Ako vyzbrojit svoje postavy? Povod obrazka: https://www.vecteezy.com/vector-art/122560-free-pike-icons-vector Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2024) Pavel Sekerak O knihe Pisete pribeh, kde drsna dievcina na Pegasovi zachranuje svet, ale neviete, co jej dat do ruky?Potrebuje vas drsny bojovnik prejst peso od zapadu na vychod velkeho kontinentu a neviete, s cim by sa presekal cez problemy? Alebo vas zaujima, co by mal mat poruke spravny ochranca zranitelnych? Moznosti je viac – a tato knizka umoznuje autorom a hlavne autorkam dozvediet sa viac o zbraniach v realnej minulosti ci vo fantasy svetoch. Neexistuje jasna odpoved, co je najlepsie. Je vsak spravne vysvetlit jednotlive moznosti a tiez to, ako moze vyber spravneho ci prave nespravneho vybavenia zamotat pribeh. Mece, sekery, ostepy a mnoho dalsieho, od A po Z. Tak v boji, ako i mimo neho. Zbierka blaznov ide na vylet Ked sa Frodo rozhodol, ze pojde az hlboko do Mordoru a znici tam prsten, ukazal svoju odvahu. Bolo mu vsak jasne, ze sam to nezvladne. A vobec, ktory jednotlivec by to zvladol? Vieme velmi dobre, ako to dopadlo. Isiel s nim chlapik z Gondoru, ktory to mal cestou. A spolu s nim vela sikovnych, talentovanych a dobre ozbrojenych zastupcov roznych ras. Kazdy z nich bol pripraveny na vsetko: putovanie, boje s presilou skretov ci urukov (slovenske vyrazy, ako napriklad ohyzd, sa velmi neujali) a k tomu dalsie putovanie a boje. Niest sekeru, dobre ju pouzivat a privelmi ju neukazovat v lese Fangorn, to bola Gimliho praca. Kazdy clen mal svoje zbrane. Dohromady malo cele devatclenne spolocenstvo jeden stit. A ako vieme, jeho majitel ho v klucovej, poslednej bitke, nemal pri sebe. Koniec Boromira by bol na konci prveho filmu alebo na zaciatku druhej knihy trochu iny. Dajte deviatim hrdinom rovnake zbrane a mozu vytvorit formaciu. Pre dobrodruzstva je vsak roznorodost vitana. Len si predstavte, ze by ste mali urobit skutocne vojensky silnu partiu. Date im do ruk tie iste zbrane? Dolezite je, aby sa to dobre pisalo (a opisovalo), dobre citalo, malo to nejaku originalitu a hlavne logiku. Nie kazdy moze byt velky bojovnik. Nie kazdy moze alebo chce pouzivat konkretnu zbran. A hlavne, v spolocenstve bolo devat bytosti, no skutocnych bojovnikov bolo pat. Niekedy je pre pribeh zaujimavejsia, dolezitejsia ci sympatickejsia postava bez zbrane. A navyse, niekto musi riesit uplne ine veci. Kto uhadne hadanku? Kto presvedci potencionalnych spojencov ci najde cestu tam, kde by ju nikto nehladal? V hrach sa casto pouziva jednoducha taktika, kde spolu ide skupina TANK, DPS a HEALER. V preklade do ludskeho jazyka: 1. silny jedinec vpredu, ktory dostane po papuli, ale neustupi 2. rychly jedinec, ktory sposobi vela poskodenia a „kosi“, co sa da 3. liecitel, ktory dava pozor, aby ti dvaja nezomreli skor ako je to pre pribeh potrebne Povedane este inak: Jeden vpredu, jeden v strede, jeden vzadu. A pomahaju si. Teraz si predstavte jednoduchu partiu, ktora ma uplne ine vlastnosti. 1. silny bojovnik s mecom a stitom 2. taktik a specialista na spomalovanie nebezpecnych protivnikov (boly, siete, pasce…) 3. kuzelnik, ktory hadze blesky 4. liecitel 5. este jeden silny bojovnik s mecom a stitom. Kto je tu „navyse“ a podla citatela zomrie ako prvy? Ak by sme isli do sci-fi, kde je bezne nejaka ta vesmirna lod ci zakladna a elitny tim cestuje kade-tade, je normalne, ze kazdy clen timu ma inu osobnost – a pouziva ine zbrane, ked je to potrebne. Je potrebne utvorit liniu a strielat z P90 tolko, co dovoli rozpocet na efekty alebo predstavivost citatela? Alebo zobrat revolver a so siestimi nabojmi zastrelit desiatich chlapov? Kazdopadne, ked to zacne byt prilis obycajne, vytiahne niekto noz, sekeru, nohu zo stolicky alebo tank (ako v genialnom filme Kung Fury) a zacne sa nieco diat. Aj ked je tato kniha o zbraniach, v literature je len malokedy zbran zaujimavejsia ako ten (alebo