ALTERNATIVNA HISTORIA Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2020) 001101 Obsah ALTERNATIVNA HISTORIA 1 Obsah 2 O knihe 3 Rimska republika nevznikla 4 Perzania vyhrali vojnu o Grecko 6 Alexander nedobyl Perziu 8 Kartago dobilo Rim 10 Huni sa nevydali na zapad 12 Mohamed sa nenarodil 14 Arabi vyhrali bitku pri Tours, Islam v Europe 16 Nemali sme inkviziciu 18 Gutenberg nevynasiel knihtlac v roku 1443 20 Kolumbus neobjavil Ameriku pre Europanov 21 Nenarodil sa Isaac Newton 23 Bolsevici sa nedostali k moci 24 Nemecko vyhralo 2. svetovu vojnu 26 ZSSR nenapadol Madarsko a Ceskoslovensko 28 Nevynasli sme binarny kod 30 Jednou vetou 31 O knihe Alternativna historia prinasa pohlad na udalosti, ktore sa mohli v historii udiat uplne inak. Co by sposobila mala zmena? Ake pokracovanie dejin by sposobili vyhra vo vojnach, ktore sa skoncili prehrami? Ake rise by ovladali Europu a svet, keby bolo viac stastia na strane porazenych? Pozrime sa do Rima, Nacistickeho Nemecka ci celkovo na svet bez Kristofa Kolumba ci Isaaca Newtona. Kniha je zbierkou mojich osobnych nazorov, pricom ide samozrejme o dohady a predpoklady. Nevieme, ako by presne vyzeral svet, hlavne cele storocia po zmene klucovych udalosti. Napriek tomu ide o zaujimave citanie, pricom vysledky by mohli byt velmi odlisne, ale na pocudovanie i mimoriadne podobne. Rimska republika nevznikla Ako to bolo? Rim bol podla povesti zalozeny v roku 753 p.n.l. Bolo to 23 rokov po prvej Olympiade a teda v case, ked bolo uzemie dnesneho Talianska posiate mesteckami na roznych stupnoch vyvoja. Je mozne, ze Rim vznikol o nieco skor. Kazdopadne do roku 510 p.n.l. islo o male kralovstvo, ktore malo diplomaticke styky s okolitymi mestami. Kralovstvo sa rozhodlo zmenit na republiku s jasne pisanymi pravidlami spravy mesta a s volenymi uradnikmi. Tento sposob sa samozrejme nepacil okolitym vladcom, ako i poslednemu Rimskemu kralovi, ktory hladal pomoc u Etruskov. Nasiel ho v Etruskom meste Kluzium (etrusky Clevsin), kde dal dohromady jeho spojenec, kral Porsenna, mocne vojsko. Rimania sa proti utoku ubranili a kym postupne klesala sila Etruskov, Rim zaberal mesta a v roku 264 p.n.l. dobyl cely pyrenejsky poloostrov. Co by sa vsak stalo, keby Rim padol? Ako by to ovplyvnilo svet? Ako by sa mohli zmenit dejiny? Ako by vyzeral svet, keby bol Rim porazeny Kartagom, je rozpisane v neskorsej kapitole. Co by vsak bolo, keby sa Rim nikdy nepremenil na risu a ostal by len jednym z mnohych mesteciek? Mohlo sa to stat jednoducho, stacilo sa neubranit Etruskom, Keltom alebo inemu narodu, ktory sa pohyboval s armadou v blizkosti Rima. Co by to zmenilo? Zburanie mesta, jeho zotrocenie ci alebo nieco podobne by vytvorilo mocenske vakuum, ktore by mohlo zaplnit ktorekolvek silnejsie mesto. Ina moznost je vytvorenie mnozstva samostatnych mestskych statov, podobne ako v Grecku, ktore by spolupracovali len minimalne. Tieto mestske staty by sa mohli stat sucastou rise krala Pyrrhu, ktory chcel mat na zapade podobne velku risu, aku ziskal Alexander Macedonsky na vychode. Ina moznost je, ze by prenikajuce galske kmene nemal kto zastavit a galovia by mohli plienit alebo zaberat cokolvek by chceli. Kym hlavny polostrov by mal pravdepodobne dynamicky vyvoj, Kartago by ziskalo vsetky vyznamne ostrovy, predovsetkym Siciliu, Sardiniu a Korziku bez odporu. Pravdepodobne by postupne ziskali aj bohate Grecke mesta v dnesnom Juznom Taliansku. Rim vsak nie su len hranice. Bez jeho existencie ako dominantnej sily, a teda bez niekoho, kto mal rovnake myslenie, by dopadla historia sveta uplne inak. Chybali by komplikovane a mimoriadne uzitocne cesty, nerozsirila by sa latincina a neskor romanske jazyky, jednotlive casti neskorsej rimskej rise by o sebe tak vela nevedeli a tak by nemohli efektivne obchodovat na velku vzdialenost. Navyse by niektore mesta, vratane samotneho Rima, nedosiahli taku populaciu a teda ani rychle technicke napredovanie. Ak by sa Rim neudrzal a na jeho mieste by vzniklo niekolko malych, superiacich imperii, Europa by nebola tak vyspela a pravdepodobne by sa skor alebo neskor stala rozdelenym kontinentom. Bez Rima by sa tiez nove nabozenske smery, hlavne krestanstvo, sirili podstatne pomalsie. Sirenie viery je napojene na obchod, ktory by sa vykonaval v podstatne mensej miere a na kratsiu vzdialenost. Z nasho pohladu je dolezite, ze vdaka Rimu Europa napredovala a podstatne rychlejsie ako ine miesta na Zemi a Europania ziskali dolezitu vyhodu. Dobre to vidno napriklad pri stretavani kultur Europanov a Africanov z tropickych oblasti. Rim zaroven ovplyvnoval staroorientalne civilizacie a viedol dlhe vojny s Perzanmi a dalsimi narodmi na vychode, s Galmi na severe a dalsimi civilizaciami. Bez neho by ine imperia nemali velkeho a silneho protihraca, a tak by napriklad spominane Kartago mohlo rast vyssou rychlostou. A mozno by sme sa stretavali s Etruskami este dnes. Bez Rima by tiez napriklad Egypt vyzeral uplne inak a mohol by byt sucastou Perzie omnoho dlhsie. Rim tiez ovplyvnil sirenie krestanstva a celkovo Abrahamovskej tradicie, co viedlo aj k posobeniu proroka Mohameda. Islam sa povazuje za nastupcu Krestanstva, pricom stavia na rovnakych zakladoch a je teda vytvoreny tak, aby bol co najviac zaujimavy pre ludi, ktori poznaju krestansku vieru, ale chcu pokracovat vo viere v nieco nadvazujuce. Bez mnozstva krestanov by sa mohol Islam sirit omnoho pomalsie. Z vojenskeho hladiska by v stredoveku chybali nastupcovia Rimskych obliehacich strojov, organizacie pesieho vojska a neexistovali by vojenske akademie, zarucujuce vzdelanie a skusenosti predoslych generacii pre veliacich dostojnikov. Perzania vyhrali vojnu o Grecko Ako to bolo? Obdobie okolo roku 500 p.n.l. je mimoriadne komplikovane. Je to cas, ktory je znamy ako Grecko-Perzske vojny. V rovnakom case sa rozvija Kartago, Rim sa meni na republiku a rovno sa ho pokusia vymazat z mapy, na Sicilii rastu Syrakuzy a podmanena Babylonska risa aj s Egyptom je napevno sucastou Perzie. Zaroven ide o zlaty vek klasickeho Grecka, ked Greci v rovnakom case rozbili Perzanov pri Maratone (prva vyprava), Salamise a Platajach (druha vyprava) a este sa ubranili proti presile aj na Sicilii proti Kartagu. Kazdopadne, neslo o lahke vitazstva a Greci sice vyhrali vojny, ale stracali bitky a velke mnozstva vojakov, i ked nepomerne vyssie boli straty Perzanov. Z cisto matematickeho hladiska mali Perzania vyhrat a netreba sa tomu cudovat. Perzska risa pozostavala z mnozstva narodov a tak aj odlisnych bojovnikov. Elitne jednotky, oznacovane ako Nesmrtelni – a spolu s nimi mnozstvo strelcov, jazdcov, bojovych zvierat, lahkej a tazkej pechoty… proti Greckym mestam isli Perzania, Indovia, Macedonci, Greci a dalsie narody, takze neslo len o boj Perzanov a Grekov. Greci tak museli bojovat proti protivnikovi, o ktorom nikdy predtym nepoculi, ako i proti svojim susedom, ktorych si Perzania predtym podmanili. Navyse Perzania, podobne ako omnoho neskor Mongoli, boli viac tolerantni ako Greci. Ich zvyky mali k demokracii blizsie, ako napriklad v Sparte. Da sa povedat, ze Spartania boli ovela barbarskejsi ako Perzania, ktori napriklad zhanali a kopirovali knihy a sirili umenie. Na rozdiel od Grekov, specialne Spartanov, sa jednotlive casti perzskej armady nedoplnovali. Casto neslo o profesionalnych a perfektne vytrenovanych vojakov, ale o otrokov ci zoldnierov so zbranami. Zvlast lahka pechota, ktora tvorila vacsinu armady, nedokazala efektivne prejst cez bojove utvary hoplitov. