaju nasu diskusiu? Alebo sa mam prekonat a povedat nieco suvisle a vazne? To nepojde.

„Jednu vec neviem. Od prvej chvile si ku mne mily, na co vobec nie som zvyknuta. Teraz si sa dostal do mojej postele. A ja do tvojej. Chces sa so mnou rozpravat? Lebo to ti velmi nejde.“

	No prosim, som mizerny blbec, vedel som, ze to takto dopadne. Odchadza. Idem za nou, ako zmyslov zbaveny. Opusta stan a ja som jej v patach. Kam uteka? A co dokelu robim ja? Nesnazi sa mi utiect, len sa presuva od stanu na ine miesto ostrova. Sada si do piesku a ja ostavam stat.

„Zobral si nejaku deku?“
„Nie, ja...“ Necakal som tu otazku a hned sa otacam, aby som zobral nejaku deku. Chytila ma jej silna ruka a pridala tiche „Zostan“.

	Ako poslusny psik ostavam a lihame si spolu. Piesok vychladol, ale to je mi jedno. Berie mi ruku a uklada ju na svoje brusko. Vav! To je prijemne.

„Splnis mi nieco?“ Ozvalo sa z nej po chvili.“
„Co... co... cokol...“
„Bud trochu chlap.“ Zavrela oci a nechala sa hladit. Mnou.

	Po chvili ma napomenula, ze by som mohol skusit aj nieco viac. Co? Co si mozem dovolit? Co nie? Co by som len dal za navod. Krok za krokom. Laska je ako sachova partia. Vraj. Skusim to. Dal som jej ruku na moje brucho.

„Opakujes po mne?“

	Zas ten trapny pocit. Neviem co povedat. Co robit? Hneva sa?

„Skus odpovedat nieco na toto!“ Lahla si priamo na mna bruchom a zacali sme sa bozkavat. Vratim jej to. Obratim teraz ju. Je hlboka noc. Paci sa mi a bozkavam ju z uprimnej lasky.
Barbora
	Mily imaginarny dennicek, dnes si datum napis sam a aj nieco do poctu, mne sa nic nechce. Najradsej by som spala. Som rada, ze som mala zatial dobrych susedov. Stanka spi a vela nerecni a Norbert tak isto. Popraje dobru noc a ani deku mi neberie. Tretia noc na nafukovackach vsak zanechala stopy. Rada by som svoju postel. Taku akurat. Tieto nafukovacky su hrozne, v noci sa na nich neda spat. Su horuce a drsne. Ale nevadi, predycham a mozno sa niekedy aj vyspim.

	Plan jednoduchy, vyjst zo stanu a potom sa uvidi. Davam pozor, aby som vstala pravou nohou... z nafukovacky.

„Veselu Velku noc!“ Ani nevnimam, co mi to Joe hovori, a uz na mne pristalo cele vedro vody.
„To co bolo? Som cela mokra!“
„Vazeni, vsetci sem! Vyhlasuje sa finale miss mokre tricko!“

	Cooo? On sa uplne zblaznil! Ale totalne! Teraz ma... nadych, vydych, nadych, vydych... nerozculuj sa Barca, pokojne. A zakry si tricko! Joe sa smeje, Kate je vsetko jedno a Moric ide po deku. Muzi su tak nepredvidatelni.
	Splech! Dalsie vedro! Nie vsak na mna. Co sa deje? Tretia svetova? Joe je teraz rovnako mokry ako ja a Stanka je vedla neho s prazdnym vedrom. Usmieva sa.

„Co robis?“ Pyta sa Joe a rovnako ako ja dobre nevidi, nepocuje a od prekvapenia a slanej vody ani nehovori.
„Hram sa na protimonopolny urad. Inak by nemohla byt ta sutaz Miss. Neboj sa, mas sancu vyhrat.“

	Smejem sa. Teraz ho Stanka naozaj dostala. Snazim sa pozriet okolo nej, ci aj ju niekto nezleje. To by bol paradny dominovy efekt. Musim si vymenit tricko. Ponahlam sa dnu a v zamysleni vrazam do Morica. Viac ako zrazka, to je uzemnenie. Chvilu rozmyslam, ze by sa nieco take vobec ani nemohlo stat, vsak som tenka, ale stalo sa. Ten sa ale tvari.

	Zeny dokazu dve veci naraz. Vstavat a ospravedlnovat sa patri medzi ne. Niesol v rukach deku a tak som padla na makke a jeho tiez makkym zavalilo. Znovu sa ospravedlnujem, aj ked mi zatial neodpovedal ani hlasku. Len tak lezi. Co mu je? Vybieham von, a je mi jedno, ze som v mokrom tricku.

„Nieco sa stalo! Pomozte niekto!“
„No mi hovor, ale vyzeras takto dobre.“
„Joe, prestan. Moricovi sa nieco stalo.

	Vsetci sa tlacia okolo Morica, ktory akurat vstava. Barca, zas sa ponahlas a nevies kam ides? Udrel si kvoli tebe hlavu o jeden z tych malych ramov. Hlavne pokojne, ziadnu paniku, to sa vyriesi, to sa vyriesi! Vidis? Peter uz pomaha a Moric bude v poriadku. Poriadne ho potom vyhugujes a bude vsetko v poriadku.

„Joe, ta Velka noc je naozaj zly napad.“
„Ale samozrejme, vsetko je zly napad. Tak zorganizuj nieco, nech je tu zabava.“
„Mozno by si mohol nechat zezlo Barbore. Pokazil si jej rano, tak ju nechaj rezirovat den.“
„Zasluzila si to! Zasluzila si to!“ Zamiesava sa do debaty Kata. O co jej ide? A preco ma tak velmi nenavidi?

	Rada by som robila program, nieco by som uz vymyslela a bolo by dost pohybu. Hned, nie az naprsi a uschne. Idem si prezliect tricko. Ostatni sa idu najest. Ako mozu tak casto mysliet na jedlo? Ranajkam sa vyhybam a o to viac si doprajem obed. Menim tricko i podprsenku za suchsie. Nie ze by som bola daka sexbomba, ale podprsenku nosim. Z vacsieho mnozstva dovodov. Kde som len dala ostatne? Urcite som mala viac ako jednu. je toto nejaky dalsi zartik? Kde mam tricka? Vsetko oblecenie mizne, alebo ho niekto kradne. Preco? To je tu nejaky maniak? Hlavne sa nerozculovat, pokojne... ach, pukne mi z toho hlava!

	Niekto sa tu zakrada. Otocim sa, nech poslem prec.

„Myslela som si, ze aspon ty budes iny! Chod prec!“
„Tu mas,“ vyzlieka si svoje tricko a podava mi ho, aj ked sa na neho mracim.
„Nevidel si moje veci?“
„Nie. Je mi luto co sa ti stalo. Nepaci sa mi, co urobil.“
„Mne je zas luto, ze som ta zrazila.“
„Mozem ti doniest nieco od Stanky.“
„Od nej? Ma trochu inu postavu, neviem ci by pasovalo. Ale nemozes len tak, bez jej povolenia brat veci, ktore ti nepatria.“ To je ale napad.
„Pomozem ti najst tvoje veci, ak chces.“
„Samozrejme ze chcem. Diky za tricko a teraz chod uz. Alebo chces nieco?“

	Nieco chce, ale hanbi sa. To je cely on. Som mu vdacna za tricko, padlo celkom dobre, aj ked nie je uplne na mna a nie je ani zenske, ale staci.

„Budes sa smiat.“
„Comu? Kludne sa pytaj ak nieco chces. Slubujem ze sa ti smiat nebudem.“
„Si velmi pekna.“

Nadych, vydych... Barca, pozor daj, nie ze mu povies nieco nevhodne. Staci jedno dakujem a bude to.“

„Dakujem.“
„Velmi rad by som sa ta dotkol na tricku.“
„Ani nahodou! Chod prec! A nech ti uz nic take nejde po rozume! Chod prec!“

	Konecne je von. Mam oblecene tricko a dotykam sa svojich prs. Ake to asi musi byt z pohladu chalana, ked sa este aj niekto ako on pyta na take veci? Pripomina mi priatela, ten je tiez take neviniatko, ale ak mu zacne ist len o jedno tak robi blaznive veci. Napriklad pred cestou sem mi dal Playboy do batoziny. Som zvedava, kde je to teraz. Niekedy by sa mali chalani trochu zamysliet nad sebou.

	Konecne vychadzam na slnko a zacinam organizovat den. Zmena organizovaneho neporiadku na organizovany poriadok, z ktoreho moze byt pekny chaos.	 	
Norbert
	Velka noc? Tu? To nie je dobry napad. Aku vodu vlastne pouzil? Slanu ci sladku? Pozeral som zasoby sladkej a mala by stacit len tak tak. Oblievat sa slanou je lepsie, no nie az tak velmi. Predsa len, slana voda drazdi pokozku a ak nie je moznost osprchovat sa v cistej sladkej vode, koleduje sa o problem. Niekedy som nerad, ze mam vsetkych na starosti a poriadne by som niekoho vyfackoval. Barbora je mile dievca a myslim, ze som sa k nej zatial zachoval uplne ferovo. Joe vsak skor kona ako mysli. A mysli niekedy vobec?

	Barbora ma moje uznanie za najnovsi napad. Stafeta je rozhodne lepsi teambuilding ako improvizovana Velka noc. Cele to organizuje a nepotrebuje na to vobec nic, len dva orechy, dve palmy a dva timy s tromi bezcami. Pomaham jej vybrat priblizne rovnaky tim ludi a chytam sa stopiek. Barborka, Stanka a Katka v zenskom time a proti nim trojica muzov. Peter ako kapitan, Joe a Moric.

	Styri preteky a konci to uplne nerozhodne. Okamzite vymysla novy sport, ktory je znovu stafetou. Opakuje sa orech, ale tentokrat sa nesmie zdvihnut. Nieco na sposob futbalu, no v piesku, naboso a treba obist okolo vsetkych styroch paliem. Kto sa prvy dotkne tej, pri ktorej zacina, vyhrava.

	Vela smiechu, to rozhodne ano, pretoze to po piesku vobec neslo. Aj Barbora padla do piesku a Peter spadol na uplne rovnakom mieste. Zakliaty meter stvorcovy pri predposlednej palme, presne v strede. Zacinam byt rad, ze to nemusim robit. Poriadne sa vyvalat v piesku naozaj nechcem. Velky hrdina je Moric, ktory isiel mozno jemne proti pravidlam. Zdvihol orech tak, ze sa len jednou castou dotykal piesku a tak zohnuty utekal. Muzi sa raduju z vitazstva a zeny smutia.

	Kate je vsetko jedno, aj ked ma prekvapilo, ze sa hybe bez odvravania. Vlastne nic nepovedala, vobec nic. Ma tichy den? Stanka sa snazila a dobre jej padlo, ze sa sutazilo s jej orechmi. Barbora ma vsak zaskocila najviac. Po skonceni sa na Morica ani nepozrela. Nieco sa medzi nimi stalo. Vobec neviem co. Nevsimol som si to sam, aj Kata sa na obidvoch pozera a sleduje kazdy krok.

	Uz si predstavujem tie velke titulky. Chlapec hrdinom improvizovanych Olympijskych hier. Z dovodov totalnej izolacie sa neukazali ziadni divaci. Taktiez chybaju medaily, vecne ceny a dochadza pitna voda.

„Ides aj ty sutazit?"Pyta sa ma Barbora a myslim, ze sa nepatri nieco taketo odmietat.
„Zatial ti to ide skvele."
„Ake to je? Byt stale na nejakom takomto mieste a davat pozor na ostatnych?"
„Trochu smutne. Niekoho si oblubis a uz neuvidis."
„Mozes si pisat s priatelmi."
„Az tak by som to nenazval. Priatelstvo nevznika len tak a casto sa rychlo rozpadne. Poviem ti priklad. Pride sem desat zamestnancov jednej firmy. Kriza spusti prepustanie a ti styria, co zostanu, nemaju peniaze na nieco taketo."
„To ma velmi mrzi."
„Ja viem, Barborka. Mozno by si mohla urobit daku dobru diskusiu. Vsetci su vybehani."
„Skor ma napadlo vzdat sa organizovania dna. Nie som v tom dobra."
„Co to znamena, byt v niecom dobra? Znamena to lepsia ako ostatni? Potom si priemer, ziadna obrovska hviezdicka kdesi nad oblakmi. A takym ludom nie je tazke porozumiet."
„Si psycholog?"
„Poziarnik, bezdomovec, zachranar, znovu bezdomovec, Robinson Crusoe a zberatel minci. Ty?"
„Hravam tenis a studujem."
„Tak vidis, dve veci, ktore mi nikdy nesli."
„Mozem sa ta nieco spytat?"
„Aka je ta druha otazka?"
„To som celkom nepochopila."
„Barca, teraz si sa pytala, ci sa mozes nieco spytat. To sa ani nemusis vypytovat, len povedz, co ta zaujima alebo trapi."