ta), kto ju pouziva. Artus, Aragorn ci Anakin (alebo iny hrdina na A) by bol zaujimavy, aj keby mali v ruke nieco ine. Je vsak vhodne, ak sa nejako spaja hrdina so svojou zbranou a je nejakym sposobom sucastou jeho osobnosti. Indiana Jones bez bica by bol stale Indiana Jones, ale prave vdaka charizme, humoru, akcii, vedomostiam i spominanemu bicu je to postava, ktora je legendarna a na znicenie obrazu ktorej treba casto viac ako jeden nie velmi dobry film. Ked putuju vlci, ich presun ma svoju logiku. Silni vlci maju svoje pozicie, podobne ako ti slabsi. Silni chrania slabych. Ak je v skupine hromada presilenych, neskutocne silnych ludi, ale nikto, kto by potreboval ochranu, tak cela ta skupina nema velky vyznam a pokojne moze ist kazdy sam. A kto by sa bal o zivot niekoho, kto ma tolko sikovnosti a tolko vybavenia, ze by sa mu nic nestalo, ani keby mu padol na hlavu meteorit a nebal by sa ani len inflacie? Stity Mec a stit je dobra kombinacia. Aj sekera so stitom a mnoho dalsich zbrani. Svoje vyuzitie ma aj stit samotny, a to aj ak nahodou nie je vasa postava Steve Rogers, Cpt. America. 1. Stity chrania bojovnika. Mrtvy alebo tazko zraneny bojovnik nemoze utocit. 2. Vo velkej vacsine sa pouziva lavou rukou. Je to preto, ze efektivne branit sa da aj vacsinou slabsou rukou. Silnejsia a presnejsia ruka je vhodnejsia na pouzitie zbrane. 3. Stit chrani pred bodnymi zbranami ako su sipy ci kopije. Chrani tiez pred tupymi zbranami ako su napriklad kladiva. V neposlednom rade chrani pred secnymi zbranami ako su mece a sekery. 4. Stity mozu byt ovela lacnejsie ako zbrane. Na kupu i na udrzbu. Vacsinou nevyzaduju vysokokvalitne (a teda i drahe) materialy. 5. Cim tazsi stit, tym viac energie vynalozenej utocnikom pohlti. Skutocne velke a tazke stity sa ale nedaju dobre prenasat a do epickeho putovania sa vobec nehodia. 6. Rimske legie mali stity zlozene z prekladanych drevenych platov a kovu. Vdaka nim sa dali lahko presuvat, neboli prilis tazke na dlhe pochody, mali dostatocnu pevnost a co je dolezite, dalo sa s nimi aj utocit. Pri utoku stitom sa casto mieri na hlavu s cielom omracit protivnika. Rimske legionarske stity tiez umoznovali schovat cele skupiny bojovnikov za hradu stitov, tzv. korytnacka. 7. Male stity chrania len malu cast tela, ale privelmi nespomaluju a daju sa pouzivat aj s niektorymi obojrucnymi zbranami. Stredne velke stity su vhodne na boj muza proti muzovi a kombinuju dobru obranu a pohyblivost. Velke stity sa hodia do pevnej formacie. 8. Nejeden hrdina pouzil namiesto stitu nieco ine za rovnakym ucelom. Koleso od voza, kus stromu ci dokonca telo spolubojovnika ci protivnika ako zivy stit. 9. Stity sa daju rozbit sekerami, hlavne pri sekoch po drevenych vlaknach. Taktiez sa mozu poskodit palcatmi. Kedze ide casto o drevenu konstrukciu, poskodit ho mozu tiez ohnive sipy. 10. Stit sa da relativne dobre pouzivat i neskusenym clovekom. Samozrejme, je dolezite, aby kazdu ranu nepohltil priamo, ale aby niektore udery boli presunute inam, mimo hrdinu. Par naozaj silnych ran a zle nastaveny stit znamena zlomeninu ruky. 11. Idealne pouzitie stitu je vsade tam, kde sa vyuzivaju lukostrelci. Taktiez v prvej rade, v najostrejsom boji. 12. V boji skuseneho a menej skusenejsieho bojovnika dava vacsiu vyhodu slabsiemu z dvojice. 13. Niektore zbrane, napriklad rimsky pilum, umoznuju stit zneskodnit. Spravit ho prilis tazky, nevyvazeny, kedze z neho bude trcat tazky typ ostepu, ktory sa neda lahko vytiahnut. Bojovnik navyknuty na pouzivanie stitu ma bez neho znacnu nevyhodu. 14. Stit moze chranit aj proti vetru, dazdu ci padajucim kamenom. A na niektorych sa da spat. Ostepy, kopije Ak sa povie zbran v staroveku, stredoveku ci vo fantasy svete, nejednemu cloveku ako prvy napadne mec. Pritom kopije a im podobne zbrane su dlhodobo najucinnejsou zbranou v historii. 