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Hlavnou slabinou obrovskej armady je a vzdy bola mobilita. Vysoke pocty este neznamenaju, ze sa bude dat cela sila efektivne vyuzit. Dobre sa to ukazalo pri Termopylach, kde sa obrovska perzska armada poriadne zdrzala v boji s malym mnozstvom Grekov v priesmyku. Ucinnejsou taktikou je tak rozdelit masivnu armadu na viac mensich ale stale silnych oddielov, cim ziska vojsko okrem ineho vyssiu rychlost pri pohybe. Idealny sposob by tak bolo napadnutie Grecka z viacerych stran a zaroven znemoznovanie mobility supera pomocou diplomacie. Dalsou moznostou je postupne zaberanie uzemia, tak ako sa to podarilo v Babylonii. Potrebne je tiez vyradenie Greckeho lodstva, co nie je jednoduche, ale s takou prevahou ani nemozne. Najlepsim sposobom, ako mohol Xerxes dobyt Grecko, je postupne zaberanie uzemia a posielanie Greckych mestskych statov proti sebe. Teda presny opak, pretoze hrozba obrovskej armady dokaze zjednotit aj tie mesta, ktore sa normalne neznasaju. Co by to zmenilo? Vitazstvo Perzie by pripojilo Grecko k Perzskej risi, podobne ako napriklad Macedoniu alebo Babylon. Pre Europu by to bola velka zmena, pretoze klasicka grecka vzdelanost by sice nezanikla, ale nebola by dominantna. Je velmi pravdepodobne, ze by sa uchovala Grectina a ze by boli kulturne pamiatky zachovane. Perzania totiz neboli taki barbari, ako su znazorneni napriklad vo filme 300. Na druhej strane by bola Europa menej europskou, ako ju pozname dnes – a bola by viac podobna na krajiny blizkeho vychodu. Rim prebera mnozstvo poznatkov od Grekov, a tak by preberal aj viac orientalnych specifik. Pod vedenim schopnych vladcov by sa europska cast Perzie mohla vyvijat, az do cias Alexandra Velkeho, ktory by bol pravdepodobne viac osloboditel ako dobyvatel. Je teda pravdepodobne, ze by klasicka Perzska risa vydrzala omnoho dlhsie. Perzia by tiez mala otvorene dvere do zvysku severnej Afriky, kde uz aj tak vladli ich spojenci z Kartaga, a tiez na Balkan. Perzia by sa tak mohla dostat az po uroven, kde sa o tisic rokov dostala Osmanska risa. Je vsak pravdepodobne, ze by sa Grecko casto burilo a ako odplata by mohlo dojst na masove potlacanie povstani prave v case, ked zacne rapidne narastat sila Indie. Alexander nedobyl Perziu Ako to bolo? Dnes, po viac ako 2000 rokoch, je tazke najst niekoho tak odvazneho, ako bol Alexander. V tazkych bojoch, vzdy proti presile, si podmanil najsilnejsiu risu vtedajsieho sveta v priebehu jedinej bojovej vypravy. Alexandrov otec, Filip, si podmanil Grecko. Nasledne Alexander s armadou zlozenou z Macedoncov a Grekov presiel cez Malu Aziu do Perzskej rise a oslobodil Egypt spod ich nadvlady. Tu vybudoval aj mimoriadne dolezite mesto Alexandria. Nasledne postupoval na vychod, az sa dostal do Indie. Alexandrova armada bojovala proti elitnym perzskym bojovnikom a ohromnemu mnozstvu podpornych zborov z celeho vtedy znameho sveta. Perzska risa bola v tom case slabsou ako v casoch, ked zautocila na Grecko. Bola vsak bohata a dobre organizovana. Ako by sa mohli zmenit dejiny? V teorii by uplne stacilo, keby sa proti Alexandrovi postavili Perzania skor, ako bol uplne pripraveny. Pripadne znemoznit zjednotenie Grecka jeho otcovi. Taktiez by sposobilo problemy, keby boli Perzania v idealnej kondicii a na vrchole svojich sil. Vzhladom na to, ze jadro Alexandrovej armady tvorila silna jazda (hetairoi), mohli perzania viac vyuzivat zbrane urcene specialne proti jazde. Pre Grekov bolo tiez problemove zasobovanie i napriek tomu, ze ho Perzania rusili len minimalne. Dalsia moznost pre Perziu je zaplatenie jazdeckej zoldnierskej armady, napriklad z kmena Xiangnu a od Skytov, ktora by dokazala efektivnejsie bojovat s Grekmi ako lahka pechota. Co by to zmenilo? Alexandrov utok znamenal posilnenie Macedonie a Grecka, ale sposobil aj ciastocne vyludnenie, kedze neustale potreboval posily pre svoje vojenske tazenie. Nebyt Alexandra, kuriozne by mohol Grecky svet dlhsie a efektivnejsie vzdorovat Rimu. Alexandrova risa sa po jeho smrti rozpadla, ked si ju rozobrali jeho generali. Vznikla tak Perzia pod vedenim Seleukia a Egypt pod vedenim Ptolemaia. Keby vsak nezil Alexander, alebo keby bola jeho vyprava neuspesna, Perzia by dalej vladla a mohla by sa nadalej rozpinat. To by znamenalo vacsiu i mensiu vzdelanost zaroven. Perzania kopirovali knihy a sirili ucenie z celeho sveta, ale zaroven by sa tak nepremiesala perzska a europska kultura. Alexandrova vyprava ovplyvnila dianie v Indii, v Egypte ci napriklad v Kartagu, ktore sa stalo najdolezitejsim fenickym mestom po obsadeni Fenicie. Bez Alexandra by sme pravdepodobne nepoculi ako o kralovi Pyrrhovi, ktory chcel napodobnit Alexandrov uspech, ale na zapade. To viedlo k bojom proti Pyrrhovi a nasledne k Punskym vojnam medzi Rimom a Kartagom. Grectina by nebola tak rozsirena a pravdepodobne by sa neudrzala a nemala tak velky vplyv, co by ovplyvnilo aj sirenie vychodneho krestanstva. Kyjevska Rus by tak pravdepodobne pouzivala skor islam, ako krestanstvo. Bez Alexandra by nebola Velka kniznica v Alexandrii, ktora mala obrovsku zbierku zvitkov od ucencov. Nahromadena mudrost by sa tak sirila ovela pomalsie a Europa by bola menej vyspela. Kartago dobilo Rim Ako to bolo? Kartago je dnes latkou v ucebniciach dejepisu. Ti, ktori bojovali s Rimom, ale prehrali. A tiez ti, ktori prisli kdesi z vychodu a postavili mesto, ktore Rimania znicili, vypalili, zrovnali so zemou, prekliali a zasolili. Kartago vsak v case svojej najvacsej slavy ovladalo vacsinu severnej Afriky, dnesne Spanielsko a Portugalsko a bohate ostrovy Sicilia, Korzika a Sardinia. Taktiez rozsiahle oblasti v dnesnom Taliansku. Kartaginci neboli priatelia ani Grekov, ani Rimanov. Napriek tomu mali velku sancu porazit Rim a to hned v dvoch vojnach. Kartago obidva konflikty prehralo, ale vieme si predstavit, ze by bol vysledok opacny. Kartago by v prvej vojne mohlo lepsie vyuzit svoje pocetnejsie lodstvo a zaroven vyraznejsie obmedzit moc Rima prostrednictvom diplomacie, ako to robilo v druhej vojne. Uz prvy konflikt bol velmi brutalny a krvavy a netreba sa cudovat, ze obidve rise brali tu druhu ako rivala na zivot a na smrt. Navyse islo o dve uplne ine imperia s odlisnymi silnymi a slabymi strankami. