AKO PORAZIT SILNEJSIU ARMADU? Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2020) 001101 Obsah AKO PORAZIT SILNEJSIU ARMADU? 1 Obsah 2 O knihe 3 Lokalne konflikty 4 Matematika 5 Sila a efektivita zbrani 6 Vyhodnejsi teren 7 Moralka 8 Vynimocni jedinci 9 Zdravie a regeneracia 10 Hit&Run 11 Husiti porazili Husitov, Rimania porazili Rimanov 12 Nepriatel mojho nepriatela 13 Zrada 14 Efekt opevnenia 15 Vycvik 16 Boj za spravnu vec 17 Male zhrnutie 18 O knihe Ako porazit silnejsiu armadu? Tuto otazku si kladli Greci i nepriatelia Grekov, Rimania i nepriatelia Rimanov. Kladli si ju slobodne narody v boji proti Sauronovi a niekedy i mala skupina futbalistov v pripade, ze im nastupilo menej hracov. Moznosti je viac, i ked nie vsetky su jednoduche ci realne mozne. Okrem inych si tuto otazku kladu aj mladi autori historickych ci scifi alebo fantasy poviedok, pocitacovych a stolnych hier ci ktokolvek, kto sa zaujima o vojenstvo a taktiku. Pre nich je tato kniha urcena. Su v nej prebrane jednotlive priklady, vysvetli sa vyznam na prvy pohlad detailov a ich vysledna kombinacia. Niekedy musi byt splnene mnozstvo podmienok, inokedy pomozu aj tak obycajne veci, ako stastie. Bez dobreho premyslenia by vsak Napoleon nebol Napoleonom a Pyrrha by po vitaznej bitke neponukol mier. Svoje o tom vie rod Targaryenov, Sun Tzu ci Garry Kasparov. Podakovanie patri vsetkym, ktori s kratkou knihou pomohli. Menovite napriklad, Vojtech Raska, Marek Brenisin, Neullior Aeternum, Zuzana Volentierova, Lucia Deianeira a hlavne Brona Zelena. Lokalne konflikty Jednou z moznosti, ako obratit vysledok bitky vo vas prospech, je teoria lokalnych konfliktov. Mozeme sa s tym dobre stretnut u Hannibala i u jeho najvacsieho rivala, alebo naozaj kdekolvek. To, ze ma jedna strana 5000 vojakov, zatial co druha strana az 10000, je z pohladu cisiel pre prvu stranu pohroma. Ak sa vsak jednotky dokazu rychlejsie presuvat tam, kde je to najviac potrebne, mozu svojho pocetneho nepriatela precislit. Dobry priklad je bitka pri Kannach v dnesnom Taliansku. Hannibal mal menej vojakov, ale porazil silnejsie Rimske vojsko tak, ze ho obklucil. Okolo Rimanov sa vytvoril kruh, ktory sposobil, ze neskorsi pani stredomoria nemohli uniknut, ustupit ci dokonca utocit. Ti, co boli v strede, museli pockat, aby sa vobec dostali ku Kartagincom, ktory ich jednoducho kosili. Iny priklad je z indickych ved, kde bola ohromna bitka medzi Panudovcami a Kuruovcami. Obidve armady boli ohromne, no Panduovcov bolo menej. Ked bolo najhorsie, niekolko hrdinov jednoducho preslo na uplne iny usek bojiska, kde zastavili postup nepriatelov. Tam, kde Panduovci prehravali, zacali vyhravat – hlavne preto, ze sa tam dokazali velmi rychlo dostat. Tretim dobrym prikladom je boj o trpaslicie pevnosti. V pripade obliehania prejdu popri sebe len dvaja alebo traja. Je tak uplne jedno, ci niekde vzadu stoji 10 000 alebo milion dobyvatelov, ich pocetna prevaha nie je dolezita, lebo sa jednoducho nedostanu tam, kde je potrebne. Trpaslikov tak moze byt malo, ale ak sa dokazu efektivne branit a maju vsetko potrebne, udrzia svoju poziciu. Napoleon ci napriklad Rommel pouzivali tiez rychle jednotky. V pripade Rommela islo o tanky, ktorych mal menej ako Briti. Napriek tomu casto vitazil i preto, ze mal armadu dobre zomknutu a nemal male mnozstvo tankov na dlhej linii. Stacilo zautocit na slaby clanok, potom na iny slaby clanok a na iny, az z vacsej armady nepriatela ostanu len male zvysky. Napoleon prehral bitku pri Waterloo, ale isiel na to dobre. Vedel, ze az sa dve silne armady jeho nepriatelov stretnu, tuto silu uz nepremoze. Preto chcel zautocit skor, ako k tomu dojde a sposobil tazke straty. Nechybalo vela a dejiny by vyzerali uplne inak. Garry Kasparov alebo iny velmajster dobre vie, ze nie je dolezite mat viac figur, ale je dolezite, aby boli aktivne. I to, ze dobra struktura zakladnych pesiakov dokaze branit tam, kde je to nutne. Kazda obrana sa da prebit, kazda jednotka sa da obetovat – ale sach nie je o tom, kto ma na konci hry viac figur alebo kto ma lepsie figury. Vitazom v sachu je ten, kto da mat, napadne nepriatelskeho krala a dostane ho do takej situacie, kde sa moze len vzdat. Kazdy velmajster prehral tisice partii, roznych bojov na rovnakom uzemi. Ale vyhral ich este viac, pre lepsiu taktiku, lepsie pouzite figury a lepsie citanie pozicie. Alebo preto, ze vedel konat rychlejsie ako super. Matematika Modri maju 6 vojakov, cerveni 12. Modri sa tak postaraju o to, aby sa ich jednotky, ako i jednotky superov rozdelili. Vysledkom bude, ze kazdy bude mat napriklad 3 mensie armady. Stali by proti sebe male armady, kde by proti styrom cervenym stali len dvaja modri. To je jasna prehra pre modrych. Ti vsak namiesto priameho konfliktu nasledne presunu sily na ine miesto. Modra armada by tak presla zo systemu 2-2-2 na system 1-1-3. Najpocetnejsia sila by rozdrvila jednu z malych armad supera s 2 vojakmi. To cele by sa opakovalo a v pripade idealneho velenia by modri postupne vyhrali, alebo