1. Kopije a podobne zbrane vynikaju svojou dlzkou. Pri spravnom pouziti dokaze bojovnik zasiahnut ineho bojovnika skor, nez sa privelmi priblizi. 2. Fyzika nepusti, sustredenie velkej sily do jedineho dobu dokaze prerazit rozne stity a brnenia. Taketo pouzitie je tiez velmi ucinne proti konom, slonom, tavam, drakom alebo comukolvek, co moze urobit vela skody. Kopije su vhodne pre jazdcov, ktori mozu kombinovat rychlost a silu kona a koncentrovanu silu kopije tak proti pechote ako i proti inym jazdcom. 3. Bojovnik s kopijou ma znacnu nevyhodu, ak netrafi. Efektivita dlhych kopiji je nizka na velmi kratku vzdialenost a je prirodzene opacna v porovnani s dykami, nozmi ci kratkymi mecmi. 4. Aj ked je zbran s jednym ostrym koncom efektivna pri zasahu, sanca na zasah je nizsia v porovnani s inymi zbranami. Je lahsie trafit supera dlhou cepelou, nez jedinym bodom. Pri spravnom pouziti mozu kopije zasiahnut brnenia v slabych miestach (krk, klby…) 5. Kopija sa moze zapichnut do stitu ci brnenia a niekedy sa neda okamzite vytiahnut. Bojovnik tak niekedy musi okamzite siahnut po inej zbrani. 6. Kazdy bojovnik, nech sa specializuje na akukolvek zbran, ma aspon zakladne skusenosti s kopijami a ostepmi. Dosledny trening umoznuje agilnemu bojovnikovi v boji jedneho proti jednemu utocit a zaroven ustupovat skor, ako protivnik udrie. Preto sa casto kombinuje s lahsimi brneniami. Ak uder kopijou urobi malu skodu a podari sa bojovnikovi znovu jemne vzdialit, moze utocit znovu a znovu. Krvacanie sposobene dlhymi zbranami moze sposobit vysoku agresivitu a stratu logickeho uvazovania nepriatela. 7. Prenosnost kopije ci ostepov je priamo umerna dlzke. Stredne velke kopije sa daju lahko niest v rukach ci pouzivat ako palica. Kopije sa daju tiez upevnit o zem ci o iny pevny bod. 8. Nie je tazke vytvorit kopiju. Casto staci aspon trochu kvalitne drevo a kov na hrot. 9. Kopije sa daju preseknut sekerou alebo inou zbranou. Hrdina by mal byt na taku moznost pripraveny. 10. Ostepy sa daju vrhat a znovu pouzit. Na vrhanie je potrebny silovy trening, pretoze pri vrhu je dolezita sila a aerodynamika. Ostep z lahkeho a hlavne pruzneho dreva bude presnejsi. 11. Spartania pouzivali kopiju alebo ostep ako hlavnu zbran a pomocou nej znemoznovali protivnikom priblizit sa k nim. Pri jej poskodeni siahali po meci a ked to bolo mozne, zobrali do ruk znovu dlhu zbran. Kym kopije su bodnymi zbranami, mece su hlavne secne zbrane a dobre sa kombinuju. 12. Kopije su popularne pre nizsich ludi s kratsimi rukami, pre ktorych by boli ostatne zbrane malo pouzitelne v porovnani s vyssimi alebo mohutnejsimi ludmi. Mece Mec je klasika vsetkych klasik. Anduril, Excalibur a mnohe dalsie maju svoje pevne miesto v kulture. Tato kniha by bez tejto kapitoly rozhodne nemohla existovat. 1. Mec je popularna zbran. Existuje vsak mnozstvo mecov a tak sa rozhodne neda povedat, ze je mec ako mec. V praxi pozname jednorucne mece, jeden a pol rucne a obojrucne mece. 2. Mece su zvacsa kovove, ale stretli sme sa tiez s drevenymi (casto treningovymi) ci s mecmi zo sopecneho skla. Bronzove mece su tazsie, menej obratne a ostavaju ostre kratsiu dobu ako mece z kvalitnej ocele. Utocit sa da i rukovatou proti platovemu brneniu alebo helme. 3. Nie kazdy mec je stavany na boj. Mozeme sa stretnut s mecom pre kata ci s mecom ako symbolom moci, ktory sa pouziva skor na ceremonialne ucely. 4. Klasicke mece s dvomi ostriami dokazu sekat i bodat. Podla toho, co je akurat vhodnejsie. 5. Azijske a arabske mece s jednou cepelou (sable, katany…) su presnejsie, dokazu efektivnejsie sekat pri spravnom pouziti a lepsie sa ovladaju, predovsetkym pre slabsich bojovnikov. Nie su vsak vhodne na bodanie a maju ine vyvazenie. 