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Kartaginska armada mala styri silne piliere – skusenych generalov, elitne jednotky, lodstvo a velke mnozstvo zoldnierov. Ako namorne imperium malo nad Rimom navrch pocas prvej vojny a samozrejme tiez pred vojnou. Rim sa dokazal prisposobit a rychlo vybudoval novu namornu armadu, co je klucovy moment v prvej vojne. Keby tomu Kartago zabranilo, malo by nad svojim superom ohromnu prevahu – pretoze by im ostali vsetky bohate ostrovy, vsetky namorne trasy po celom stredomori by neboli prerusovane a mohli by tiez lahko presuvat svoje vojenske jednotky tam, kde budu potrebne. Zaskodnicka cinnost, ziskavanie dalsich spojencov v dnesnom Taliansku a posilnovanie vlastnej namornej flotily by znamenalo vitazstvo. V prospech Kartaga hovori aj fakt, ze sa v dnesnom Spanielsku nachadza striebro. Viac nez dostatok na kupenie novych a zaroven vycvicenych zoldnierskych armad aj s velitelmi. V druhej vojne, ktora sa zacala po tom, co bol Rim podstatne lepsie pripraveni na vojnu, sa Kartagincom stale dobre darilo v plieneni srdca vtedajsej Rimskej republiky. Kartaginci na vyprave nemali to, coho bolo dostatok v ich hlavnom meste – vojakov, zasob a obliehacich strojov. S ich pomocou by mohol Hanibal obliehat a ziskavat dalsie rimske mesta, kym by neostal len osamoteny a dobre opevneny Rim. Pre Kartago by tak ani nemuselo ist o uplne znicenie Rima, ale na jeho oslabenie na sposob Kartaga po druhej Punskej vojne. Co by to zmenilo? Dovolim si tvrdit, ze by islo o obrovske zmeny. Uplne inak by existovala Europa a to by ovplyvnovalo aj vyvoj v Amerike a dalsich castiach planety. Rimske pravo a Grecka vzdelanost by ustupila uplne inemu mysleniu. Namiesto klasickych Rimskych bohov by sa stavali rovnake chramy ako na blizkom vychode. Takze by sa aj planety pomenovali uplne inak. Latincina by prestala existovat a tak by cela Europa rozpravala uplne inak. Taktiez by svoju risu spravovali Kartaginci uplne inak a napriklad cestam by sa nevenovali s tak ohromnym zaujmom, ako Rimania. Kartaginska namorna sila by tiez sposobila, ze by uzemie dnesneho Francuzska ci Nemecka boli menej preskumane, s vynimkou pobreznych oblasti. Kartaginci ako otrokari by museli riesit rovnake problemy ako Rimania, ale je pravdepodobne, ze ich risa by tak dlho nefungovala. Aj v tomto pripade by vsak novy statny utvar dobil Grecko, alebo by sa o to pokusal. Staroorientalna viera by sa po case premiesala s krestanstvom, a to znamena, ze by bolo krestanstvo uplne ine, viazane na ine zvyky a oslavujuce ine sviatky. Je otazne, ako by velka Kartaginska risa riesila stahovanie narodov, ale pravdepodobne by drzali barbarov daleko od svojej rise, zatial co by ich bojovnikov pouzivali ako zoldnierov proti inym barbarom – nie ako plnohodnotnych obcanov. Iste je tiez to, ze medzi novou Kartaginskou risou a Greckom by prichadzali neustale konflikty, a to tak v Grecku, ako i v Egypte – ktory by nova risa urcite chcela ovladat. Vzhladom na to je mozne, ze by bolo hlavne mesto presunute z Kartaga do niektoreho mesta v dnesnom Taliansku, mozno i do samotneho Rima. Zmena Rima za Kartago by samozrejme zmenila aj udalosti vo vychodnej Europe, kde by nevznikla Byzancia, pravdepodobne ani dnesny Istanbul v takej miere, ako ho pozname dnes. My by sme mali pravdepodobne uplne inu rec a obchodovali by sme s inymi tovarmi. V svojej podstate by sa dnes uz davno nepouzivana Punska rec stala najcastejsim jazykom, a to napriek tomu, ze mala len minimum slov a mien. Aj preto je v historii viac Hannibalov a Hasdrubalov, a mozno by nam uplne iny Hasdrubal s Hannibalom doniesli pismo, ake sa pouzivalo na juhu. Mali by sme stastie, ze hlavnym nepriatelom Kartaga boli Greci a Rimania a nie ine, severnejsie narody. Huni sa nevydali na zapad Ako to bolo? Povod Hunov je viac-menej neznamy. Nejeden pramen naznacuje prepojenie Hunov a kmenov, ktore susedili s Cinou. Kmene, zname ako Xiongnu, vytvorili risu okolo roku 200 p.n.l., co je taktiez priblizni cas velkeho rozsirenia a zjednotenia Cinskeho muru, ktorym sa Cinania branili proti najazdnikom zo severu. Xiongnu, alebo ich cast, sa nazyvali aj ako Hun, z coho vyplyva velmi pravdepodobna spojitost s kmenmi, ktore sa dostali az do Europy. V pripade, ze by existovala silna suvislost a skutocne by sa kmene Xiongnu (o ktorych vieme hlavne z cinskych zdrojov) presunuli postupne na zapad, potom by islo o skutocne obrovske imperium. O Hunoch vieme, ze sa postupne dostali do Europy, ale ich vpad bol relativne pomaly. Hunske jazdecke vojska totiz pred sebou tlacili mnozstvo inych narodov a donutili tak jednotlivym kmenom Gotov, Slovanov a hlavne roznych germanskych kmenov, aby pred nimi utekali az na uzemie Rimskej rise. Tato udalost je znama aj ako Velke stahovanie narodov. Huni sa okolo roku 360 dostali cez Volgu. To bolo v case, ked v Rime vrcholili vojny s rozlicnymi barbarskymi kmenmi a zaroven boli barbari clenmi rimskych legii. V nasledovnych desatrociach vyplienili tak vychodnu Rimsku risu, ako i Perzske imperium. Pred dobytim Ctesifonu, hlavneho mesta sassanidskej Perzie, boli Huni zatlaceni spat. Huni taktiez donutili Konstantinopol platit pravidelne poplatky a ked sa proti tomu Rimania postavili, Huni vyplienili ich mesta. V roku 451 prislo k jednej z najvacsich bitiek staroveku, kde sa proti sebe postavili Huni spolu s Ostrogotmi proti Rimanom spolu s vizigotmi. Vysledky tejto bitky su diskutabilne, pricom s najvacsou pravdepodobnostou Rimania zastavili vpad Hunov za cenu obrovskych strat. V kazdom pripade Rim onedlho padol, a to predovsetkym pre dlhodobe a predlzujuce sa oslabenie Rima a narast sily jednotlivych barbarskych kmenov. Zapadorimska risa zanikla v roku 476. V case, ked bolo rimske imperium uplne rozvratene a ani v armade, ani vo vladnych funkciach uz nebolo Rimania, ale barbari. