DOVOLENKA V PEKLE Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Ladislav Mrena Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Druhe (2023) Ladislav Mrena O knihe Kracat zivotom a mysliet si, ze nic vas nemoze prekvapit a zastrasit je hlupost maximalneho kalibru. Pretoze raz pride moment, ked si pomyslite nieco o bohu. Kde teraz ten moj boh je, preco tu nie je, preco mi nikto nevie pomoct. Preco som na vsetko sam a preco sa moj zivot ruti do pekla. Ak si myslite nieco podobne, tato poviedka je prave pre vas. Ak nie, tak ju necitajte, lebo jej popis by vas najskor urazil. Dovolenka v pekle je tiez kniha o vzoroch a idoloch, ci o roznych ludoch v blaznivych situaciach. Viete, kedy na koho narazite? A koho by ste mohli stretnut napriklad v pekle? „Obrat tvar k slnku a vsetky tiene padnu za teba.“ E. Hemingway Dovolenka v pekle Sedel som v kaluzi vlastnej krvi. Oprety o stenu a s bezvladnym telom. „Kurva! To je urcite moja krv!“ Bola prva myslienka, ktora ma napadla. Hned po nej nasledovala bolest aku som este nikdy v zivote nezazil. Cela moja hlava dunela od strasnej a neznesitelnej bolesti. Ako by som mal hlavu zavretu v gigantickych kliestoch, ktore sa kazdou sekundou privieraju. Alebo skor ako by som mal popraskanu kazducku cast lebecnej kosti a pokope mi ju drzi len maso a koza. Mozno by som svoje muky vedel v inej situacii omnoho lepsie opisat, no v tej chvili ma mysel neposluchala. Ruky mi volne viseli vedla tela bez stipky zivota. Nedokazal som s nimi nijako pohnut, aj ked som sa cez vlnu bolesti predral, ktore mi vrtali do lebky dalsie klince bolesti. Vobec som si necitil telo. Videl som, ze sedim, ale to bolo asi tak vsetko. „Urcite umieram!“, ma vzapati napadlo. Toto je najskor prva etapa po mojej ceste do pekla. Kto vie ci aj ostatne su takto krute alebo este horsie. Ked horsie, radsej chcem zomriet teraz. Nevedel som si predstavit nic horsie ako tu bolest v tej chvili. Teoreticky som bol mrtvy. Alebo som si to aspon myslel. Sanca na zachranu bola nulova. To mi bolo jasne hned od zaciatku. Otazkou zostavalo, ako dlho sa tu budem trapit a mucit, kym konecne pride koniec. Nech si ma ten pojebany rohaty satan vezme k sebe hned teraz, pretoze ja to uz viac neznesiem. „Pocujes ma, ty kozi kokot?! Chcem skapat! Pod si po mna!“ Kaluz krvi, v ktorej som sedel, sa pomaly zvacsovala. Hned mi bolo jasne, ze mam v hlave najskor dieru velku ako krater na Mesiaci. Do riti, keby som aspon rukami vedel hybat. Hned by som sa bez myslienok zabil, aby som sa uz takto netrapil. Aj tak som uz len smradlava mrtvola. Supy uz urcite kruzia nado mnou. Ani na tie pica vtaky sa nedokazem pozriet. Ved neviem hybat ani krkom. Kurva, ale mysliet viem. Naco mi to je? Na kokot konsky. Takto sa mozem trapit aj hodiny, kym vydychnem. Ty vyjebana kaluz, keby si sa aspon chcela rychlejsie zvacsovat. To by som mal sancu vykrvacat do niekolkych minut. A kde to vlastne som? Zacal som premyslat ako mi to bolest dovolovala, cize len velmi mierne a pomaly. Vobec som si nic nepamatal, to bolo strasne zaujimave. Netusil som ako som sa dostal do tychto sraciek. A sracky to boli veru poriadne. Bol som v nich az po krk. No nejako som mal taky pocit, ze som si za to mohol sam. Ze som zase nieco poriadne skurvil. Nabural som autom? Prezil som vybuch cisterny? Ci rovno celeho sveta? Pretoze presne tak som sa citil. Ako posledny mohykan s dierou v hlave. Urcite cez nu previdiet. Som si isty, ze keby zasvietilo slnko, tak by moj tien vyzeral ako sito. S obrovskou dierou v hlave. Moznoze aj mozog mam uz niekde na podlahe. Mozno si na tom skurvencovi aj sedim. Mozne bolo v tej chvili vsetko. Ale nejaka cast mozgu porusena musi byt. Pretoze inak si potom neviem vysvetlit, ze si necitim cele telo. Az na hlavu, ktora tak priserne boli. Zahladel som sa na svoje topanky. Ci skor len na jednu. Ta druha totiz chybala. Spolu aj s nohou. Bola fuc ako prva vyplata. Od clenku som nemal pravu nohu. „Kurva ti toho, ze ti nestaci moja hlava. To mi este aj nohu musis vziat? Vrat mi ju, ty svina hnusna a ja ta nou nakopem do tvojho tlsteho pomarancoveho zadku. Ukaz sa, ty cigan!“ Neviem, preco som krical na niekoho neznameho, ale musel som. Musel som vinit niekoho za moje utrpenie. Seba som nechcel. Nato som este mal cas. Z miesta, kde pred tym bola moja noha, sa valila krv. Nejaka koza a kusky masa tam len tak viseli. Ako turisti, co splhaju na vysoke kopce, aby mali krajsi vyhlad na morske pobrezie. „Vy curaci! Aj tak sa nikam vyssie nedostanete. Jedine tak nizsie. Naspat do hotela. Tam si mozete vyjst na balkon s pivom v ruke a cipsami v hube. Vy darmozraci!“ Uz som bluznil. To bolo od bolesti. Vedel som to. Niekde som to cital, ze to sa stava pri privelkej bolesti, ktoru telo neznesie. Len si kurva nespomeniem, ze kde. Moja derava mysel je nanic ako stara pneumatika. Sice to bola aj pred tym. Este ked sa mi nedalo prehodit tenisovou loptickou cez hlavu. To by ste si zahrali, co? Vy chuligani smradlavi. Ja sa tu trapim vo vlastnej krvi a vy pomyslate na hru dvaja na dvoch. No dobre. Ako chcete. Ale ja budem rozhodca. A budte si isty, ze oci mam este dobre. Ved som dokazal zaostrit na to hovno, co zostalo po mojej nohe. Do pice, a ja som ju mal tak rad. Preco som si ju len nevazil? Mal som sa k nej spravat lepsie. Potom by snad neodisla len tak bez rozlucky. Dokonca som planoval v lete aj behavat. Teraz mozem tak jedine postavat pri strome a tvarit sa, ze curam. Ja idiot! Este aj deti ma takto vysmeju, co prebehnu okolo za loptou. Nech sa pojebu aj so svojimi ruskymi rodicmi s priblblym ksichtom. Ja na voziku behat nebudem. S jednou nohou a dierou v hlave, cez ktoru mi bude presvitat slnko. Nato by ich bolo. Radsej tu hned skapem ako zazit nieco take. Radsej sa dohryziem k smrti. Kurva! Ani hryzt neviem. Ja to mozem ojebat! Tento svet nie je pre mna. V tomto svete nechcem zit, ked sa ani dohryzt nemozem kedy chcem. „Satan! Kurva, zdvihni ten cerveny zadok a pod si uz po mna.“ Snazil som sa kricat, no v skutocnosti som nevydal ani hlasok. Vsetko sa odohravalo len v mojej mysli. Mozno preto ma nepocul ten Mongol. Urcite bol zacitany do rannych novin, ktore mu poslicek hodil popod pekelne dvere. Poobzeral som sa po mieste, kde som sedel. Ale v skutocnosti som toho vela nevidel. Moj pohlad bol zahmleny nejakou hlupostou, cez ktoru som nevidel ostro. Bolo to ako pozerat sa cez zarosene okno. Nemate sancu zazriet toho chlapika v cervenej siltovke, ktory vam prave kradne auto spred domu. Policia sa na vas vyserie tiez, ked zahlasite, ze ste ho ani nevideli. Mozete si kupovat druhe. Takze tak, nijako, som videl. To som sa ani obzerat nemusel. Len co som si este aj oci unavil namahou a zacali ma stipat tie kurvy. Co tu niekto na poziadanie rozsypa sol do oci? Spytoval som sa seba sameho. Lebo ak ano, tak si prosim trojitu davku a lyzicku k tomu. A nepytajte sa preco. Tak som sa zapocuval. Neviem, ci to bolo krvou co mi vytekala z usi, alebo po nejakej ohlusujucej rane, ktora ma sem dostala, no bol som totalne hluchy. Nie ako vtedy, ked sa ponorite hlboko pod vodu s prstami v usiach a nic nepocujete. To by bola lahoda, keby to bolo ono. Ale toto bola uplna hluchota. Keby som teraz sedel na odpalenej rakete smerujucej na Mars, ktora by mi este aj horela pod zadkom, nevedel by som to keby mi to niekto nepremietol v spatnom zazname o nieco neskor. To ticho bolo naozaj tiche. Dokonca som mal strach, ze moj hlas nie je mojim hlasom. Ze mozno su to bludy. Ze si len diera v mojom mozgu namysla, ze tak nejako znie. Ci skor znel pred nehodou. „Kurva, to som uz aka troska!“ Zdochnut tu neviem. Aspon nie tak rychlo, ako by som chcel. Bolest je taka obrovska, ze otupila vsetky moje zmysly. Poriadne nevidim, nepocujem vobec nic. Len tu tak sedim a pomaly krvacam, snad asi odvsadial. A ten zmrd autobus do pekla nechodi a nechodi. Neznasam cakania. A toto je najhorsie. Tuna na neonovej tabuli svieti napis: „Linka 666. Prichod 03:00.“ Netusim, kolko je hodin a kurva ani ma to nezaujima, ale som si isty, ze autobus meska. Ten hajzel sa urcite niekde vykotil. Teraz vodic najskor vymiena prepichnutu pneumatiku s cigarou v zuboch a skeri sa na vyplasenych cestujucich, ktorych uz po ceste nabral. Sami starci a starenky. No mozno jedno ufnukane ciganske decko, ktore kradlo u susedov a zastrelili ho. Mozno keby ho ten cumak nezobral, uz by tu bol. Mohol som tam uz sediet ja, vo vykurenom priestore a objednavat si dalsiu salku kavy od prsatej servirky bez tvare. „Naco ti je tvar, dievca, ked mas take velke kozy!“ Urcite by som povedal. „A ked ju donesies cicka, sadnes si tuna na moje kolena a pomasirujeme ich trochu.“ Pri tej predstave som sa musel usmiat. Aj ked len v mysli. No autobus nechodil a mne cakanie uz poriadne liezlo na nervy. Neonovy napis stale blikal ako spravna reklama na americke cigarety s dlhym pozitkom a kratkym zivotom. Ten ma znervoznoval este viac. „To mi robis naschval, ty kurva, co?“ Vyzivas sa v tom. Avsak jasne, ved si satan. Co ine by si mohol robit? Mozno masturbovat. Ale o tom pochybujem, ze cez to obrovske pivne brucho si dovidis na cervicka svojho. Najskor asi aj pri moceni zaujmes smiesnu polohu, aby si si vobec ulavil a neocural pri tom svoje teplosske sandalky. Pravdepodobne si to aj tak musis robit stale sam. Ktora pekelna zenska, ci mrtva ci ziva, by chcela chlapa so sandalkami. Este aj zasratymi. Urcite sa ti na ne nalepi kazde hovno, co stretnes na ulici. Ved sa necudujem ani ked ti ludia seru, kade idu. Kto by sa ti v pekle staral o hovna a sracky. Vyssi trest uz asi dostat aj tak nemozu, ked uz su v pekle. Vtom neonovy napis zhasol. „Ha!