6. Velka cast mecov ma pridanu ochranu pre ruku. Posledna vec, co chce hrdina s mecom je to, aby mu niekto sekol do ruky. Pri boji sa obaja bojovnici snazia netriafat casto do meca supera, pretoze to lahko otupi obidva mece. Skor sa snazia zasiahnut cokolvek ine, napriklad ruku. 7. Medzi zaciatocnikmi a expertmi v pouzivani meca je ohromny rozdiel. Mnozstvo bojovnikov, od domobrany po roznych osteparov, nikdy v zivote nedrzalo v ruke mec. 8. Kvalitny mec je drahy na vyrobu i opravy. Kvalitnejsie mece patrili skor slachte, nez beznym bojovnikom. Zaroven si drzia vysoku cenu i po tom, co ich povodny majitel zomrie. O mece sa treba starat viac ako o ine zbrane a vyzaduje pravidelne ostrenie. 9. Pri mecoch sa casto spomina mnozstvo uhlika. Cim viac uhlika, tym je mec pevnejsi a stabilnejsi. Naopak, nizko uhlikova ocel sposobuje, ze mec je pruznejsi. Medene a bronzove mece postupne ziskavaju zelensiu farbu oxidaciou. 10. Jednorucny mec je casto lahky, pretoze bojovnik s nim musi dokazat bojovat dlhsiu dobu a viac ako busenie, (ako s kladivom) sa ceni presnost. Rimania kombinovali velke stity a kratke mece, ktore sa dali efektivne vyuzivat v stiesnenom, casto chaotickom priestore. Kombinacia meca a stitu sposobuje, ze sermiar ma ochranu na blizko (mec a stit) i na dialku proti sipom (stit). Obojrucne mece su zaujimavejsie vo fantasy ako v realite, pretoze silni bojovnici s velkymi mecmi su lahkym cielom pre lukostrelcov alebo vojakov s kopijami a ostepmi. Obojrucne mece casto ani nemusia byt uplne ostre, pretoze sa daju pouzit aj na tupe rany (podobne ako kyjak ci kladivo). Jeden a pol rucne mece (tzv. bastard) su vyhodne pre skusenych bojovnikov. Daju sa pouzivat v jednej ruke so stitom, ale pri poskodeni alebo strateni stitu sa daju pouzivat ako obojrucne a dosiahne sa tak vacsi dosah. Nasledne moze bojovnik zobrat iny stit a pokracovat dalej s mecom v jednej ruke. Sekery Sekery sa v bojoch spajali nielen s divokymi kmenmi z roznych koncin sveta. Uplne bezne sme sa stretavali so sekerami napriklad aj v rukach kriziakov. Rozlicne druhy sekier maju svoje vyhody. 1. Sekera nie je tak urodzena zbran ako mec. Prave s mecom ma vsak mnohe spolocne. Secne poskodenie, pouzitie v jednej ci v dvoch rukach ci fakt, ze sa dobre kombinuje so stitom. Samozrejme sa moze kombinovat aj s mecom. 2. Lahke sekerky su mimoriadne prakticke. Daju sa pouzit na boj, na pripravu dreva na ohen, na rozlicne rezania ci na zatlkanie, podobne ako kladivo. Je to tak nastroj a zbran v jednom. Zastupenie ma tiez pri roznych balistach a katapultoch. Je tiez casto v rukach improvizovanej milicie. Nevycistena sekera, ktorou sa sekalo v minulosti maso, moze priniest do rany otravu. 3. Zakladne sekery su mimoriadne jednoduche. Staci ostrie a porisko. Ked sa ktorakolvek cast poskodi, da sa vymenit. Pripadne sa da upravit na lepsie hadzanie ci pre vyssieho cloveka. 4. Sekera je uzitocna predovsetkym vtedy, ked je dobre nabrusena. Staci ju nabrusit beznym kamenom, pretoze sa v porovnani s mecom viac berie ohlad na efektivitu ako na esteticku krasu zbrane. 5. Sekery sa daju okrem ineho pouzivat ako hak, pri spravnom pouziti mozu odtiahnut ruku nepriatela, alebo odtiahnut od neho stit. 6. Na rozdiel od meca sa sekera casto pouziva priamo na utok na stit, ktory moze rozbit efektivnejsie ako mec. Taktiez je popularnou volbou pre presekanie sa cez kopije. 7. Sekera sa nehodi na bodne utoky, alebo minimalne vacsina z nich. Da sa vsak pouzit na secny utok, alebo na tupe udery opacnou ci bocnou stranou. U mimoriadne silnych bojovnikov je tiez moznost vyuzit tazku sekeru podobne ako kopiju. Takto sice vacsinou neprederavi brnenie, ale lahko vybije dych a utocnik tak ziska na niekolko sekund vyhodu. 8. Sekery charakterizuju bojovnost, odvahu, agresivitu. Pre mierumilovnu a tichu postavu sa nehodia. To sa da vyuzit v pribehu. Taktiez je to takmer vylucne muzska zbran, Sekera je taktiez zaujimava pre tych, ktori maju schopnost postavit, opravit ci vyplienit domy, pevnosti ci lode. 9. Obrovske, obojrucne sekery, dokazu pri spravnom pouziti napachat znacne skody. Zaroven je to zbran, po ktorej malokto slabsi siahne a taktiez ju malokto dokaze niest na dlhsie vzdialenosti. Hodia sa okrem ineho aj na rozbijanie drevenych murov a bran. Nositel obojrucnej sekery je vhodny terc pre lukostrelcov ci vrhacov ostepov. Obojrucne sekery sa casto spajaju s bojovym revom a nevidanym bojovym sialenstvom. 