aspon vyrovnali pocty. Klucom je, aby zbytocne nestracali jednotky. Ina moznost, ako jednoducho vyuzit matematiku, su pocitacove hry a rozne simulacie. Kazdy vojak ma nejake vlastnosti, ktore sa daju zmenit. Zoberme si vojaka, ktory ma plne zdravie, najlepsiu zbran, najvyssiu moralku a najlepsi trening. Jeho celkova sila by bola nejake cislo. Priklad: zdravie (1) x zbran (1) x moralka (1) x trening (1) = 1 Proti nemu by sa postavil vojak, ktory presiel bitkou a ma nizsie zdravie, poskodenu zbran, zacina pochybovat o svojej moralke a nema uplny trening. zdravie (0,6) x zbran (0,6) x moralka (0,6) x trening (0,6) = 0,1296 Vysledkom je, ze druhy bojovnik je podstatne slabsi, na zaklade takejto rovnice. Ak sa nasobi velke mnozstvo cisiel, pricom ziadne nie je idealne, celkova sila ide rychlo dolu. Dany bojovnik je o 40% slabsi v kazdej oblasti, ale jeho celkova sila je len priblizne 13%. Armada 5000 idealnych bojovnikov by tak mala rovnaku silu, ako skoro 40 000. Mozeme si pozriet este sialenejsi priklad. Na slabsich bojovnikov niekto hodi kliatbu, cim znovu znizi ich silu o rovnake percenta, a este ich donuti bojovat v bazinach s mnozstvom komarov. Cisto matematicky by sme sa dostali k sile 0,046656. Proti 5000 skvelym bojovnikom by tak cisto matematicky muselo stat priblizne 107 000 bojovnikov, aby to bolo vyrovnane. Cim viac cisiel a rozlicnych premennych sa zoberie do uvahy, tym vacsie rozdiely budu medzi idealom a beznym stavom. Zaroven to ukazuje tiez fakt, ze slaba armada dokaze zvysit svoju silu, ked sa dobre zameria na to, kde sa daju urobit najvacsie pokroky. Doranana armada bez zbrani bude ovela silnejsia, ked dostane cas na doliecenie a nove zbrane. Ked si zacnu doverovat navzajom ako i velitelovi, ich celkova sila pojde hore. Ak ich niekto zacne trenovat, znovu sa sila zvysi. Skombinovat toto vsetko co najoptimalnejsie a zo slabej armady moze byt silny oddiel, ktory sa dostane do legiend. Tu je priklad slabuckej armady po tom, co sa zacne vylepsovat vo vsetkych oblastiach: zdravie (0,8) x zbran (0,8) x moralka (0,8) x trening (0,8) = 0,4096 Napriek tomu, ze sa armada zlepsila vo vsetkom len o trochu a nejde o ziadny ideal, vysledne cislo je viac ako trikrat vacsie. Sila a efektivita zbrani V nejednom fantasy diele je silny, carovny mec, ktory zdvihne ten spravny bojovnik a urobi co je treba, pokojne i proti presile. Netreba vsak ani ist do specialnych, ocarovanych predmetov. Velmi casto vyhravaju vojnu zbrane, od lepsieho praku a silnejsej palice po atomovu bombu a lietadla, ktore nezachyti radar. Mala, ale lepsie vybavena armada, casto poraza pocetnejsiu armadu. V niektorych pripadoch ide o ohromne extremy, kde je ziadane, aby vyhrala armada pocetnych sedliakov proti malemu mnozstvu dobre vyzbrojenych profesionalnych bojovnikov. Pokial ide o silu zbrani, mozeme hovorit o samurajoch, o spanielskych dobyvateloch Ameriky ci o akomkolvek konflikte. Velmi casto sa kombinuju kvalitne zbrane a kvalitny vycvik. Proti tejto kombinacii idu podstatne vacsie pocty. Ak ste uz niekedy poculi o bitkach pri Isse a Gaugamele, stretli ste sa s vitazstvami Alexandra Velkeho. Ten bol nielen sikovny strateg a mal skutocne dobre vycvicenu armadu, ale ta armada zaroven mala mozno najlepsiu zbran toho obdobia. Greci a Macedoncania vyuzivali kratke, jemne zahnute mece na boj zblizka, ktore dokazali prerazit jednoduche stity a brnenie. Zaroven mali az 2,5 metra dlhe kopije, ktore dokazali zastavit nepriatelsku pechotu ci jazdectvo, ak sa pouzivali spravne. Alexandrovi vojaci tak mohli ist ako lavina a prebodavat cokolvek pred sebou. Ak sa niekto dostal do ich rad a unikol smrtiacim kopijam, pouzili sa kvalitne kratke mece. Ina ukazka kvality zbrani bola v storocnej vojne. Dnes je malo zname, preco prave Anglicania prehrali tuto vojnu. Istotne, svoje zasluhy ma zvysenie moralky a skvele vitazstva Jany (alebo Johanky) z Arku, ale tiez fakt, ze postupom casu mali Anglicania coraz menej tzv. Longbowmen – strelcov z dlheho luku. Dlhe luky maju vacsi dostrel ako klasicke luky ci kuse, ale vyzaduju mimoriadne schopnych a silnych lukostrelcov. V bitke pri Agincourt boli vyuziti maximalne efektivne, a tak proti nim zakladni lukostrelci a kusostrelci nemali sancu. Pechota a jazda dopadla priblizne rovnako. Anglicania mali jednoducho lepsiu zbran ako Francuzi. Ked sa pozrieme do nedavneho dvadsiateho storocia, do najznamejsej vojny vsetkych cias, stretneme sa s roznymi super zbranami. Nove lietadla a tanky, ktore vytvaralo Nemecko na konci vojny, prisli prilis neskoro. Atomova bomba vsak skratila vojnu o cele mesiace. V tom case uz bolo jedno, kto ma kolko vojakov, lodi ci tankov. Zhodenie bomb sposobilo menej strat na zivotoch, ako keby sa mali v Japonsku vylodit klasicke vojska. Dnes mozeme pocitat, kolko vojakov ma cenu ako jedina atomova bomba, ktora vsak zabila aj ohromne mnozstvo civilistov. Vyhodnejsi teren Vyssie sa spominala trpaslicia pevnost, ku ktorej vedie len jednoducha, uzka lavka. Podobne sposoby najdeme v