“ Teraz si sa ukazal v pravom svetle, ty buzerant. Co ta svrbi rit? Tak ja ti ju urcite skriabat nebudem. Bol som si isty, ze ma pocul. Bud sa urazil, chudacik jeden, a radsej odvolal pekelny autobus, aby som ho v pekle nezahanbil medzi svojimi. To by si uz nemohol v klude vytriet rit na verejnosti bez posmeskov. Alebo sa nasral. A ked sa nasral, tak mi to bude chciet vratit, aby ukazal, aky je on silacisko. Ze on ako maly nepapal krupicovu kasicku ako ostatni. Jemu mamicka varila vzdy klince! A nie hocijake. Ale stovky. Uz teraz mam strach. Normalne som si nasral do gati. Alebo pockaj sekundu. Aaaaa nie. Je to krv. „No, ukaz sa, ty frajer s brmbolcom!“ Zmeriame si sily v bedmintone. Kto vyrazi kosik vyssie, ten vyhrava. Ale nie, ze budes pouzivat svoje spinave triky. Ja ti nenaletim nato, ze ten okridleny padly anjel prelietal prave v tej chvili nad ihriskom uplnou nahodou. Take veci si mozes strcit za slameny klobuk, ty balerina jedna. Ale neukazal sa. Vobec ma to neprekvapilo. Pravdupovediac ani som nedufal, ze sa naozaj objavi. Skor to bola len moja fantazia. Ta teraz pracovala ako prave svajciarske hodinky napojene na baterky Duracell. Vsetko to bolo podnietene bolestou, ktoru som pocitoval. Nekonecnou a nekonciacou agoniou bolesti. Aha! Celkom pekne som to vystihol. Ze by sa mi diera v hlave zapchala nejakym stuplom od vina? To asi nie. Ale take kvalitne bourdeau alebo aj obycajne klastorne by som neodmietol. Jaj, ako by som sa len ozral, keby som dostal prilezitost. Nikto by ma nedostal z krcmy, kym by som svojimi zvratkami nevymaloval vsetky steny. A nevynimajuc zachod. Ten duplom. Este aj barmanovi by som ustedril co-to za ucho. Nech sa za tym barom uz tak neskeri, ked mu denne nechavam velke sprepitne. Mal by mi nohy bozkavat, ked prekrocim prah s mojim sibalskym usmevom. Vdaka mne ma co zrat ten chudak. Vdaka mne moze denne po nociach pichat tu kurvu Ester, co ho cakava, ked zatvara. Myslel si si Johnny, ze o tom neviem? Ha! Vie o tom polka skurveneho mesta, ty idiot s bokombradami. Uz si ich konecne ohol a bud chlap s gulami. I ked pochybujem, ze ty vobec nejake mas. Aj by som ti tam siahol a overil si to rucne ako v dobe rytierov, ale mam strach, ze by si si to zle vysvetlil. Este by si si nahodou pomyslel, ze stojime na rovnakej strane pobrezia. Ja ti vymetat ritny ventil nebudem. Ty kakac smradlavy. Prac sa mi z oci! Bluznenie naberalo grady. Stalo sa mojim druhym JA. Mojou polovickou v tazkej zivotnej chvili. Ktovie, ako by vyzeral, keby bol clovekom. Ci by sa mi podobal ako dvojca? Alebo by bol uplne iny. Seredny zivocich od blata a zeliny co stale vravi: Glau, glau...!“ Asi by mu nikto nerozumel. Asi len ja. Ved nakoniec, bol by moj. Musel som sa naucit tu jeho bazinovu rec. Aaaa. Kaslem na to. Mozem ho zvysoka ocurat. Od hora az dolu. Nech radsej zostane tam, kde je teraz. Nechcem vidiet ako urazene sa tvari, ked ho posielam do pice! No sralo ma, ze som v tychto srackach sam. Preco tu nemohol byt tiez nejaky kokot s podobnym osudom? Tiez cely od krvi s odjebanou nohou a naskriepenou myslou. No dobre, som zlomyselny. Tak nohy by mohol mat obe. Ale ta krv tam byt musi. Nerobim kompromisy. Lebo inak by to bolo maximalne nefer. Mohol by tu pobehovat a smiat sa mi, aky kokot som. To by asi bolelo. To v ziadnom pripade. Inak sa nedohodneme a tu zmluvu vam nepodpisem, aj keby ste ma vysadili na cirkularku. Ale zas, ked nad tym tak uvazujem, ako by som sa s nim rozpraval, ked moje notoricke schopnosti su v pici ako jarny sneh? No asi nijako. Do smradlavej psej rite! Tak naco by mi bol? Sedeli by sme oproti sebe a hladeli na seba ako dvaja buzeranti na priteplenej luke? Dakujem, neprosim. Radsej si uzijem tieto sracky sam. A aj tak tu nie je miesto pre dvoch na tomto tobogane. Len by sme sa brzdili. Takze som ten napad hodil hned za hlavu aj s inymi srackami, ktore boli v tom saciku. Mimochodom, asi som tam videl ciesi oko. Nikdy som odtrhnute ludske oko cez priesvitnu igelitku nevidel, ale bolo to oko. Som si isty. Videl som oko len cez Tesco igelitku a tmavo-modru tasku. Ale cez tuto nie. A neviem ci na mna aj nezmurklo, ale to si nechcem uz pripustit a radsej to nechavam na svoju fantaziu. Keby naozaj zmurklo, tak by to bol diablov vytvor. A mozno jeho vlastne buzerantske oko. Ale nasralo by ma to. Lebo z duse nenavidim, ked na mna chlap zmurka. Vacsinou je za tym nejaka tepla myslienka. A nemyslim tym pocasie. A teple myslienky nemam rad. Tie by mali zostat v ich teplych mozgoch na ruzovej snurke od Armaniho. Moja kaluz krvi bola uz dost velka, ale ako som si vsimol, uz nejaku dobu sa nezmenila. Ze by zo mna uz vytiekla vsetka krv? Mozne to je. Ale potom som uz mal vonat fialky zospodu. Prijal by som aj ine lucne kvety, len nech rastu nad mojim rozkladajucim sa hnilym telom. Ako to, ze som este nazive? Do mahagonskej prdele! Alebo som uz naozaj mrtvy a ani o tom neviem. Mozno sa to stalo tak rychlo, ze som si to ani nestihol uvedomit. Juchu! Presne tak. Urcite to tak bude. Som uz davno pochovany a oplakany mojimi priatelmi. I ked neviem, kto z nich by financoval pohreb. Nie, ze by som bol v zivote nejaka svina ci hnusoba, ale ked sa jednalo o peniaze spojene s mojim menom, zrazu mal kazdy ruky hlboko vo vreckach a sledovali stahovanie skurvenych vtakozmrdov. Presne vzdy v tom okamihu leteli na oblohe. Je to az neuveritelne. Ocarujuca priroda so vsetkymi svojimi muchami. No ale, ked som mrtvy, preco stale citim bolest? Ze by to boli vecne muky? Kurva jeho, asi ano. Tak potom to tu budem sediet vecne a prezivat bolest stale dokola. Do pice, ze ako som sa sem dostal. Kde som urobil chybu? Co som skurvil? Ja taky mily chlapik? Stale mi to nejde do hlavy. Ved ako by aj mohlo, ked mi to nasledne z hlavy vytecie? Zasrane peklo! Raz to tu podpalim. Ale ja tu nechcem presediet zvysok vecnosti. I ked dost velka cast uz ubehla. Ved tu bude skurvena nuda. Stale to iste dokola. To uz davno nie je „in“. Uz kazdy vie, ze so sivou sa kombinuje ruzova, tyrkysova alebo oranzova. Bolo to aj v casopise EVA. Viem, lebo som to cital. „Tak mi dajte aspon nejake posrane noviny na citanie, vy curaci!“ Nech mi ten cas rychlejsie bezi. Mozno by som mu mal prepozicat svoje Duracell baterky. Potom by sa vecnost znizila na tretinu. A bolo by to len strasne dlhyyyy cas, kym zo seba vytlacim to smradlave hovno. Len neviem, do ktoreho vacku som si tie baterky daval. Mozno mi ich uz niekto stihol ukradnut. Ze by sa aj v pekle kradlo? Hm, zaujimava otazka. Satan by mi na nu vedel odpovedat, ale ten masiar sa nechce ukazat. Takze ich asi aj tak uz nemam. Vecnost bude trvat vecnost. Ake cudne. Alebo by ste mi mohli z balkonu zhodit aspon balicek cigariet. Kurva! Dal by som si sluka. Teraz by som za neho aj zivot vymenil. Ci uz ani to nemozem? Nevadi. Oni by to netusili. Su to somari. Ved ja nemam co stratit. Najskor len ziskat. Ked si predstavim chut cigaretky, az mi je do placu. Taka dlha Marlborka, LM – ka, Westky ci Sparty. Kurva, dal by som si hociktoru z nich, len aby horela tym svojim typickym plamienkom nadeje a spalujucim dymom tuzby a agonie smrti. Bol by to skvost. Ako diamant v mojich perach. Aspon naposledy by som sa citil skvelo v tomto serednom pekle bolesti a ticha. „Preco mi tych pat minut nedozicis?“ Svina jedna. Hned by som z teba narobil jaternice. Nemam niekde nejaku poslednu cigaretku schovanu? V niektorom deravom vrecku nohavic, ci za uchom? Hm. Je to marne. Nespominam si, ze by som si ju odkladal. Vlastne si nespominam, kedy som naposledy fajcil. Bolo to kratko pred touto nehodou? Fakt netusim. Pamat mi uz vytiekla na dlazbu. Pravdepodobne si uz sedim na spomienkach z detstva. Urcite to boli krasne casy. Vtom som zazrel zablesk svetla. Ze by si po mna konecne prisli anjeli? Ale to urcite nie. Skor by som uveril tomu, ze som po nociach kracal ulicami ako dvojdolarova slapka Nancy. Nancy, co to ma rada sado-maso. No vskutku, ten zablesk tam bol. Nevedel som na tu vzdialenost zaostrit. Moje priam roztopene oci ako po prehliadke v jadrovej elektrarni pri vybuchu, nevideli uz ani hovno. Dokonca uz aj ta hmla ci zarosene sklicko sa stalo este nejasnejsim. Ved preco nie? Kludne si kopnite do umierajuceho cloviecika. Pristupte blizsie, damy a pani! Len necelych patdesiat centov vas deli od zazitku ako takeho. Hla! Clovek leziaci vo vlastnej kaluzi krvi. Objaveny ku koncu milenia ako znak toho, ze Nostradamus neklamal. Nostradamus sa nikdy nemyli. Znova ten isty zablesk svetla. Tentoraz jasnejsi a dlhsi. Akoby niekto na chvilu zazal baterku, no potom ju hned vypol, nech sa mu nevybiju baterky. „Ty svina ozrata! Este aj na tom setris.“ Ja som ta dobre videl vcera vecer. Viem, co si spravil. Bud si isty, ze budes pykat za to, co si sposobil tomu keramickemu prasiatku. Ty si ho musel rozmlatit, co? Uz sa ti klepali ruky, ked si si vytieral zasratu rit. A do vyplaty este daleko. Ozrani su to vsetci! Svetlo sa znova rozsvietilo, no tentokrat nezhaslo. Stale svietilo. Co to, kurva, moze byt? Rozmyslal som. Ja si myslim, ze len jedina vec. Sam vsemohuci Boh si nasiel chvilku casu medzi partickou golfu a sachu, aby si prisiel po mna. Po jeho usmrkanu a zatulanu ovecku. „Otce, uz aj idem. Nezostavam tu uz ani pat minut. Seriem na cele peklo so vsetkymi buzerantmi v nom. Uz aj idem. Len co sa mi podari postavit a odlepit od vlastnej zaschnutej krvi. Kludne mi podrzte vytah. Ani unuvat sa nemusite sem chodit. Ja vam pojdem naproti. Aj tak je tu len samy smrad, krv a spina. A to vravim len o mieste, kde sedim. Este by ste si zajebali biele sandale alebo aj nahodou biely plast. To by uz ani Perwoll white magic nevypral. Ked vazne pochybujem, ze tam hore nejake pracky su. Len chvilu pockajte, ja uz som prakticky na ceste za vami. Zatial si kludne zapalte, ked chcete. Skuste nejako vyuzit tu chvilku oddychu pre seba. Jaj, vy nefajcite? Nato som aj celkom zabudol. Jasne, ved tam hore sa zije v uplnej harmonii. Ziadne zle veci. Ziaden chlast, cigaretky a drogy. Len zdrava vyziva ako pre kojencov. Vela pohybu a spolocenske hry. „Do pice. To musi byt ale nuda!