10. Sekera ma svoje zaujimave vyuzitie pri najazdoch. Staci vyskocit z lode len so sekerou a bez brnenia, premoct pripadny odpor a odniest co najviac pokladov. V pripade potreby sa da vyuzit stit, ktory je casto na toto prichystany na lodi, alebo vyuzit stity povodnych obyvatelov. Vikingovia doviedli tuto taktiku do dokonalosti. Dyky a noze Dyky, noze, kratke mece a najroznejsie cepele maju hned niekolko zaujimavych vlastnosti. V pribehoch su oblubene a umoznuju vyniknut inemu druhu hrdinov. 1. Dyky ci noze mozu byt dobre schovane a nenapadne. Casto je tazke povedat, ci tieto zbrane niekto pri sebe ma alebo nie. Je to presny opak halapartni, obojrucnych sekier a podobnych zbrani, ktore sa nedaju dobre schovat. Dyku je mozne schovat v topanke, v kabate, v klobuku, priamo v stite ci na akomkolvek inom mieste. V pribehu moze byt pokojne v sude medzi mukou ci rybami, alebo sa da prepasovat v chlebe ci v melone. Niektore dlhsie dyky ako napriklad indonezsky kris, sa neskryvaju a su skutocnym hybridom medzi dykou a mecom. 2. Dyka je typicka pre ine postavy ako mec, aj ked su tieto zbrane podobne. Kym mec je typicky pre rytiera, dyka je idealna pre rozne nebojove postavy (zlodejka, saman, zabijak, alchymista, sluzobna...), ako i pre bojovnikov, pre ktorych je sekundarnou zbranou. S dykami ci nozmi sa tak stretneme u lukostrelcov i u rozlicnych elitnych bojovnikov, ktori ovladaju pouzitie roznych zbrani. Tieto zbrane sa daju navyse vrhnut, vytiahnut z tela a znovu vyuzit. 3. Dyka ma maly dosah, co z nej robi opak kopije ci halapartne. Na druhej strane maju aj odlisnu rychlost. Tieto kratke zbrane dokazu bodnut ci seknut rychlejsie ako ine zbrane. Skuseny pouzivatel ich moze vyuzit skor, nez protivnik vytiahne mec, alebo moze seknut znovu a znovu v rychlom poradi a udelit tak viac ran, ako protivnici s vacsimi a pomalsimi zbranami. Zaujimavy je psychologicky efekt, ked nikto nevie, kto dyku schovava a co s nou urobi. 4. Dyky sa casto spajaju s jedom. Je to genialna kombinacia. Maly rozmer (na skryvanie), vysoka rychlost (nutna pre efektivny moment prekvapenia) a poskodenie jedom, ktore moze zabit cloveka aj vtedy, ked samotny utok sposobil len maly skrabanec. Otravene dyky mozu byt smrtelne i pre ich vlastnika. Staci sa nesikovne skrabnut, alebo ich moze niekto vziat a pouzit proti nemu. Nejeden zabijak tak ma vedomosti o protijedoch a mozno nejaky aj popija. 5. Cielom utokov rozlicnych zabijakov mozu byt krali a kralovne, vojvodcovia, najroznejsie dobove osobnosti. Vacsinou sa teda dyky nepouzivaju proti beznym civilistom ci radovym vojakom. Moze byt zaujimave poriadne sa zamysliet nad touto myslienkou v pribehu. 6. Noze sa celkom hodia na prezitie v divocine. Zobrat na opusteny ostrov noz je logicke. Hodi sa tiez na rozne opravy, na pripravu sipov ci na porciovanie ulovenej zveriny. 7. Dyka sa velmi dobre nekombinuje so stitom. Zaujimave je vsak jej kombinovanie s menej typickymi zbranami. Trojzubec, vrhacie boly ci bojove kladivo. Kombinacia kladiva (tupe udery) a dyky (secne a bodne poskodenie) je smrtelna. Taktiez je mozne kombinovat dve dyky. Je to ucinne proti neobrnenym protivnikom. Samotne dyky su proti platovym brneniam nanic, ale zase protivnik v platovom brneni len tak lahko nedobehne niekoho len s dykami. 8. Najviac poskodenia urobi dyka po zatoceni v rane. To vyzaduje silu, ktoru nema ktokolvek. Niektore zatocene dyky su v sucasnosti zakazane ako prilis nehumanne a krute. Vo fantasy svetoch sa da stretnut s najroznejsimi ocarovanymi, prekliatymi ci neviditelnymi dykami. Palcaty a kladiva Rytier ci kral, ktory sa neboji boja, moze pouzit nejaku poriadnu tupu zbran. Poriadny palcat ma jednoduchu ulohu, drvit. Kostlivcov, chlapov v silnom brneni ci cokolvek, na co mec nestaci. 