	Pozera sa okolo seba. Tesim sa na otazku, to bude nieco vynimocne. Nieco, co by nemal vediet kazdy.

„Preco si sa ma nedotkol?“
„Kedy myslis?“
„Tuto noc, v stane. Bol si vedla mna a si muz. Preco si sa ma nedotykal?“
„Zazelal som dobru noc a spal som. Myslim, ze ty tiez. Chcela si, aby som sa ta dotykal? Alebo chces, aby som sa ta dotkol teraz?“
„Nie nie, prepac, zabudni prosim ta na to.“
„Co sa deje.“
„Ale nic, prosim ta zabudnime na to.“

	Zvlastne. Oficialne som akurat zenaty, dokonca by mohlo byt v tychto dnoch aj nejake vyrocie. Nenapadlo ma, ze by si prave Barbora chcela nieco skusit s niekym, ako som ja.

„Barca?“
„Ano?“
„Si velmi pekna a rad by som spal s tebou v stane, tak ako tuto noc.“

	Dviha sa a ide prec. Neviem, co sa jej robi. Ponahla sa. Neda sa nevsimnut, ze ide priamo za Moricom a tlmenym hlasom mu nieco hovori.

„Na Barcine pery nevidim, ale Moric jej hovori uz druhy krat slovo nepovedal“. Peter prisiel a odisiel. Co to ma znamenat? A hlavne do coho vsetkeho ten obchodnik vidi? Vie naozaj citat z pier? Ak ano, tak sa to moze ukazat ako velky dar.
Peter
	Opusteny, no teraz vdaka Barbore velmi zivy ostrov, by som si rad zapamatal. Nie len preto, ze sa na taku kocku rad pozriem, ale aj pre jej aktivity. Som kapitan! Vzdy mi kamarat vravel, ze nieco dokazal uz vtedy, ked som bol len velitelom pieskoviska. Teraz predava gumene kacicky a vsetko mozne pre deti. Nizka porodnost, malo zaujemcov a na drahsie veci nemaju rodicia peniaze, takze asi nezbohatne. Ale aspon sa usmieva.

	Stal som sa kapitanom muzskeho timu, to uz nieco znamena. Pomohlo, ze mal Norbert stopky, Moric je este neskuseny mladik a Jano, co si necha hovorit Joe, je... viac soumen ako normalny chlap. Rad by som si ostrov zapamatal, no nemam fotak, nikto nema mobil a o niecom ako kamera mozem len snivat. pred tromi tyzdnami som doviezol starucku kameru, rocnik asi 92, k svojim rodicom. Teraz je tam kdesi v skrini a caka na ten krasny cas, ked sa budu o nu zaujimat muzea. Tu by sa hodila. S digitalizovanim obsahu je trocha roboty, ale da sa to. Teraz mi ostanu len spomienky, ktore vyblednu.

	Kresba! Samozrejme! Raz sa u mna zastavil chlapik, aby si kupil ceruzy. Vyzeral ako dlhorocny riaditel domu smutku, no vyklul sa z neho sudny kreslic! Bolo by fajn, keby sa dal tento ostrov aj s obyvatelstvom nakreslit. Kto tu ale vie kreslit? Moric ma papiere, som zvedavy, co by na to povedal.

„Mas nejake specialne plany s tymi papiermi?“
„Bavi ma origami.“
„To neviem co je. Vies kreslit?“
„Tak ako kazdy iny.“
„Ziadne fotaky, kamery ani nic podobne tu nie je, tak by si mohol nakreslit nas a tento ostrov.“
„Myslel som, ze si obchodnik.“
„Som. A obchodne sa mi to hodi. Mienka u zakaznikov je velmi dolezita a tam, kde je zaujem, vznika i dovera a odborne puto. Mne sa to hodi a ty vies urcite kreslit.“
„Ale neviem dobre.“
„To zvladnes.“

	Definitivne strateny pripad, tento Moric. Bojko, ktory toho vela nedokaze. Kiez by boli vsetci obchodni konkurenti rovnaki, to by bolo. V skutocnosti mi nejde o obrazok, ale o ludi. Taktiez som zas nieco zistil. Nie je zvyknuty pytat sa, nezaujima sa nahlas. Ma svoj tichy svet. Za to sa nema co hanbit, kazdy mame svoje svety. Navyse ma co robit a tak sa nemusi nudit, tak ako ostatni.

	Asi je najvyssi cas na trochu zabavy a skutocneho relaxu. Je dobre byt pripraveny na vselico. Napriklad na vsetky tie tvare, ked zistia, ze mam so sebou nafukovaci cln. Malicky, pre dvoch a lahko prenosny. Povedal som si, ze by sa mohol hodit a mozno sa aj hodi. Nechce sa mi ho fukat, ale viem, ze by sa mohol hodit Stanke a Norovi. Nafukaju, chytia s pomocou clna nieco viac ako tie blchy s mini plutvami a potom si mozem oddychnut. Vylozit nohy, nechat sa dvihat na vlnach a popijat, aj to obycajne pivo, ktoreho doniesol Joe tak vela.

	Zacinam sa na tomto ostrove naozaj, ale naozaj nudit. Vstanem, prejdem sa, s niekym sa zakecam a tym to pomaly konci. Jedina baba, na ktoru sa da pozerat, je Barbora. Ostatne dve nic moc. Jediny chlap, ktory nie je uplny extrovert alebo introvert, je Noro. Vzdy pride slnko a po dlhom, predlhom a hlavne poriadne nudnom dni sa zacne stmievat. Jedna z veci, ako sa nieco dozvediet, je pozriet sa ostatnim na pery. Som rad, ze som sa naucil citat z pier. Stacilo na to len mat hluchonemeho bohateho zakaznika s krasnou dcerkou a uz to islo.

	Veronika, ktoru mam oslovovat Kata, je odmerana k celemu svetu. Som rad, ze som odhalil jej identitu, inak by ma slak trafil a asi by ma aj pochovali. Predstava, ze by existoval niekto ako ona a ze by som bol iba s nou na opustenom ostrove, ma ani trochu nelaka. Co ale chce? To zatial naozaj netusim.

	Barbora organizuje sedenie, dalsiu diskusiu. Pyta sa nas vsetkych zaradom na to, co je to zivot. Co to ma byt? Zivot je zivot, no nie? Ci chce nejaku duchaplnu diskusiu? To zle dopadne. Nikdy som neviedol takuto filozoficku otazku, ale kde je filozofia a par odlisnych ludi, tam lietaju minimalne facky.

„Co je zivot? Zivot je zivot. Prilezitost nieco zmenit, napravit alebo uplne posrat!“
„Peter, toto je slusna diskusia.“
„Zato zivot sa moze posrat aj neslusne.“
„Zaujimave. Stana, co si ty myslis?“
„Zivot je zakomplexovana sracka. Zijes, az kym nechcipnes a ak povies cokolvek, vzdy niekoho nastves.“
„Prosim ta, nebud vulgarna aj ty,“ pekne ju ziada Barbora. Ja s nou vsak suhlasim. Ak sa nepletiem, teraz sa spyta tej takzvanej Katy.
„Katarina, co si ty myslis o zivote?“
„Muzi su svine, bez prachov sa neoplati zit a nerozumiem, ako mozu byt niektori tak blbi, ze pracuju. Navyse by som so svojim zivotom okamzite skoncovala, keby som mala tvoje ubohe vlasy a kozy.“

	Vstava a odchadza s placom. Nehra to. Uplne presvedcenie. Nad cim rozmysla? Asi si mysli, ze sme sa proti nej vsetci dohodli. Je nastvana. Mozno moja sanca, ako ju oblbnut. Idem za nou. Vyhoda takej malej zeme, nema kam utiect.

„Hej! Hej! Prepac mi to.“ Dohnal som ju, dotkol som sa jej pleca a neverbalne jej naznacujem, ze bude vsetko dobre.
„Nechaj ju!“ Ozval sa Moric, ktory isiel v mojich stopach.
„Pokojne, len sa s nou zhovaram.“
„Poriadne si ju ranil a ak ju mas aspon trochu rad, nechas ju ist.“
„Nijako ju neobmedzujem a nic jej zle nerobim.“ Rad by som vedel, co tu tento chce. Keby to bolo moje decko, tak ho poslem spat.
„Barca, na mna sa nenaslo miesto. Pre mna je zivot o niecom viac, ako len o prezivani. Je o ostatnych. O laske a priatelstve. Zit znamena obetovat sa. Chranit slabsieho. Chapat a nevysmievat sa.“
„Hej chlapce, prestan z pamate vytahovat tie texty z kurzu pre beznadejnych romantikov. Nie je to originalne. Videl som to na nete, presne toto, od slova do slova.“
„A vsimol si si pod tym aj autora? Bolo tam meno Moric Mnichovsky?“

	Toto som poriadne pokaslal. Decko ma prevalcovalo a odnasa si krasku so sebou. Uznat prehru, alebo nieco robit? Pozriem na ostatnych, vsetci su na druhej strane ostrova a nikto nepozera tymto smerom. Sadam si a pozeram sa na more. Vraj nerad prehravam, Neprehram ani toto. Moj cas prijde.

	Zacina sa zrebovanie. Kto si pospi kde? Barbora a Joe, Stanka a ja, Moric a Kata. Norbert ma slavnu samotku. Spim s dievcatom, to som rad. S kym by som spal radsej? Asi s nikym. Barbora je na mna nastvana a z Morica je sampion. Chcem prec z tohto ostrova.
Den 5
Stanislava
	Snazim sa zaspat. Aj som rada, ze som daleko od vsetkych tych blaznov v tej velkej realite. Ostrov je ostrov, maly kusok zeme, ktory je kompletne oddeleny... od coho vlastne? Par dni moze cloveka zmenit. Chybaju veci priserne, znesitelne i celkom pekne. Mam tu vychod i zapad slnka nad oceanom, ale je tu den co den. Rano by som tu ohnivu gulu spomalila, nech si este pospim, a vecer zas spomalila, lebo sa mi nechce spat. Vsetko je vecer take cervene, premiesane s nefalsovanym morskym vzduchom a pachom ludi okolo. Norov napad je neprijemny, ale zaroven potrebny.

	Prisiel za mnou, povedal co vedel o kapacite pitnej vody, ktora je pitna aj tak coraz menej, a odisiel. Sama som sa o vodu ako taku zaujimala, este pred odchodom. Slana voda je natolko slana, ze by cloveka zabila. Cim viac sa jej vypije, o to vacsi pride smad. Ta tekuta mrcha zasoli organizmus a nasledne sa cele telo dehydratuje. Kazdy jeden organ bude vyschnuty a nebude dostatocne dobre fungovat. Oblicky skolabuju uplne, zhorsi sa dychanie a postupne sa zastavi srdce. Skor, ako sa to stane, pridu halucinacie, strata identity, depresie a urcite sa este nieco najde.

	Aj slana voda sa da pit, len musi byt dobre zriedena. Tri diely pitnej na dva diely slanej, to je hranica, ktora sa da prezit bez nasledkov, minimalne kratkodobo. Vobec ma to nelaka.

„Na co myslis?"Pyta sa ma Peter, ktory je aktualne z nejakeho dovodu v dobrej nalade.
„Na vodu. Aktualne zasoby, sedem hladnych a smadnych, zakaz umyvania sa a riedenie slanej vody pitnou. Ty?"
„Obchodne tajomstvo."
„Kolko stoji tvoje obchodne tajomstvo?"
„Pusu sem a pusu sem."
„O to sa musia vsetci bit hlava nehlava."

	Odklanam sa a sustredene hladim na jednu z plachiet, ktora robi stenu v stane. Hovorim si, ze chlapi su cvoci, ale to si hovorit naozaj nemusim. Patri to do vseobecneho vzdelania.

„Vies co si myslim? Davno si nemal babu. Daku kocku, ktora by bola na svete specialne len pre teba."
„Bezne citas myslienky? Nezalozis si na to zivnost?"
„Nie dakujem, je to len nespolahlivy konicek a nechce sa mi z neho prispievat do statneho rozpoctu."
„Vies, na co teraz myslim?"