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Porazit Hunov nie je nic jednoduche. Rimske legie nie su stavane na boj proti rychlym jazdcom s dlhymi jazdeckymi lukmi, ktori sa mozu rychlo objavit a rychlo tiez zmiznut. Je mozne, ze u Hunov prislo k boju o moc medzi Attilom a Bledom, pricom, ako je zname, vyhral Attila. Ak by Attila nevyhral, Huni by prisli o doleziteho vodcu, ktory dokazal inspirovat. Dalsia moznost je porazit Attilu za spolocneho postupu vsetkych Rimanov. Zapadna a vychodna cast spolupracovala podstatne menej, ako mala. Vysledkom je celkovo znizena sila, ktora moze len tazko spravne predpokladat a reagovat na nove hrozby. Spravodlivejsie spravanie sa Rimanov ku Gotom by tiez mohlo zmenit mnozstvo veci, kedze Rimania tieto kmene dlhodobo okradali a snazili sa vsemozne ich silu oslabit. Co by to zmenilo? Ak by sa Huni nevybrali na zapad, nedoslo by k masovemu stahovaniu narodov. To by zmenilo rozlozenie jednotlivych narodov na mape. Stahovanie narodov polozilo zapadorimsku risu dostalo rozne kmene z oblasti Cierneho mora do Europy a aj samotni Huni by mali uplne inu poziciu. V prvom rade by sa kmene Gotov, Alanov, Vandalov, Frankov a mnohych dalsich nepresuvali na zapad. Europa by tak bola ovela menej preplnena a komplikovana. To, ze by sa kmene Anglov a Saxov nepresuvali do dnesneho Anglicka, by hlboko ovplyvnilo vyvoj Anglicka a neskor Ameriky. Pravdepodobne by nevznikla ani Franska risa, co by ovplyvnilo silu krestanstva i islamu. Taktiez by Rimska risa pravdepodobne vydrzala dlhsie, mozno o cele storocia – a pravdepodobne by sa ani nedelila na vychodnu a zapadnu cast. Cele rozdelenie totiz uzko suvisi so stahovanim narodov. Velka zmena by bola tiez v celom Stredomori, pretoze Rim by mal viac casu na prekonanie tazkeho obdobia prechodu z otrokarskej na feudalnu spolocnost. Tento prechod je v historii Rima po prichode krestanstva dobre viditelny, ale nebol uplne ukonceny, co sposobovalo mnozstvo problemov a celkove zoslabnutie sily Rima. Rim ako feudalna mocnost by mohol fungovat bez vacsich problemov, a to predovsetkym preto, ze by mnozstvo z jeho rivalov nesiahalo po jeho hranice a neplienili by Rim takym sposobom, ako to urobili Ostrogoti a Vandali. Teoreticky by mohla prist renesancia do klasickej Rimskej rise. Mohamed sa nenarodil Ako to bolo? Mohamed je zakladatelom druheho a zanedlho prveho najrozsirenejsieho nabozenstva. Velka, dobre organizovana viera, vytvorila mnozstvo udalosti v kratkom case a ovplyvnila zivot ohromnemu mnozstvu ludi. O zivote v Arabii pre Mohamedom vieme, ze islo o menej dolezite casti sveta. Mensie civilizacie tu dokazali prezit storocia, pricom nebol zanedbatelny vplyv ani Perzie ci Egypta. Alexander si chcel podmanit Arabiu, ale ako vieme, nestihol to. Mohamed zorganizoval svojich vernych a vytvoril islam tak ako vieru, ako i politicko-vojensky system. Moslimovia tak v priebehu niekolkych rokov ziskali uzemie od dnesneho Spanielska a Maroka do Indie ci dnesneho Ruska. Netreba sa cudovat, kedze Islam prinasal s odpovedami na mnohe otazky a bol dobre pripraveny na masivne sirenie, a to tak mecom, ako i ideologiou. Islam je jednoducho navrhnuty tak, aby mal spolocne crty so zidovskym, krestanskym ci zaratustrovym ucenim, ale aby ich dalej posuval. V Korane sa tak ocitaju (hoci pod inymi menami) aj postavy z Biblie a dalsich knih, pricom sa sam Mohamed povazuje za posledneho proroka, zatial co predposlednym bol Jezis. Moslimovia sa zanedlho zacali od seba odlisovat a vznikli rozne verzie. Pozname tak predovsetkym Sunnitov a Sitov. Sunniti su vacsina moslimov, zatial co Siti su najviac rozsireni v dnesnom Irane. Medzi tymito skupinami vznika dlhodobe napatie. Priblizne v roku 2050 bude Islam najrozsirenejsim nabozenstvom na svete. Moze za to tak zvysujuci sa pocet moslimov (konverzie, vyssia porodnost), ako i minimalne prechody z Islamu na ine viery alebo na ateizmus. Zaujimave je tiez to, ze v dnesnom Rusku sa rozhodovali medzi Islamom a Krestanstvo. Povodne malo obyvatelstvo Kyjevskej Rusi prejst na Islam, ale prave zakaz konzumacie alkoholu rozhodol v prospech Krestanstva. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Islam je momentalne rozsireny v severnej Afrike, na strednom vychode ci v obrovskych krajinach, ako je Indonezia, Bangladez (kde zije viac ludi ako v Rusku) ci Pakistane. Hinduisticka India taktiez patri medzi krajiny, kde je najviac moslimov. Zmena by bola jednoducha, stacilo by, aby sa Mohamed nenarodil – alebo aby nemal organizacne schopnosti. Co by to zmenilo? Dnes by zidovska a krestanska viera mala podstatne vacsiu silu. Je vsak pravdepodobne, ze by ina viera, napriklad novsia verzia Zaratustrovho ucenia, ovladala cast dnesneho pokrytia Islamu. Znamenalo by to nielen ziadne kriziacke vypravy, ale napriklad aj lepsiu spolupracu medzi narodmi, kedze by mali rovnake alebo viac podobne nabozenstvo. Krajiny urodneho polmesiaca by vsak stale mohli mat svoj zlaty vek, v ktorom vznikli nove poznatky v matematike, astronomii a dalsich odvetviach. Bez Islamu by pravdepodobne ovela viac vydrzala Byzantska risa, ktora by mala po novom zastavit vpad Mongolov v neskorsom obdobi. Bez Mohameda by sa inak odohravali aj udalosti v celej krestanskej Europe, napriklad vo Franskej risi ci v dnesnom Spanielsku. Spanieli by tak mohli objavit Ameriku ovela skor – alebo by Amerika nebola dlhodobo objavena. Europania sa snazili dostat do Indie, co im znemoznovali moslimske krajiny. Teraz by ten problem odpadol. Arabi vyhrali bitku pri Tours, Islam v Europe Ako to bolo? Pocas osmeho storocia sa Islam rozsiroval z dnesneho Spanielska do dnesneho Francuzska. Bitka pri Tours (niekedy udavana ako bitka pri Poitiers) nebola jedinou bitkou v tejto vojne, ale povazuje sa za najdolezitejsiu. Dve uplne odlisne armady zviedli viacero bojov, pricom Frankovia pod vedenim Charlesa Martela dosiahli posobive vitazstva a zastavili tak Arabov, ako i sirenie noveho nabozenstva v Europe. Najdolezitejsia bitka sa odohrala presne sto rokov po smrti Mohameda. Moslimovia dobili cele dnesne Spanielsko a Portugalsko do roku 711 a nasledne zacali plienit Akvitansko, ktore bolo v tom case samostatne. Akvitanci by nemali sancu kompletne odrazit Arabov, ale ziskali velmi silneho spojenca, Fransku risu. Frankovia dokazali zastavit utoky Arabov za Pyreneje a pomohli tak aj krestanom na iberskom poloostrove, kde sa zacalo obdobie tzv. reconquisty, cize znovu ziskania uzemia pre krestanov. Zaujimavostou je, ze o bitke pri Tours sa ovela neskor vyjadril Adolf Hitler. Zastaval nazor, ze bitka mohla dopadnut uplne inak a islam by bol pre Velkonemecku risu zaujimavejsi ako krestanstvo. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Zmenit vysledok bojov je teoreticky velmi jednoduche. Casto sa stretavali podobne velke armady, ale postupne sa na strane Arabov dostali do popredia konflikty medzi generalmi, co ukoncilo plienenie dnesneho Francuzska. Kedy sa to nestalo a zaroven by mali Frankovia menej schopnych velitelov, pripadne by nedokazali dostatocne vcas reagovat na obliehanie ich miest, mohlo by to znamenat rozsirenie islamu a vyrazne oslabenie Franskej rise. Taktiez by mohla byt efektivna taktika postupnej islamizacie povodneho obyvatelstva pred rozhodnutim zautocit velkou silou. Sila Frankov bola navyse naviazana na ochranu Papezskeho statu, co ich zaviazalo vzdorovat islamu. Ak by neboli taketo dohody, Frankovia by mohli prejst na islam v urcitej miere dobrovolne. Co by to zmenilo? Nahradenie krestanstva islamom vo Franskej risi by malo obrovsky dopad na cely svet. Ak by to Fransku risu rovno nezlozilo na kolena. Vitazstva v bojoch by dokazali oslabit silu krestanskej Europy, pricom by Vatikan bol obkluceny z troch stran – a na poslednej strane by mal vychodne cirkvi. Je pravdepodobne, ze by vitazstva Arabov