“ Ved mi to pripada ako domov dochodcov. No tak toto nie. Toto vazne nie. Ja viem, ze tam nie je ziadna bolest, ani telesne muky, ale to je moc na mna. Ja neprezijem zvysok zivota v nudnom debilnom starobinci. A viete co? Nejdem. Radsej zostanem tu pri mojej studnicke bolesti. A ozaj? Podla vsetkeho tam nemate ani nahe zenske a sex co? Uuuuuu!! Tak to uz vobec. To ste, dedo, ani nemuseli chodit. Mrzi ma, ze som vas takto vytiahol zo svojho stereotypneho dna, ale naozaj nejdem. Ved som normalny chlap s gulami a stoporenym penisom, docerta! Ja potrebujem sex. Asi vy ste na tom uz inak. Mate svoje roky, takze sa vam palica uz nepostavi. To by bolo ine. Ale ja som este mlady a chcem si este na sklonku zivota poriadne zasukat. Zostanem tu a radsej sa dohodnem so satanom na nejakej rozumnej vymene za pekelnu zensku. Ta aspon nebude namietat, ked jej semeno nastriekam na tvar. Este ma aj pochvali. Takze, dakujem za vas cas a zbohom. Alebo inak, chodte do riti! Ten vytah uz drzat nemusite. Ja sa tu posadim naspat a dalej budem trpiet tak, ako pred tym. Som si isty, ze za takych pat minut uz autobus pride. Vtom svetlo v dialke zhaslo. Znova som sa ponoril do tmy za ciernou oponou smrti. Chvilu som este zmuril na miesto, kde svietilo ci sa nahodou znova neobjavi, ale bolo mi jasne, ze je to marne. Ved vybral som si to nakoniec ja. Tmu na miesto svetla, bolest namiesto pokoja. Myslim si, ze som sa rozhodol spravne. Ved takyto som. Vzdy som si vyberal tie tazsie cesty, aby na ich konci bolo vytuzene vitazstvo este slastnejsim. Aspon dufam, ze som taky bol. Ale chcete pocut pravdu? Kurva, bolo mi za tym svetlom luto! A ten pojebany pekelny autobus stale nechodil. Ze ja debil, naco som si listok kupoval vopred. Kludne som mohol pockat a usetrit este niekolko rokov. Teraz by sa zisli. Namiesto tohto skurveneho tmaveho miesta som mohol pichat do zadku nejaku poulicnu kurvu. Alebo mozno aj priatelku, ak som nejaku mal. Ale ako sa tak na seba pozriem, neviem si vedla seba predstavit ziadnu. Je aj lepsie, ze si to nepamatam. Mozno je skareda ako Manuelina sestra. Ta s tou maskou cez ksicht. No fuj! Este, ze som vcas unikol z jej sparov. Nahodou by ma este aj na manzelstvo zlanarila. A co potom? „Kup mi domcek, zlatko.“ Povedala by hned potom, co by v najlepsom prestala fajcit mojho vtaka. „Inak to nedokoncim a nebudem hltat!“ Samozrejme, ze kazdy chlap v takej situacii, bez ohladu na okolnosti, a na to aka je a co chce, povie ano. Len aby sme boli na vrchole blazenosti. S tym my nic nenarobime. V tomto smere sme slabosi, trosky, chudaci a handry. Nie sme suci na nic. To, ze je faktom nase vyvysovanie sa nad ostatne tvory, je len najvacsim egoistickym omylom prirody. Skurvenym omylom prirody. Ako vravieval moj otec: „Nahoda je blbec!“ A tak tomu bolo aj v tomto pripade. Kurva, moznoze mam deti s tou strigou. Esteze to. Na take radsej nebudem ani mysliet. To by som potom ani vecer nezaspal. Neonovy napis sa rozsvietil. Zrazu ako by som sedel u lekara na pitevnom stole s rozparanym bruchom. Ako sa vravi - pod lampou byva najvacsia tma - v tomto pripade neplatilo. Tu bolo zrazu tolko svetla, ze by som ho mohol v balickoch predavat do chudobnych krajin tretieho sveta za pat dolarov. Uz si len vybavit namornu prepravu. Na neonovom napise nad mojou hlavou svietil napis: Linka c. 666 – pride vcas. Ale co to vcas, kurva, znamena? Pre mna vcas bolo vcera. Pre Jozka Mrkvicku to moze byt o hodinu a pre rolnika Boba o tyzden, lebo sa riadi hviezdami. Ako by sa nedalo jednoducho napisat, pride o desat minut. Ci o hodinu. To je zase vyplod chorobnej mysle toho cerveneho buzeranta satana. Nech ho dobre pojebu patnasti Mongoli. Ale jemu by sa to este aj pacilo, s tou jeho vypuklou ritou. Toto vsetko mu vytmavim, ked sa dostanem do jeho kancelarie. Vtom sa ozval rachot. Usudil som tak, lebo som bol prakticky hluchy ale hluk som pocul. Co znamenalo, ze rachot to musel byt poriadny, ked sa predral cez tu zasteru ticha. Samozrejme, ze ten hluk som nedokazal k nicomu priradit. Jednoducho ramus. Aj by som sa mykol, keby mi to telo dovolovalo. Ta moja zbytocna prazdna schranka. Potom, comu som kurva ani trochu nerozumel, mi na chrbat zacal svietit daky reflektor ci co. Vedel som to hned v tom momente, ako sa moj lenivy tien desatnasobne predlzil. Cez zarosene sklo som si konecne poriadne vsimol vlastnu mlaku krvi. Bola kurva husta. Ako z dakeho druhotriedneho hororu. Cili omacka, kecup a podobne napodobeniny. Snad sa Boh predsa len nerozhodol ma nasilne vziat do neba aj proti mojej voli. To by ma uz nasralo. Dedo jeden poblazneny. Ze mu ta dlhocizna biela brada nezavadzia pri curani. Zda sa, ze kadernikov v nebi nemaju. Vsetci su v pekle. Tak to byva. Chytis do ruky noznice, ostrihas par dutych hlav a mas istu miestenku v pekelnom autobuse. A uz sa ti rataju roky, kym sa za tebou pekelna brana nadobro nezavrie. Rovno si mozes do zadku strcit nejaky stupel, lebo ti kazdy cert bude stat za zadkom. A oni teda bakule maju poriadne. Hned nato, co mi to pekelne ci bozske svetlo opalilo chrbat, sa zem zacala chviet. Normalne sa roztriasla ako plna miska cerstveho cokoladoveho pudingu v detskych rukach. Az ma prdel zacala boliet, co bolo na chvilu zaujimave, pretoze mi neuprosna bolest behala ako splaseny maratonec z gebule do zadku. Az som sa citil ako idiot, lebo som sa nevedel rozhodnut, ci mam kricat alebo plakat. Chcelo sa mi oboje. Nakoniec, ked som sa uz rozhodol, ze to budem striedat, aby som nebol o nic ukrateny, sa spoza mojho chrbta vyrutil autobus. Bol to konecne on. Moj pekelny autobus. „Kurva. Normalne tomu nemozem uverit!“ zastal tesne pri mne tak, ze prednym horiacim kolesom stal v mojej mlake krvi. Presne tak. Jeho cierne pneumatiky horeli pekelnym plamenom. Ich palava mi kurva nerobila dobre. Museli mat minimalne tisic stupnov, ale radsej som sa o tom nechcel presvedcit. Ale necudoval som sa ani trochu, ze tu stal. Mna uz nic neprekvapi na tomto svete. Ci smrti? Este som si stale nebol isty. Ale vedel som, ze tento autobus ma dopravi k odpovedi. A mozno uvidim aj papeza! Autobus z pekla mi bol doverne znamy. Vozieval som sa na nom do skoly, ked som bol este susniakom. Bol to stary cerveny IKARUS s harmonikou uprostred. Cervenej farby bolo uz malo. Vsetko zozrala ta svina hrdza. Kto by sa cudoval, ked mu horia kolesa. To by nevydrzal ziadny moderny nater ani s nanotechnologiou. Aj ked reklamy v telke zneju hocijako presvedcivo. Skla boli vsetky nakompletku vybite. Dokonca aj na presklenych oblych dverach. Tu by si sklenar madlil ruky. Zvnutra sa valil kudolom von cierny zapachajuci dym. Akoby zblkli vsetky kozenkove sedadla naraz. Co teoreticky mohlo byt aj pravdou. Takze toto plechove hovado stalo vedla mna a asi cakalo na zazrak. Ci na to, ze sa postavim a sam nastupim. „Vy kurvy buzerantske. Nevidite, ze si necitim telo? Ved tu umieram od bolesti.“ Ja vas mozem okaslat, ked sa takto spravate k zakaznikom. A este k tomu meskate. Asi ma poculi alebo si precitali moje myslienky v bielych bublinkach nad mojou hlavou, lebo sa bocne dvere pri vodicovi s vrzgotom otvorili. Von sa vzapati vyvalil este vacsi dym. Vtedy som si uvedomil, ze moj zrak sa vycistil. Ze by predsa zazrak? Asi tazko. V pekle sa take veci nedeju. Alebo tam este nie som? Mozno som sa ocitol na razcesti. Na krizovatke medzi smrtou a zivotom. A tento pekelny autobus je prostriedkom na vyber. To aby som sa uz rozhodol nie? Alebo uz som sa? Ked sa dym dovalil a zredol, dalo sa cezen previdiet dnu do kabinky. A tam na moje obrovske prekvapenie sedel clovek, o ktorom som si myslel, ze nema miesto nikde inde ako v nebi medzi VIP clenmi. Skoro sa mi rozkotulali oci po zemi. „Do pice, Elvis!“ Tak znela moja prva veta, ktoru som adresoval velikanovi hudby a tanca. „Kurva, kebyze som zenska, tak mam uz vyzlecene tricko. A ver mi, ze podprsenku by som nenosil.“ Elvis Presley sedel za obrovskym volantom pekelneho autobusu a vyzeral presne tak, ako som si ho pamatal z obrazkov a ciernobielych filmov. No vo vacsine pripadov ho hrali dableri. Amateri hnusni. Jeho typicky nagelovany cierny uces nevyzeral nikdy lepsie ako teraz v tejto chvili. Nikdy by som neveril tomu, ze ja budem mat to stastie stretnut sa s originalom. Som muz stasteny. Uvedomil som si to stazka cez pichlavu bolest v hlave. Teraz akoby som mal cez tu skurvenu dieru prestrcenu lopatu a niekto sa ju silou-mocou snazil vytiahnut von. Samozrejme, ze ju drzi za zly koniec. No, ked som videl Elvisa, ako potahuje z malej cigaretky a vyfukuje oblacik dymu, namojdusu sa bolest miernila. Ako by tento kral mal na mna rehabilitacne schopnosti. Ci ako to spravne nazvat. Jednoducho mi bolo lepsie. Potom sa ku mne otocil a zahlasil: „Tak ako starec?