	Toto je naozaj muzska otazka. Nech odpoviem cokolvek, on si bude mysliet nieco ine. Len aby ma napalil. Alebo bude tvrdit, ze myslel prave na to a bude vyskat ako male decko.

„Na to, ako sa dostat z tohto ostrova?"
„Po pravde rozmyslam nad Barborou."
„Co s nou vsetci mate? Nie je az taka pekna. Ak ma chces zbalit na falosny zaujem o babu, ktoru som tu stretla prvy krat v zivote a uz ju neuvidim, tak sa snazis marne. Si obchodnik, spravne? Nieco za nieco. Ak chces, aby ta mala rada a aby si s nou nieco mal, musis urobit aj nieco pre nu."
„Nechaj to tak."
„Fajn. Este nieco, alebo ma nechas spokojne cakat na rano?"

	Pocujem pohyb. Niekto vychadza zo stanu. Ja to nie som, Peter tiez nie. Niekto iny. Lahka chodza, to nebude Norbert. Kto to ale je? Vychadzam aj ja, tak potichu, ako len viem. Barbora. Co tu robi? Myslela som, ze niekto zaujimavejsi.

„Prejdeme sa?"
„Prave som ti chcela navrhnut to iste," s usmevom odpoveda Barbora.
„Dobre teda. Kam pojdeme?"
„Radsej ma nerozosmievaj, ostatni si budu mysliet, ze nieco stvarame."
„Co take? Zubarsku prehliadku? Pozri sa Barbora, nechcela by som byt na tvojom mieste."
„Co sa deje?"
„Peter po tebe tuzi. Ale to asi vies."
„On hej, ale asi mu uplne sibe. Aj Joe a Norbert by ma chcel tiez. Moric sa ma pytal, ci ma moze chytat na prsiach."
„Naozaj? Zaujimave. Ako som uz vravela, nechcela by som byt na tvojom mieste. Ospevovana kraska, ktora je v kazdom muzskom sne."
„Aj ty si najdes niekoho, kto bude mat rad iba teba."
„Ktora je to poucka? Alebo to je opakovanie?"

	Nevie co povedat. Je uplne zrusena. Teraz sa rozluci, alebo len tak zdupka. Neviem, ci je zo vsetkych ta najnormalnejsia, ale v principe aj ano. Poslem ju spat s placom? Alebo ju pochvalit za najvacsiu blbost, aka ma napadne?

„Povedz mi pravdu, preco si tu, na ostrove?"
„Vies, ze ani neviem? Prisla mi pozvanka a tak som tu," odpoveda Barbora.
„Myslim, ze tu patris. Si spravne dievca."Nemyslim to uprimne, ale som velmi zvedava, co na to odpovie.
„Neviem, preco nieco take tvrdis. Cely ostrov je hlavne o dorozumievani a v tom si lepsia. Hlavne ked mas orech."
„Mozno mi len ta Kata ide viac na nervy, ako ty."
„Viem, co si hovorila na zaciatku, ked si prisla. Nehladas kamosku na zivot a na smrt. Rada by som ta tak brala. Pre kazdeho som ta vyspotovana kraska, ktora je rada vonku a tam, kde je zabava. Ked niekoho pozvem von, okamzite ide, aj ked si s tym narobi problemy. Som uctievana ako nejaka bohyna, no ak sa chcem rozpravat o beznych veciach, nemam s kym. Ani s priatelom, ani s trenerom a beznych kamaratov nemam. Ani kolu si nemozem normalne s niekym dat, pretoze ma stale niekto pozyva."
„Toto si mi chcela povedat? Nic moc. Pocula som lepsie."

	Stacam sa a odchadzam prec. Necakam, ze pojde za mnou. Je mi to uprimne jedno. Je este tma a sadam si k jednej z paliem. Opieram sa o nu a dotykam sa papiera, ktory tu predtym nebol. Poskladane nieco, ale neviem co. Nevidim. Dalsia papierova ruza? Nie nie, nieco uplne ine.

„Nemozes zaspat?"
„Potrebovala by som tvoju pomoc."
„Ale nie, preco odo mna? Myslis si, ze vsetko viem?"
„Myslim, ze ma dokazes pochopit."
„Nenatahuj to."
„Som v tricku, ktore mi dal Moric."
„Mne dal toto."
„Co je to?"
„To neviem, ale obliect si to asi neobleceniem."
„To je dovod, preco som tu. Niekto mi schoval oblecenie. Vsetko. Tricko je jeho, ale zvysok som zobrala z tvojich veci."
„Myslela som si, ze si vela veci, ale nie zlodejka."
„Vysvetlim ti to."
„Tak vysvetluj, nechce sa mi vracat k Petrovi, sniva o tebe."
„Pocula som to a aj preto som ta vyhladala."
„Vyhladala? Museli by sme byt dva mravce, aby sme sa mohli realne hladat. Teraz mi povies nieco o tom, ze beriem veci prilis doslovne."
„To mi nevadi. Ty si mi vtedy pomohla s orechom a ja budem k tebe slusna."

	Barbora mi vysvetlila to oblecenie. Nehnevam sa, nie vela. Na jej mieste by som robila to iste. Neviem, kto jej skryl oblecenie, ale da sa to zistit. Niekomu sa to ale pacit nebude. Rozhodla som sa, do rana vsetko najdem. Znovu ju zachranujem. Tesi ma, ze sa nehra na nieco, cim nie je. Keby sa to tak dalo naucit ostatnych.
Jan
	Toto bude supa! Vzdy som to chcel vyskusat a teraz mam moznost! Vytahujem doteraz starostlivo skrytu trubu a trubim! Poriadne decibely na rano!

„Vstavajte kemperi, ideme daco plantnut! Vam to trva, tak si uz dajte daky energy drink do toho umierania a makajte!
„Ja som hore. Pocuj, skus hlasnejsie, ak to dokazes. Takto to dokaze aj moja astmaticka babicka."
„Stanulienka Stanka, nebezpecna a sladka!"
„Vzhladom na to, ze sa to ani len nerymuje, to beriem ako velku poklonu."

	Jedna ma predbehla. Slepe stastie. Co ale ostatni? Prespia celu zabavu. Mohol by som to zopakovat.

„Ako to, ze si hore tak skoro?"Cumim na Stancu, ktora ma poriadne prekvapila. Necakal som ju.
„Mohol by si nieco urobit s tym dychom?"
„Co?!?!"OMG co to trepe?
„Cokolvek. Zacni pojedat mrtve deti, nech to nie je odrazu privelka zmena."
„Ha ha ha, to vobec nebolo vtipne."
„Ani to, ze si nezobral normalne jedlo a aspon jednu zubnu pastu pre sedem ludi nie je vtipne."

	Hrozna je tato mala. Kolko to ma? Pytat sa mi na take nieco nechce, ale hadam tu ma doklady. Treba mi to ale vediet? Male trdielko. Vsetky zenske su trdla. Barbora sa na mna ani pekne neobzrie. Spim s nou, ale ani sa na mna nepozrie. Nechtiac sa jej dotknem a hned ma odstrkava. Tenistka, ktora si vytvarala program. Kto urobi teraz?

	Zvolavam vsetkych a husicky sa kotulaju. Kruh a medzi nami flasa. Beriem ju a poriadne roztacam, nech je daka eksn. Barbora? Zase? Ach jaj, to dopadne. Hned som proti, no Peto tvrdi nieco o tom, ze to zvladne a nech to nekomplikujem. Pozriem na Barcu a ta nie je nadsena. Mohla by to zopakovat, za trest. Nech sa trochu lepsie sprava.

	Stana vystupuje na jej obhajobu alebo co to je. Rozdeluje tabor kvoli takej malickosti. Na jednej strane Tie dve mlade, Peto, maly Moric a Noro. Je ich vacsina. Sakra. Dvaja proti piatim, to nie je fer. Akasi poziadavka, aby sa postaral o program niekto, kto ho este nerobil. Flasu berie Moricko a teraz kruti on. Neuveritelne! Stihla, vela miesta nezabera, ale flasa sa pozera zas na nu.

„Asi je mi to sudene a dufam, ze to so mnou este vydrzite."
„Pocuvaj ma sem ty nastupkyna Moravcovej, islo ti to dobre. Zas nieco vymysli."

	Co sa na mna vsetci tak pozeraju? To bude tym hladom. Ryby mi uz nechutia, maso sa skazilo a pukance s cipsami proti hladu nepomahaju. Svine krpate! To co do toho davaju, vzduch? Noro uz porozbijal vsetky orechy. Proti hladu nemali sancu. To ale nestaci. Prezriem vrecka, hadam nieco najdem.

	Sprostost, dalsia sprostost, kondomy, kluce, peniaze a cece, cokolada! Pod sem malicka, neutecies mi. Pozorne pozeram z kazdej strany. Dokonalo zabalena a v zaruke. Asi prvy krat nieco take kontrolujem. Zlozenie a dalsie veci ma nezaujimaju. Je moja. Iba moja. Jedna jedina, stogramova a s orieskami.

„Daj mi polku."
„Ty si sa kde zjavila?"Prekvapene pozeram na Katu, ktora bezocivo ziada nieco, co jej nepatri.
„Je moja, zozen si vlastnu."
„Ale ja mam hlad!"
„Aj ja."
„Som zena, musis mi dat aspon polovicu."
„Lebo co?"
„Ak nie, tak rozhlasim, ze mas jedla dost a nechces sa podelit."
„Uz len tebe niekto uveri. Ty si taky ten doveryhodny typ."

	Asi som ju nemal nejako extra provokovat. Ta mala papluha uz vytrubuje. A to som chcel hned z rana trubit ja.

„Joe ma jedlo! Ma ho dost pre vsetkych, ale nechava si pre seba!"

	Barcu a ostatnych to nezaujima. Hadzu si tanier. Mam povedat tej hlupej krave, ze je hlupa krava? Vsetci to uz vedia. A ak ona nie, tak to ani nepochopi. A vobec, co tu filozofujem? Zjedol som svoju cokoladu a co teraz? Najvyssi cas zahadzat si tanier.

„Ides hrat aj ty?"Hehe, dostal som ju! Nevie co povedat! Vobec nevie! Dviham ruky, cakam na prihravku od Barci ci od Petra a ta na male prekvapenie prichadza od Morica. Hadzem na Barcu. Slepnem? Ale nie, to len vietor. Ide sa plavat.
Barbora
„Nemataj sa tolko! Len pokojne!"Norbert na mna krici, priamo az hulaka. Co som hlucha? Dokelu aj s nohou, priserne to boli! Auuu! Co je toto za miesto? Buduci cintorin? Budem prva pod fialkami? Hlavne pokojne. Nadych, vyyyy... aaaaaaaaauuuu!!!
„Sestricka, skalpel! A odsavat!"Joe si robi srandu, ale nevidim, ze by sa niekto smial. Je mi to jedno, len nech to neboli!

	Zacal sa hadzat tanier a Joe mi prihraval. Isiel do vody a tanier vytiahol. Druhy krat som ale mala ist do vody ja. Nechce sa mi kazdeho presviedcat, ze neviem plavat. Isla som a skocila som na jezka. Morska potvorka s pichliacmi. Poriadne ich citim po celom chodidle. Viem, ze to so skalpelom nebolo myslene vazne, ale prislo mi to neprijemne. Rana na bruchu ako spomienka za slepym crevom mi staci dokonale.

	Aspon Stanka ma chape a nesmeje sa. Ostatni sa ale pucia od smiechu. Bohovska sranda, fakt. Niekto si porani nohu a ostatni maju o com... teraz mi vypadlo to mudre slovo. Aha samozrejme, konverzovat a vymienat ziskane informacie ziskane zmyslami. V preklade do ludskeho jazyka: smiat sa ako kone.

	Zacala moja druha vlada. Aj som rada, aspon sa nenudim. Jedine, co sa zatial pod mojim vedenim urobilo, bolo hadzanie taniera. Na nieco take mam nos. A na chytanie morskych jezkov mam zas nohu.

„Stale boli?"
„Ze ci! Samozrejme, ze boli!"Moment, co je za hlas? To neznie ako Stanka.
„Mala si sa pozerat pod nohy, tak ti treba."
„Kati? Som rada, ze sa mi prihovaras, ale nemas v plane robit nieco lepsie?"
„Lepsie ako smiat sa z teba? Hahahaha. Tak ti treba. Poriadne sa poprechadzaj, naber tych jezkov a zozen k nim omacku."