historii, napriklad v bitke o Termopyly. Greci tuto bitku prehrali, ale sposobili ohromne straty Perzanom a zaroven dopriali Grekom cas na to, aby sa na nasledne bitky co najlepsie pripravili. Termopyly su uzkym priesmykom, kde je niekolkonasobne vacsia prevaha zanedbatelna. Samozrejme, ak priesmyk drzia bojovnici s kvalitnym vycvikom, zbranami, pevnou moralkou a tak dalej. Nie vzdy sa da dosiahnut tak ohromna vyhoda. Zaujimavym prikladom je strategicka hra Bitka o Wesnoth (Battle for Wesnoth), kde je kazda jednotka z fantasy sveta prisposobena na iny teren. Trpaslikom sa dari v horach, elfom v lesoch, ludskym jazdcom najlepsie vyhovuje les a tak podobne. Ako porazit elfov na rovine, kde nie su stromy? Staci zabranit, aby sa k stromom dostali. Obsadit toto uzemie jednotkami, ktorym je uplne jedno, ci su na luke alebo v lese. Elfovia tak budu musiet bojovat o tieto uzemia z luky, kde nie su v tomto pripade az tak efektivni. Dobrou taktikou je jednoducho zariadit, aby sa armada protivnika dostala tam, kde sa dostat chce. Francuzi pocas Prvej svetovej vojny z velkej casti ubranili svoje uzemie pred Nemcami. Namiesto rychleho tazenia sa zapadny front zmenil na zlozitu, zakopovu vojnu. V Druhej svetovej vojny Francuzi ocakavali, ze to dopadne podobne. Mali dokonca vacsiu armadu ako Nemecko. Ako vieme, Nemci vo velmi kratkom case obsadili Pariz. Dokazali obist obranne linie cez Ardensky les. Cez jedine miesto, ktore malo podla Francuzov nevhodny teren na postup pechoty a vozidiel. Pre Nemcov to nepredstavovalo ziadnu specialnu prekazku. O terene moze rozpravat tiez rimsky velitel Cornelius Sulla, ktory porazil trojnasobnu presilu obavanych pontskych bojovnikov a ich vodcu Mithridata. Prikazal svojim bojovnikom, aby kopali zakopy a to hned niekolkokrat. Cela formacia tak mohla byt napadnuta iba spredu, nie zo stran – a navyse to znemoznovalo pouzitie pocetnej nepriatelskej jazdy. V chaose zatlacili Rimania svojich nepriatelov smerom k moru tak, aby nikto nemohol utiect. Moralka V niektorych situaciach je velmi narocne prezit a nezlozit sa. Co by ste robili, keby ste branili pevnost, na ktoru utoci nespocitatelne mnozstvo bojovnikov? Nejeden z nas by najradsej zutekal. Netreba sa hanbit, je to normalne a napriklad v obliehani je to velmi tazke. Zvlast v pripadoch, ked maju nieco branit nielen profesionalni vojaci, ale i rozlicni rolnici, ktori maju prvykrat v ruke zbran. Stretnutie dvoch armad je dobre vysvetlene v indickej literature. Krisna sa postavil na stranu Panduovcov, zatial co jeho armada mala bojovat proti nim. Daroval tak silnu armadu bojovnikov, ktori neustupia. A to je nieco naozaj zvlastne a cenne. Armada, ktora sa bude bit nech sa deje cokolvek, vie ochranit strelcov, ktori mozu pokracovat v strielani. Taktiez vedia udrzat most, priesmyk alebo cokolvek ine, aby sa mohli zraneni dostat do bezpecia, alebo aby mohol hrdina bojovat v boji jeden na jedneho, nie jeden proti mnohym. Vo fantasy serii Piesen ladu a ohna, ktory bol sfilmovany aj ako serial pod nazvom Hra o Trony, sa Stannis Baratheon dostal do velkych problemov. Jeho armadu zacali masovo opustat ludia. Armada, z ktorej vsetci dezertuju, nie je armada. Cim viac ludi odide, tym je mensia sila. Odist mozu radovy vojaci, ale i velitelia, medici, prieskumne oddiely, zasobovaci… skratene hocikto a niekedy je nemozne ich dostatocne rychlo nahradit. Taktiez vojaci, ktori pre nedostatok moralky prestanu posluchat velitelov a plnit si svoje povinnosti, oslabuju seba i vsetkych ostatnych. Dokonaly priklad znizenej moralky je amatersky futbal. Hrac, ktoremu sa nechce utekat za loptou, je velkou slabinou a ta sa da dobre vyuzit. Ak hra desat futbalistov proti desiatim, z ktorych sa piatim vobec nechce hrat a myslia len na to, kedy si budu moct zapalit, vysledok je jasny. Nech sa brankar snazi akokolvek, niektore goly jednoducho nechyti. V nejednom diele sa stretneme s dobrou recou pred bojom. Ta je dolezita. Aj menej skuseni vojaci ziskaju odvahu, budu mysliet viac na celok ako na svoje vlastne ciele a tak podobne. Vsetko uzitocne ciele. Taktiez zvysuje moralku, ak je hlavny velitel ci ten najvacsi hrdina priamo v cele. Velit z nedalekeho kopca vie hocikto, ale viest z prvej linie rozhodne nie kazdy. Pre autorov textov je potrebne, aby bola tato chvila zapamatatelna a je nutne, aby ju precitalo viac ludi. Vynimocni jedinci Sedem statocnych? Avengers alebo X-meni? Elitni samuraji? Kralovska osobna garda? V realnom ci fiktivnom vesmire su bytosti, ktore dokazu viac. Najroznejsi hrdinovia, najvyssie elity, zijuce legendy. Mat niekoho takehoto v armade, alebo mat celu armadu len z takychto individui a vyssie pocty nie su problem. Urobit vsak z kazdeho hrdinu vacsinou znamena, ze aj druha strana musi byt vynimocna, inak by to bola nuda. Alebo ohromna presila, co moze byt tiez nuda, ak sa to nepise skutocne zaujimavym a originalnym sposobom. Existuje samuraj, ktory padol pri obrane mosta. Padol, no 300 chlapov padlo jeho mecom. Jeho meno, Minamoto no Yoshitsune, je