“ Mat tak cit v nohach a stat na nich, urcite by sa mi roztriasli. Nie, ze by som ho nejako miloval, ved som kurva na zenske, ale bol to kral. Bola to osobnost, ktora sa stale spomina a sklonuje. V knizkach, v telke a pri stareckych posedeniach s alkoholom a cigarami. Neviem preco, ale mal som chut sa usmievat. Ved ked za volantom autobusu do pekla sedi Elvis, tato linka musi mat spravny smer a pekny koniec. „Na kokot sa mam, Elvis. Vies diera v hlave.“ Ajaj, viem uz rozpravat. Normalne sa mi vratil hlas. Do pice, fakt sa citim ako v nebi. Este tri nahe kurvy s trojkami a mozem umriet mlady, ale stastny. Kto by to bol povedal, ze sa takto raz budem tesit zo svojho hlasu. „Chapem starec. Ved my si uz s tebou nejako poradime.“ Ako to dopovedal, vo dverach sa objavili dvaja muzickovia. Otrasne odporni. Az ma strhlo, ked som ich zazrel ako zo zleho sna. Take ohavnosti som naposledy videl v komercnom horore Hory maju oci. Tito sa na tie prisery celkom podobali. Mozno boli vzdialeni pribuzni. Bratranci z druheho kolena. Henti z filmu zili v horach a tito v pekle. Tak ale vsetci mame svoje muchy. Niekto male a neviditelne a niekto velke masiarky, co stale otravuju. Ked sa tie ozruty z hlbin mociara ku mne priblizili, vykrikol som radsej: „Ja idem sam. Nepotrebujem pomoc!“ Ale tie hluze mozgu, ako som ich v tej chvili nazval, lebo sa mi tazko opisovalo take seredne monstra, ma asi nepoculi. Ci nechceli pocuvat. A svojimi na rit slizkymi chapadlami ma uchopili za ramena a zdvihli. Fuj! Bol to odporny zazitok. Neviem, co bolo horsie. Ci ich prsty, zasrane od nejakej slizkej gebuziny, najskor od soplov, ci odporny pachnuci puch z ich celusti. Myslel som si, ze sa povraciam a doteraz nechapem, ako to moj zaludok zniesol, ked este zaziva vyvratil aj par poharikov kvalitneho tvrdeho alkoholu. Hajzel jeden. Nikdy som ho zato nemal rad. Odlepili ma od krvavej zeme. Ako zuvacku z topanok. Ani som doteraz netusil, ze som vytvoril taku obrovsku mlaku. Mohla mat priemer aspon tri metre, pani! Tak mi to pripadalo. Kebyze mam pri sebe v tej chvili fotak, aj by som si ju cvakol. Len tak pre seba na pamiatku. Raz za cas by som ju pri pive vytiahol a pochvalil sa ostatnym certom z pekla. Bol som na nu trochu hrdy. Pripadalo mi to ako umelecke dielo. Staci uz len podpis a dielo je hotove. Moze ist do galerie zarabat peniazky. Stale som si necitil telo, takze ma preniesli ako handru. Ako bez masa a kosti. Len ovisajuca rozpravajuca koza. Aj vyzmykat by ma uz niekto mohol, lebo z tej zeme sa na mna nalepila vselijaka spina. Zda sa, ze ani upratovacky tu poriadne neplatia. Skurvena financna kriza. Este aj pekla sa dotkla. To aby certi podlahu umyvali kefkami na zuby. Aaaale co. Tak im treba, hajzlom blbym. Naco vystrkovali cervene rite. Vo vnutri busu sa mi znova zaludok trikrat poprevracal a urobil zopar kotrmelcov ako na spartakiade. To zo smradu, ktory sa tam siril vzduchom ako prd. Bol ako zatuchnuty vzduch vychadzajuci z tisicrocnych sedaciek. Urcite na nich este aj Hitler sedel. Ktovie kolkokrat ovracanych hustym obedom. To cislo som ani hadat nechcel. Radsej som skusal zadrziavat dych, no potom, co som par krat omodrel, som s tym predcasne skoncil. Zial pluca mam od tuheho fajcenia male. Inak nevedel som, ze aj v pekle sa da udusit. Tomu sa hovori ironia. Po kratkej dobe som si na ten smrad ako-tak zvykol. Alebo, co mi znelo pravdepodobnejsie, ten smrad obsahoval neznamu kyselinu, ktora mi normalne vyzrala vnutro nozdier so vsetkymi cuchovymi aj necuchovymi bunkami. A tak som zrazu nic necitil. Ziadnu hnilu sracku ci grcku na sedadle. Aspon na chvilu. Elvis sa na mna pri nastupovani usmieval ako hovno na slniecku. Ten frajer musi byt pritepleny asi, napadlo mi v tej chvili. Nevedel som ci sa na neho mam tiez usmievat, lebo som zas nechcel, aby sa nas kral dostal do trapnej situacie. Tak som spravil taky nico-usmev. Napoly usmev, napoly uskrn. Ale vyznel presvedcivo ako stary advokat s fajkou v zuboch. Potom sa Elvis spytal: „Tu dieru mas po gulke?“ „Dieru?“ Nepalilo mi to v tej chvili, ale to vsetko kvoli tej pica diere v hlave. „Jaaj, diera!“ Zvolal som vitazoslavne ako sportovy komentator a zlta osemdesiatwatova ziarovka sa mi rozsvietila nad hlavou. Blik! „Vies, ze ani netusim, Elvis. Vobec sa na nic nepamatam.“ „Tak to si stastny chlap.“ Odvetil mi sfleku a potiahol si z cigaretky, ktora vyzerala, ze z nej nikdy neubuda. Asi by som mal byt. Ale netusim, ci naozaj som. Je to asi patdesiat na patdesiat. Ako v nejakej trapnej televiznej sutazi s hikajucim publikom v pozadi. Uvidime neskor, co pride. Zahlasil moderator zo show v kriklavom gycovom saku a uviedol znova reklamu. Ked sa bus uz konecne pohol, sedel som uplne vzadu. Na patke. Polozili ma tam tie sople tak rychlo, ako vedeli. O chvilu uz miesto, kde som cakal na vecnost a krvacal, nebolo vidiet. Zacitil som vtedy v dusi taky nostalgicky smutok. Dost cudny smutok. Ani sam neviem preco. V zadnej casti som sedel iba ja. Sam ako vyrazka na penise. Okrem mojho zubozeneho tela tam boli este podobne trosky. Porozliezane po celom priestore autobusu. Pre mna neznami ludia. Mozno ich aj poznam, ale nepamatam sa. A bolo mi to fuk. Ved aj tak nas hodia na tu istu kopu sraciek a budeme hnit tesne jeden vedla druheho. Uz teraz sa na to tesim. Len nech moc nepripeka slnko. Nechcem sa opalit ako cigan. Jedna zenska v jednom kuse revala ako zmyslov zbavena. Jej plac sa stale ozyval a nechcel prestat. Zo zaciatku som si myslel, ze to je jej typicka reakcia na prvotny sok zo smrti. „Och boze nie! Ja som v pekle. Nieeeeee... “ To som si myslel, ze jej beha hlavou. Ale uz sme poriadnu cestu urazili a ona revala stale intenzivnejsie. Az monotonne. Ako by jej kazdym kilometrom bolo horsie. Neviem ci telesne, lebo okrem trocha krvi na pleci som si na nej nevsimol ziadne znamenie. Ci dusevne, z tejto cesty do pekla. Tak zlatko, nato si mala mysliet skor ako si sa zacala kurvit. Naozaj si uverila tomu starcovi s ovisnutym penisom, ze kurvy su v nebi ziadane? Ty si ale hnila hruska. Hehe. Ale inak ako slapka vyzerala celkom k svetu. Najma tie dlhe cierne cizmy nad kolena boli velmi rajcovne. Aj by sa mi postavil penis, keby som v nom mal nejaky cit. Ale nemam, ako v celom tele. Okrem hlavy samozrejme. Ta triestila stale dalej a silou-mocou sa snazila lebecnou kostou rozdrvit orechy do kolaca. Dnes kolac nebude azda. Potom tam sedel chlapik bez hlavy. Uplne vazne. No hlavu sice mal ale len v ruke. Pripadal mi ako typicka prisera z cierno-bieleho hororu z patdesiatych rokov. Uuuuuuplna klasika. Dokonca aj jeho sedy oblek s paskovanou kravatou tomu zodpovedal. Kokot jeden. Takto si nechat oddelit hlavu od tela. A urcite do toho siel dobrovolne. Nejaka stavka za dve centy. A bac! Prehral. Teraz, ked si chce zaviazat snurky na topankach, nevie co skor. Ci drzat hlavu a pozerat sa, co robi alebo drzat snurky a viazat. Ale ako cirkusova atrakcia by sa uzivil. A este co ma tak zaujalo medzi cestujucimi, bola jedna krvava sracka na sedadle s ocami. Veru tak. Na dvojsedadle uprostred busu lezala krvava sracka. Krvavy flak. Krvava preto, ze bola napoly z krvi a sracka preto lebo druha cast bola hneda a pachla ako konske hovno. Este aj po vydatnej fazulovej polievke vyseriem vonavejsie hovno ako je toto. Plne fialovych fialiek. A to nieco malo oci. Obycajne dve ludske oci, len tak volne pohodene v kope sraciek. Myslim si, ze to bol volakedy clovek. A asi sa vydal na prechadzku po drticke. Vyzeral trocha ako mlete maso. Suci na fasirku. Ktovie, mozno aj mal byt. V kazdom pripade, on ci ona, bol v omnoho vacsich srackach ako ja. Urcite mi zavidi, ta drt duzinata jedna. Mat tak velku panvicu, uz aj ho peciem nad otvorenym ohnom. A pekne dochrumkava. Pekelny autobus zacal brzdit a spomalovat. Co sa do prdele deje? Vobec som netusil. Ale blizili sme sa k nejakemu svetlu, ktore som zazrel vpredu cez celne sklo. Ako poulicna lampa, ci co. Ostatnych cestujucich to zda sa vobec nevzrusovalo. Akoby touto linkou ti sraci cestovali pravidelne kazdy mesiac. Dovolenka v pekle. Platena samozrejme. Ale ako dlha, to nik nemohol tusit. Vecnost ma tvrde gule, a to poriadne. Fyzicky samozrejme nebolo mozne aby tito isti ludia umierali zakazdym, a cestovali touto linkou dokola za babickou, co rada pecie. Preto som usudil, z toho mala, co mi z hlavy nevytieklo, ze si to nevsimali, lebo boli zaujati vlastnym problemom smrti. Jaj, uz nikdy neuvidim moje dievcatka, Saru a Suzan! Vzlyk. Ako to len ja chudacisko prezijem. Ved prave o to ide. Neprezijes. Ci vlastne, neprezil si. Vravel som vlastnej mysli, ktora si zakazdym vymyslala hluposti. Ona si vazne asi myslela, ze dokaze citat myslienky druhych. Ja som bol presvedceny, ze nie. Aj ked obcas zneli naozaj doveryhodne. Mozno som bol v zivote nejaky sialeny schizofrenik. Kurvadrat, ze si na nic nespominam. Mam z toho triesku v oku. Nie naozaj, len v mojich sialenych predstavach. Fantazia mi funguje lepsie ako Ibalginu placebo efekt, to musim priznat priamo pred vami vsetkymi, co tu sedite v porote. Vidim, ze ste si nahodili svoje najkrajsie a najdrahsie obleky z tuzexu len kvoli mne. To ma tesi. Podaktori nasli aj hrebene ci gely na vlasy. Ti zvysni to ponechali vetru a ako vidim, tak vonku riadne fuka. Nechcem tym nikoho urazit. Vravim len to, co vidim. Presne tak som to robil cely zivot a nemienim s tym prestat. Aj keby na mna deti z ulice ukazovali. Takze co sa tyka mojej fantazie, je fajn. Mam ju rad a to vravim uprimne s rukou na srdci. Je to brutalny chlapik s poriadnymi gulami. A keby bol clovekom, urcite by ma nimi riadne vyplieskal. Zasluzil by som si to za to ako sa k nemu obcas spravam. Teraz tu stojim pred vami, uplne