zmenili len malo, pretoze by nimi vytvorene utvary v Europe dlho nevydrzali. Pri ziskani polovice dnesneho Francuzska by sa dostali Arabi do konfliktu so zvyskom Franskej rise a taktiez so zvyskom Europy, pretoze by nimi zabrana poda mala vysoku cenu. Islam by sa tak pravdepodobne nesiril tak rychlo, ako by si to Arabi priali. Kazdopadne by mohla tato zmena ovplyvnit neskorsie nabozenske konflikty v Europe. Krizove vypravy, Tridsatrocna vojna a mnozstvo dalsich konfliktov bolo hlavne kvoli viere. V pripade, ze by sa islam zacal skutocne rychlo sirit, by vyznam krestanstva velmi upadal. Dodnes je obrovske mnozstvo krestanov v Amerike, kam ho doviedli krestanski objavitelia. Rovnakym sposobom sa vsak mohol dostat do noveho sveta i islam. V Europe by sa ironicky mohla zvysit vzdelanost, kedze moslimske narody zazivali od 8. do 14. storocia svoj zlaty vek, porovnatelny s neskorsim europskym osvietenectvom. Ovplyvnilo by to i nas, pretoze islamski misionari by prenikali na nase uzemie a u nas by sa stal uradnym jazykom arabcina. Zaujimavy vyvoj by bol i v Skandinavii, kde by sa islam rychlo rozsiril zo severneho Francuzska. Nam moze pripadat predstava modlitebnych kobercekov na vikingskych lodiach velmi zvlastne, ale tymto narodom by mohol islam v svojej podstate vyhovovat. Kriziacke vypravy na oslobodenie dnesneho Izraela by pravdepodobne nevznikli, kedze do tychto vyprav sa casto zapajali bojovnici, ktori v Europe nemali prilezitost na intenzivny boj. Nemali sme inkviziciu Ako to bolo? Rimskokatolicka cirkev mala po pade Rimskej rise zaujimavu situaciu. Aj ked padali rozlicne imperia, viera ostavala a dalej sa vyvijala. Hlavne, oficialne ucenie, nie je stale a obcasne do neho nieco prinieslo alebo odnieslo. Tak sa stalo, ze cirkev v 9. storoci oficialne zakazala mucenie ludi pri snahe o ziskanie priznania, no uz v 12. storoci sa formy mucenia stavali vyzadovane a teda i beznou praxou. Inkvizicia vo Francuzsku, Taliansku a hlavne na Pyrenejskom poloostrove dosiahla absurdnych rozmerov, co znamenalo smrt alebo rozne zohavenie pre cele skupiny ludi. Trestani boli predovsetkym ti, ktori sa postavili priamo proti viere, alebo prejavili nestandardne spravanie. Inkvizicia bola namierena proti kacirom, ale velmi ovplyvnovala tiez vedcov, ako su astronomovia, matematici ci lekari. Vedecke poznatky, ktore su vyzadovane pre pokrok spolocnosti, boli zakazane. Cely system sposoboval, ze sa Europa snazila konzervovat, ustalit na urcitom bode a potlacat zmeny. Je tak velmi pravdepodobne, ze bez inkvizicie by niektore postupy a vynalezy prisli skor. Inkvizicia totiz nepotrebovala dnesne pravne poriadky na zistenie viny alebo neviny, ale mala moznost donutit obvineneho, aby sa priznal. Niekedy bola tiez donutena cela rodina, aby hodila vinu na obvineneho. Nerespektovanie znamenalo spravidla smrt, dlhodobe mucenie a rozlicne problemy v spolocnosti. Obdobie inkvizicie sa niekedy nazyva ako doba temna. Tieto praktiky boli zrusene az nastupom osvietenectva a znizeni vplyvu rimskokatolickej cirkvi v prospech inych cirkvi a ateistov. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Oficialne tresty proti bludarom zacali uz v priebehu 4. storocia, predovsetkym z politickych dovodov. Cisar Konstantin chcel, aby krestanska viera drzala risu pohromade, nie aby ju rozdelovala. Stacilo by, keby sa za jeho vlady a vlady jeho nastupcov menej tlacilo na znizovanie rozdielov medzi jednotlivymi veriacimi. Taktiez by bolo potrebne vymenit niektorych papezov za menej fanatickych, ktori by z mucenia a konfiskovania majetku nemali osobny prospech. Co by to zmenilo? Europa zazila tazke casy pre vedu a vyvoj spolocnosti. Keby vsak nezomreli ludia, ktori mali co doniest a dalsi by mohli nadvazovat na ich poznatky, ludstvo by mohlo mat nove vynalezy skor. Rovnako by boli dnes samozrejme veci v praxi uz v davnejsich casoch. Veda potrebuje slobodu myslenia, zdielanie nazorov a pytanie sa otazok. Spochybnovanie. Presne to, co bolo v case inkvizicie trestne. Na zaklade toho by bolo mozne, ze by priemyselna a kazda dalsia revolucia prisla skor. V niektorych zdrojoch sa spomina dokonca urychlenie civilizacie o 300 rokov, teda ze by sme mali technologie z roku 2300 uz dnes. Bez inkvizicie by dostali zeny volebne pravo ci pravo na uplne vzdelanie ovela skor a pravdepodobne by sme sa o fasizme ci podobnych veciach ucili len ako o ucive z davnej historie. Gutenberg nevynasiel knihtlac v roku 1443 Ako to bolo? Johann Gutenberg vytvoril ako prvy v Europe knihtlac. Podobne mechanizmy fungovali v Cine ci v Korei omnoho skor, ale zmienky o mechanickej knihtlaci sa do Europy pravdepodobne nikdy nedostali. Vynalez Johanna Gutenberga bol vyuzity hlavne na tlac nabozenskych textov, pricom postupne vznikali knihy na mechanickej knihtlaci i na nasom uzemi. Knihtlac zjednodusuje, zrychluje a predovsetkym zlacnuje tvorbu knih. Naklady na vytlacenie desiatich knih su tak velmi porovnatelne s vyrobou jedinej knihy, co je obrovsky rozdiel oproti klasickej tvorbe knih opisovanim v klastoroch. Opisovanie si vyzaduje mnozstvo casu, kvalitny papier a hlavne cloveka, ktory je uzko specializovany na tuto cinnost a teda je jeho praca velmi draha. Zato tlaciar nepotrebuje specialne vzdelanie ani roky treningu. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Keby sa Johann Gutenberg nenarodil, alebo keby neprisiel s tymto napadom, historia by dopadla inak. Co by to zmenilo? Knihtlac by sa pravdepodobne dostala do Europy neskor z Azie, alebo by ju vynasiel niekto iny v neznamom case. V pripade, ze by s rovnakym vynalezom prisiel niekto o storocie neskor, znamenalo by to pomalsie napredovanie Europy. Knihtlac totiz silno suvisi s rozsirovanim vzdelania a teda aj zmenu spolocnosti z polnohospodarskej na vznik cechov a specializovanych odvetvi. Knihtlac taktiez meni nabozenstvo, co umoznilo zjednotit ci naopak rozstiepit krestansku vieru na nove verzie. Zvlast pomohlo vyuzitie knihtlace roznym protestantskym vieram. Knihtlac je tiez dolezita pre sirenie a zbieranie poznatkov, co je nutne pre vedecku a neskor priemyselnu revoluciu. Bez tohto vynalezu by Europa nielen pomalsie napredovala, ale mali by sme o historii aj omnoho menej presne spravy. Knihtlac navyse nielen pomohla protestantskym cirkvam, ale aj tym, ktori nechcu mat s vierou nic spolocne. Bez nej by bolo sirenie vedomosti v rukach klastorov, ktore mohli klasicke diela upravovat podla seba. Kolumbus neobjavil Ameriku pre Europanov Ako to bolo? Vyprava Kristova Kolumba sa zacala tesne pred tym, ako sa zjednotilo dnesne Spanielsko. Novy stat zahnal az za more moslimskych Maorov a chcel sa stat bohatym a silnym, podobne ako vtedajsie Anglicko ci Francuzsko. Napad objavit novu cestu do Indie, odkial sa daju zohnat nove tovary na predaj, hlavne koreniny, im padol vhod. V tom case si Spanieli a Portugalci