dodnes velmi dobre zname v Japonsku. V Europe pozname napriklad Richarda Levie Srdce, ktory dosiahol skvele vitazstva tak ako bojovnik, i ako velitel a diplomat. Velit zacal uz ked mu bolo 16. V ZSSR a celkovom vychodnom bloku sa velka pocta preukazovala Spartakovi, ktory sam dokazal porazit silnejsiu armadu znovu a znovu. Bojovnik, velitel a legenda, ktora inspirovala aj po dvoch tisicrociach. Medzi recou, skutocnych gladiatorov bolo v Spartakovom vojsku coraz menej. Celkova sila armady tak postupne klesala, pretoze mala coraz menej skusenych bojovnikov. Novo prichadzajuci pastieri a otroci zaroven casto odchadzali a nemali moralku, zbrane ani rovnaky ciel, ako Spartakus. V ZSSR tiez prisli s napadom, ze podrobit si male Finsko by nemal byt ziadny problem. Navyse su Rusi navyknuti na zimu. Opak bol vsak pravdou a maly stat sa branil vyborne. Ich taktika spocivala aj v uplne jednoduchej snahe vyhnut sa ostrym bojom a zamerat sa na ostrelovanie. Fini pouzivali jednoduche pusky bez optiky a biele oblecenie, vdaka ktoremu boli ich ostrelovaci prakticky neviditelni. Legendarny Simo Hayha tak zabil minimalne 500 sovietskych vojakov, a to sa zacal ucit strielat z ostrelovacej pusky len jeden rok pred vojnou. Dobre vycviceni ostrelovaci tiez dokazali rychlo menit svoju polohu. Zaujimave je tiez to, ze niektori z nich prechadzali z kvalitnejsich pusiek na jednoduchsie modely bez optiky, aby boli menej napadni a aby mohli mat hlavu nizsie pri zemi. Zdravie a regeneracia Nikto nedokaze bojovat donekonecna. Kazdy ma obmedzene moznosti, ale nie kazda armada je na to pripravena. Neraz sa stane, ze mala armada znici velku armadu postupne. 5 000 vojakov porazi 100 000 vojakov, ak budu bojovat len proti malej casti a maju cas a prostriedky na uzdravenie, opravu zbrani a brnenia. V bitke pri Termopylach bojovalo (podla povesti a komiksu) 300 Spartanov proti velkej presile. Niekolko dni drzali priesmyk a to aj preto, ze sa striedali. Naraz bojovala len cast vojakov, druha odpocivala. Po stanovenom case sa prva linia stiahla a druha isla do popredia. Mali tak cas na vydychnutie. Ked niekto z prvej linie padol, niekto z druhej linie na jeho miesto rychlo dobehol. V krvavej bitke pri Solferine sa velmi zmenila Europa. Islo o konflikt pri zjednocovani Talianska, kde proti sebe bojovali Rakusania a spojena armada Francuzov a Sardincanov. Medzi mrtvymi boli aj zdravotnici na obidvoch stranach. Boli pozabijani napriek tomu, ze nemali ziadne zbrane, a to na obidvoch stranach. Bitka sposobila vznik Cerveneho kriza a tiez samostatneho oznacenia pre zdravotnicky personal. Dalsie konflikty, vratane svetovych vojen v 20. storoci, tak mali mensie straty, pretoze zdravotnici neboli zabijani tak casto, ako bezni vojaci. Specialistami na vojensku chirurgiu boli Rakusania, ktori ako prvi vo velkom osetrovali svojich zranenych na bojisku. Znamenalo to, ze starsi, skusenejsi vojaci, mohli nasledne ucit novacikov, co pomahalo discipline a celkovej vojenskej sile. Armada, ktora ma specialistov, je silnejsia. V pocitacovych hrach ide o casty jav, ked sa tim sklada z troch zloziek: tzv. TDH system. Tank (nezamienat s bojovym vozidlom) sa moze oznacit ako silny bojovnik s pevnym brnenim a velkym stitom, ktory je vpredu a brani ostatnych. Na to, aby vydrzal co najdlhsie, musi byt v skupine healer, cize liecitel. On sa postara, aby ostatni zili co najdlhsie, i ked sam vacsinou neutoci. DPS, alebo velmi zjednodusene utocnik, robi co najviac poskodenia. Mozeme si ho predstavit ako rychleho bojovnika s kratkym mecom alebo ako lukostrelca. Takato skupina sa vie postavit proti jednemu silnemu protivnikovi, proti malej skupine i proti netypickym situaciam, napriklad proti utoku z vysky. Ak niekto z tejto trojice padne, zvysok ma velky problem a ich moznosti su velmi obmedzene. Aj preto sa da tato skupina lahko oslabit utokom na najslabsi clanok. Babyloncania mali armadu lukostrelcov ci vrhacov kopii a pomocnikov, ktori niesli municiu a lahky stit z prutia. Babyloncania tak mohli mat menej lukostrelcov, ako ostatni – ale kazdy z nich zil dlhsie a mohol tak vystrelit viackrat. Porazit velku armadu moze a casto aj je ovela jednoduchsie, ked sa podari oslabit alebo znicit pomocne zbory. V pripade, ze sa cez pust presuva ohromna armada, ktoru treba zastavit, je logickym krokom poslat rychle jednotky, ktore poskodia zasobovanie, otravia studne ci inym sposobom oslabia armadu. Pocetna armada bez vody, jedla, lekarskych zasob ci municie slabne. Dobre to vedeli aj Nemci v boji s carskym Ruskom, kedze zistili, ze Rusi maju len minimum municie. Mohli tak po nich strielat z velkej dialky, pretoze vedeli, ze Rusi maju len prazdne pusky s bodakmi. Hit&Run Kmene zo strednej a vychodnej Azie mali svoju taktiku, ktora dokazala znicit cele civilizacie. V svojej podstate je to velmi jednoducha taktika, ktoru nedokaze vyuzivat kazdy. Cely zaklad vojenstva sa opiera o rychle, lahke jazdectvo a lukostrelbu. Kombinuju sa tak prvky strelby, jazdectva a plienenia. Huni, Mongoli