nahy. Male chlpky na zadku sa mi pomaly stavaju do pozoru a cez moju dieru v hlave by sa dal sledovat film v kinosale. Ano je obrovska, damy a pani! Nikdy som vacsiu zatial u nikoho nevidel. Az sa cudujem, ze dokazem rozpravat, mysliet a fantazirovat, tak ako je tomu aj teraz. Asi je moja fantazia rozdelena vo viacerych sacikoch v urcitych castiach mozgu, a tak sa zachranila. Este som si nie celkom isty, co sa mi vlastne vylialo tam na tu zem. Obete som este nestihol zial zratat, ale podla mojho odhadu ich bude viac ako tisic. Domacich milacikov neratam. Ale dovod, preco sme sa tu v takomto hojnom pocte zisli je moja fantazia. Je taka skvela, ze vytvorila aj vas a vsetko navokol. Ja viem, ja viem. Je to teraz pre vas strasny sok, ved mate manzelky a deti, domy a zahrady. To vsetko viem. Pretoze to vsetko vytvorila ona. Ak vam mozem nieco poradit tak rychlo bezte domov za rodinami, lebo si jedno zmysli a vsetci zmiznete. Aaaaa..., viete co, chodte do riti! Cvak! A vsetci zmizli. To sa pekelny autobus prave zastavil. Svetlo v dialke bol ohen. Ohen z horiaceho a na srot zdemolovaneho auta. Naburalo sa do nejakeho kamenneho stlpu a vzapati vybuchlo. Potom zacalo horiet spolu so vsetkym, co bolo vo vnutri. Sofer bol nastastie sam. Ak sa to vobec da nazvat stastim. Aha. Takze takto to funguje. Uz to zacinam chapat. Zvolala moja mysel vitazoslavne. Teraz v tejto chvili som to cele pochopil. Aspon dufam, ze spravne. Nejaka osoba zomrie. Hocijakym sposobom, napriklad tragicky. Prave ako v tomto pripade ten uhoreny plameniak v aute. Ked uz je ta osoba mrtva a v zivote urobila par zlych veci, na zaklade ktorych ujo Satan usudi, ze pojde do pekla, pride si po mrtvolu tento pekelny autobus. Mozno ich je aj viacej. Urcite ano, ved to by potom nestihali. Potom posledne miesto umrtia sa tu nam ostatnym divakom zobrazuje ako vyjav smrti. Momentalne je vidiet prave horiace auto v plamenoch, kusok cesty, ktora sa potom straca a mizne v okolitej ciernave. Je tu stlp a trochu travy okolo neho. Cize cast skutocneho sveta mam prave pred ocami. Moze to byt tak pat metrov stvorcovych. Ostatne navokol je zahalene v tme. Akoby tu neexistovalo vobec nic, len tma. Len obcasne zablesky slabeho svetielka, akoby hviezdy na oblohe. To su najskor dalsie miesta umrtia a dalsi clenovia tejto pekelnej vypravy. Ked tak nad sebou premyslam, ja som sedel v niecom podobnom. Pamatam si na kancelariu vokol seba. Na chladnu navoskovanu dlazku a obrysy nabytku. Nic viac. Pravdepodobne prave tam som zomrel. A taktiez bolo vidiet iba malu cast zo skutocneho sveta. Je to ako posledna fotka miesta, kde dotycni umieraju. Len je v priestorovom formate. Strasne fascinujuce. Kurva buzerantsky Satan to ma pekne vymyslene. Nie, ze nas necha trpiet tak, ako sme zdochli, este si necha aj vystrihnut umrtne miesto. Fetisista je to, nic ine. Vtedy sa ozval vykrik. Hlboky a prenikavy vykrik. Bol strasny a uplne ma to vyplasilo. Hned mi bolo jasne, ze je to posledny vykrik pred smrtou. Take kvilenie ci co, ked si v poslednych sekundach uvedomite, ze skutocne umierate. Ze niet cesty spat. Ze zazvonil zvonec a je vsetkemu koniec. Tak prave v tej chvili z vas vyjde zvuk, ci krik, aky ste este nikdy v posranom zivote nevydali. Je to automaticka reakcia na to, ze sa vam to nepaci. Ze s tym nesuhlasite a odchadzate nasilu. No hovno to zmeni, takze je to prakticky jedno. Ale viem, ze to tak funguje lebo som to niekde cital, ale ako obycajne, nespomeniem si, ze kde. Srat na to. Z busu vybehli ti isti dvaja skriatkovia, ktori ma vlacili dnu. Zda sa, ze su tu len na spinavu robotu. Tak im treba. Ja byt na Satanovom mieste, tak nimi nakrmim prane. Alebo krokodily, levy, tigre, hady, pavuky ci zraloky. To je jedno. Niekoho by som len nakrmil. Skreti otvorili dvere na horiacom aute a von doslova vytrhli toho o zivot kriciaceho vodica. Drzal sa volantu ako slepy palice. Uz bol cely zuholnateny. Ani nevyzeral na prvy moment ako clovek. Skor ako extra prepeceny a spaleny kolac v tvare panaka. Zhorelo mu vsetko, co mal na sebe. Saty so znackovymi topankami, vlasy, koza s masom, ktore takto scernelo. Mozno by teraz chutil ako krekra. V jaciacich ustach mu na zlto svietili zuby. Mal ich plny pocet, ako batola. Zlte najskor od kavy ci cigariet. Hned na nom bolo vidiet, ze je tuhym fajciarom. Na take veci mam nos. Fajciar, co zhorel. To znie celkom fer. Kym cely zivot zapaloval inych, teraz zapalili jeho. Stavim sa, ze bol opity, ked sadal za volant. Alebo mu mozno aj kamarati pomohli. Ti este nic netusia a doteraz sa dalej bavia v bare so stripterkami. Hm... zasiel by som na drink. Uholny chlapik este stale na niektorych miestach horel, ked ho stazka brali dovnutra, pomaly tlejucimi plamienkami. Len nech nam to tu viacej nepodpali, alkoholik jeden. Ozratych chlapov nemam rad. Nie, ze by som sa aj ja neozieral, ale to neznamena, ze sa mi to lubi. Aj samemu sebe sa v takomto stave nepacim. Preto radsej grciam. Vtedy nemam cas mysliet na hluposti. Pica alkohol! Chlapik vrieskal az kym ho neposadili, kurva a rovno blizko mna! Ako by do riti nestacilo, ze mam kopu vlastnych problemov, tak mi este na krk zavesia zhoreny zemiak, co mi bude vrieskat do ucha. Pre zmenu sa mi pred casom vratil sluch a pocujem vcelku dobre. No v tejto chvili mi to bolo aj luto. Ale ako zazrakom hned stichol, co sa bus znovu pohol po pekelnej ceste. Ktovie ci bude mat niekedy konca. Asi ho suzovalo iba miesto smrti. Hned ako sa horiace auto premenilo na vzdialenu bodku, stichol ako babatko, prisate na maminom prsniku. Ale to este stihlo dva-tri razy vybuchnut a vystrelit do ovzdusia svoje zelezne kusky tela. Uholny chlapik sedel o dva rady odo mna a tisko vzlykal. Pripomenulo mi to jednu cast zo stareho japonskeho filmu, ako zablesk v tmavej diere mojho mozgu. Kde dvanastrocne dievcatko Su, tiez podobne vzlykalo na schodoch svojho domu a pridrzalo si bielu suknicku v krvavom rozkroku. Perverzni Japoncici. Je zaujimave, ze som si pamatal pre mna najhustejsiu cast filmu. Tak by to malo byt. Ale konieckoncov, bol som rad, ze som si vobec na nieco spomenul. Lebo inak mam hlavu deravu. Doslova. Esteze tu v pekle nesvieti slnko a nerobi si zo mna prdel svojimi teplymi lucmi. Dostalo by do zubov. Ked inak nie, tak aspon v predstavach. A pre vysvetlenie tym, co zmysel filmu stale unika ako pozemna kukucka pred sialenym vlkom, to dievcatko Su znasilnili. Az teraz si vravite “Fuj?!“ Kde ste mali doteraz hlavu? Sliapete na drogach? Pervitin, kokain, heroin? Ci ste este ozrati zo vcerajska a ani si neuvedomujete, ze nieco citate? Ak ste na niektoru z otazok odpovedali ano,... tak vy spinavy hajzli a zasmradene zenske, okamzite odlozte tento pribeh bokom, lebo mi tu este zajebete strany svojimi prstami! A vratte sa spat, az ked budete uplne cisti a culi. Svine jedne. Ze sa za seba ani trochu nehanbite. Ja byt vasim rodicom, tak by ste skoncili v klietke pre papagaje. A budte si isti, ze by som vas dnu napchal za kazdu cenu. Ale spat k pribehu. Zhoreny chlapik sa zacal nervozne obzerat po cestujucich. Mykal hlavou, ako by prave dostal zachvat. Az ked zazrel moju jaskynu netopierov v hlave, prestal. Jeho vyplasene biele okale, vypulene ako bobor na betone, boli snad najbelsie veci, ktore som kedy videl. Boli belsie ako biely papier. Priam ziarili belobou na jeho ciernej hlave ako neonky. Ale hovno, ved neonky su zltsie. Netusil som, co ho tak fascinuje, pretoze zo mna nechcel spustit oci. Ved na dieru sa uz vynadival dost. Co je? Zasvrbela ta rit? Chyba ti nejaka palica? Vobec som netusil, co ma za lubom ale nepacil sa mi. Poznate ten pocit, ked vojdete s kamosmi do baru, usadite sa pri drinkoch a zenach, smejete sa a zartujete, a vtedy si nahodou vsimnete, ze nejaka cudzia skareda huba na vas civi. A v tej chvili z vas nalada opada. Samozrejme toho chlapika znenavidite a hned sa vam nepaci. Ved vam doslova vyciciava dobru naladu. Najradsej by ste videli ako sa dusi hlupou mineralkou, ktora spred neho uz vybublinkovala. Tak ten hnusny pocit som mal aj teraz. Kebyze viem hybat rukami a chodit, uz by jeho miesto bolo zase volne. „Jezisi Jonathan!“ Zvolal Uhlik. „Kamos, co tu, kurva, robis?“ Zmeravel som. Ani neviem, ci to v mojej situacii bolo este viac mozne, ale citil som to. Uplne zmeravenie. Co to ten cierny puding placa? Zadymeny mas mozog, curacik? Zle si sa vyspal na contour vankusi? Picha ta v boku od zapareneho mocu? Ale on neprestaval. „Sakra Jonathan, co ma nespoznavas?“ Uplne sa ten teplos tesil, ze ma vidi. Ja som ho samozrejme nespoznaval. Bol pre mna cudzim Indianom, co dlho fajcil fajku mieru pri ohnicku. Alebo by som ho mal poznat? Neviem. Ale asi ma naozaj pozna, ked mu radost rozjasnila zaciernenu tvar bez mimiky. Keby nebol tak zhoreny, aj licka by mal cervene. Takze som Jonathan. No super. Aspon, ze uz poznam vlastne meno. To je velmi dobry zaciatok. Este priezvisko a mozem sa ist zapisat na urad prace. „Jonathan. To som ja Bobby.“ Ukazoval na svoje srdce ako by tam nejake este mal. Ze vraj Bobby. Co je on pes? Jeho rodicia mali urcite obrovsky zmysel pre humor. Do riti, urcite je gay! Stretnem jedineho cloveka, ktory si ma pamata a aj ten musi byt z druhej strany brehu kde plavaju same ruzove kacicky. Mozem to ojebat. Uz ma to naozaj nebavi. „Sorry kamo, ale nic si z predosleho zivota nepamatam.“ Povedal som to najjemnejsie ako som vedel. Nechcem predsa aby sa tu znova rozplakal. Uz ma z toho rozbolela aj hlava. Jaj! Vlastne nie z toho. No ked sa ma skusi co i len dotknut, tak skonci ako palivo v tomto buse. A to je iste, ze pofrcime. „Jaj, sorac Johny. Hej, vidim, ze to mas tazke. S dierou v hlave sa asi tazko mysli.