Bez, vyznamna! Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2014) 010001 O knihe a obsah Hry so slovickami su ako hry s laskou ci samotou. Niekedy nikto nevyhra, neudeluju sa ziadne medaily a diplomy. So slovami sa da opisat ci priamo vykreslit naozaj vela a uz nazov tejto knihy hovori o knihe samotnej. Bezvyznamna, alebo Bez, vyznamna? O vyzname dospievania na akejkolvek urovni, ako i o samotnej existencii je najnovsia kniha Marie Novakovej. Vyznam mozno ziskat, alebo sa s nim narodit. Len malokto sa k nemu dostane cakanim. Nikto nie je bez chyby a casto prave ti, co maju chyb najviac, sa najlahsie pamataju. A nielen v zlom. Preskumajte svet kratkych, rymovanych pribehov, v ktorych bojuje laska s nenavistou, dobra spolocnost so samotou a realny svet s tym, ktory je v kazdom cloveku tak trochu iny. Obsah Bez, vyznamna! 1 O knihe a obsah 2 Namiesto uvodu 3 Bez, vyznamna 4 Pavuk bez pavuciny 5 Aj ja mam svoj svet 6 Len ty a ja na lavicke 7 Hlupe cakanie 8 Ak ju pre tvoj svet nezrusis 9 Nekonecne hladanie 10 Flaky na vankusi 11 Na druhom brehu radosti 12 S inym 13 Horiace zaclony 14 Bolo jedno smutne srdce 15 Basne na stenach 16 Mozno je len mozno 17 Namiesto uvodu Ak ta boli pri srdci, znamena to ze ho mas, napriek tomu ze smuti, dalej lasku rozdavas. Bez, vyznamna Nova piesen hra v mojom prehravaci, o radosti ktora je v kazdom z nas, ide len potichu ale aj tak mi to staci, vsetko je nadherne a netreba vratit cas. Striedaju sa v nej spevacky krasne, prva je z detskeho domova, druha pise texty trochu otazne, uz tretikrat je z nej vdova. Spievaju o rozkvitnutych lukach, po ktorych v piesni nikto nesliape, skutocnost je prechod zihlavou v mukach, bolave nohy celkom zodrate. Refren je o tom, ako si oci otvorit, aj ked niekedy vidia viac beznadeje, od smutku a problemov sa odpojit, prebudit v sebe co nas dopredu zenie. Na dalsi den ju pustim znova, aj ked je vraj bezvyznamna, na rano, ked skoncila nocna mora, zacina piesen „Bez, vyznamna!“ Pavuk bez pavuciny Pavuk bez pavuciny, smutne caka na muchu, znicili ho inych ciny, teraz mu skvrka v bruchu. Matka bez svojich deti, kraca po detskom obchode, ucel prostriedky vraj svati, bez nich sniva o pohode. Nad horami uvazuje, orol narodeny bez kridel, aspon v jazere sa otuzuje, no kto to kedy videl? O chlebe si hladny mysli svoje, aj jemu niekto krajec odkroji, dostat sa k nemu budu boje, ak este mesiac v rade postoji. Laske nema co chybat, ale chyba niekedy kazdemu, k ruke druhu ruku treba pridat, podat ju svojmu bliznemu. Aj ja mam svoj svet Aj ja mam svoj svet, kde ma tlacia kamene, chcel som vsetko hned, poznate ma po mene. Aj ja mam svoj svet, kde su steny skrutene, labyrint za mnou i pred, na Krete postavene. Aj ja mam svoj svet, kde je bozi zasah odplata, neviem tkat slova do viet, Francuzsko s mecom dievcata. Aj ja mam svoj svet, kde su ludia slobodni, bez ludskej tvare je zit hriech, prisli tanky namiesto pochodni. Aj ja mam svoj svet, davam ho do kazdej basne, silny ako skala ci ako kvet, srdcom co je plne alebo prazdne. Len ty a ja na lavicke Len ty a ja na lavicke, asi sme na nu pritazki, velky chlapec a to malicke, ale privelke na hracky. Nikto nepozera na hodinky, cas dnes nie je dolezity, krasne je vsetko bez vynimky, zivot zrazu nie je zlozity. Potom prisla tragedia, autobus do jeho dediny, vytratila sa harmonia, z dvoch ostal jediny. Pozeram sa na jeho ruku, ktora mi mava odmerane, prerusovala vecnost hluchu, nikto nevie co sa stane. Prerusila nas zakruta, dalsia a este jedna, blizi sa realita kruta, v kute po laske smadna. Hlupe cakanie Opreta o zeleznicu, ocakava svetlo a hluk. pride az k jej licu, smrt a nie opuch. Posledna hranica, dalej sa neda kracat, bez vody hadica, silou sa zacne stacat. Nedrzi ju lepidlo, ale vacsia sila, posadila ju nakrivo, beznadej spanila. Tisicky dovodov, nema ich spisane, facky od rodicov, aj smutne priznanie. Hanbi sa pred sebou, boj s vlakom ako vlani, nahradila mudrost nehou, sedi na nespravnej kolaji. Ak ju pre tvoj svet nezrusis Odisiel do seroprazdna, dokonalost isla s nim, za lasku len cesta prazdna, za grilovackou len dym. Zdvihol kotvy ako sa cakalo, ked kotvil pri tebe vecnosti, stastie ho len na chvilu ovialo, chvilu za stravenie mladosti. Ani sama nevies ci places, mas vzdy vsetko na haku, do reci aj svojim snom