konkurovali a postupne hladali cestu do Indie okolo Afriky. Taketo obchodne plavby su samozrejme velmi narocne a hospodarsky len malo vyhodne, zvlast pri pouziti jednoduchych lodi (karavely). Skratka do Indie vdaka nazorom novych astronomov, podla ktorych je Zem gulata a toci sa okolo Slnka, je mozne navigovat lode ovela presnejsie. Napriek tomu, ze sa Kristof Kolumbus opakovane vracal do Noveho sveta, nikdy si nenechal vysvetlit, ze objavil novy kontinent. Povazoval tuto oblast za cas Indie, v ktorej v skutocnosti nikdy nebol. Po tom, co sa dostal do Ameriky Kristof Kolumbus, nasledovali vypravy dalsich moreplavcov. Zmienit mozno napriklad Johna Cabota, ktory pre Anglicko objavil Severnu Ameriku. Coskoro sa cez Atlantik plavili okrem Spanielov a Portugalcov aj Francuzi, Anglicania, Nemci, Holandania (ktory zalozili dnesny New York), Svedi a dalsi. Europania ocelou, gulkami a hlavne europskymi chorobami, ktore prenasali, premenili kontinent. Spanieli dobyli rise Aztekov a Inkov a ziskane zlato, ktore sa dostalo do Europy, pouzilo na boje proti ostatnym, hlavne Anglicanom. Juzna a stredna Amerika sa zaplnila spanielskymi misionarmi a povodne obyvatelstvo bolo v podstate zotrocene. V severnej Amerike ziskalo 13 povodnych kolonii samostatnost a vznikli Spojene staty Americke, ktore sa neskor ocitli v obcianskej vojne. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Tri lode Kristofa Kolumba, a to Pinta, Nina a Santa Maria, mohli kedykolvek stroskotat, ci uz na ceste do Noveho sveta, alebo spat. Nikto v Europe by sa to nedozvedel. Taktiez by stacilo, ak by neskusena posadka narazila na velmi agresivnych indianov, ktori by ich pobili alebo nechali vyhladovat. Posadku mohli kedykolvek znicit choroby (vtedy napriklad nevedeli o suvislosti medzi vitaminom C a skorbutom) alebo mohli jednoducho prist o kapitana, ktory drzal pohromade celu expediciu. Kazdopadne ho mohli tiez povazovat po navrate za blazna. Co by to zmenilo? V prvom rade by sa viac darilo Aztekom a Inkom. Ich rise neupadali ale boli v rozkvete. Aztekovia by mohli dobit cele Mexiko a porazit vsetkych, alebo minimalne vacsinu svojich nepriatelov. Zmes ich barbarskej a vyspelejsej Mayskej kultury by dokazala napredovat a znemoznila by jednoduche dobitie. Hernan Cortez porazil Aztekov hlavne diplomaciou, ked proti nim naraz poslal vsetkych nepriatelov a zaroven vyuzil modernejsie, europske zbrane. Zaroven dokazal ziskat dalsich europskych bojovnikov za ukoristene zlato, takze postupne cele imperium Aztekov padlo. Ak by vsak prvy moreplavci objavili Ameriku o 200 rokov neskor, co je rozumny predpoklad, veci by vyzerali uplne inak. Europania by totiz Ameriku urcite objavili, ale mohlo by to trvat dlhsie obdobie. Teoreticky je vsak mozne, ze by sa o to iste pokusil niekto iny este v tom istom roku alebo desatroci. Inkovia boli, podobne ako Aztekovia, na vzostupe. Ich vojenska sila sa neustale zvysovala a Spanieli mali stastie, ze akurat bola risa po skonceni bratovrazednej obcianskej vojny. Neskorsi prichod Europanov by mohol byt neuspesny a Inkovia by mohli preberat niektore novinky od Spanielov a neboli by tak koristou, ale obchodnym partnerom. Minimalne do doby, co by sa v juznej Amerike neobjavili obrovske mnozstva spanielskych vojakov s najmodernejsou vyzbrojou. Bez Kolumba a teda s neskorsim objavenim Ameriky by bolo Spanielsko slabe, malo zaujimave a nevytvorilo by si tak rozsiahle kolonie. Zaroven by bolo v Europe viac vojen a vyhladzovania, kedze do Ameriky casto isli rozne skupiny, ktore boli znacne neoblubene. Predovsetkym rozne netypicke krestanske smery, ktore neboli dobre akceptovane ostatnymi. Za nabozenskou slobodou sa tak stahovali rozne protestantske skupiny z katolickych krajin, ako i katolici z Anglicka. Tito vsetci by museli zit v Europe, co by znamenalo viac konfliktov na sposob Tridsatrocnej vojny. Taktiez by boli velmi ovplyvnene dejiny 20. storocia, kde by Prva a Druha svetova vojna dopadla asi uplne inak, ak by boli Spojene Staty este len malym statnym utvarom s podstatne mensou populaciou ci mensim uzemim. Bez Kolumba by sa pravdepodobne ani Rusi nepokusali dostat do Ameriky a ovladnut Aljasku, pripadne by boli ich vypravy posunute. V severnej Amerike by mohli Irokezovia posilnit svoje postavenie a ovladnut cely zapad dnesnej Kanady a USA, co by mimoriadne stazilo plany Francuzov a Anglicanov. Nenarodil sa Isaac Newton Ako to bolo? Isaac Newton sa narodil v roku 1643. Venoval sa matematike, optike a dalsim vednym disciplinam a hoci vieme, ze v niektorych veciach nemal pravdu, jeho prinos bol obrovsky. O modernej vede sa zmienujeme od doby jeho zivota. Vymyslel a do presnych matematickych rovnic zapisal napriklad gravitaciu, zakony vesmirnych telies ci overoval poznatky z cias Aristotela. Vytvoril model stacionarneho, nehybneho vesmiru, ktory sa stal standardom na storocia. Jeho poznatky zacal menit a upravovat az dalsi velikan vedy, Albert Einstein. Newtonove pohybove zakony sa vyuzivaju dodnes, podobne ako poznatky o lome svetla ci gravitacii. Isaac riesil napriklad zaujimavy problem s pohybom planet po elipsach a na vyriesenie problemu vytvoril vlastnu matematiku. Nemal ani 26 rokov. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Ak by sa Isaac Newton nenarodil, alebo by nemal moznost rozvijat svoj talent, vyrazne by to ovplyvnilo vedu a spolocnost. Co by to zmenilo? Hlavnou zmenou by bolo neakceptovanie vedy ako samostatnej discipliny. Veda, vyzadujuca slobodu, pozorovanie, spochybnovanie a kladenie otazok, by bola ovela viac na okraji spolocnosti. Osvietenstvo by prislo o dolezity pilier a ovela menej by sme toho vedeli o vesmire, ako i o beznej fyzike. Utrpelo by vzdelavanie, ktore by nemohlo sirit novinky z mechaniky ci optiky. Ovela vacsim problemom by vsak bolo spomalenie prechodu na moderne myslenie. Myslienka, ze napriklad kombinaciou cervenej, modrej a vlastne vsetkych farieb moze dat dohromady bielu farbu by bola povazovana za uplnu hlupost. Vedeli by sme, ako sa veci pohybuju na zaklade pozorovani zo staroveku, ale nevedeli by sme, co vsetko pohyb dokaze. To by bolo velkou prekazkou v modernej doprave. Akykolvek fyzik narodeny po Newtonovi by musel objavovat to, co on vymyslel a nemohli by sa sustredit na tie veci, ktore by za normalnych okolnosti odhalili oni. Ironicky by to ovplyvnilo napriklad vsetkych, ktori by sa zaujimali o skumanie vesmirnych telies, elektriny ci mediciny. Bolsevici sa nedostali k moci Ako to bolo? Dnes sa ako vtip hovori, ze v Rusku dnes znamena zajtra. Carske Rusko bolo uplne ine na konci vlady Petra Velkeho ci Katariny Velkej nez na zaciatku 20. storocia. Zoslabnuta a vnutornymi bojmi zoslabena krajina vstupila do Prvej svetovej vojny, kde dosiahla vitazstva nad Nemeckom len na uplnom zaciatku vojny. Slaba vlada Mikulasa II. a jeho rodiny bola pod vplyvom Rasputina, ako i