1. Medzi palcaty moze patrit cokolvek. Palice, kyjaky, kladiva a najroznejsie tupe zbrane. Pokojne aj kralovske zezlo ci cep. 2. Spolocna vlastnost palcatov je v tom, ze je pre ne potrebna vysoka fyzicka sila. Slabsi jedinec si ovela lepsie posluzi so sablou, dykou ci palicou. Poriadne palcaty totiz funguju inak a viac ako presnost sa ceni schopnost silno udriet. 3. Kym pre vacsinu zbrani pre boj zblizka je idealne utocit na slabe miesta, ako rozne spoje brneni ci prsty na rukach, pre palcaty je to naopak. Priamo do stredu hrubeho brnenia a najsilnejsie, ako sa da. Palcaty, napriklad tzv. morning star, su prezyvane aj ako otvarace na plechovky, pretoze dokazu narobit skodu aj rytierom v hrubych brneniach. 4. Vo fantasy sa casto pouzivaju proti nemrtvym zombie ci kostlivcom tupe zbrane. Vychadza sa z toho, ze rozlicne tvory bez funkcnych organov, zlozene z kosti a zvyskov, trpia najviac pri tupych uderoch. Kym seknutie mecom moze poskodit kosti, kladivo ci bojovy cep, zvlast pri poriadnom zatoceni, kosti dolame lepsie. Predovsetkym, ak sa zbran ocaruje proti nemrtvym, postrieka svatenou vodou alebo je to nejaky paladin, ktory je jednoducho skuseny a silny. 5. Palcatove zbrane patria k skupinam dobrodruhov, ale vacsinou v ovela mensom mnozstve ako napriklad mece. Vynimkou su trpaslici, pre ktorych su typicke zbrane prave sekery a palcaty. Zhodou okolnosti su obidve tieto zbrane velmi efektivne na prerazanie dveri ci ostepov. 6. Palcaty nie su bodne ani secne zbrane. Neda sa s nimi rozsekat cela armada nepriatelov, ked je hrdina v obkluceni. Hodia sa vsak na priamy boj jedneho proti jednemu, kde sa protivnik vacsinou snazi uhnut rane palcatom. Predsa len, kto by chcel dostat poriadnu ranu kladivom do stitu ci do helmy, ked ma moznost sa tomu vyhnut? Bojovnik s palcatom je casto pomalsi ako s kratkym mecom alebo s dykou. 7. Bojovnik s palcatom a velkym stitom sa hodi na ochranu mostu ci velmi uzkeho priesmyku, kde sa vela bojovnikov nevojde. Ich ulohou je hlavne spomalit najblizsieho supera a zariadit, aby ho nemohol okamzite nahradit dalsi. Tresnutie palcatom ci stitom do kolena alebo do nohy moze znizit stabilitu protivnika, zatial co uder do hlavy moze omracit. 8. O palcaty ci kladiva sa netreba intenzivne starat. Su efektivne, aj ked sa trochu poskodia. Casto sa moze pridat hrot, ktory este viac sustredi energiu. Rana palcatom tak dokaze zrazit jazdca v brneni z kona. Chlap s obojrucnym palcatom si musi davat pozor na sipy ci ostepy. 9. Kym mece su efektivnejsie proti bojovnikom v lahkej zbroji alebo i bez zbroje, palcaty su lepsie proti tazkej zbroji. Samotne palcaty sa ale velmi nehodia v boji proti mecom, pretoze casto nemaju ziadny chranic ruky, su pomalsie a su viac odkazane na stastie. Trefa vedla neurobi ziadne poskodenie, zatial co presny zasah moze rychlo ukoncit zapas. Luky a kuse Luky a kuse maju jednoduchu vyhodu oproti inym zbraniam. Dostrel. Porazit niekoho na velku vzdialenost, takmer nehlucne a nasledne sa schovat niekde v hustine alebo za armadu kopijnikov. 1. Anglicke tzv. dlhe luky vynikali svojim dostrelom. Dlha tetiva a kvalitne drevo sa dali natiahnut a vypalit na dlhu vzdialenost, ale za cenu mensej rychlosti palby. Taktiez, dlhe luky vyzadovali trening a silne ruky a pre lukostrelcov zaciatocnikov boli velmi nevhodne i drahe. Vysoky dostrel maju tiez luky pouzivane v stepiach, ktore su kratsie, ale na okrajoch zatocene. 2. Doba medzi vystrelmi moze byt rozlicna. Medzi najrychlejsie patrili niektore elitne cinske kuse, ktore mohli byt nabite viac sipkami naraz. Opakovacie kuse (Chu Ko Nu) sa dlho nabijali, ale dokazali palit sipku za sipkou. V praxi to znamenalo, ze strelec viac strielal ako mieril. Pri beznych kusiach je to naopak. 