skaces, samotu polievas v baraku. Pritom netreba tak vela, ani otvarat srdce nemusis, kazdy den moze byt nedela, ak ju pre tvoj svet nezrusis. Predsudky su na vyvracanie, slzy na vycistenie duse cloveka, kazdy moze lubit a nie? Loz alebo pravda odveka. Nekonecne hladanie Marne hladas odpustenie, ako mesto na mape, namiesto zivota snenie, o tom kto ta nechape. Mozes ho vsetko naucit, dat mu manual na seba, informaciami ho mucit, ak chapat niekoho netreba. Nenalejes rozum lievikom, to by bolo prilis lahke, nepomozes ani so slovnikom, stratenemu na krizovatke. Mozes mu dat navigaciu, ktoru nezapne ani raz, narazis na situaciu, sama pomyslis na povraz. Raz ta najde na cintorine, ked bude hladat celkom inu, opojeny pravdou vo vine, za vsetko ti da vinu. Flaky na vankusi V teple ma trapia zimomriavky, neviem pravdu co sa smie, namiesto lasky hlupe stavky, kto kedy komu povie nie. Ukryta som pod perinou, aj ked horim tuzbou zit, bez zivota svojou vinou, pod vankusom tichy vzlyk. Placem nad tym velkym stastim, co som poznala iba malu chvilu, ked som bola s chlapcom krasnym, on nosil kvety pre svoju milu. Ale vsetko dobre konci, inak ako sa zacina, svet sa zas dokola toci, ked pribudne dalsia modrina. Nemam slavnu modru krv, iba podliatiny snad i na dusi, podpis so srdieckom bol prv, teraz uz len tmave flaky na vankusi. Na druhom brehu radosti Stale hladas utrpenie, na druhom brehu radosti, ani anjel si nespomenie, ze si dobrak od kosti. Raz ho najdes priviazane, v ruke budes mat mec, ako Damokles v svojej slave, konaj alebo odid prec. Nema meno tato tarcha, ale vazi privela, za dobrotu silno karha, v nudzi najdes priatela. S nim najdete utrpenie, do trezoru ho zavriete, ukoncite hrozne snenie, len tak za nim mavnete. Priatel nepride celkom sam, musis pohnut svojim srdcom, otvorit ho svetu dokoran, najst stabilitu v svete trasucom. S inym Hovoris o laske, aj ked ju nepoznas, zivot v peknej maske, ktoru s laskou odovzdas. Precitas cele knihy, navstevujes stranky, dokonala bez ryhy, bez chuti muchotravky. Nikdy si ma nemiloval, nepocula som „mam ta rad“, za poucky si sa schoval, nechcem tuto hru hrat. Chyt ma raz za ruku, bez zjavnej priciny, nehladaj poruchu, vo mne ked chcem ciny. Aj tak to nespravis, ja ostanem sama, raz ma celkom stratis, budem sa s inym tesit z rana. Horiace zaclony Za horiacimi zaclonami, ostavam stale studena, setrim dychom a slovami, v malom klbku schulena. Hlava medzi kolenami, nevidi ten tmavy svet, rozsvieteny plamenmi, ktore sa volaju hriech. Vsimla si ma len Samota, podala mi svoje dlane, zatrasiem ako bez zivota, zvedava som co sa stane. Nic sa ale neudialo, stale som tu sama, den ktory nemava rano, vecer povie „To sa stava“. Zapalky drzi trasuca sa ruka, dobre viem co to znamena, srdce ani rozum ma neposlucha, som sama zo seba zmatena. Bolo jedno smutne srdce Bolo jedno smutne srdce, v dievcenskom tele zamknute, nalavo i napravo pluca, tiche a pre prosby hluche. Chcelo objavit krasy sveta, nestat pred ziadnymi mrezami, ako to spravit, to sa neda, nevedelo narabat so slovami. Uvaznene len s idealmi, ktore poznali krute reality, v dievcati medzi zenami, ziadni princovia a poniky. S pocitom stratenej lodky, ktora je medzi burkami, derava a skazene dosky, ktore ju podporovat prestali. Srdce klesnut nemoze, nikdy nebolo na povrchu, zlietnut mu nikto nepomoze, nepovie „je to v suchu“. Basne na stenach Kreslila basne na steny, konkurovala grafity, neziadala ziadne zmeny, len nechcela sediet na... V basnickach vela otazok, medzi riadkami odpovede, vzdialene morom prekazok, zamysliet sa je povolene. Raz niekto doniesol farbu, zmenil steny na ruzove, zakryl tak klamstva i pravdu, myslienky malo tuctove. Znovu pisala na steny, a znovu prislo malovanie, nemaju byt ziadne zmeny, nebolo po nich ani zdanie. Dievca odislo daleko, ruzova sa stala sivou, ked sa vratila po vekoch, videla mladeho basnika s milou. Mozno je len mozno Neprides o dom, ked ho nemas, zostane vsak ston, na kolenach. Budes plakat mesiac, stale o tom istom, chtiac alebo nechtiac, na papieri cistom. Raz prides i o srdce, pre burku v mozgu, signaly matuce, nepoznaju odozvu. Mozno najdes na ceste, ktora pojde cez lavu, zahodis ju za plece, tam najdes lasku pravu. Ale mozno je len mozno, jednym moznom ostane, postav sa zivotu rovno, bozk ci facka ti pristane?