a dalsi tak dokazali porazit najroznejsie, casto pocetnejsie armady. Cina, Rim ci Perzia, tito vsetci pocitili ich moc. Hit&Run, alebo Zautoc a utec, dokaze urobit skodu a vyhnut sa protiutoku. Pechota so stitmi dokaze zastavit velku cast sipov, ale nema ako zautocit na lukostrelcov na konoch. Dobrym sposobom, ako utocit na velke mnozstvo pechoty je pouzitie rychlych jednotiek a vzdy sa vzdialit. Treba na to dobreho strelca a jazdca v jednej osobe, dostatok priestoru na manevrovanie a dobru moralku. Akakolvek chyba totiz moze mat fatalne nasledky. Alexander dokazal porazit stepne kmene tak, ze vybral bazinate alebo hornate miesto, kde sa dala strelecka jazda pouzit len velmi tazko. Vytvorit novu armadu strelcov na konoch je velmi narocne na cas a nemoze to robit kazdy. Samozrejme, tato taktika sa da pouzit nielen so strelcami na konoch. Vo fantasy sa moze pouzit drak alebo ina bytost, v realnom svete pokojne tavy v pustnom prostredi. Pre vojenstvo boli pouzite aj zvierata s vybusninami, ktore nechali svoj naklad na nepriatelskej lodi a odplavali rychlo prec. Hit&Run taktika sa da pouzit aj v boji jedneho proti jednemu. Dobre to vidno napriklad vo filmovej serii Hra o trony, v suboji medzi Zmijou a Horou. Jeden je rychly a dobre sa vyhyba uderom, zatial co druhemu udery az tak nevadia a ak vyuzije chybu svojho supera, s bojom je rychly koniec. Svoje si uzila Napoleonova armada v Rusku. Ohromna presila skusenych vojakov tiahla k Moskve, pricom sa Rusko co najviac snazilo obmedzit velke konflikty. Dovolili Francuzom prechadzat po nespevnenej pode az k Moskve, co neustale predlzovalo zasobovaciu trasu. Pri hlavnom meste sa zacala pouzivat taktika spalenej zeme. Rusi zapalovali vlastne dediny a nicili urodu, len aby urobili co najviac problemov pre stale silnu armadu Napoleona. Kombinacia hladu, unavy, partizanskej taktiky a hlavne ruskej zimy zabila skoro vsetkych Francuzov. Rusi vyhrali tento konflikt a zasluzili sa o pad Napoleona, a to napriek tomu, ze mali menej bojovnikov ci municie. Nieco podobne vymyslel tiez Stalin, ked svoje elitne sibirske jednotky nepouzil hned, ale nechal ich dlhsie trenovat. Ich skutocna sila sa ukazala taktiez v zime, ked stazovali Nemcom ich zasobovanie. Napoleon i Hitler tak v Rusku dopadli rovnako. Rusi sa dvakrat ubranili rovnakym sposobom, pricom kuriozne pomohla i vtedy velmi nekompletna cestna siet, znemoznujuca rychly presun materialu. Husiti porazili Husitov, Rimania porazili Rimanov Silnu a pocetnu armadu mozno porazit aj tak, ze donutite cast superov, aby zmenili stranu. Zmenit otvoreneho nepriatela na priatela alebo aspon na neutrala nie je vzdy mozne, ale samozrejme nie je zly napad sa o to pokusit. Strany sa menili pocas Obidvoch svetovych vojen, v storocnej vojne alebo v roznych inych konfliktoch. Ak nikto neporazi Husitov, musia ich porazit Husiti. Rimska risa zazila vojny proti vnutornym nepriatelom a boje o moc medzi jednotlivymi diktatormi v zaverecnych rokoch republiky. Sauron v svete Tolkienovej Stredozeme dobre vedel, aka je sila ludi. Preto sa staral o to, aby boli co najviac rozdeleni. Aby neboli na jednej strane. Chcel, aby sa Rohan rozdelil na dve strany. Aj to, aby sa cast Gondoru nestavala otvorene proti nemu a bola proti akciam ich vojakov na hraniciach s Mordorom. V obidvoch pripadoch sa pokusal ovplyvnit vedenie, aby bolo viac pasivne a aby co najmenej ohrozovali jeho plany. Ak je v pribehu dolezity hrad, ktory ide dobyt ohromna armada, moze sa tato armada zmensit, vymenou za protisluzbu. Niekedy staci nepriatelskych zoldnierov, cize vojakov bojujucich za zold, zaplatit lepsie. Napriklad Kartago vyuzivalo vo velkom sluzby zoldnierov a len co im neboli schopni platit za sluzby, tieto armady sa proti nim vzburili. Kartago tak upadlo do uplneho chaosu, z ktoreho sa spamatalo az ovela neskor. Vtedy to vsak uz nebola Kartaginska namorna risa, ale jedno zo severoafrickych miest. Velka armada ma casto viac velitelov. Staci jedneho presvedcit a cast armady ho bude nasledovat. Neraz staci presvedcit toho, kto by za normalnych okolnosti bol jednym z princov, ale nikdy by nebol kralom. Gaius Julius Caesar porazil Galov predovsetkym Galmi. Ziskal si niektore kmene pre svoje ciele a pomocou vina a hrozieb podporoval miestnu slachtu. Rim tak silnel, zatial co samostatna Galia bola coraz menej samostatna. Hitler rozdeloval Ceskoslovensko. Najskor zabral tzv. Sudety a neskor rozdelil krajinu na protektorat a samostatny Slovensky stat, kde mal svoje babky. Tiso tak robil presne to, co si Hitler prial a pre Slovensko to nebolo ziadne stastne obdobie. Pri Nemecku este na chvilu ostaneme. Pocas prvej svetovej vojny bojovali centralne mocnosti proti inym imperiam. Napriklad proti carskemu Rusku. Pre nich je boj na viacerych frontach nevyhodny a potrebovali vojakov hlavne na boj proti Francuzom. Vymysleli tak jednoduchy plan – podporovali Lenina, aby ziskal moc a aby vznikol separatny mier. Nemci tak z nepriatela urobili neutrala a o niekolko rokov neskor