3. Tazke kuse dokazu vystrelit sipku ohromnou silou a rychlostou, ale je potrebne pri ich nabijani pouzivat znacnu silu. Ich hlavnou vyhodou oproti lukom je schopnost preniknut niektorymi brneniami a urobit viac skody tam, kde by boli klasicke sipy z lukov neefektivne. 4. Zasoba sipov a sipok do kusi je casto obmedzena. Porazit mnozstvo nepriatelov je velmi narocne, kedze mnohe sipy minu ciel, alebo sa zaboria do stitu co odrazia od brnenia. 5. Pre lukostrelcov je bezne zbierat sipy, aby sa znovu pouzili. Nie vzdy sa to da, co znovu znizuje efektivitu lukostrelcov. 6. Vo filmoch sa casto ukazuje strelba v salvach. Je to hlupe, nelogicke a historicky nehodnoverne. Ak by vsetci strielali naraz, tak by to znamenalo, ze ti najrychlejsi zabiju ci zrania menej nepriatelov, ako by mohli. Ak leti vela sipov naraz, kazdy sa zastavi a schova pod stit alebo za cokolvek, co najde poruke. Jednoducho budu vediet, ze sipy sa raz minu. 7. Nocne sipy su zaujimave. Ak ich bude vela, lahko sa odhalia. Ich sila je prave v prekvapeni. 8. Hradby poskytuju vyhodu pre obrancov. Obrancovia maju vacsi dostrel a ich sipy ci sipky su smrtelnejsie. Navyse mozu casto strielat z vysky, kde je len tazke dostrelit beznym lukom. 9. Ohnive sipy su casto spominane vo fantastike i v realnej historii. Odpalit horlavy olej na dialku je spolahlivy sposob, ako spalit nepriatelov a vytvorit chaos v ich formaciach. Pri pouzivani ohna je vacsinou nizsia kadencia strelby ako keby sa nepouzival. Ohnive sipy su vhodne na podpalovanie dedin ci hradisk, splasenie koni ci vytvorenie obrannej ohnivej steny. 10. Mensie luky su lahko prenosne, da sa s nimi tiez vytvorit ohen a mozu sa pouzit na lov. Luk patri do ruk nielen lukostrelcom, ale velmi vhodny je tiez pre roznych hraniciarov ci pre roznych majstrov zbrani. Utocit lukom ako s palicou je v praxi malo efektivne. 11. Kuse vznikli aj preto, ze na ich pouzitie treba menej treningu a sily ako na luky. 12. Mongoli, kumani, tatari a mnohi dalsi kombinovali dlhy dostrel luku a extremnu pohyblivost pri jazde na koni. Vystrelili a usli skor, ako prisli odvetne sipy. Ostatne zbrane Existuje ohromne mnozstvo zbrani. Preberme si niektore z nich v niekolkych vetach a povedzme si nieco o ich pouziti v praxi. 1. Trojzubce ci vidly mozu byt nebezpecne, ale svojmu nositelovi neposkytuju ziadnu ochranu. Pri boji je kazdemu jasne, co chce ich nositel urobit a utoky sa daju lahko predvidat ci kryt. 2. Shurikeny su v teorii perfektne. V praxi treba na ich skutocne efektivne pouzivanie vela skusenosti a tak su pre tych, co na ne nie su majstri, takmer bezcenne. 3. Chakram nie je tak dobra zbran, ako je ukazovane v Xene. Neodraza sa a dokonca je efektivnejsia, ked sa hadze vertikalne ako horizontalne. 4. Halapartne a ine tzv. drevcove zbrane mozu byt idealne zbrane pre niektore suboje. Zmes kopije a inych zbrani dava versatilitu. Na jednu zbran sa moze pridat hrot z kopije, tupa a tazka cast z palcatu ci ostrie zo sekery. Ich limitom je len sikovnost a fakt, ze rozlicne fyzikalne zakony idu s tymto i proti tomuto rieseniu. Halapartne nejdu dohromady s bojom v uzkych priestoroch ani so stitmi, takze su efektivnejsie v boji na rovine, pokojne v linii. 5. Nuncaky maju mnohe spolocne s cepmi. Dve casto prepojene retazou su tak efektivne, ako vela casu ma bojovnik na uder. Su to rychle zbrane, proti ktorym nema velku sancu niekto, kto sa s nimi este nestretol. Na rozdiel od beznej palice vsak vedia byt nebezpecne aj pre samotneho bojovnika, ked si neda pozor. Podobne ako pri dykach, vyzaduju blizkost supera. Pri podobnych zbraniach, zlozenych z troch ci viac casti, je vyssi dosah. Podobne vlastnosti ma pouzitie retaze ako zbrane. Tie vyzaduju dostatok miesta na manevrovanie. Zaujimave su tiez boly, dve gule spojene povrazom, ktore sa mozu omotat okolo noh a zastavit tak supera. 