vzrastajucej sily odporcov monarchie tak zoslabena, ze Ruske imperium prestalo existovat. Nasledovali dve revolucie: februarova a neskorsia, oktobrova, ktora znamenala nastup Lenina k moci. Dovodov na zmenu bolo viac, okrem ineho potreba rozsiahlej pozemkovej reformy. Nastup Lenina a neskor Stalina znamenalo vznik Sovietskeho zvazu a rapidne zmeny v krajine, ktora sa zacala rychlym sposobom menit na dolezitu, ale ekonomicky slabu krajinu s mnozstvom problemov. Uz niekolko rokov po vzniku bola situacia tak kriticka, ze Stalin predal ohromnu cast urody z Ukrajiny, co sposobilo najvacsi hladomor a najvacsie umieranie mimo vojnu v ludskych dejinach. Sovietsky zvaz nasledne spolu s Nemeckom napadol Polsko, co vyvolalo 2. svetovu vojnu a dalsiu vlnu zabijania. Hovori sa, ze pocas 2. svetovej vojny zomrelo viac Rusov (a dalsich zo ZSSR) ako Nemcov. Nasledne sa zacala studena vojna a preteky v zbrojeni, ktore sposobili uplny pad ekonomiky a nutnost velkych zmien (perestrojka), co sposobilo pad ZSSR a celeho vychodneho bloku. ZSSR sa taktiez zapojilo do vojenskych aktivit, ako je okupacia Madarska, Ceskoslovenska, zasahy v Korei ci vo Vietname, Afganistane a dalsich krajinach, kde boli na opacnej strane barikady proti hlavnemu superovi – USA. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Lenin vela cestoval a na zaciatku 1. svetovej vojny zil v Svajciarsku. Odsudzoval zbabelnost a nadsenie pre vojnu u socialnych demokratov a zacal sa oznacovat za komunistu. Stacilo by, aby mu nemecke cisarstvo, ktore chcelo ukoncit vojnu na vychodnom fronte, nedovolilo navrat do Ruska. Udalosti by tak mohli vyzerat uplne inak a Bolsevici by prisli o hlavneho vodcu a najvacsieho revolucionara. Co by to zmenilo? Namiesto nastupu Bolsevikov a teda aj neskorsieho ZSSR by bolo v Rusku obdobie menej extremnych revolucii, ktore by postupne menili krajinu z monarchie na moderny stat. K moci by sa pravdepodobne nedostali extremni vodcovia, ako napriklad Stalin – ktory perfektne vyuzil situaciu v svoj prospech a zbavil sa vsetkych konkurentov. Rusko by tak bolo viac podobne na Europske staty, napriklad Polsko, nez na ohromny kolos fungujuci ako komunisticka diktatura. Pomale napradovanie a priblizovanie sa vyspelejsim krajinam by sposobovalo masivnu migraciu najsikovnejsich ludi z Ruska do Europy a Ameriky, zatial co by samotne Rusko starlo. Druha svetova vojna by tak mozno vyzerala uplne inak, pretoze Stalinom nariadeny tazky priemysel by neexistoval. Taktiez by nebol tak velky odpor proti Stalinovi, co by sposobovalo lahsie ovladnutie akejkolvek casti Ruska Hitlerom, no zaroven prirodzene mensiu spokojnost obyvatelov s nemeckymi vojskami. Je mozne, ze Rusko by sa postavilo priamo proti Hitlerovi uz od zaciatku, co by zmenilo pomery sil v Europe. Z nasho pohladu by nepritomnost Lenina a celkovo neuspech Bolsevikov znamenala iny vyvoj, a to tak v obidvoch svetovych vojnach, ako i v povojnovom usporiadani Europy. S aktivnou alebo naopak pasivnou ucastou Ruska by boli dejiny Rakusko-Uhorska, Balkanskych statov a dalsich krajin uplne ine. Ak by vzniklo Ceskoslovensko, malo by pristup k Marshallovmu planu a mohli by sme byt na podobnej urovni, ako je dnes Rakusko alebo Nemecko. Je mozne, ze by nevznikla ziadna Varsavska zmluva a teda by napriklad ani NATO nemalo tak velky vyznam. Nemecko vyhralo 2. svetovu vojnu Ako to bolo? Napriek tomu, co dnes niektori historici alebo naonacisti tvrdia, Nemecko nemalo realnu sancu vyhrat Druhu svetovu vojnu. Urobili niekolko chyb, narobili si privela nepriatelov a mali podstatne menej ludi a materialu, ako Spojenci. Sily Osi, teda Nemecka, Talianska a Japonska, mali plany na rychle dobytie velkych uzemi, tzv. Blitzkrieg. Tato taktika vsak nemoze fungovat v pripade, ze protivnik nepadne dostatocne rychlo. Predlzovanie zasobovania a obmedzene ludske zdroje sposobili, ze uz v rokoch 1942-1943 zacala ekonomika a celkova vojenska sila rapidne klesat, zatial co sila spojencov nadalej rastla. Nemecko bolo porazene a jeho uzemie bolo rozdelene na okupovane oblasti. Neskor bolo porazene tiez Japonsko a ich sen o velkom imperiu sa rozplynul. Pocas vojny boli vynajdene nove technologie, ale v obrovskom mnozstve zomierali tak vojaci, ako i civilisti. Nemecko bolo natolko oslabene, ze nemohlo ani pomyslat na dalsiu vojnu. Druha svetova vojna znamena aj koniec klasickeho fasizmu (Taliansko) a nacizmu (Nemecko). Ako by sa mohli zmenit dejiny? Hitler urobil mnozstvo chyb, a aj ked je jeho vitazstvo malo pravdepodobne, niekolko moznosti je mozne najst. Pravdepodobne najlepsim sposobom by bolo podstatne posilnenie Talianska, ktore bolo na vojnu velmi slabo pripravene. Nasledna bitka o Britaniu ci napadnutie Sovietskeho zvazu dopadli pre Hitlera katastrofalne. Lepsie, ako dalej utocit, by bolo uzavriet mier. Nemecko by sa tak dostalo k potrebnym surovinam formou obchodu so Sovietskym zvazom a tiez by ziskali dostatok noveho priestoru na zivot. Prave ten je pricinou mnohych vojen, v ktorych Nemecko bojovalo. Nemecka risa by tak mohla uplne zotrocit obyvatelstvo Francuzska a Polska a uzivat nove uzemie. Hitler navyse postupne hlupol, staval sa coraz viac paranoidnym a prestal verit svojim elitnym generalom, napriklad Gudarianovi. Svoju ulohu zohral aj fanatizmus a boj za etnicku cistotu, cim Nemci zabijali aj tych obcanov, ktorych mohli vyuzit v boji. Vaznou chybou je tiez dovlecenie USA do vojny, co vyrazne zmenilo pomer sil. Co by to zmenilo? Existuju rozne studie, ktore popisuju vyvoj celeho sveta po vitazstve Nemecka. Podla nich by Nemecka risa siahala od hranic Francuzska az po Ural, pricom vacsina Europy by bola jeho satelitmi. Mierova moznost, teda skoncenie vojny po dvoch rokoch, by znamenala podstatne posilnenie ekonomiky Nemecka a silnu germanizaciu slovanskych narodov. Slovania, ako menej dolezity narod z pohladu Nemcov, by museli sluzit. Nemecko by tak mohlo vytvorit akusi velmi zvratenu Europsku uniu, ktora by vsak bola nacisticka a technologicky vyspela. Bol by to koniec samostatneho Slovenska a taktiez by sa Nemcina vyrazne rozsirila. Po smrti Hitlera by mohol prist podobny sialenec, alebo, naopak, niekto umiernenejsi, kto by Nemecko viac priblizil demokracii. Europa by sa tak nerozdelovala na vychod a zapad, ale na sovietsky vplyv a teda komunizmus a na nemecky vplyv, kde by bol nacizmus. Tieto dva bloky by sa pravdepodobne rychlo dostali do konfliktu. ZSSR nenapadol Madarsko a Ceskoslovensko Ako to bolo? ZSSR v roku 1956 vykonalo cistky v Madarsku. Nebolo to prve potlacanie povstania a rozhodne nie posledne. Kazdopadne bola velka snaha Madarska o vystupenie z Varsavskej zmluvy a zbavenie sa nevyhodnych zmluv so Sovietskym zvazom. ZSSR sa rozhodlo pre razne, vojenske riesenie, vratane strelby do civilistov. Bezohladny utok na Madarsko bol nasledne ohlaseny za tajny a az do nastupu demokracie bolo