“ „Trafil si do cierneho“ Kyvol som a urobil zname gesto gaunerov. Prava ruka v tvare zbrane a cvaknutie medzi zubami, akoby som nabil. Myslim, ze to robil aj Clint Eastwood. Ktovie, mozno to vymyslel. „Hehe, ze vraj do cierneho.“ Zasmial sa nam trosku Uhlik, no ked jeho zrak spocinul na jeho zuholnatenom tele, hned prestal. „Ale pozri. Aj ja na tom nie som o nic lepsie.“ Rozosmial sa na cely autobus, akoby povedal najlepsi vtip na sutazi pre patrocnych. Idiot pojebany. „Hehe.“ Zasmial som sa sarkasticky. Najskor je to taka kopa hovna, ze si to ani neuvedomi a bude si mysliet, aky je on uzasny. Vtipalek jeden. Vobec by mi nevadilo, keby sa zrazu rozpadol na prach. To by len potom pocul hrdelny smiech. Jak by som sa smial, ked by ho prievan unasal von otvorenym oknom. „Takze si vobec nic nepamatas? To je naozaj zle.“ Zamracil sa. Ak by mal nejake obocie, tak teraz by ho istotne stiskal k sebe. „Vobec nic.“ Nechcel som mu vysvetlovat, ze som si pocas cesty do pekla spomenul na nejake zlate momentiky, ktore mi tak mnoho dali az som sa od stastia pocural. Hypoteticky samozrejme. „Vies Johny, my dvaja sa pozname uz dlhe roky. Vlastne od vysokej skoly.“ Si si isty, debilko? Lebo ked ma vodis za nos, tak ti to nakoniec vsetko zratam a vratim dvojnasobne. No inu moznost som v tej chvili nemal. Jupi! Ja som tym padom chodil na vysoku skolu. Wow. Ja som hned vedel, ze mi to pali. Jednoducho som genius s dierou v hlave. Dokonca ani Einstein nemal take stastie. Ale podla mojho nazoru on mal hlavu tiez deravu. Len nie na viditelnom mieste. „A na ktoru vysoku?“ „No na pravnicku fakultu.“ „Aj jaaaaaj! Cize pravnik. No do riti, to je huste este aj na mna. Skoro tomu neverim. Tak to som musel byt bohac. Same kecy a kopa penazi. Velky barak, sportove auto, super zenska s velkymi kozami co rada fajci PKD. To je uplny sen.“ „..ale nedokoncil si.“ „Coze?“ Ty pojebany roztopeny pelendrek. Koho ty budes ojebavat? Ja, ze som nedokoncil? Kurva, ja? Sen sa mi rozplynul pred ocami ako kudol dymu z cigarety. Znova som dostal neodolatelnu chut na cigaretku. Tentoraz zo stresu. „Ako to, ze som nedokoncil?“ „Noo, vies. Prisli ti na to, ze beries marihuanu. Dekan ta prichytil na zenskych zachodoch prave, ked si si daval rannu davku pred skuskou. Potom ti prehladali izbu a nasli toho na kila. Mal si to vsade poschovavane, no nasli vsetko do jedneho. Obrovske mnozstvo. Akoby pre celu skolu, starec. Potom ta samozrejme hned vykopli. Do prdele, Johny, to si vtedy fakt posral. Vraveli sme ti vsetci, ze ked ti na to pridu, letis. Ale nedal si si povedat. Tak ako vo vsetkom. Sral si na vsetko. Taky si bol.“ Kurva, citil som, ze som to nejako pojebal. Normalne som to tusil. Clovek sameho seba nikdy neoklame, ze? „Potom si zmizol ako ranny sneh. Odvtedy som ta nevidel. Ja som si myslel, ze si si nasiel nejaky dobry job, ked si sa nam uz neozval. Ze si sa normalne usadil s tou pipkou Jenny.“ Jenny? Tak predsa nejaka zenska. Aspon dufam, ze bola dobra. Prosim, prosim. „A ako vyzerala? Ja si na nu vobec nespominam.“ „Fuuu, husto, starec. Obrovske prsia, co jej stale poskakovali, ked isla po chodbe. Vzdy velky vystrih, dlhe nohy a suknicka. Tak si ju pamatam. Brutalna bola, fakt. Velka skoda, ze si na nu nepamatas.“ No to je. Velka skoda. A za vsetko moze ten nas uzasny Satan. Len pockaj, ked sa k tebe dostanem. Vidlickou ti povyberam creva a dam ti ich zjest. „Ktovie, co sa ti stalo.“ Povedal Bobby s uzasom a hladel von skrz moju dieru v hlave. Asi budem potrebovat nejaky stupel, aby to ludia prestali robit. Som na to citlivy. Mozno si tam nalejem silikon a do neho schovam kusok travy. Ked uz som na nej slapal na vysokej, preco nie aj teraz. „A ako si skoncil ty? Myslim este predtym, co si zhorel v aute do tla.“ Uskrn na jeho tvari nevestil nic dobre. Asi sa este nezmieril s faktom, ze je mrtvy. V jeho sprostej hlavicke stale tlela nadej, ze sa o chvilu cely spoteny zobudi vo svojej posteli na BROADWAY. Smola kamo. Si kaput. Hehe. „No ja som tu vysku dostudoval a potom mi otec vybavil super robotu na MIAMI BEACH.“ Ty vymrdana slapka. Otecko ti vybavil, co? Otecko ti vsetko caloval, vsakze? Sa poser, ty kokot. Neverim tomu, ze som sa s tebou mohol volakedy bavit. Ved buzerantov ako si ty, hadzem cez palubu po prvom kontakte. Este dobre, ze si skapal, lebo by som ta musel zabijat ja. Kebyze toto viem, ked ta skriatkovia vyberali z auta, zabranil by som im vtom. Nezasluzis si dychat, ty rakovina. „Uzival som si tepla, peniazov a zien. Ved to poznas. Bol som tam uz druhy rok a prave som vybavoval papiere na kupu firmy. Dostal som aj zlavu, takze to klaplo ako malo. Az na tento vecer. Asi som moc pil, to uz presne neviem. Jednu flasu whisky sme s partiou stiahli urcite, ale to som v takom stave jazdieval dennodenne a bez problemov. Takze tym to asi nebolo. Ale ja som vedel, ze tu zakrutu nevytocim, ked som do nej vletel. Uz som stihol len dupnut na brzdu a vytocit volant, ale auto sa uz nedalo kontrolovat. Preco som len do toho siel, ja blbec?“ Zacal sa udierat po chrupavej hlave. To uz sedel na mieste, chrbtom ku mne. Z jeho tela sa stale dymilo. Riedky lenivy dym pomaly stupal do vzduchu, akoby mu unikali pred ocami dolezite myslienky. Ale vedel som, ze v tej jeho gebuli uz davno ziadne nie su. Vsetko zhorelo ako krepovy papier. Ozran. „Bobby?“ „Ano, starec?“ Ani sa nemienil otocit a tvaril sa, ze ho ta cesta uspava. Dobre som vedel, ze to v jeho pripade nie je mozne. Ved mu zhoreli viecka! „Kolko mam vlastne rokov?“ „Dvadsatpat, ako ja. Sme rovnaky rocnik, Johny.“ Takze dvadsatpat. Do prdele, dvadsatpat! Len dvadsatpat! To je strasne malo. Myslel som, ze aspon tridsat. Sakra. Taky mlady, do riti, a uz mrtvy. Skurveny svet. Do pice! To je velmi malo. Co sa, kurva, mohlo stat, ze som skoncil s dierou v hlave?! Vystrelili mi mozog kvoli trave? Hm, to asi nie. To by som ju musel predavat na vrecia bezrukym detom v Ugande. Ale muselo to byt nieco velmi huste, ked som skoncil tu. V pekle. Cez zivot som nemohol byt zly. Som si isty. To by som vedel. Ja som to jednoducho cele nejako pojebal v jednom bode. Teraz na konci. A totalne. Tak, ze si ma sefko Satan hned zapisal na listinu. Prave sme minali nasim autobusom nove miesta smrti. Ale nebrali sme mrtvych. Alebo lepsie povedane, nas pekelny autobus ich nebral. Ocitli sme sa zrazu v jednej z kolonii pekelnych autobusov. Vsetky navlas rovnake. Prichadzali zo vsetkych moznych smerov. Snad az tisice. Vsetky sa hnali jednym rovnakym smerom. Tam sme mierili aj my. Vsetky busy boli napraskane mrtvymi ludmi. Az na nas. Z kazdej strany sa ozyval ich plac, narek, kvilenie a vrieskanie. Tazko to opisat, pretoze vsetky zneli trochu inak. Vsade same utrpenie, nic ine. Tak by som to opisal. Ten pocit som aj citil v sebe. Ziadna nadej na zachranu. Vobec nic, len beznadej. Ta nas vsetkych obklopovala v tej skurvenej ciernej tme bez konca. Bolo to ako pozerat sa z prveho radu na vesmir, ale bez hviezd a planet. Bez jedineho svetielka. Len uplna tma. Ktovie, ci tychto ludi zozbierali len za dnesok alebo je to hromadka za mesiac. Ludia z celeho sveta, v pekelnych autobusoch. Tolko zlych ludi z kazdeho kraja. Cierni, bieli, zlti a neviem este aki. Museli sme prejst cez kurva vela mrtvych miest, ked sa ich tolko zozbieralo. Trochu mi to pripadalo ako zber ovocia do kompotu. Ja chcem byt marhulovy. Odniekadial sa ozyval aj smiech. Do riti, niekto tu ma z toho radost. Nejaky osamely blazon z rise divov, kde je smrt len zaciatkom dlhej pute k vecnemu stastiu a krasnemu zivotu. To by aj sedelo, az na ten koniec. Som zvedavy, ako dlho mu ten smiech este vydrzi. Mozno az k pekelnej brane. A mozno az do uplneho konca. Ja by som sa stavil, ze nie. Kto dalsi? Kurz je 2.01, co si myslim, ze je na takeho zaciatocnika celkom dobre. Stavky prijimam este pol hodinu a potom sa pojdem vycurat, necham si ho vyfajcit nejakou miestnou diablicou a hodim do seba zopar drinkov. Takze mate cas este. Ale poprosim vas, nechytajte sa mojho ebenoveho stola dovezeneho az z Kene a nesmejte sa z mojej dedkovskej ciapky. Tu mam preto, aby som nedostal prievan na dieru. Ani si neviete predstavit ako to potom boli. Este viac ako zuby. Autobusov stale pribudalo. Zo zaciatku ich bolo len niekolko sto, no teraz tu boli same kolony autobusov, tlaciac sa k cielu jeden za druhym. V tejto chvili ich mohlo byt niekolko sto tisic. Ktovie, aki slavni ludia riadia tie ostatne autobusy. My mame Elvisa a co vy? Al Pacina? Sakra, ten este zije. Tak potom Lincolna? Zeby ho jeho zanietene vlastenectvo zatiahlo az do pekla? Hm, to sotva. Muz jeho postavenia sa urcite vypeka na nebeskej plazi a s narazenym klobukom sa opaluje nahy. No mrkol by som tu plaz. Ale vo chvili, ked by ovisajuce penisy prevysili pocet zenskych vnad, zduchol by som. Nezostala by po mne ani len deka. Vsetky pekelne autobusy smerovali do jedneho bodu v dialke. Teraz som ho uz zazrel. Hned mi bolo jasne, ze sa blizime k miestu, ktore sa casto sklonuje a spomina v mnohych sprostych pribehoch a filmoch. Tolko si pamatam este. Kiez by som si bol isty, ze je to pravda a nie dalsi vyplod mojej fantazie. Je neuveritelne, ako som si zvykol na neustalu a prenikavu bolest mojej hlavy. A to som si na zaciatku myslel, ze radsej prejdem drtickou, ako to vydrzat. Som silna natura, povedala by moja mama, keby som si ju pamatal. No ak by ma v tejto chvili tekvica nebolela, teraz by urcite zacala. Vsetky