	Kde je Stanka s jej orechom? Ak tu Katu neukludni ona, budem musiet ja. Ako? Taku scenku, ako dokaze urobit ona... to nedokazem. Kata je zas neprijemna a vsetci ostatni sa bavia s tanierom. Co mam robit? Nejako na nich volat? Posledne co chcem je dozadovanie sa pomoci. Budem brana ako nesamostatna, lebo neviem ani poslat niekoho prec. Este aj na to potrebujem niekoho. Nie som ziadna princezna, len normalna baba, ktora vie neprijemne odpalit lopticku. Keby som vedela aj ludi, to by bolo uzasne!
„Prosim ta, daj mi pokoj."
„Tak ty chces prosit? Na kolena!"
„Ako ma mozes o nieco take ziadat?"
„A co? Ani to nedokazes ty hlupa mrzacka!"
„Prestan!"
„A vies co? Donut ma. Mrzacka si, slepa husicka."
„Nezaujimas ma."
„Ani ty mna, si uboha."

	Rada by som vedela, co ma za problem. Ignorujem ju. Snazim sa o to, ale je to tazke. Najlepsie by bolo vyskocit na nohy, poriadne ju udriet a zahrat si s ostatnymi. Akurat to vsak nemozem. Musi existovat sposob, ako sa jej zbavit. Je nezvladatelna.

	Zachrana? Moric, pomoz mi, bud chlap. Asi chcem vela. Odozen ju prec. Je mi jedno ako. Ucila som sa o ocnom kontakte a pozeram sa na neho ako ranene vtaca so zlomenym kridlom.

„Mozem s tebou hovorit?"
„Ano ano ano," netrpezlivo odpovedam a zaroven sa snazim odohnat Katu. Ta sa vobec nehybe.
„Mrzi ma, co sa ti stalo."
„Prosim ta, odozen ju prec."
„Koho?"
„Moric!"Odozen tu Katu prec a urobim co budes chciet.

	Nikdy som nikoho neprosila o podobnu sluzbu. Vzdy som takyto problem riesila ignoraciou alebo hadkou, no v ani jednom som nikdy nebola dobra. Najcastejsie si niekto vsimol, co sa deje. Moricovi to presviecanie vobec nejde. Jemny typ, kamaratsky, no proti takej potvore nema sancu.

	Chalan zacal chybat ostatnym. Postupne sa vsetci priblizuju. Som rada, mam spolocnost. Navyse ju niekto moze odohnat.

„Moric, pod hrat," vyzyva ho Peter. Ten vsak pozera na mna, na Petra, znovu na mna a tak dookola.
„Nepojdem. Zostanem tu, pri Barbore."
„Ach, ake sladke. Zamilovany. To je take peknucke," dodava Kata s vyrazom zlej carodejnice.
„Ostanem tiez," pridava sa Stanka. „Len tak, pre istotu."S tvarou, na ktorej je len slabo skryvany hnev, sa pozera na Katu. Stanka, si moja hrdinka!
„Len si vsetci ostante pri mrzacke, aby jej chudatko nebolo smutno."

	Ako moze nieco take mysliet vazne? Je to naozaj nechutne a neprijemne. Nikdy som jej neublizila, aj ked by som teraz chcela. Nadych, vydych a hlavne nestresovat sa.

„Ake mas teraz plany?"
„Ziadne, nemyslela som na to a Kata ma nenechala rozmyslat. Stale ma urazala."
„Nevola sa Kata, nie je to ziadna Katarina."

	Vsetky oci sa pozeraju na Petra. Ide z neho tak trochu strach. Co s tym myslel? A odkial to vie?

„Vy, vsetci co ste tu, mate moznost. Zistite pravdu o nej, odo mna alebo od nej samotnej. Tak Veronika, ako to bude!"
„Ty svina!"

	Neprijemny pohlad. Ona povie jemu, ze je svina, a on ju udrie do brucha. To sa nerobi. Hlavne nie zene. Pocitujem nahlu tuzbu odist prec. Bojim sa.

„Tak rozpovies sa, alebo mam zacat ja? Dobre, zacnem. Veronika je profesionalna herecka a tu predvadza akusi rolu. Neviem preco, co ju k tomu nuti, no toto nie je divadlo. Udrel som ju tak, ako sa v divadle neudiera. Od zaciatku nas taha za nos. Nieco ale boli viac nez uder."

	Peter sa prehrabava v svojich veciach a vytahuje... puta? On tu ma puta? Naozajstne, ako z americkych filmov! Preco ich tu ma? Co bude robit? Zvazuje jej ruky za chrbtom a odhadzuje kluc do mora. Snivam? Uplne mu preskocilo?

„Pockaj. Pockaj! Co to robis? A naco si bral puta?"
„Sorry kocka, ale na toto si ty moc makka."

	Som makka? Neviem. Mozno aj hej. Urcite by som ale nikomu nedavala puta, ani najvacsiemu nepiatelovi. To sa naozaj nehodi. Mam strach z Petra i z Katy. Ani Stanku by som nechcela nahnevat.

	Pred ocami mam svojho trenera, ktory vedel odpoved na akukolvek otazku a nikdy sa nerozculoval. Dobry, pohodovy clovek. Raz som ho videla aj opiteho a vulgarneho. Myslim, ze on mna nevidel. Nikdy som mu o tom nehovorila. Ak moze byt on ako profesional svoju horsiu stranku, ake zle stranky maju tito ludia okolo? Pozriem na Morica. Nieco skladal z papiera, asi zas nieco pekne. Od prekvapenia prestal a rovnako ako ostatni je zmateny. Co to bude? Ruza asi nie. Predstavivost pracuje a ako prve ma napada zbran. Barca, si sibnuta! Niekde zalez, kym neurobis nejaku hlupost.
Moric
	Strach. Citim ho. Vsade. Nenavist. Katarina alebo Veronika. Hnevam sa na nu. Uz nejaky cas neviem co so sebou. Mam rad Stanku. Mam rad aj Barborku. Tuto ale neznasam. Preco im robi zle? Preco? Nehnevam sa az tak na tu Veroniku. Skor ma hneva to, co robi Stanke a Barborke.

	Zivot je rychly. Niekedy aj kruty. Zranila sa Stanka. Dnes aj Barborka. Viac bolesti zazije Veronika. Nemoze hybat rukami. Zasluzene. Citim, ze mam povinnost. Starat sa o niekoho. Ale o Katu alebo Niku urcite nie. Neviem, ci je aj Veronika prave meno.

	Tlacim v sebe hnev. Joe urobil zasoby uplne zle. Vsetci maju hlad. Na zapitie su len tri pohare. Denna davka. Nie som velky hlados, ale mam hlad. A smad. A strach.
	Odkladam rozrobene origami. Beriem papier. Pisem mena, datum a pocit. Vseobecny, subjektivny. Pripomina mi to serialy. Postavy maju pozadie, rozvijaju sa. Vzdy niekto vedie. Ma zmeny v zivote. Piaty den je v rezii zien. Stanka preliezla cely ostrov. Nieco hladala. Barborka sa zranila. Ta... ostava sama. Vsetci idu prec. Norbert a Joe beru Barboru do stanu. Ostavame styria. Ja, Stanka, Veronika a Peter.

„Stanka?"
„Mozes bez tych zdrobnelin?"
„Pre... ja..."
„Normalne to povedz. Ci ty so mnou normalne nehovoris? Peter, mohol by si robit prekladatela?"

	Odchadza. Smeje sa. Mam priserny hlas. Vzdy mi tak zmlkne. Rozhodol som sa, ktoru lubim viac. Rozhodne Stanka. Drza. Sikovna. Dokonala. Barborka je mila, ale takych je viac. Mne sa paci Stanka.

	Beriem do ruky rozpracovane origami a rozoberam ho. Mam so sebou pero. Pisem a podavam Stanke. Trasie sa mi ruka. Smeje sa mi uz aj ona. Boli to.

„Barborine saty? Co s nimi? Preco si mi to napisal?"
„Hla... nas... ?"
„Fakt by si mohol robit nieco s tym hlasom. Barbore som sa snazila najst saty, ktore jej niekto schoval. Nenasla som nic, takze ich muselo odplavit more."
„Viem, kde su," hovori Veronika. Neverim jej. Stanka tiez nie.
„Ano? Tak kde su?"
„Poviem ti, az mi das dole tieto puta."

	Stanka sa s Veronikou zacina hadat. Viem, kto vyhra. Utekam do stanu. Musi byt sposob ako odobrat puta. Nieco na prestrihnutie alebo rozbitie. Prehrabavam zasoby. Vsade smrad z pokazeneho masa. Vsetko je davno v mori. Zapach ale ostal. Hladam nieco ako klieste na zelezo.

„Co hladas?" Prihovara sa mi Norbert.
„Nieco na puta. Chcem ich dat dole."
„Si si isty, ze by mali byt dole? Kata tu neurobila nic ine ako hadky a problemy."
„Ale ona vie, kde su saty, ktore niekto ukradol Barborke. A nevola sa Kata."
„Potom nehladaj nieco na puta, ale saty samotne."
„Vies, kde su?"
„Neviem. Keby som vedel, uz ich ma Barca."
„Ako to, ze Veronika vie, kde su?"
„Mohla ich vidiet, sama zakopat, alebo jednoducho klame."

	Prestavam hladat. Nic pre nu robit nebudem. Puta jej ostanu. Vo velkom svete by to bolo inak. Sudy a policia. Zaloby a zatykace. Tu nie je nic. Napriek tomu je odsudena. Zasluzene. Viem, ako stravim vecer. Budem hladat. Kdekolvek. Najdem jej oblecenie.

	Vychadzam zo stanu. Veronika ma hlavu v piesku. Lezi na bruchu a Stanka ju tlaci k zemi. Neprijemny pohlad.

„Hej ty, pomoz mi!"
„Nepomozem ti, zasluzis si to."
„Viem kde su saty. Viem to! Len povedz tej krave, nech prestane!"

	Nikdy som nikomu neublizoval. Nezda sa mi to spravne. Ani potrebne. Pocitujem lutost. Nad Veronikou. Je uboha. Nestastne stvorenie. Bez vahania ziada. Okamzite aj nazve Stanku kravou. To neznesiem! Prekvapene pozeram na nohu. Zena na zemi s putami na rukach. Bezbranna. A ja som ju kopol z celej sily. Reflex? Instinkt? Hanbim sa za seba. Cuvam. Chcem sa ospravedlnit. Mlcim. Obidve su prekvapene. Najviac som vsak ja. Kam som sa to dostal? Kopat niekoho na zemi? To nemozem byt ja.

„Viem, preco si to urobil. Chranis ma. Nepotrebujem tvoju ochranu, ale vazim si to. Nemusis sa na seba hnevat. Ani ja nie som nadsena z toho, co som urobila, ale ona si praje, aby sme ju nenavideli. Chce byt aka je, paci sa jej to."
„Je.... sub..."
„Submisivna? Mna skor napadlo uplne debilna, ale moze byt aj to tvoje."

	Kona sa zrebovanie miest. Bez mena Katarina. Mam izbu s Norbertom. Stanka je s Barborkou a Joe s Petrom. Neviem, ci zaspim. Mam hlad.
Den 6
Katarina
	Toto je to najhorsie, co som kedy zazila! Nezazmurila som oko! Nikoho nezaujima, ze si nemozem ani lahnut! Hajzli su to, vsetci zaradom! Nemozem spat! Nemozem jest ani pit, ani len vysrat sa nemozem. Urcite som si zasluzila zeliezka? Vsak som len trochu klamala a co? Vsetci klamu a podvadzaju. Oni si zasluzia puta, nie ja!

	Pocuvam vsetky tie rozhovory. Vsetko je o mne. Ohovaracky. Nikto ma nepozna a ani nebude poznat. Mam tu samotku, zviazane ruky a spravaju sa ku mne ako k hovnu. Blbci! Svine! Este aj ten neschopak do mna kope. To si zapamatam a pomstim sa! Nevie, s kym sa zahrava!

	Niekto tam chodi a ja ani to nemozem! Ani postavit sa! Najradsej by som vsetko zapalila. Neviem, na koho som najviac nasrata. Joe nevie nabalit a nezobral ani jedlo, ani cigy, ani poriadny chlast. Peter je strateny pripad, uplny magor, co ma len tak sputa. Najradsej by som ho zabila. Malicky Moricko, pre niekoho zlaty chlapcek, no je to kus idiota. Urcite ho priviezli rovno z psychiatrie, on nie je normalny. Stana je turbo XXL krava aj s tym orechom a sposobmi a ta fesanda nie je lepsia. Zlatucke dievcatko? Pche! Nechat ju tu mesiac samu, to by bolo ono!