zakazovane o nom hovorit. Medzi ludmi, ktori boli z vyvoja znepokojeni, boli aj pokrokovejsi politici v Ceskoslovensku. V rokoch 1967 a 1968 prisli nove myslienky, hlavne tzv. Socializmus s ludskou tvarou. Nove myslienky, ktore boli zamerane na vacsiu slobodu tlace, zhromazdovania a dalsich prav. Odpovedou bolo vyslanie vojsk zo ZSSR, ako i dalsich krajin, s vynimkou Rumunska. V Ceskoslovensku bola pridana nova vlna obmedzeni, bola nanutena jednotna kulturna linia bez slobody v pisani a vsetci umelci boli alebo uvazneni, alebo prinuteni pisat pre rezim. Politicke spicky boli donutene k poslusnosti alebo pozatvarane. Alexander Dubcek bol v domacom exile, po celu dobu sledovany KGB. Ceskoslovensko prinieslo myslienky, ktore sa zacali v ZSSR aplikovat az v roku 1985, po nastupe Gorbacova. Ako by sa mohli zmenit dejiny? ZSSR poslalo svoje jednotky, pretoze v tom videli vyznam a povazovali za potrebne, aby ziadna krajina nebola pred ZSSR v akejkolvek oblasti. Stacilo by, aby v Moskve vladli rozumnejsi ludia, ktori by viac verili v mudrost inych narodov. Co by to zmenilo? Ak by sa namiesto masivneho vojenskeho potlacania novych myslienok tieto myslienky aplikovali, vychodny blok by mohol fungovat dlhsie a bola by v nom nizsia nespokojnost. Umelci by mohli volne tvorit, rezim by nemusel mat tolko politickych vaznov a celkovo by bol zivot lahsi. Cely vychodny blok by tak bol blizsie zapadnemu bloku a nebola by potreba na silne strazenie hranic. Predovsetkym Berlinsky mur, oddelujuci vychodny a zapadny blok v Berline, by nebol potrebny. Bez vpadu by tiez bola mensia nevrazivost medzi vychodom a zapadom, co by mohlo ovplyvnit napriklad udalosti vo Vietname. Teoreticky je mozne, ze by vychodny blok padol omnoho skor, pretoze diktatura nutne nepotrebovala to iste, co potrebovala (a potrebuje) demokracia. Zhodou okolnosti by niektori vojaci zo ZSSR nevideli civilizaciu a nepovedali by o nich doma. Madarsko, Cesko a Slovensko su dnes krajiny, ktore su niekde medzi zapadom a vychodom. Na jednej strane zapadne myslenie, zameranie na vyspele krajiny Europy a zaujimave poznatky z vedy a kultury. Na druhej strane je vsade nejaka forma proruskeho myslenia, vo volbach maju silne miesto komunisticke, socialno-demokraticke a podobne strany a vsetky krajiny, ktore boli sucastou ZSSR, maju nizsiu uroven oproti podobnym krajinam na zapade. Najbohatsia krajina byvaleho vychodneho bloku je Slovinsko. Jedina krajina, ktora ma o trochu vyssiu uroven ako najchudobnejsia krajina zo zapadneho bloku, kde nemali komunizmus. Namiesto spartakiad, patrocnic ci napodobnovania zastaralych sposobov vyroby a slabeho zasobovania by sme mohli mat viac trhove planovanie, modernejsie mechanizmy a mohli by sme ovplyvnovat kulturu zapadnych krajin. Nemuseli by sme vstupovat do KSC pre to, aby sme mohli studovat – ale mohli by sme viac nadvazovat na to, na co prisli tak vychodni sudruhovia, ako i mudri ludia napriklad v Zapadnom Nemecku ci v USA. Najuspesnejsi by boli ti najviac sikovni, nie ti najviac lojalny systemu. Nevynasli sme binarny kod Ako to bolo? Dnes si len malokto uvedomuje, co vsetko znamena objavenie binarneho kodu. Vyuzivanie jednotiek a nul nema velky zmysel pre cloveka, ma vsak obrovsky vyznam pre pocitace, pre ktore je vyuzivanie znakov 0 a 1 podstatne lepsie ako klasicka, desiatkova sustava. Nula sa da povazovat za nie, zatial co jednotka sa da povazovat za ano. Do binarneho kodu sa tak dokaze dostat akakolvek informacia, od jednoduchych odpovedi na jednoduche otazky po video vo vysokom rozliseni. Bez digitalneho binarneho zapisu by sme nemohli pouzivat internet, nevedeli by sme tlacit, nefungovali by letiska a mnozstvo dalsich veci. Ako by sa mohli zmenit dejiny? Nebyt niekolkych genialnych matematikov, jednotka a nula by sa nepouzivala a digitalny vek by neprisiel tak rychlo. Vzhladom k tomu, ze vyvoj tejto technologie je nevyhnutny, by k rovnakym poznatkom prisiel iny tim expertov v porovnatelnom case. Zvlast pre pouzivanie morseovej abecedy, ktora ma mnoho spolocne s neskorsim digitalnym zapisom. Co by to zmenilo? Ak by cela podstata digitalneho zapisu prisla neskor, ludstvo by bolo spomalene, bolo by viac analogove. Mnohe technologie, vratane modernych automobilov, by neboli mozne. Ostali by sme tak na urovni technologie priblizne z roku 1950 az 1970, pricom by najvacsie rozdiely boli v komunikacii. Ovplyvnilo by to lety do vesmiru, skolstvo, hudbu a vlastne akukolvek oblast. Nemoznost sirit informacie digitalne by tiez znamenalo omnoho vacsie rozdiely medzi vyspelymi a menej vyspelymi oblastami na tejto planete a podstatne viac byrokracie. Zvysila by sa tiez potreba papiera, pretoze by nebolo mozne sirenie textu pomocou USB klucov ci internetu. To by viedlo tiez k problemom so zasobovanim tovaru, pretoze by sa nedali rychlo zistit nedostatky a prebytky. Anglictina by bola podstatne menej dolezita, ako je dnes – a velmi by vzrastol zaujem o televiznu reklamu a predaj cez telefon. Jednou vetou Justinian nedobyl zapad Bez tazenia z Byzancie by sa Europa viac oddialila od rimskeho sposobu zivota a dnes by boli jazyky a zvyky ovela viac odlisne od latinciny a medzi vychodom a zapadom by bol este vacsi rozdiel. Cierna smrt sa masovo nesirila v 14. storoci Cierna smrt zahubila stvrtinu az polovicu populacie Europy, bez nej by bola dnes podstatne vyssia populacia a kontinent by bol ovela viac preludneny a urbanizovany, vdaka comu by sme sa k novym poznatkom dostali skor a mohli by sme mat ponorky uz v 19. ci dokonca 18. storoci. Prva svetova vojna nezacala atentatom Zacala by vsak pre nieco ine a vela by sa nezmenilo, kedze hned niekolko krajin bolo dobre pripravenych na vojnu a cakali len na zamienku. Nekonala sa kriza v roku 1929 Mnohe krajiny by tak neboli donutene k razantnym krokom, veducim k najroznejsim diktaturam, navyse by napriklad Nemecko nemalo brutalnu inflaciu a na zaklade toho i neprekonatelnu nespokojnost, veducu k priprave na novu vojnu. Americania neprisli prvi s atomovou bombou Vlastnictvo atomovej bomby vyrazne urychlilo boj USA s Japonskom, pricom bez atomovej bomby by boli potrebne vysadky pechoty a aktivne vyuzivanie namornictva priamo v Japonsku, co by znamenalo viac zivotov a tak i viac utrpenia napriklad v Japoncami okupovanej Cine. ZSSR nezaniklo Kazdym rokom a kazdym mesiacom by vsak tento utvar slabol a coraz viac zlocinov by bolo zvyraznene, co by znamenalo vyssiu nespokojnost a viac nasilia pri definitivnom pade ZSSR, pricom by sa znovu zvysil rozdiel medzi vychodnymi a zapadnymi krajinami. Nevznikla mena Euro Bez Eura by sa toho vela nezmenilo, ale Europa by zacala vyrazne slabnut pre povinne cla a dalsie veci, ktore nie su v USA ci v Cine, co by sposobovalo, ze by tovar z Europy bol prilis predrazeny a hlavne pevninske krajiny bez velkych pristavov by boli odsudene k menej vyhodnemu obchodu.