busy sa totiz zlucili do jedneho obrovitanskeho konvoja. Ako by sme isli po dvadsatprudovej dialnici smrti. Krik sa stonasobne znasobil. Priam akoby na mojich pleciach spocinulo cele ludstvo, pripravene na zanik. Bolo to neznesitelne. Do pice, cloveka cely zivot presviedcaju, ze ked zomrie, ocitne sa okamzite v pekle s vidlami v ruke a malymi rozkami na hlave. Blbost! Toho cloveka by som za gule vytiahol nad stado krokodilov a natrel ho mortadellou. Na vsetko by som sa samozrejme pozeral z prveho radu s 3D okuliarmi a popcornom. Svina jedna. Som si isty, ze to bol zase jeden z vyplodov prechlastanej mysle. Kurva, toto ma jebe. Kazda osoba z minulosti, co nieco znamenala pre nasu historiu, alebo na nieco kapla, sliapala bud na tvrdych drogach, fete alebo alkohole. A my ostatni obycajni ludkovia s tymi ich vyplodmi poslusne rastieme, ucime sa ich a podaktori si ich ako klince tlcu do hlavy a zasvatia im cely svoj kratky blby zivot. Uz aj tak premrhany. Este ze som uvedomely mlady clovek a nestalo sa mi take nieco. Ale som mrtvy. A vystaveny osudu vecneho utrpenia. Pekne povedane. Mozno sa zo mna stane aj dvorny spisovatel. Ak bude mat kralovna aspon take prsia ako podla Bobbyho moja priatelka, som ochotny to podstupit a plne sa tomu venovat, dnom aj nocou. Hlavne nocou v jej posteli. Ved najvacsie pribehy pise sam zivot. Lenze tak to nebude, lebo na miesto krasnej kralovnej tam na nas caka buzerantsky Satan. Dufam, ze si na toto nase slavnostne privitanie neoblecie ruzovu suknicku pre babiky, lebo potom budem potrebovat vela sacikov na zvratky. Blee! Sakra, ze tato cesta tolko trva. Uz by ma aj zadok bolel, ak by som si ho citil. No urcite ho mam presedeny. Elvis pribrzdil. Autobus prudko spomalil a siel tesne za zadkom ineho. Cez celne sklo som dovidel do vnutra toho busu. Zrazu som nechapal. Vsetci ludia tam poskakovali ako sialeni na diskoteke, bili sa navzajom a mali na sebe rovnake dresy. Ze by tam rozdavali cestujucim pri vstupe zadarmo tricka? Kurva, a my sme preco nedostali? Sadol som si do zleho busu? Do prdele, ja som vedel, ze mam pockat este na dalsiu linku. Mal som sa pocuvat. Teraz by som aj ja mal tricko zadarika. Stastlivci egoisticki. No potom som si vsimol cisla na ich trickach, a doslo mi to. Jaaj, do riti! Ved to je futbalove muzstvo. Hee, hee. Tak vam treba, vy kopa svalov a nic v hlave. Naco ste dali pit z tej griotky aj vodicovi. A teraz sa asi handrkuju, kto bol na vine. Ako by to uz na nieco bolo, ked sme pred cielom. Hlupaci. Este aj v pekle dokazuju ako su niektori sportovci duti. Cest vynimkam. Ale tie teraz ziju a kefuju svoje zenske, ktore to tak maju radi do zadku. Nie, ze by som to nechcel vyskusat. Mozno sa uz aj stalo, ale vdaka kanalu La Manche v mojej hlave to nejde. Kurvadrat, zabili Kennyho. Ale urcite som to analne robil. Ved som nejaky zrebec. Pravdepodobne v autobuse za nami sedel aj ten vysmiaty blazon, co mal zo vsetkeho radost. Lebo jeho smiech znel tak intenzivne, az vibrovalo sedadlo podo mnou. Akoby sedel zaveseny na mojom chrbate. Mrkol som sa tam rychlym pohladom, ci tam naozaj nie je. Nechcem byt blazon, ale musel som sa radsej presvedcit. Ja tu neverim uz nicomu a nikomu. A myslim si, ze clovek ci zivy ci mrtvy, ked sa dostane az potialto, nemoze byt normalny. Takze vsetci sme uz blazni, ludkovia. Postavime sa pekne do radu jeden za zadkom druheho a vyckame si nekonecny rad, kde na jeho konci odovzdame vsetky osobne veci, balicky cigariet, ostre predmety a posledne omrvinky zdraveho rozumu, a oni nam na oplatku navlecu zvieraciu kazajku a s usmevom a kludom Anglicana nas poslu do uholnych bani. Ako by nevedeli, ze mame zviazane ruky. Oni si snad myslia, ze hrudky budeme vyhryzat zo stien ako zajace mrkvu. Sproste kravske papule. Dufal som len, ze ten vecne sa smejuci chlapik nebude stat v rade hned za mnou. To potom radsej beriem roha. O chvilu nato sa mi naskytol neuveritelny pohlad. Pred nami sa rozprestrela obrovska pekelna brana v celej svojej krase. Ak by sa vobec dalo nazvat krasnym, ze odtial niet cesty spat. Cela jej konstrukcia bola poskladana z kosti a lebiek kostier. Inak aj som si myslel, ze asi nebude z nehrdzavejucej ocele, natreta chromom a prelestena do zrkadlova. Bola to obrovska masa kosti s oblou kupolou uprostred a niekolkymi malymi vezickami po stranach. Tiahla sa az do dialavy, kam moje zubozene ociska nedovideli. Vdaka bohu! Na niektorych miestach bola prederavena. Neviem, ci nahodou po nejakych vikendovych oslavach alebo necakanou vzburou. No tieklo odtial nieco dost huste a cierne ako puding. Napadlo ma, ze to moze byt nieco ako odkvap ci centralna kanalizacia. Ze by aj tu ako hore u nas prsali kysle dazde? Mozne je vsetko. Brana bola samozrejme otvorena dokoran. Je jasne, ze by nas neniesli az sem len preto, aby sa pri zamknutej brane ospravedlnovali, ze nestihli upratat alebo stratili kluce od elektronickeho zamku. A to este nespominam osemmiestny PIN kod. To by bolo radosti zrazu v dave. „Ideme domov.“ Kricali by sme vsetci odusu ako skolkari v muzeu. I ked bola brana obrovska ako korba Titanicu, este bola daleko. Priblizovali sme sa pomerne rychlo na tento skory jarny cas, ked su este cesty mokre po rannej rose, ale aj tak sa brana zdala stale daleko. Bol to poriadny macek. Ked je takato brana do prdele, aky je palac? Taka velka predstava sa mi uz ani nezmesti do gebule blbej. Musel som sa zasmiat. Toto bol pre mna gol. Prave sme totiz minuli dialnicnu znacku ci nieco take. Vo velkom plechovom obdlzniku svietil neonovy napis: „Vitajte v pekle. Ste vitani.“ A co by to bolo za peklo, keby cela znacka nebola v plamenoch? Je vidiet, ze s kurivom nesetria. Do prdele, bolo to huste este aj na takeho ostrielaneho pistolnika ako som ja. Skor by som cakal lietajuce cierne slony, ktore predavaju pivo Zlaty Bazant so slamkou pocestnym cestujucim v autobusoch, ako toto. Este, ze som to nezazrel neskoro vecer, lebo to by mi hrozila nespavost ci pocuravanie sa. Zda sa, ze certi predsa maju stipku zmyslu pre humor. Urcite to odkukali zo starych cierno-bielych filmov s Clint Eastwoodom na koni. Bolo to fakt smiesne. Keby mi tak netriestila hlava, tak by som sa smial aj na plne hrdlo. Az by mi branica zuby vyrazila. Po asi patnastich minutach, moj osobny odhad, verte ci nie, sme prechadzali uz pod tou obrovskou kupolou, ktora lemovala branu. Ratal som totiz v mysli cas. A podla mojich vypoctov to trvalo prave patnast minut. Samozrejme len v pripade, ak za sestkou nasleduje cislo osem. Neviem preco ale mam pocit, ze mi tam daco chyba. Ako spravna stipka korenia v gulasi. No neviem si spomenut. Keby aj, kaslem na to. Ved uz aj tak ma to nemoze zachranit. Ked sa mi konecne rozprestrel vyhlad na cele ozajstne centrum pekla, skoro som zasol. Tolko plamenov a cervene, ako bolo tu, nie je ani v Hollywoode. Aj keby sa ti blazni hocijako snazili. Bolo to odporne krasne? Ci bolestne pekne? Sam som nevedel. Mal som z toho zmiesane pocity, ktore ako by vo mne tancovali lambadu. A vskutku sa snazili. Odvsadial sa ozyvali vykriky hrozy a utrpenia. To som aj ocakaval. Tak to ma byt asi v kazdom pekle. Po uliciach pobehovali sem a tam mnohi mrtvi ludia, ktori ako by hladali svoje stratene zivoty. No co uz. Nas bus sa oddelil od ostatnych a pokracoval slimacim tempom po rozmlatenej ulici. Kde tu boli obhorene stromy, cierne ako tuna moj kamos z vysokej, ktoreho meno som uz zabudol. Pravdupovediac, ani som si ho nechcel pamatat, tak som ho hned supol na vonkajsiu parapetu okna v mojej pamati. Myslim, ze vietor bol ten sviniar, co si ho vzal so sebou. Ked sa z tohto pekla dostanem, napisem mu dakovny list a pribalim k nemu bonbonieru. Nech sa napapa. Kde-tu sa tycili pozostatky cinziakov. Neboli obyvane uz aspon miliardy rokov, v takom boli stave. Same trhliny a diery. Okna bez skiel, byty bez nabytku. Ohnicky si svoje miesta v nich nasli. No ked som sa zahladel pozornejsie a napol vsetky nervy tak, ze mi skoro praskla gumicka v slipoch, zazrel som pohyb. Tiene pobehovali po bytoch sem a tam. No mozno to bol ich duch utrpenia. Zit v priestoroch az na kamen opustenych a hladat zvysky svojho predosleho byvania. Myslim si, ze je to marne ako strkat prst do klucovej dierky. Dobre viete, ze tie dvere sa aj tak neotvoria. Za tymito budovami boli dalsie a za nimi dalsie. Cele sidliska a mesta. No v uplnej dialke, niekde asi uprostred tohto vsetkeho sa tycila jedna budova, odlisna svojou stavbou. Bola spiralovita az ma pri pohlade na nu motalo. Na jej vrchole bolo nieco ako veza s mnozstvom svetielok. Ze by si Satan robil teplu disko zurku? Ak je pozvany aj Michael Hasellhoff, tak sa pridam. Moj tip bol, ze mierime prave k tej party. Len som zvedavy, ako ma dostanu az tam hore, do prdele, ked sa neviem hybat. Dufam, ze nie na chrbte jedneho z tych trolov. To sa radsej vystveram zubami po lane. Cesta bola klukata a viedla roznymi ulickami po rozbitej asfaltke. Tie ulice mali dokonca vlastne nazvy. To asi pre debilov, ktori by sa mohli stratit pri odbehnuti si na zmrzlinu a nevedeli by sa vratit nazad na svoje miesto vecneho utrpenia. Boli tu ulice ako Cesta smrti. Myslim si, ze ten nazov odkukali, Poliaci sprosti. Potom Ulica beznadeje, Cesta zlodejov, Agonia mrtvych a Ulica tmy. Viac som si ich zatial nevsimol. No podla mna boli vsetky rovnake. Ako opice s cervenym zadkom. Nas autobus nas prave viedol po Ceste strachu A. vobec netusim co to „A“ moze znamenat. Ale asi ma ulica viac sekcii. Ked zomriete, dostanete sa sem a postupom casu, ked si toho uz vela