	Prichadza rano a vsetci su veseli. Hlavne Peter. Asi je rad, ze ma nevidi. Najradsej by som ho uz nikdy nevidela. Nieco tam robia. Asi zas zrebuju, kto bude ten najdolezitejsi. Hocikto z nich ani program nevie urobit. Idem blizsie, aby som viac pocula a mozno aj nieco videla. Idem ako slimak a to je vsetko ich chyba!

	Nenavidim, fakt nenavidim ten smiech. Velka tenistka nieco kecne a vsetci sa cuduju. Zas ju vytiahli? Tak jej treba, ked je neschopna. Ja by som dokazala urobit naozajstny program. Vsetkym by sa pacilo. Namiesto toho som tu sama. Este mi sem niekto vtipny v noci hodil Playboy. Co je ako s tym? Niekto si mysli, ze som uchylna? Nie je tu ziadny chlap. Viac muzov ako zien, ale ziadny normalny chlap.

„Hej! Hej! Doneste mi nieco!"

	Nikto neprichadza. Su hluchy? Pocujem praskanie dreva v ohni a o niecom sa rozpravaju. Prekrikuju sa, uplne ako u sprostych na hlupom opustenom ostrove.

„HEEEEEEEEEEEJ! HEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEJ!"
„Bud ticho, nikto na teba nie je zvedavy."
„Pockaj Stanuska, dones mi nieco na jedenie, som hladna."
„Kyanid? Dosiel. Ale pockaj mesiac, zozeniem ho."
„Ty sa v tom vyzivas, vsak? Ublizovat niekomu."
„Ta prava sa ozvala. Bud pekne ticho, tak je lahsie kompletne ta ignorovat."
„Nenavidim ta. NENAVIDIM TA!"
„Ty si uprimna? Si to vobec ty, Veronika? Alebo ti mam hovorit Katarina?"

	Prisla a odisla. Najvacsia potvora na svete! Chcem ist odtialto prec a znovu byt hviezda, ktorej kupuju kvety a sperky. Dufala som, ze namiesto Stany pride Noro, ten je zatial zo vsetkych najnormalnejsi. Alebo aspon Barbora. Zavidim jej, a co? Je krajsia a ja nikdy taka nebudem. Napriek vsetkym zlepseniam sa kazdy pozrie radsej na nu ako na mna. Ju by dali do kazdej ulohy. Vsetky tie princezne a princeznicky, o ktorych je cely dej. Aj potvoru by jej dali zahrat, aj keby to vobec nevedela. Taky je trend, vsade dat krasky a talentovane idu stranou, na male role a este mensi zaujem divakov. Odratavam hodiny do konca. Pride vobec koniec? Uz mam na haku naozaj vsetko! Uplne by som sa opila, keby som mala cim. Este aj k tomu pivu sa nedoplazim. Alebo ano?
Barbora
	To nie je mozne! Znovu viest tento maly cirkus? Ta flasa ma nema rada. Odkrivkala som zo stanu k zhromazdeniu, rozkrutila sa flasa a ta zas ukazuje na mna. Ziadam opakovanie a tentokrat opustam kruh, nech to padne na niekoho ineho.

	Z dialky pozeram, ako to Joe rozkruca. Trosicku mu to nejde, ani sa to netoci na tom piesku. Vrchnak ukazuje na mna! To co sa deje? Odisla som, este som sa aj presunula prec od mojho miesta a vrchnak ukazuje priamo medzi Petra a Stanku, rovno na mna. Neuveritelne, naozaj neuveritelne.

„Citim podvod," vyhlasuje Stanka. „Najskor by som to povazovala za urcitty druh magnetizmu alebo elektrickej pitazlivosti, ale nic nie je z kovu."
„Mozno je pritazliva pre chlapov aj pre flase. A flasu by som si rad s nou zahral, taku ozajstnu."

	Peter ma naozaj chce? Zblaznil sa? Rychlo k nemu stracam sympatie. Nehnevam sa, ze ma chce, to sa nepatri, ale tie puta si naozaj mohol odpustit, to rozhodne prehnal. Nemam rada tu Veroniku, ale puta by som jej urcite nedavala. Stanka berie tu flasu do ruky. Som zvedava, co s nou urobi.

„Ziadna uprava, je to len flasa. Statisticky je mozne, ze by nahodou vzdy ukazala na jednu osobu. Sklon terenu nedava ziadnu vyhodu Barbore, v aktualnom posadeni skor tebe, Joe."
„Nerob zo seba Ajstajna a krut!"
„Ajnstaina, pise sa Einstein."
„Nech sa pise aj Dzeronimo, hlavne napni tie svoje svaliky a rozkrut to!."

	Stanka vykrutila mna! Tu uz naozaj konci sranda! Ak je to statistika, tak je to ta najhlupejsia statistika na svete. Mohla by som nieco riadit, vela ineho mi neostava. Da sa mi uz dost dobre chodit, ale behat? Tak to nie. Som rada v centre diania, ale nechala by som to na niekoho ineho. Ale dobre, preco by som to nemohla posunut dalej?

„Akceptujem tuto magiu flase a odovzdavam svoju moc tu pritomnej Stanislave, ktora by mohla urobit ovela lepsi program."

	Preslo to! Bez reptania. Navyse okamzite vznika nieco nove. Vyzera to na rybacku. Ona a Noro nas naucia nieco ulovit. Proti vacsiemu mnozstvu jedla nenamieta vobec nikto. Sutazna disciplina hned z rana, tak do toho urcite idem. Nenapadlo by ma toto, ani nahodou. Aj to vyzera vtipne. Hadzat siet po piesku a ulovit kokosovy orech. Kto hodi najlepsie tu siet z danej vzdialenosti, vyhrava.

„Barca, skus to!"
„Ulovila som morskeho jezka, ulovim aj kokosovy orech! Ak mi neutecie."Myslim, ze toto nebude zly den. Hadzem a trafila som ho, ale len okrajom.

	Hadze Joe, ale namiesto orecha trafil mna! Srandovna disciplina a ja som chytena do jeho siete. Doslovne! Vyslobodzujem sa s pocitom, ze som zatial najlepsia. Peter trafil kokos asi tak, ako ja, zatial co Moric sa vobec netrafil. Stanka ma vsak presnu ruku a trafila ho uplne presne. Kde sa to naucila? Ze sa podarilo aj Norbertovi, to ma vobec neprekvapuje, ale Stanka ma fakt talent!

	V druhom kole to dopadlo priblizne rovnako, ale to tretie! Podarilo sa mi chytit kokos uplne dokonale. Aj Moricovi sa darilo. Paci sa mi tato hra, nie je o sile, ale o presnosti. Navyse je to dobry trening na rybacku.

	Nebudem klamat a zda sa mi neuveritelne hlupe to pouzitie put. Stale sa k tomu vraciam. Premyslam nad tym. Dala by som jej ja niekedy puta? Ak by si ich naozaj zasluzila, tak asi stale nie, Nedokazala by som to. Neviem, preco ma chce stale niekto spoznavat. Nedokazem byt taka silna v tychto veciach. Mozno by som mohla ako kapitanka nieco zmenit, ale uz nou nie som. Sefuje Stanka, rozumne dievca, aj ked jej niekedy nerozumiem. Opytat sa jej, ci nieco urobi s tymi putami? Asi strata casu. Ani to neskusim, ona tu Veroniku nenavidi. Pomohla mi proti nej, tak preco by jej teraz mala pomahat?

„Je tu niekto hladny?"Norbertova otazka sposobuje rychle obracanie hlav. Je to chlap, ti vzdy myslia na jedlo. Skoro vzdy, jedna minisukna a uz maju myslenie uplne inde. Neviem ako velmi moze byt hladny chlap, ale ja som poriadne. Okrem slanych cipsov nie je vobec nic.
„Ak chces dalsie ano, tak sa spytaj, ci je tu niekto z Mliecnej drahy," odpoveda mu Stanka.

	Malu vedkynu som pochopila az po chvili, ale povodna otazka od Norberta mala svoj ciel. Zaciatok naozajstnej discipliny. Budem hadzat siet aj ja. Bola by to krasna fotka, mat v rukach rybu, ktoru by som len ledva uniesla. Bolo by to slavy aj v novinach. Mlada tenistka Barca ulovila srdce rockovej hviezdy a zlomila rekord v rybarstve. Fantazia, naozaj. Videla som ujove casopisy o love vsetkeho mozneho, ale nic si z toho nepamatam. Vlastne nieco ano, fotografie roznych panov s ich ulovkami. Ako sa k nim dostali, to som necitala. Asi som mala. Len pokojne, Barca. Nic nevies, ale ani ostatni nevedia vela. Treba sa sustredit na Norberta. A na Stanku. Je sikovna.

„Barbora! Barboraaaaa!"

	Pocujem hlas zo Stanu. Ani netipujem, kto to moze byt. Prist ju pozriet? Co ak bude robit neprijemnosti? Ani na tej povinnej sebaobrane som pozor nedavala. Bodyguard, to je ono. Ale kto? Mam moznosti, hned niekolko. Stanka, Moric, Joe. Norbert. Stanka a Norbert maju pracu. Moric sa intenzivne uci. Radost pozerat sa, ako sa snazi. Ostava velky frajer. Skusim to.

„Joe? Pomozes mi s niecim?"
„Co mozem pre teba urobit, ty mala Afrodita?"
„Afrodita? Coze?"
„Ale nic, len sa podobas na oblubenu casnicku, len mas... teda nemas... ale to je jedno."
„Mohol by si ist so mnou pozriet Veroniku?"
„Radsej by som si pozrel z kazdej strany teba. Si tak zlatucka, ked nieco potrebujes."
„Nechaj si to pre seba a ZABUDNI, ZE SOM NIECO CHCELA!"

	Dokelu, musela som to povedat tak nahlas? Vsetci sa na mna pozeraju. Co teraz? Kde sa schovat? Bola by som tak rada, keby sa zacali otacat a venovali sa rybacke. Citim sa byt tak trapna. Nadych, vydych, nadych... hej! Co robis?

„Pusti ma! Hej! Co je s tebou?!"
„No tak, macicka, len som chcel pomoct."
„Ani nevies s cim."
„Mohla si mi to povedat cestou."

	Zastrelte ma niekto. Prosim. Som hladna, znudena, smadna a akurat na odpadnutie. Ak nie vodu, tak aspon tien. A pokoj. Co sa to s ostatnymi deje?
Norbert
„Pod sem! Len pokojne, pod sem!"

	Dobra vec, tieto miesta. Mozem sa prihovarat rybe, ktoru idem zjest, a vyzeram pritom asi najmenej blaznivo. Raz som uz zazil partiu, ktora si so sebou zobrala mizerne zasoby. Postupne sa zacali vsetci nenavidiet a slnko ich dorazilo uplne. Som rad, ze necitali zmluvu. Podla malych pismeniek tu sice mam byt, ale do nejakej aktivity nie som nuteny. Mozem si tu sediet na brehu, chytat ryby a jednym okom sa pozriet, o com sa hadaju prave teraz.

	Ludske crty sa opakuju. Neviem, ci si to niekto vsima viac, ako ucitelia. Je jedno, ci sa uci hudobna alebo prezitie v divocine. Niekto je rebel, niekto iny je tichy a aj ked su vynimky, vzdy je to akosi v norme. Stanka je pracovita, cielavedoma a vodcovsky typ. Bez ohladu na to, co je to za kolektiv. Aj jednotlivec je skupina, ak niekto dokaze pracovat za viacerych. Chytim rybu a ona ju hned cisti od vnutornosti. Ziadny kurz, ziadny. Alebo ano?

„Mas nejaky kurz na toto?"
„Nemam. Ak sa chces teraz spytat, odkial to viem, tak je to cista logika. Staci si predstavit udenu makrelu v obchode, kde ostava iba samotne maso a kost, ktora sa da odstranit, ak sa vie ako na to."
„Ide ti to dobre, len je to nezvycajne pre dievca."
„Hrala som sa s babikami, som normalna baba, len som bola vzdy tak viac prakticka."
„Mala si niekedy nejake zive zviera?"
„Skrecka."
„Nepitvala si ho, vsak?"
„Za ziva nie."
„Niekedy v stredoveku by ta upalili."
„Po prve, urcite by som v stredoveku nemala skrecka. Po druhe by som sa nedala chytit a po tretie by som kludne poprela vsetko co by si zelali, usla by som prec a nanovo by som robila co chcem a co je spravne."
„A co je spravne?"
„To sa pytas bezne zien, ktore sa neboja prace s nozom na opustenom ostrove?"
„Po pravde nie, cista improvizacia. Ak by som poziadal Barboru, aby cistila ryby, nedokazala by to. Prislo by jej zle."
„Ak ma chces zasypat komplimentami a vychvalit do neba, mam smolu. Nemam so sebou vatu do usi. Mohla by som pouzit nejaky iny zvukoizolacny material, len tu asi ziadny nie je."