silneho spojenca. Nepriatel mojho nepriatela Dejiny Rima su bohate na udalosti. Pocas obdobia kralovstva, republiky a cisarstva, i pocas existencie Byzancie, bojovali casto proti presile. Jedno male mesto narastalo a postupne ziskavalo vplyv a silu. Nie vsetky boje vybojovali Rimania sami a neskor bojovali hlavne barbari, ktorym velili Rimania, proti inym barbarom. Dobre vedeli, co dokaze nepriatel ich nepriatelia. Takymto sposobom Rimania ziskali vitazstva v Afrike, dnesnom Spanielsku, vo vyssie spominanej Galii ci napriklad v Armenii. Hladali spojencov a boli v tom dobri. Niekedy bolo jedno, kto je ich spojenec a co naozaj chce – ak dokazali znizit ich straty. Hernan Cortez porazil risu Aztekov v dnesnom Mexiku. Mal pritom len minimum Spanielov. Okrem modernejsich zbrani mal aj nadanie na diplomaciu. Ziskal prehlad o situacii a zjednotil kmene, ktore nenavideli Aztekov. Staral sa o nich i po tom, co dobil velku a silnu risu. Pochopil, ze silny nepriatel moze byt slabsi ako spolocna sila jeho nepriatelov. Ak sa niekolko kmenov nevie dohodnut na spolocnom postupe kvoli roznym tradiciam a vzajomnym konfliktom, tak staci, aby prisiel niekto, kto tieto prekazky prekona. V boji proti Spartakovi sa general Crassus dohodol s piratmi, aby neumoznili otrokom presun na Siciliu. On zatial pripravil silnu obranu v bezpecnej vzdialenosti. V historii boli ludia, ktori sposobili, ze sa do boja dvoch zapojil niekto treti. Zaujimava je napriklad 30 rocna vojna v Nemecku, do ktorej sa postupne pripajali dalsie a dalsie staty z roznych dovodov a s roznymi cielmi. Vyuzivali, ze niekto je nepriatelom ich nepriatelov a vdaka tomu ziskali nove uzemia. V seriali Hviezdna brana: SG1 sa predstavila planeta, ktora je rozdelena na tri mocnosti. Kazda jedna z nich ma rovnaku silu a za idealnych podmienok je mier, pretoze ak by niekto zautocil, ostatne dve mocnosti by sa spojili. Ked vsak pred zaciatkom bojov pride k diplomatickej dohode o neutoceni, tretia mocnost ma smolu. Je v takej nevyhode, ze najlepsia moznost moze byt vyjednavanie s jednou zo stran, aby opustila svojho spojenca. V pripade troch ris, nazvime ich A, B a C, je spojena sila dvoch ris silna. Najvyssou snahou tej tretej armady je tak zmenit tuto rovnicu tak, aby bol v osamelom postaveni niekto iny. Z A+B proti C moze byt B+C proti A a tak podobne, dookola. V kazdom pripade sa jednotlive strany rozhadaju po konflikte, ked bude pre tu najslabsiu a najzranitelnejsiu stranu uz velmi neskoro. Zrada Pravdepodobne kazdy clovek si vie vybavit nejakeho zradcu. Brutus, Judas alebo Saruman. Ktokolvek. Kazdy zradca dokaze urobit velke veci a zmenit osud celych armad. Staci ukazat Perzanom tajnu cestu okolo pozicie Spartanov – alebo podpalit stan municie, ktory mal dany clovek strazit. Dobry zradca je ten, ktoremu kazdy doveruje, vie o vsetkom a vie to dostat na spravne miesto. Pocas vojen tak mali roznych zradcov a spionov rozne strany v konfliktoch. Dostat zradcu do armady nepriatela je vyborne. Staci, ak poradi menej vyhodnu cestu a moze tak spomalit armadu, alebo ju dostat do pasce. Hovori sa, ze idealnou zbranou zradcu je dyka. Vela o tom mozu vediet rimski cisari v neskorom obdobi, kde umierali ovela castejsie dykou ako prirodzene. Spominany Saruman je idealny zradca. Bolo mu ponuknute to, po com najviac tuzil – a zaroven sa pridava na stranu silnejsich, pre jeho prospech. K tomu sa pokusa najst zbran, aby mohol zradit aj novych, aj starych priatelov. Uvedomuje si svoju moc a vie, ze za normalnych okolnosti o nu nikdy nepride. I ked, samozrejme, prisiel. V nejednom pripade dokaze zradca prevziat moc a udrzat si ju, pricom moze byt horsi ako ten, koho zradil. Z historie pozname vsak aj opacne pripady, ked sa vsetko zmenilo k lepsiemu na zaklade zrady. V pripade diel od J. R. R. Martina je hned niekolko prikladov. V mimoriadne dolezitej bitke pri Manzikerte bojovali proti sebe Byzantinci a Seldzucki Turci. Na strane Byzancie vsak doslo ku konfliktu. Cisar Roman IV Diogenes viedol utok, zatial co rezervy viedol Andronikos Doukas. Druhy menovany rozsiril spravu, ze cisar je mrtvy a bitka skoncila porazkou, i ked sa stale bojovalo. To sposobilo nevidany chaos. Oslabena armada Byzantincov bola z velkej casti povrazdena, cisara Romana zajali a zradca Andronikos vyuzil situaciu a jeho rodina sa dostala na tron. Byzancia tak prisla o cisara, vojsko a co je horsie, obrovske uzemia dnesneho Turecka. Efekt opevnenia Neraz sa spomina obrana hradu alebo pevnosti. Byt v pevnosti je pre armadu vyhodnejsie ako byt pred nou. Predovsetkym pre mur, ktory oddeluje armady. Velka armada by bola radsej, keby tam ziadny mur nebol, zatial co mensej armade prospieva. Mimoriadne dolezite je spojenie lukostrelcov a cimburia, ktore poskytuje velku vyhodu. Sip letiaci smerom nadol urobi viac skody, ako sip letiaci hore. Gravitacia je v tomto pripade dobry priatel obrancu. V stredoveku sme sa casto stretli aj s obranou hradu, kde je mozne zhadzovat z cimburia kamene, vysoko horlavy olej alebo cokolvek, co