6. Bic sa da preseknut, takze to nie je idealna zbran proti niekomu s mecom. Proti bicu sa da len tazko kryt a navyse ma dlhy dosah. Efektivita je velmi ovplyvnena brnenim a bojovnik s bicom musi ratat aj s tym, ze obcas jeho bic niekto chyti a pomocou neho si ho priblizi k sebe. 7. Siet sa da pouzit na zamotanie protivnika. Bezne sa pouzivala v gladiatorskych zapasoch. Praca s nou je vsak narocna, vyzaduje rychle reflexy a vsimat si detaily spravania protivnika. 8. Katary a rozlicne nasadzovacie pazury su zaujimave v boji jedneho proti jednemu. Maju vacsinou maly dosah a moze si s nimi ublizit i samotny bojovnik, ale vyhovuju agresivnym bojovnikom a bojovnickam. Prirodzene predlzuju ruky a aj ked su vhodne skor na utok, da sa s nimi i branit. Bojovnik je vsak lahko zranitelny zbranami s dlhym dosahom ci sipmi. 9. Palice su vyborne na trening. Ak je palica lahka a zaroven pevna, hodi sa tak na dobrodruzne cesty, ako i na boj. Vyuziva sa casto na zlepsenie reflexov a ucenie predvidat dalsie kroky supera. Pri spravnom pouziti vie vyrazit dyku z ruky a je skor vhodna na obranu ako utok. Idealna dlzka palice pre boj je rovnaka ako pri kracani, takze priblizne od noh po ramena. 10. Atlatl je vrhac ostepov. Predlzi ruku, prida silu a presnost. Vrhat moze po uprave skoro cokolvek, da sa v prirode lahko vyrobit a da sa tiez pouzit ako improvizovana zbran. Zaver V casoch, ked boli obyvatelia dnesnej Brazilie neskutocne zneuzivani a trestani svojimi panmi, vytvorili svoju vlastnu obranu. Tato obrana dostala meno Capoeira. Dnes je to brane ako sucast tradicii a je to zmes bojoveho umenia, hudby a tanca. Kedysi to vsak bola moznost, ako sa postavit bez zbrani niekomu, kto zbrane ma a vyzaduje nimi poslusnost. Podobnych umeni vzniklo niekolko a len vo vychodnej Azii ich je naozaj dost. Aikido, Karate, Taekwondo a mnoho dalsich. Niektore z nich, predovsetkym z Filipin, su naviazane na pouzivanie zbrani. V svojej podstate je idealne vycvicit cloveka, aby bol rychly a obratny a dat mu do ruky rychlu zbran, ktoru vie dobre pouzit. Mne osobne sa paci styl bojovnika, ktory nema svoju zbran. Berie, co najde. Co sa da aspon trochu pouzit. Dobrodruh moze byt bez penazi, moze sa snazit jednoducho prezit. Tak ako trpaslici v Hobitovi, ktori mali svoj ciel a sen, ale nesli ako genialne vyzbrojena skupina. Samozrejme, ze sa poriadne potesili, ked nasli zbrane, ake len chceli a mohli ich pouzit. V jednom z mnohych vtipov o Chuckovi Norrisovi sa spomina, ze tento pan najde v priemernej miestnosti 1000 veci, ktorymi ta vie zabit. Vratane miestnosti samotnej. Improvizacie nemaju hranice. V pribehu je vsak zaujimave, ked sa najde niekto, kto danu zbran nevie ci nechce pouzit, zatial co ine ovlada. Ak sa najde chlap, ktory vie pouzivat svoj mec, ale nevie pouzit iny mec ci inu zbran, je to nieco, na com sa da stavat. Taktiez je pre pribeh zaujimave, ak sa mec vylepsi, ziska nove vlastnosti, alebo sa naopak roztrieska na kusky a bude opraveny az po tisicke rokov. Thor prisiel o kladivo a zmenilo ho to. Isuldur prisiel o svoj mec. Obcas sa zlomi stit Prveho avengera. Len to treba dobre popisat a dobre ukazat, co vsetko to meni. Zaujimavy priklad som daval do knizky s menom Smrtelna taktika. Ako velmi silny a zaujimavy je dobrodruh, lukostrelec, ked pride o luk a sipy? Co ponukne? Kto ho potrebuje? Ake je jeho miesto? A ziska naspat svoju poziciu a vaznost, ked sa dostane k luku a sipom? Velky hrdina v boji s niektorou zbranou dokaze velke veci, ale nie je ci nemal by byt neznicitelny ci nezastavitelny. Moze poznat jednotlive zbrane z vlastnych skusenosti, z rozlicnych treningov. Je vsak mozne, ze sa este nestretol s tym, ako vedia konkretne zbrane vyuzivat protivnici. Ak uvidi nieco, co este nevidel, ako bude reagovat? Ignorovat hrozbu? Skusi aj on nejako prekvapit? Alebo ustupi? Moznosti je ovela, ovela viac. Dobrym prikladom je suboj Joraha Mormonta zo serie Piesen ladu a ohna, kde narazil v arene na lepsich bojovnikov. Situacia je o to zaujimavejsia, ze je tam viac ci menej dobrovolne.