	Raz bola na podobnom, no este mensom ostrove, zvlastna skupina. Trinast ludi. Nikto z nich asi nemal v ruke nieco silnejsie ako noz na otvaranie obalok. Skupina ziviaca sa donesenou pizzou, drahymi napojmi a kaviarovymi jednohubkami. Najsilnejsiemu chlapovi som dal do ruky noz a rybu. Podla ocakavania vobec nevedel, co robit. Slabsie povahy pri ukazke pitvania padaju na... vacsinou na piesok.

	Uspesna rybacka a to, co ostalo z korenia k tomu. Kralovska hostina. Podla navrhu Stanky, ktora tu vsetko riadi, sa urobila mala uprava stanu. Konkretne sa vyvliekla jedna plachta, ktora sluzi ako slnecnik. Konecne obed v tieni. Vyborny napad.

	Stanka srsi napadmi a ked nieco vymysli, tak to ma hned niekolko pouziti. Ziada ma o pomoc s presunom nadoby s pitnou vodou do mora. Rozhodne dobry napad, bude chladnejsia. Kym vsak jedna nieco vymysla, zvysok je coraz viac pasivny. Napriek usmevu sa Moric tvari uplne nepritomne. Oslovujem ho, ci si da kus ryby, ale neodpoveda mi. Tu je len jedna vec, ktoru mozem urobit. Je to mily chalan a taki podozrivo rychlo kapu. Ruka na celo. Vsetko v poriadku, prepoteny ako ktokolvek iny. Aj tak mu vsak pristane viac tiena a vody. Ziadam Barboru o vodu. Dievca okamzite zariaduje, aj ked stale trochu pokrivkava. Na stret s jezkom nebola pripravena. Vlastne kto je?

	Stanka vytvorila z dvoch zatazovych tyci, plachty a kuska povrazu nosidla. No teda. Teraz sa naozaj priviedla. Nie je potrebne ich pouzit, do stanu je to len trochu. Clovek vsak urobi cokolvek pre zabavu. Nakladanie, niekolko krokova etapa a vykladanie.

„Nerobte z toho taku vedu, presiel by to sam."
„Ukaz vsetky svoje sukromne zasoby!"Stanka sa pusta do Petra. Toto nedopadne dobre. Pytanie sa na sukromne zasoby po niecom nepeknom, to bude problem. Nechcem sa teraz hadzat medzi nich, ale neverim, ze to bude pekny pohlad. Prial by som si ovladac od telky. Je mi jedno aky, len aby fungoval aj na cely svet a aby tam bola funkcia uplneho stichnutia, stare dobre MUTE.
„Ale samozrejme, som obchodnik, nic neskryvam."
„Kazdy obchodnik ma svoje tajomstva, ktore si strazi a lacno nepreda."
„Ale no tak, malicka, ake by som mohol mat tajomstva?"
„Normalne jedlo alebo lieky," pridavam sa aj ja.
„A co takto nieco na otravenie?"Stanka je naozaj tvrda, ked si to zela.
„Zblaznili ste sa? Nic take tu nemam. Vsetko ste uz videli, s vynimkou tohto!"

	Ten magor tu ma zbran? Coze? Naco mu je zbran? Uplne mu siblo?

„Okamzite to daj dole!"
„Pan domaci tu chce poriadok, co?"
„Neviem kto si a o co ti ide, ale daj to dolu, skor ako pride k urazu."
„Vsetci krok vzad. Ty Robinzon, aj ty malicka!"

	Barca okamzite cuva, Moric a Verca su mimo hry, no ja sa nehybem. Stanka sa zas ruti vpred, priamo k nabitej zbrani. Ukazuje jej na krk, no ta ju presuva, aby mierila rovno medzi oci. Hotovy western. Najradsej by som vystartoval a poriadne by som to Petrovi zratal, ale ma zbran. Posledne co chcem je, aby sa niekomu nieco stalo.

„Sedem ludi, sedem dni, sedem nabojov. Nahoda? Verite v osud? Osud je svina a ja som pan svojho osudu."
„Co je napisane v osude? Ze si odsedis v base za vrazdu niekoho, koho poznas par dni? Vidim tvoj osud nasledovne. Budes na mna mierit, potom vystrelis, postrielas vsetkych okolo, dostanes sa odtialto a nikto sa o nicom nedozvie. Este predtym pozbieras z kazdeho cenne predmety. Potom si povies, ze si Barcu nemusel zabit, vsak je pekna, vesela, taka sa ti hodi. Bude ale neskoro a medzi ocami bude mat pozdrav velkosti 9mm. Namiesto ohnivej krasky bude chladna mrtvola a v jej ociach budes vidiet len smrt. Nevratis to, nezmenis. Budes sa na nu ticho pozerat. Poziadas ju o prepacenie a ona ti uz nikdy neodpovie. Je tu aj ina moznost. Povedz jej, ze je podla teba krasna a dotkni sa jej zivych lic. Zvladnes to?"
„Co to na mna skusas?"
„Mala psychicka podpora."

	Petrovi uplne sibe. Uz mal davno prestat blbnut. Tu uz to nie je ziadna sranda. Prvy krat za dlhy cas si neviem rady. Opakovane ziadam, nech da tu pistol na zem. Ako ju mozem vytrhnut z ruky? Asi nijako. Vyzyvam Barboru, aby isla do stanu, no Peter ju slovne zastavuje.

„Mna za nu, mna za nu," hovori Barca smerom ku kazdemu. Mne, Petrovi a Stanke. Zalieva ju pot. Asi nevie, co presne navrhuje. Nikto z nas jej nevenuje velku pozornost.
„Vyber si mna," ozval sa Joe, ktoreho som v tychto minutach vobec nepostrehol. Kde vlastne bol?
„Chces mna, to ja ti idem na nervy. Pusti ju!"Treti ziadatel v poradi. A to som si myslel, ze bude nudny den.

	Odrazu po mne zacina Stanka ziadat, aby som odviedol vsetkych prec. Peter je proti a stale jej mieri medzi oci, no ona to neustale pozaduje.

„Jeden z vas sa pohne a zabijem ju!"
„Co chces? Po com tuzis? Alebo po kom? Ty si chlap, ja som chlap, tak to povedz rovno. Povedz co chces a ja ti to splnim. Vymenou za to, ze das dolu zbran."
„Fajn! Chcem poriadne jedlo, Barcu, vsetky zasoby, cely stan pre seba a aby ste mi isli z oci!"
„Nemozeme ti dat poriadne jedlo, sami take nemame."
„Tak ja nemozem zlozit zbran."
„Vyhrazaj sa tu kolko chces, ja idem na plaz. Barca, mas ten lietajuci tanier?"
Stanislava
	Bud silna! Vzdy som bola silna, ale zbranou na mna niekto mieri prvy krat. Samozrejme, ze mam strach. Nikto by sa z tohto nedostal, ak by sa neobjavil zazrak. Alebo ostrelovaci. Pritom je moznosti tak vela. Kaslem na to, co chce... kaslem, samozrejme! Trochu sa zahram na herecku!

	Kaslem a postupne padam do piesku. Prekvapeny Peter nestriela. Musel by byt robot, aby vystrelil. Nastvany robot. Barbora sem ide, bez ohladu na svoj zivot. To je tak blba? Vypadni! Chod prec!

	Peter ju chyta a priklada jej pistol k hlave. Teraz ma fakt nasral. Nieco vo mne si hovori, ze jej tak treba, ked je blba. Silnejsia cast vsak rozmysla nad novym planom. Ja sa s niecoho takehoto dostanem, ale co ona? Uz teraz je na smrt vystrasena. Noro mal dobry nazor s tymi poziadavkami. Nieco musi ten drsny pistolnik chciet. Nieco z toho, co mame.

„Chcel si Barcu, tak ju mas. Vrat v jednom kuse."
„Ty mi ides rozkazovat?"
„Ber to ako dobru radu. Keby som mala zbran ja, tiez by som jej mierila na hlavu. Je protivna. Pekna a dokonala, take mi idu na nervy. Vies co? Daj mi zbran a odstrelim ju sama."
„Myslis si, ze som daky blbec, co ti na to skoci?"
„Nie, si len blbec so zbranou, ktoremu slnko spalilo mozog. Nemas poziadavky, unikovu cestu, ciel ci spolupracovnikov, takze si ten najhorsi terorista na svete. Teraz budes hovorit, ze ty nie si ziadny terorista a ja ta pekne krasne odignorujem. Idem si hadzat, pridaj sa, az ta prestane bavit to mierenie."

	Ja, Noro a Joe si ideme hadzat. Len tak, ako by sa nic nedialo. Petrovi preplo a ak niecoho lutujem, tak Barboru. Poznam jej situaciu, teraz uz ano. Prosi ho o zivot a place ako monzunove mraky.

	Hadzem Norovi a ten mi vracia tanier. Ide mu to, na rozdiel od toho frajera, ktory to vsetko vymyslel. Joe je ako z dreva. Ako z kamena! Necudujem sa mu. Naplanuje zaujimavu dovolenku, no na jej mieste je rukojemnicka drama. Napadli ma vsetky tie trapne slohy, vraj ako bolo v lete. Co by som tam dala? Slnko, plaz, sem tam grazlik so slabymi nervami a zbranou, ktory mi mieri na nos. Na co by sa pytali? Ci som to prezila? Zdravie dobre, psychika trochu mimo normalu a keby som mala ostrelovaciu pusku, mohla by som bojovat proti populacnej explozii.

	Peter je zmateny, nevie co robit. S kompletnou ignoraciou ziadny grazlik nepocita. Mozno aj preto su tak casto vsetky tie plany B. Sklada zbran. Barbora si to ani nevsimla, je zhrbena a drzi sa na nohach silou nulovej vole. Prestava ju drzat a ona pada do klbka. Sportovy talent, to by hocikto nedokazal.

„Mozem?"Dotykam sa Petrovi ramena a beriem do ruk pistol. „Dakujem."Mierim do vzduchu a strielam. Naboj za nabojom.
„Dosli ti naboje."
„No blik! Zeby umysel? A teraz mi vysvetli, co to malo znamenat?"

	Necakam na odpoved. Davam poriadnu ranu do brucha. Rada by som teraz tie topanky, ako maju vsetci ti drsni chlapi v uniforme. Rozpucila by som ho ako ropuchu. Slapky nie su kladivo. Bohuzial.

„Stoj! Ma dost! Ma dost!"Noro ma oddeluje od coraz viac zraneneho Petra, ktoremu krivym tvar tak, ze by ho vlastna matka podla fotky neposkladala. Vrazim aj jemu jednu? Tu mas! Tu mas!

	Konecne sa blizi vecer. Slnko prazilo naozaj silno. Nenavidia ma za to, co som spravila Petrovi. Nenavidia Petra za to, co spravil mne a Barci. Nenavidia tu Katu ci Veronu alebo co to je, a uz neviem preco. Je mi to jedno. Bez akehokolvek dovolenia sa idem prehrabat v Petrovych zasobach. Hladam kluc od put. Drza Veronika si zasluzi sputanie menej ako ten, kto tie puta doniesol, spolu so zbranou. Teraz som spravodlivost ja! Porota, obhajoba, obzaloba, sudca a kreslic. Je mi jedno ci ten, ktory kresli nestastnikov v sudnej sieni, alebo obkresluje bielou kriedou.

	Dosla voda. Skoro. Ostava posledna dvojlitrovka pre siedmich. Vlastne pre siestich, Peter nebude pit. Nezasluzi si. Slnko vsetkych zmenilo, tak ako hlad. Joe nabalil priserne, dostali sa sem nespravni ludia a nech sa hneva kto chce za to, ze som sama sebou. Moric sa stara o Barboru, Joe o tu Veronu a Norbert o Petra. Robi mu bodyguarda, aby som mu znovu nerozbila hubu.

	Ziadne hlasovanie o spani ci veleni. Dnes som bola velitelka. Kto bude zajtra? Je mi to jedno. Vsetkym je to jedno. Zalieza sa do stanu. Je mi jedno, kto s kym. Vobec mi nezalezi ani na tom, kto sa priftierkuje ku mne.