volnym padom ziska rychlost a vie ublizit. Tuto cinnost mozu robit aj ti, ktorych uloha na bojisku by bola uplne ina a teraz by so svojou klasickou zbranou nemali uplatnenie, co zvysuje celkovu silu hradu. Ti, co zhadzuju kamene, mozu kedykolvek zobrat do ruky mec alebo sa venovat inej potrebnej cinnosti. Niektore hrady maju viac ako jeden mur, co stazuje dobyvanie. Zaroven neumoznuje niektorym obliehacim strojom, aby mohli efektivne poskodzovat vnutorny mur. Pred samotnym hradom mozu byt pasce, ktore znemoznuju efektivne utocenie. Utociaca armada tak musi prekonavat prekazky a to vsetko pod intenzivnou palbou. Niektore hrady tiez maju velke sklady na obilie, vlastne studne a pekarne. Mozu sa tak drzat na zivote dlho, zatial co utociaca armada musi zhanat potraviny. Hrad ma samozrejme aj vlastnosti, ktore mozu byt viac skodlive ako prospesne. Ak musi slabsia armada dobit hrad, moze vyuzit fakt, ze sa obrancovia nemozu dobre pohybovat. Prehodenie mrsin zvierat moze sposobit choroby, tak ako je problem schovat sa pred ohnom. V Polsku sa stalo, ze dobyvatelia zapalili dreveny hrad pomocou zapalenych holubov, ktori sa vracali na hrad. Zaujimavym sposobom je tiez vyuzitie nedokonalosti v mure a odpalit tuto cast, co okamzite vytvori zdesenie. Ovela menej drasticky sposob je vyuzit zradcu alebo trik na otvorenie brany, ako to bolo v Trojskej vojne. Inou moznostou je otravit studne, presmerovat potok inym smerom ci zabarikadovat branu tak, aby obrancovia nemohli vyjst a nechat ich tak zomriet od hladu. Vycvik Zbrane dokazu vyhravat vojny, ale kto vyhra? Ten, kto ma lepsi mec, alebo ten, kto vie svoju zbran lepsie pouzit? Naco je tazky, obojrucny mec pre niekoho, kto ho neudvihne? Aky zmysel ma dobry luk pre niekoho, kto nedokaze ani trafit terc na kratku vzdialenost? Ked sa spomenu slova ako samurai, viking, ninja, amazonka ci sith lord, asi kazdemu napadne, ze ide o jednotlivca, ktory nieco dokaze. Niekto, kto je dobry v tom, co robi. Obycajnych pesiakov je vela. Staci zbran a zakladny vycvik. Co vsak dokazu ti, co dobre poznaju rozne zbrane a taktiky boja a znesu uder, postavia sa a bojuju dalej? Cez kolkych pesiakov prejde velky bojovnik, ktory ma za sebou dvadsat bitiek? Ako dokazu zmenit vysledok obliehania elitni lukostrelci? Kazda armada sa sklada z novacikov i zo skusenych bojovnikov, ktori mozu ale nemusia posmelovat ostatnych. Davat im rady, trenovat ich. Kto ma lepsi, dokladnejsi vycvik, ten vacsinou vyhra v boji jedneho proti jednemu. Zabezpecit dobry vycvik je vsak narocne a drahe. Ak by sa niekto chcel stat dobrym sermiarom, potrebuje sermiarskeho majstra a vela casu na trening. Musi sa naucit dostat ranu a vstat. Musi sa naucit odzbrojit supera, vykryvat jeho utoky a predpokladat, co sa bude diat za sekundu. Najvacsi bojovnici su casto ti, ktori mali motivaciu na to, aby trenovali dlhsie a tvrdsie ako ostatni. Neraz je velkym bojovnikom niekto, komu vyvrazdili rodinu alebo sa stretol s podobnym nestastim, pricom ma ciel. Pomstu, ochranu slabsich, cokolvek. Povedzme, ze stovka sedliakov chce porazit dobre vycvicenu armadu. Musia ziskat zbrane, naucit sa bojovat spolocne. Vykryvat svoje slabiny. Musia ziskat silu a skusenosti s pouzivanim zbrani, potrebuju brnenie alebo schopnost ukryt sa. Musia vediet, aku silu maju ich protivnici a co robit, ked pojdu po nich. Ak sa prihlasite na bojove umenie, nebudu vam ukazovat ako niekoho uskrtit. Budu ucit najskor discipline. Duchovnym hodnotam. Az neskor sa ucenie zameria na pouzivanie ruk a noh. Najskor hlava. V opacnom pripade by neslo o obranne umenie a teda sebaobranu, ale o nieco, co do civilizovaneho sveta nepatri. V nejednom filme je ukazany trening, ci uz ide o realny alebo fiktivny svet. Neo z Matrixu je pravdepodobne najlepsim prikladom. Vela tiez urobi skala treningu. Co urobi najlepsi sermiar, ked nebude mat mec? A co urobi niekto, kto ma skusenosti s najroznejsimi zbranami a vie pouzit aj kamen ci vlastne ruky a nohy? Trening je potrebny a ak ma slaba armada porazit silnejsiu, tak minimalne zakladny trening potrebuje. Treningom sa tiez da zistit, kde su nejake limity. Iron Man dokazal porazit supera, ktory sa snazil napodobnit jeho oblek, pretoze sa uz stretol s niecim, co jeho rival nepoznal. Netradicne zazitky a dokladna priprava tak mozu zmenit priebeh bitky. Boj za spravnu vec Co maju spolocne tie najvacsie fantasy pribehy, finale playoff v ladovom hokeji a boje jelenov v obdobi parenia? Istotne, spolocnych crt moze byt viac. Jedna z nich je urcite zmysel. Inak budu bojovat dva znudene kmene vo fantasy pribehu a inak budu bojovat posledni obyvatelia Minas Tirithu proti presile z Mordoru. Dobre vedia, ze bojuju za zachovanie ludstva, chrania zivoty vsetkych, ktorych poznaju a vedia tiez to, ze nebude ziadna druha sanca. Bojuju za to, co povazuju za nutne, svate, mimoriadne dolezite. Bojuju za to, za co su uprimne presvedceny a rozhodne nechcu, aby im to niekto zobral. Aj v najtvrdsom boji vedia, ze ide o vela a to im dodava silu a