	Co s pistolou? Stavim sa, ze malokoho napadlo, ze nie je problem doniest viac nabojov, ked sa uz prepasovala zbran. Kto by uz len doniesol sedem nabojov na miesto so siedmymi ludmi? Mozno nejaky profesionalny popravca s presnou muskou. Taky by ale urcite zobral rezervu a to na Petra nevyzera. Tak kto? Mozno nejaky extra velky hlupak, ale to na neho tiez nepasuje.

	Prezriem si este raz Petrove veci. Hladam saty, ktore zmizli Barbore, dalej naboje, kluc od put, nieco o jeho skutocnom povode, navykove latky alebo cokolvek, to o nom povie viac. Nikto neprotestuje, vsetci maju strach. Zaujimave, co je toto? Vybieham zo stanu s prazdnou injekciou. Jedlo bez cukru, dni takmer bez jedla a dosli zasoby. Cukrovka moze poriadne rozhybat hladinou cukru i clovekom. Asi by to chcelo malu navstevu.

„Takze si cukrovkar?"
„Som! Aj za to ma ides zranit?"
„Po pravde nie. Maj sa."
Den 7
Jan
„Lod! Prisla lod! Vstavajte! Vstavajte!"

	Zo stanu ako prva prcha Barca. Rozospata a spinava. Sadne jej to!

„Kde je?"
„Prvy april! Dostal som ta! Hej! Co je s tebou?"
„To nebolo pekne."
„Si na dovolenke, trochu sa aj bav, netvar sa ako mesiacik na hnoji."

	Co su to za tvory tito ludia? Vobec sa nebavia, je s nimi nuda. Chce to poriadnu zabavku. Spachtosi. Tiez by som si pospal, ale v zaludku mi vyspevuje Lady Gaga. Musim zobudit Nora a Stancu, inak skapem od hladu. Ta lod je skvely napad.

„Je tu lod! Odchadzame!"

	Z vnutra stanu pocujem nieco. Zensky hlas, hovoriaci nieco o nedovere vo mna. Mne ze sa neda verit? No urcite! Nudne zvasty! Spal som s Barcou, ktora sa celu noc trhala na vsetky strany. Priserne su tieto zenske, jedno bu bu bu a su uplne mimo. Zobudim Nora. Kam siel spat? Otvorim jednu miestnost a tam Moric vyzera ako katapultovany z hrobu. Vapno pojedol? Vyzera tak. Vedla neho ta Kata ci ako sa vola. Stale s putami a divna ako zmoknute grilovane kura. Otvaram druhy exkluzivny apartman a tu su obaja, ktorych som hladal. Kazdy na inej strane. Stanku nebudem budit vedrom, hlavne po vcerajsku. Odkial sa sem dostala? Z psychiatrie? Ak by bol na psychiatrii wrestling, stavim na nu aj gate.
„Hej, vstavajte vy dvaja. Cas na rybacku!"
„Tak sa snaz, samcek," hovori mi Stanka v nejakom polospanku a obracia sa na druhy bok.

	Nechapem tu rybacku. Co je to za zabavu? Sediet na zadku, cakat na sprostu rybu a pri tom oddychovat s trapnym klobucikom. Priserna nuda. Hadzat siet do vody sa mi tiez nechce. Dvaja o tom nieco vedia a obaja spia. Tiez by som spal, ale Gaga skrieka viac ako v telke a na nej mam vypeckovane volume. To tam mam vbehnut a vytiahnut ich za vlasy, alebo co?

„Barca, ty vies nieco o rybacke?"

	Nulova reakcia. Tento ostrov je ta najvacsia blbost, aka len moze byt. Okamzite by som skrtal a posielal do riti. Chyba lod. Keby niekto prisiel so spravou, ze prisla lod, tak by som okamzite vstaval a nechal vsetko tak. Uz tu nechcem byt ani minutu! Zblaznili sa. Zvlast ten Peter. Mal som ho za normalneho, ale take mesuge ako ma v hlave nemam ani po desiatich desiatkach. To boli casy. Na Facebooku miestnost s fotkami, kde som nevedel chodit, ale dokazal som ukazat prezidentovi fakera. Tam boli kamosi. Skutocni. Nie ako tito. Kto je tu normalny? Vsetci su mimo a som tu jediny pod kontrolou.

	Beriem do ruky flasu. Az sa vsetci vyliahnu z toho stanu, tak nou zakrutim. Namiesto sutazenia budu len mlcky sediet ako ryby.

„Nebude ti vadit, ak budem pri tebe?"
„Ale samozrejme, ze nie. Spravime si romanticke posedenie pod palmami a celotelovu masaz pieskom, lebo nic ine neostalo. Este su cipsy."
„Ako chces."
„Pockaj, to ako ano? Tak pod."
„Je mi to trapne, ale bojim sa byt sama."
„Dovediem ti Petra?"
„Prosim ta nezartuj, to sa naozaj nehodi."
„Dohodneme sa, ja nebudem zartovat a za to ta mozem kompletne zmasirovat, uplne vsade."
„Neviem s kym si ma mylis, ale radsej ma nechaj."
„Nechcela si nahodou nebyt sama? Hej! Hej! Kam ides?"

	Odchadza, odcupkava. Vraj nechce byt sama. Obycajna klamarka. Tlacim vsetkych von zo Stanu. Frflanie a blbe kecy.

„Podte Islanders! Berte hokejky a na lad!"

	Ignoranti. Gaga si dala v mojom zaludku ecko, kacko a iny bordel. Este chvila a spakujem sa do pecka. Shitny ostrov.
Peter
	Ostatni maju dobry dovod na nenavist. S tou pistolou som vsetko dorazil. Nie len to, ze ma nenavidia viac ako tu Veroniku, ale mozu hodit na mna vsetko. Aj to, co som vobec neurobil. Naco som to vlastne robil? Nastvala ma ta nervozna malicka a zareagoval som. Prislo by sa na to tak ci tak a nemal som dobru vyhovorku. Stale by len snorila. Raz hlada kluce, raz saty a neviem co vsetko. Tipnem si jej skutocne povolanie. Jasny krtko. Nenapadny cloviecik, ktory sa hra na detektiva a pri hladani dokazov preskuma odpadky, odtlacky zo sexualnych pomocok a preklepne vsetky tie internetove komunikacie. Stana je jasny krtko a zakrtkuje sa do cohokolvek. Kto ju plati?

	Musela sa do vsetkeho dostat Barca? Jednoducho smola, tu ma kazdy rad. Pekna, slusna, uprimna, takym mozno nepatri svet, ale sympatie polky sveta ano. Ludia musia v nieco verit, niekoho uznavat, mat vzor a terc na vsetky tie usmevy a komplimenty. Tu som sliapol uplne vedla.

	Kedy pride lod? Nebolo ziadne zrebovanie velitela, flasa odpociva, kazdy sa nudi a vsetci by radi isli domov. Daleko odtialto. Zacala sa otravena rybacka Nora a Stany a zvysok hra tie karty. Bezo mna. Joe, Moric, Veronika a Barbora. Kozate krasky sa vymienaju a ja pri tom nie som. Citim sa ako nepriatel statu. Zazil som zakaznika, ktory si ku mne prisiel kupit nafukovaci cln. Bol tak oblubeny, ze s nim nikto nechcel ist na jazero a tak chodil sam. Raz prisla nejaka nova kraska a on ju tam dostal. Tak ju nastval, ze mu spravila dieru pilnikom na nechty. Hned prisiel po dalsi cln, no uz nikdy s nim nesiel na vodu. Asi ho ma niekde v garazi. Necudujem sa, kedze mu v jednej noci rozobrali auto na suciastky a predali az za hranice.

	Co teraz? Ostava mi dufat, ze Stana zhltla to klamstvo s inzulinom. Neviem celkom ako sa mi to tu dostalo, ale hodilo sa. Malicky zazrak sa vzdy hodi. Staci zvalit na problemy s cukrom cele to spravanie, ospravedlnit sa a uz je to. Jednoduche. S tou pistolou som to pokazil poriadne, to nezmenim. Vobec sa necudujem, ze som dostal slavnu samotku. Kto by uz chcel byt s niekym, kto urobi nieco take?

	Opieram sa o jednu z paliem a z dialky pozorujem ostatnych. Moric vyhrava karty a smeje sa z plneho hrdla. Na neho by som to nikdy nepovedal. Od Barbory ziskava zdravotne sestricky. Taka jedna by sa hodila. Z tych, co su na kartach, by som bral Cecko. Okamzite a bez vahania. Aspon mam pokoj. Nikto ma neriesi a ja si popijam pivo. Co ine mozem? Vdaka Tej malej priehrady, ktoru urobil Norbert, je aspon chladene. Vsetko jedna znacka a typ. Rozhodne nie oblubena a keby to aj bola, chcel by som zmenu. O 180 stupnov.

„Tak?"
„Co tak?"Odpovedam Norbertovi, ktory sa tu z nicoho nic objavil.
„Chuti?"
„Tesim sa na kohutikovu chlorovanu a tyzden odstatu vodu."
„Par skupin rocne a zvyknes si. Co s tou zbranou?"
„Ma ju Stana."
„Na rozdiel od ostatnych sa na teba velmi nehnevam. Viem, co sposobuje toto prostredie. Bud vsak trochu viac opatrny nabuduce."
„Toto si mi prisiel povedat?"
„Po pravde som ta prisiel zavolat k jedlu. Mame ryby, ale to asi vies. Odtialto mas predsa dobry vyhlad."

	Norbert je az privelky pohodak, zbytocne sa nestresuje. Som zvedavy, akych ludi uz sprevadzal. Najvyssi cas vstat a najest sa, kym mi vsetko nezjedia. Sadam si vedla Barbory, ktora vyzera velmi sklucene. Necudujem sa ani trochu, ale co s tym? Radsej sa jej prihovorim az po jedle. Citat z pier je niekedy naozaj tazke, ale z vyrazu tvare je niekedy tazke necitat. Moric sa na mna pozera s neskryvanou nenavistou. Nevidel, co sa stalo. Z rozpravania si vsak lahko posklada, ze som ten zly. Na Stanu i Barboru. On je asi zamilovany do obidvoch naraz. Zacina mu vypadavat hlas pri Barci. To sa fakt rychlo odmiloval od Stany.

	Chyba mi kultura. Divadlo, bowling, uplne obycajna telka preplnena reklamami ci tie vtipne komentare pod nie velmi vtipnymi clankami. Co to vlastne je ta kultura? Tak rad by som teraz sedel v kine celkom sam na nudnom filme a obklopeny hysterickymi babickami. A predsa je tu divadelna herecka a blazni, ktori by sa hodili do tretotriednej tragikomedie. Som jeden z nich.

	Stana ma dobru kulturu. Hra sa so svojim orechom. Prehadzuje ho z ruky do ruky, ako keby to bol horuci zemiak. Zeby som pridal aj ja nieco? Ta hra s tou patkou bola celkom dobra. Navrhnem to.

„Zahrajme tu hru Povedz pat. To bola dobra hra."
„Fajn. Ale bez teba."
„Neprehanas to?"

	Stana sa stavia na odpor. Toho som sa bal. Moj postup nahor sa rychlo zastavi a budem zas sam. Logicky krok je teraz hladat spojencov, alebo vyjednavat.

„Tak sa dohodneme. Budeme vsetci hrat a ja sa ospravedlnim tebe i Barbore."
„Musel by si sa ospravedlnit vsetkym a ziskat si Veronu a Barboru. Nevies nahodou nieco o kluci od put? A Barbora by bola urcite rada, keby nemusela chodit v tricku od Morica."
„Kluc nemam a so satami nemam nic."
„Ale paci sa ti miestna kraska bez podprsenky, co?"
„Uz to fakt prehanas."

	Joe sa smeje na tom, co Stana hovori. Ostatni sa pridavaju. Vyhrava na plnej ciare, a to sa chcem len vratit do kolektivu.
Katarina
	Ako sa volala ta sutaz, kde banda chlapov prechadza cez tazke tereny, len aby dostali titul? Nevybavim si nazov a ani vsetky discipliny, ale viem, ze tam nebolo nic s putami. Mam puta uz dlho, a za co vlastne? Koho zaujima, ze mam aj ja svoj zivot a pridanie zeliezok znamena poriadny nekomfort? Ked som prisla, chcela som sampanske. Teraz chcem poskrabanie na chrbte. Obidvoje nerealne. Clovek si uvedomi, co vsetko ma, az o to pride. Mam dve ruky, no zviazane dohromady. Ziadna vacsia sila ci lepsia koordinacia, len peklo. Komu to prajem? Dlhy zoznam.

	Som sputana, ale nie slepa a hlucha. Peter sa zblaznil. Uplne mu preplo. Naco ma pistol? Kto by si uz len zacal riesit svoje problemy takto? Som ale rada, ze ju tu ma. Ovela lepsie, ako tie puta. Keby som ich nemala, tak by som si mohla pisat poznamky. Vsetky jeho kroky a chybne rozhodnutia. Jeho exmanzelka mi za to plati a ak vyhra sudne spory, poriadne si zarobim. Prekvapilo ma, ze si ma pamata z divadla a vie aj moje skutocne meno. Vsetko mohlo byt ovela jednoduchsie.

	Nieco na pitie by som si naozaj dala, ale nemozem si ani pivo otvorit. Dopijala som flase po inych a to bolo naozaj trapne. Rovnako je trapne niekoho prosit o laskavost. Polezala som si vedla toho Moricka, ktory mi chcel dat dole puta. Urcite len preto, aby ich sam pouzil na niekoho ineho. Naco ine by to robil? Neverim mu, ze by z nicoho nic chcel pomahat prave mne. Neviem kto si vsimol, ze mu uplne sibe z tych dvoch. Mlade baby maju lahky zivot, ak je v okoli dost takych ako tu Moricko. Znesie modre z neba za usmev. Takych by som si nechala ako sluhov a ani platit by som ich nemusela.

	Maly postup? Hned na zaciatku som sa stala neoblubena, no teraz uz nie som ta zla. Uplne ma potopil Peter a bola by som nenavidena, keby ma nenahradil. Cesta nahor cez mrtvoly? Ale samozrejme. On je len politicka mrtvola, ktorej treba pridat dolamanu postel na celu. Za vsetko, co mi urobil. Nezaujima ma, ako sa zachoval k Barbore ci tej minikrave, to je jeho vec. Vlastne som rada, uz na mna nepozeraju ako na kriminalnika. Uz len par hodin a bude koniec. Jeho ex mi zaplati, vyrozpravam co sa stalo a skonci tato uloha. Som divadelna herecka, naozaj dobra, no popri tom musim robit taketo divadlo. Radsej by som tu bola polovicu casu za polovicu penazi.

	Barboru a podobne sportovkyne bez mozgu nechcem spoznavat a tu orechovu princeznicku ani nehovorim. Nikto mi nebude chybat. Ak sa Joe aj trochu snazil byt zaujimavy, vzdy to spackal. Ma dost penazi na taketo akcie, ale bohac urcite nie je. Nesprava sa tak a je lahke ho domotat. Zato Peter ma v skutocnosti penazi dost. Da sa z neho poriadne vytiahnut. Svoju ulohu pritom plnim skvele. Urobit zo seba nenavidenu a ziskavat informacie. Ta pistol vsetko vylepsila. Teraz si vsetci myslia, ze ma este aj Barcine saty. Zrovnam to. Barbora ho nema rada pre saty a pre to, ze mi dal puta. Aby som nezabudla, skoro ju odbachol a videla v priamom prenose celu tu dramu. Popisat ju nie je problem, lahko precitane mile srdiecko. Super na zisk poriadnych prachov. Cas na dalsie informacie.

	Prechadzam sa po brehu a hladam Norberta. Pochutnava si na rybe. Ako mu to moze chutit? Skor, ako sa k nemu pridam, vyskusam malicky trik. Ruky od seba, nech to boli a nasledne ponorit do slanej vody. Au! Samozrejme, ze au! Ale co sa neurobi pre zvysenie uspechu? Skutocne to boli, ani hrat nemusim.

„Norbert?“
„Hladna?“
„Ano, dakujem. A utrapena. Ani ponuknut sa nemozem.“
„Nemozem nic urobit s tymi putami. Mozno by sa dali prestrelit tou pistolou, no Stanka minula vsetky napoje.“
„Daju sa rozbit orechom?“
„Orechom veru nie. Na to treba poriadnu silu, alebo poriadne nastroje.“
„Velmi ma palia ruky. Umyla som ich v slanej vode, ale asi som to este zhorsila.“
„Ze ci. Co ta to napadlo, davat si sol do rany?“
„Bojim sa, ze tento den neprezijem.“

	Davam sa do placu a Noro ma utesuje. Vsetko ide podla planu. Este ukazem tie ruky a plac na povel Barbore a vlastne aj Joe by mohol byt napomocny. Saty! Samozrejme! Poviem Barbore, ze viem, kde su jej saty. Su v mojej cestovnej taske, pod vsetkymi mojimi. Staci povedat, ze ich tam dal Peter a ziadal ma, aby som to nikomu nepovedala. To je ono. Alebo nie? Neznie to velmi presvedcivo. Radsej poviem, ze som len teraz nasla a niekto ich tam dal, mozno Peter. To je lepsie.

„Barbora, musim ti nieco povedat. Viem, kde su tvoje saty.“
„Kde su?“
„Niekto ich dal do mojej tasky pod moje saty. Neviem kto a zistila som to uz skor, ale bala som sa to povedat. Myslela som si, ze by si sa na mna hnevala skor, ako by som to vysvetlila.“
„Ako mozes nieco take povedat? Urcite by som sa nehnevala.“
„Naozaj nie? Si ina, ako som si myslela. V lepsom zmysle.“
„Dakujem, aj ty nie si taka zla.“

	Barbora je fakt tak hlupa? Na toto skoci? Sportovkyna, co dodat? Alebo som jednoducho perfektna v tom, co robim.

„Nevies, kto ich sem dal?“ Oblieka sa do svojich siat a zhadzuje zo seba Moricovo tricko. 
„Neviem, ale Stana to asi nebola, ani Moric.“
„Takze niekto z muzov? Petr?“
„To neviem, ale po tom, co ta skoro zabil, je to asi jasne.“

	Balik v kapse. Barbora by mozno prisla aj svedcit na sud. Plne postacuje dokazat, ze Peter je emocionalne mimo a je to kus hajzla.
Moric
	Je mi zle. Mam hlad. Pery ako z piesku. Dnes je asi posledny den. Mal byt uz vcera. Alebo skor. Chcem ist prec. Zaroven som tu chcel ostat. Ziadna astma. Alergiu tu nemam na nic. Preco som tu? Stavka. Vyhrata. Vraj to nezvladnem. Mali pravdu. Vsetci. Nezvladam to. Aj na opusteny ostrov som slaby. Kto by sa cudoval? Astmatik, cukrovkar a trdlo. Preco som sa na to dal?

	Predstavoval som si to inak. Jem rybu. Nic ine uz nie je. Stale ryby a je ich malo. Chcem pomoct. Neviem chytat. Ani cistit. Rad by som bol ako Stanka. Stale nieco robi. Aj Norbert. Caka na lod. Uzije si na chvilu domov. Je leto a on pojde na dalsi ostrov. Alebo sem? Mohol by som nechat odkaz. Vyryt do niecoho. Nemam ako. Za nami ostali len flase od piva.

„Ako dlho si uz bledy?“
„Neviem.“

	Rozoznavam Norbertovu tvar. Chapem ho. Vsetci ziju. Ja ale najmenej. Nebeham a neskladam z papiera. Ani lodku by som nepostavil. Vsetko sa mi moce pred ocami. Norbert mi dava otazky. Odpovedam najlepsie ako viem. Velmi zle.

	Joe dostal ulohu pozbierat flase. Frfle aka je to praca. Urcite sa chce viac zabavat. Casto vidim, ako sa nudi. Hadze ich na hromadu. Je mu jedno, ze niektore rozbil. Po tom sa pridal k dalsim. Balil sa stan. Mizli plachty a kovy, ktore to drzali pohromade. Pocas rozkladania dosla voda. Povinne pijem pivo. Barbora si hadze tanier s Norbertom, ktory odo mna odbehol. 

	Prial by som takuto dovolenku rodicom. Len bez problemov. Ziadna praca. Zapadajuce slnko. Klud a ticho. Morske vlny. Predstavil by som im Stanku. Aj Barborku. Vlastne vsetkych. Potom by to skoncilo. Odplava sa domov. Znovu stary svet. Vsetko nudne a normalne. Vylet do ineho sveta. Kratky vylet s navratom. Lietadlo, lod, ostrov, lod, lietadlo. Niekomu je tyzden malo. Inemu vela. Mama pracuje ako sestricka. Medzi ludmi. Kazdeho nieco trapi. Stale nieco riesit. Choroby, utrpenie a cakanie. Rad by som jej od toho pomohol. Dlhe prace a pohotovosti za malo penazi. Vsetko musi byt presne. Ziadne chyby. To sa asi neda. Vzdy pride domov nahnevana. Alebo smutna. Napriek unave navari, uprace a zaujima sa o vsetkych. Naozaj jej prajem oddych. Otcovi tak isto. Automechanik. Vzdy dokaze s chladnou hlavou povedat, kde je chyba. Nikto ho nevytoci. Nikdy pri praci nenadava. Nikdy nestiha a vzdy je dlho. Ani vela nezarobi. Niekedy si vypije. Alebo prehra v tych stavkach. Hokej, futbal, tenis. Vzdy je to tutovka. Len kusok od vyhry.

	Nemusim cakat na lod. Som v chladku. Pod jednou z plachiet. Stanka mi dala za chrbat najlepsi vankus. Dotkol som sa jej. Nie preto, ze by som nieco potreboval. Vlastne ano. Aj stale potrebujem. Ju. Pocitujem vnutri prazdno, ked je na druhom konci ostrova. Dala mi vankus a odisla. Prisla za mnou Barborka. Ani som sa na nu nepozrel. Mam rad obidve. Budu mi chybat. Oci vsak sleduju Stanku. Niekedy ju nechapem. Vela si z toho nerobi. Zije.

	Pozorujem bliziaci sa cln. Vsetci vyskakuju. Mavaju rukami. Zvlast Peter a Verona. Necudujem sa zmene mena. Katarina je lepsie. Chcu prec. Nebeska dovolenka. Pekelna horucava. Mizerne zasoby. Zbrane, puta, drzi ludia. Cerstvy vzduch, Stanka, bozky, spomienky.

	Mam problem pohnut perami. Je mi naozaj zle. Beriem papiere. Skladam. Raz som poskladal draka. Zopakujem to. Musim! Len tazko ohybam papiere. Kridla nevyzeraju uplne spravne. Jedno robim nanovo. Vznika drak. Nie je nebezpecny. Skor taky dracik.

„Co to bude tentokrat?“
„Stanku.“
„Ty ides poskladat Stanku z papiera? To som zvedava.“ Barborka to trochu zle pochopila. Alebo som sa zle vyjadril.
„Pre Stanku.“
„Co je to? Alebo vies co? Zavolam ti ju.“
„Nie, este nie,“ no asi si moj biedny hlasok nevsimla. Musim to rychlo dokoncit. Naozaj rychlo. Ako este nikdy predtym.

	Posledne pohyby a je to. Celkom sa vydaril. Dracik Stano. Pre Stanku. Este nieco napisem zospodu.

„Tak kuzelnik, co si poskladal tentokrat?“

	Podavam. Bez slova. Ak by sa mi triasli ruky pred chvilou tak, ako teraz... vysledok by bol iny. Uplne iny.

„Je to krasne, Moric. Naozaj pekne. To je drak z niektorej rozpravky?“
„To neviem,“ odpovedam Barborke. Stanka stale mlci a prezera si dielo z kazdej strany.

	Cakam, co mi odpovie Stanka. Umieram od nedockavosti. Potim sa a cervenam.

„Toto nie je dobry drak...“

	Som sklamany, neviem co odpovedat.

„Ale je to to najkrajsie dielo, ake som kedy videla. Nie len z tohto ostrova a nie len od teba. Dakujem. A cislice svojho cisla si mohol dat mensie, az tak slepa nie som. Zavolam ti.“

	Usmiala sa a cln konecne ukotvil pri ostrove. Nahadzuju sa zasoby, vsetko co ostalo. Prisli sme ako neznama partia. Teraz pozna kazdy kazdeho. Ostavam pri palmach len s Barborou.

„Vies, moj priatel by pre mna nikdy nic take neurobil. Ani ten predtym a ten pred nimi uz ani nahodou. Keby si bol starsi a este par veci, tak by som ta brala. Drzim palce so Stankou. Ak budes nieco chciet, tak... das mi papier a pero?“
„Hej vy dvaja kemperi. Uz sa tam tolko neplantnujte a nahodte dvojite turbo, ide sa do pecka odtialto!“

	Cln je plny, sedim vedla Barbory, pozeram sa na Stanku a som stastny. Naozaj stastny. Vsetci su stastny svojim sposobom. Len Veronika nie. Zakryva nadsenie naozaj slabo. A to je herecka. Podla mna ma nieco za lubom.