odvahu. Indovia dobre vedia, ze zbytkov nepriatelskej armady je potrebne sa obavat, lebo ich posilnuje zufalstvo. Mlady utocnik LA Kings vie, ze ak on a cely jeho tim odohra hru perfektne, bude zdvihat nad hlavu Stanleyho pohar. Ak nie, tak pojde domov sklamany a sklame vsetkych, co mu verili a drzali palce. Semifinale ci hlavne finale playoff je najviac napinave, lebo ide o vsetko. Najlepsie zostavy, stedre bonusy za vitazstva a velke pismena v sienach slavy, o ktorych vsetci snivaju. K poslednym zapasom v NHL patri aj vacsia agresivita, rychlejsie korculovanie a vykony na hranici ludskych sil. Tento mlady utocnik vie, ze musi dat gol – alebo dobre prihrat tomu zarastenemu centrovi, ktory tak rad vyuziva jeho presne prihravky. Zaroven vie, ze ak sa necha zbytocne vylucit, vsetkym to ublizi. Dookola si hovori, ze ide o vela. O pohar, o krasne spomienky na cely zivot, o nezabudnutelne fotky hracov, ktori su uplne vycerpani, ale stastni. Momenty, na ktorych zalezi a zaroven tvrda bitka, ktora tu bude mozno len raz za jeho sportovu karieru. Zacina posledna tretina. Ziskava puk od obrancu a ide dopredu tak rychlo, ako este nikdy predtym. Striela a nepriatelsky brankar nedokaze dostatocne rychlo presunut lapacku. Svetla za branou svietia a divaci vstavaju zo stoliciek. Jelen stretne jelena. Daju sa do reci o trave, poludnajsom slnku a zhadzovani parohov. V tom obidvaja uvidia krasnu lan a ich priatelstvo sa zmeni na suboj. Kazdy chce sirit svoj DNA kod, spoznavat medzijelenie vztahy a tesit sa z rodiny. Zmenit svoj zivot k lepsiemu, lebo takto je to spravne. Trieskaju sa parohmi, az obidvaja dostavaju vypadky pamate a stracaju pojem, kto su, co su a kde su. Lan sa na nich len pozera, nieco prezuva a nasledne ide prec. O take necivilizovane jelene nema zaujem, tak ide hladat ineho jelena na druhu stranu dialnice… Za spravnu vec, len z inej strany, bojovali Greci i Trojania. Obidvom islo aspon podla legendy o najkrajsiu zenu na svete. Kazdopadne, Greci mali mnozstvo dovodov na to, aby silneho supera odstranili z mapy. Trojania mali velmi dobry dovod, aby branili vlastne hradby. Pridala sa k tomu samozrejme mytologia, rozne intrigy i fakt, ze s velkou silou prichadza velka zodpovednost. Bol Achilles starovekou verziou Spider-mana? A ako by sa spraval v uplne inej dobe? Dokazal by viest a zaroven nebojovat i napriek tomu, ze by sa mu nemohol nikto v cestnom boji postavit? Male zhrnutie Ako moze mala armada porazit ovela silnejsie vojsko? V tejto knihe je niekolko prikladov, i ked realna ci fiktivna historia ponuka prikladov ovela viac. Ak sa stretnete s bojovymi scenami pri pisani a hladate inspiraciu, alebo chcete urobit boj zaujimavejsi, tak dufam, ze tato kniha prisla vhod. Urobme si kratku rekapitulaciu, ako moze byt porazena armada, ktora by za klasickych podmienok jasne ovladla bojisko. • Porazte vacsiu armadu vdaka rychlosti, lepsiemu rozostaveniu jednotiek a vdaka tomu, ze na lokalnej urovni je mozne armadu precislit. • Vyskusajte matematiku. Dajte do vzorca celkovu silu armady a skuste najst sposob, ako sa moze jej sila vyrazne zvysit. • Ak ma byt vlastna armada silnejsia, potrebuje kvalitne zbrane. Dajte im pristup k zbraniam, ake superi nemaju – alebo im umoznite, aby ich vedeli pouzivat efektivnejsie. • Vyuzite teren. Tak, ako ho vyuzije hlavna postava z hry Prince of Persia, trpaslici pri stavbe svojej pevnosti alebo Greci pri Termopylach. • Posilnite moralku. Pri spominanych Termopylach bojovali Greci efektivne vdaka moralke, zatial co ich protivnici sa navzajom vobec nepoznali, nevykryvali si svoje slabiny a mnohi z nich ani nikdy nevideli svojho krala. • Vyuzite silu vynimocnych jedincov. Herkules alebo iny hrdina by nikdy neboli znami, keby len stali. Vyuzite najlepsich a ukazte ich silu ci inteligenciu tam, kde je to najviac potrebne. • Starajte sa o zdravie a regeneraciu jednotiek malej armady, alebo ovplyvnite zdravie tych, ktori stoja proti nim. • Mongoli a ostatne stepne narody, ako i partizanske jednotky domorodych indianov a ostatni dokazali jednu vec skvele – zautocit a zmiznut. Vyuzite to. Oslabte nepriatelsku armadu bez strat alebo len s minimalnymi stratami. • Stara dobra obcianska vojna, agresivne vyuzitie diplomacie a menenie nepriatelov na priatelov alebo aspon na neutralov dokaze urobit viac, ako moderne zbrane. • Vyuzite nepriatela svojho nepriatela. Mozno nebude rovnaky nazor na vsetko, ale ak sa zvysi vojenska sila a rozdiely sa vyriesia az potom, moze to pomoct docasnym spojencom prezit. • Dostat zradcu do rad nepriatela? Niekoho, kto vie vyvolat vnutorny konflikt, ziskat tajne informacie alebo bodnut do chrbta toho, kto ma vybornu strategiu proti vam. • Zistite, ake vyhody ma opevnenie a ako moze profitovat aj ta armada, ktora vytvori aspon zakladne, narychlo postavene opevnenie na dobrom mieste. • Vycvik. Cim viac vycviku, tym lepsie. Idealne od niekoho, kto dobre pozna silu supera. • Dobry dovod je potrebny. Aspon jedna strana by mala bojovat za spravnu vec, co jej doda silu.