vytrpite a nasrate budete mat v boxerkach poriadne, vam osud zmiernia. Vtedy sa dostanete na cestu strachu B. tam je strach uz mensi. Na miesto dennodenneho posratia sa od strachu si naseriete len cez vikendy a sviatky. V ostatne dni sa pocurate. Ked budete mat aj tu za sebou niekolko sto rokov, tak po odoslani ziadosti a vyplneni tisicstranoveho formularu, pozor, nesmiete sa pomylit, vas supnu na sektor C. A to uz je skoro ako v raji. Uz sa od strachu neposeriete, len obcas postite. Cez vikendy mate volno a pristup do Cirkusu smrti s bezhlavymi opickami uplne zadarmo. Na miesto chladnej prazdnej miestnosti s dierou, cez ktoru neustale fuka, dostavate kluce od noveho bytu s jednou drotenou postelou a jednou Knizkou cierneho utrpenia so zvucnym nazvom: Ako byt spravnym clenom utrpenia alebo tisic a jedna rada ako trpiet. Samozrejme, ze autorom je nas skromny cerveny Gumkac Satan. Vsetka slava jemu. Trikrat hip, hip, hura! Ked znova ubehne nejakych blbych tisic rokov, viem uz sa opakujem, tak sa mozete vysvihnut az na veduceho tychto troch ciest. A to uz je, pani, med lizat. Utrpenie a strach uz mate len v jeden den za rok a to cez Vianoce ako darcek pod stromcek. V ostatne dni len sposobujete strach a hnacku tym pod vami. Plus ako bonus cez sviatok Vsechsvatych si mozete vybrat jednu miestnu diablicu a poriadne vykutat jej telesne otvory. Vravi sa, ze maju naozaj obrovske nosne dierky, takze mozete pichnut svoju kukuricu aj tam. Slast zarucena. Z veduceho sa da potom este vyssie dopracovat. Je to naozaj uzasne, ake moznosti poskytuje peklo a tvrda praca. Moze sa z vas stat manazer ci rovno riaditel. Nie som si isty, pokial tento rebrik siaha, ale musim uznat, ze je to dost vysoko. Pri kazdej vyssej pozicii sa vam trest zmiernuje, az na minimum. Uplne sa vytratit nemoze, ste predsa v pekle a nie na Bahamach, clovece. A dalsimi bonusmi v kariere su castejsie sexualne radovanky, viacej ludi pod sebou a viac volnosti. Ale vzdy len do urcitej hranice, lebo jedine Satan moze byt tym najvyssim. Satan je nas pan. Ale hovno. Jebat ho! Takze takto som si to predstavoval ja. Mozno sa nemylil, ale neskor ma to uz netrapilo. Po pekelnych uliciach sa pohybovalo mnozstvo trpitelov. Vsetci mali nejake ocividne zranenia, najskor smrtelne, ktore ich sem dostali. Na niektorych zase utrpenie a bolest vychadzala z duse. To sa dalo vycitat z ich nepritomnych pohladov. Boli to stratene duse bez stipky nadeje na zlepsenie. Idioti. Naco si podrezavali zily. Bol som rad, ze som ich pozoroval len cez okno v autobuse a nie priamo zoci-voci. Mohli by urobit hocico. Niektori horeli, niektori skackali, niektori sa plazili ako batolata, niektori len postavali, no vsetci do jedneho vrieskali. Vrieskali, plakali, nariekali. Bola to zmes bolestnych emocii, ktoru nevedeli zadrzat. Bolo to strasne. Fakt strasne. Nic horsie som v zivote nevidel. Aspon kam siaha moja pamat. Vlastne je to sem len za roh. Po dlhej ceste busom sme konecne zastavili, priamo pod spiralou schodov, co viedli do veze. Cestujuci zacali vystupovat pekne po jednom ako na pekaci. Par ich znova zacalo vrieskat. Mne sa nechcelo. Nie vrieskat, ale vystupovat. Aj by sa i chcelo, kebyze viem chodit, ale takto ze ma prenesu, nejdem. Hej! Ja tu zostavam, dobre? Ja vam tu budem strazit veci. Aby si aj Elvis mohol oddychnut a skocit na pivko. Nebojte sa, neuteciem vam. Ved kam by som aj mohol, nie? Hehe. Ale vazne, mne sa fakt tam hore nechce. Preco tam nesli aj ostatni z inych autobusov? Preco prave my? Ja si vyckam rad tu na mieste a pojdem dobrovolne posledny. A ozaj, viete vobec, ze mavam zavraty? Myslim, ze nikto nepotrebuje mat ovracane schody. A mne byva vazne zle. Nie je to vyhovorka ako v skole, kludne sa spytajte mojich rodicov. Oni vam to urcite potvrdia, mozno su aj tu nikde dole, ktovie? Takze prajem prijemnu zabavu, nie moc pekelneho ohna a mozno sa niekedy stavim, ked budem na dovolenke. Ale moc s tym neratajte, mam deravu pamat. He. Ja si tu trochu schrupnem a potom vyrazim. Kurva! Kazdy uz stal nastupeny vonku a ku mne sa v ulicke blizili ti skaredi zmrdi bez tvare. Pica system, nic mi nevychadza. Aj moznost rozhodovania sam za seba mi bol odopreny. Keby som to bol vedel, urcite by som nic nepodpisoval. Mne sa hned zdalo, ze tomu agentovi vytrcaju rozky spod kuceravych vlasov. Nemam rad fuzkatych ludi, ktori si nevedia zapnut razporok po moceni. Andala jeho. A to, ze bola tato cestovka tak ustretova a tak lacna cesta. Malo ma to napadnut, ze je v tom figel ako buk. S nasilim ma vyvliekli von a posadili na nedaleku rozbitu lavicku. Nebol som na nej sam. Sedel tam nejaky zubozeny starcek a zizal do prazdna. Urcite pomateny. „Ujo?“ Prihovoril som sa mu posepky, aby ma ti quasimodovia nezaculi. Starcek sa ani nepohol. Stale zizal. „Ujo? Nie ste vy Forrest Gump?“ Troska vtipu na zaciatok konverzacie nezaskodi. „Ako ste sa sem dostali ujo? Ved vyzerate byt mierumilovny clovek.“ Hladel som mu do strnulej mrtvej tvare. To tu mal asi kazdy. Cakal som nejaku odpoved, ked tak aspon nejaku sprostost, ale aspon nieco. No starcek sa stale ani nepohol. Dokonca ani viecka sa mu nepohli. Vobec nic, ziadna reakcia. Toto, ze by bolo jeho utrpenim? No neviem. Skor ma napada, ze presne takto vyzeral aj ked ho doma mrtveho nasli. No ale co takeho mohol spravit, ze ho sem supli? Asi nieco za mladi. Jasne! Je to vojnovy veteran. Kopli ho sem potom co postrielal vlastnych a nie tych blbych Japoncikov. Sikmooke kurvy. Ale taka cinska slapka, to je ine kakao. Kto vie ako fajcia? Hm. Stalo by to za hriech. Ked nasa dlhocizna konverzacia so starcekom skoncila, zrazu sa pohol. Bolo to neuveritelne. Nieco ako zazrak v priamom prenose. „Dedko, takze predsa zijete?“ Zvolal som nadsene a aj by som mu zatlieskal, vediet tak hybat rukami. No v mysli som tlieskal. „Ujo, spravte to kuzlo este raz, prosim!“ Bol som v tej chvili ako decko u kuzelnika, ktoremu nikdy nie je dost. Spinave drze deti, ako ja ich len nemam rad. Vsade pchaju nos, stale sa vypytuju a nic im nestaci. Clovek sa moze aj roztrhat pre nich a aj tak pytaju viacej. „No kde sme?“ Zvolal som pre seba. Na Bahamach asi nie. Kebyze som tam, tak prave teraz pod kokosovou palmou s ladovym koktailom v ruke sukam zozadu prsnatu cernosku, ktoru som zbalil v miestnom bare na par mojich suchych vtipov. Bol by to ale krasny zivot. No na miesto slnka, plaze a nahych cernosiek, sedim na lavicke s davno mrtvym dedkom, ktory sa nechce hybat a rozpravat s chlapom s dierou v hlave. Nech sa ti desat centimetrova trieska z lavicky zaderie hlboko do tvojho mlandraveho zadku, dedo! Nestojim o vasu spolocnost. Mate padaka! Vypadnite odtialto a nech vas uz nikdy nevidim v mojom podniku chlastat. Najdite si iny. A von! Chlapi berte ho! Bol by som ja ale riaditel. He. Autobus odchadzal. Bez nas. Otocil sa na niecom, co pripominalo parkovisko pred nakupnym centrom a stratil sa nam v klukatych mestskych ulickach. Este mi Elvis stihol zamavat z otvoreneho okienka na rozlucku. Hajzel skodoradostny. Aj tak som ho nikdy nemal naozaj rad. Bol pre mna prilis teply. No fuj. Nech si ide za inymi. Urcite uz na neho cakaju v Modrej ustrici. Nech si ide, mne to vobec nevadi. Na pivo viem zajst aj sam. Alebo vezmem tuna tohto starca, co ziza ako sedlak na nahe prsia. Aspon mi nebude odvravat. A pojde tam, kam poviem ja. Aj ked do psej riti. Seriem ja na neho. Seriem na starca. Seriem na vsetkych, seriem na Satana. Na neho obzvlast. Aj tak sa mi jeho ruzova sprcha nikdy nelubila. Vobec nic sa mi tu nelubi. Vsetko je pre mna prilis teple. Cele peklo je len obrovska rit geja. Vsetci ste tepli, len ja som lietadlo. Dav sa pohol smerom ku schodom. To tie smradlave grcky s nohami im prikazali. Zrazu sa tu hrali na velkych dospelakov. No pre mna su to len zdrapy hajzloveho papiera, ktory som obsral a splachol. Ludkovia poslusne kracali a zacali vystupovat po kamennych schodoch. Niektori stale potichu vzlykali, tusiac utrpenie, ktore sa na nich tam hore chysta. Ich kroky boli velmi lenive a stazka dvihali kolena. Ostatni si asi toho moc neuvedomovali. Ich rozum sa davno stratil niekde na vypadovke medzi branou a temnotou. Ti po schodoch vybehli, akoby boli na ihrisku a hore ich caka otecko s kornutom dvojitej zmrzliny. Kokoti blbi. Rutili sa priamo do zahuby najpekelnejsej. Podaktori sa dokonca usmievali. To boli cisti blazni. Tym uz nic neublizi. Uz su vo svojom svete. Obycajni, normalne uvazujuci, sme zostali snad len dvaja. A to ja a Blb. Zabudol som uz jeho sproste meno tak som ho nazval, ako mi bolo najlepsie. Myslim, ze Blb mu pasuje. Ma take obocie ako blb. He. Vlastne nema ziadne. Ved uhorel do tla ako zemiak. Ale je to smiesne. Inak o jeho zdravom rozume som tiez pochyboval. Nepripadal mi ako normalny vobec. Ak nas budu hore rozdelovat do skupin, tak to radsej chcem byt s tymto ujom. Alebo sam, ked sa inak neda. Jeho neberiem. Nato je prilis velky blb. Jeden trol vzal do ruk tu sracku s ocami, ktora sa s nami tiez viezla, so sebou. Musel som sa zacat smiat, ked ho s malou lopatkou pchal do dvojlitrovej flasky od kokakoly. Taku srandu som uz davno nezazil. Smial som sa tak nahlas, ze sa lavicka triasla. S takymto cislom by mohli vystupit aj v televiznej show. Ludia by si mohli aj stavit cez SMS, ci sa do flase napcha. A napchal sa. Na moj veru ho tam dostal celeho. Nevynechal ani kvapku hnedej sracky. Ked tam ako posledne sukal oci, vsimol som si az mi to pripadalo nemozne, ze na mna skaredo zazeraju. To asi kvoli vysmechu. Je z neho drt a aj tak neznesie kritiku. Chudak jeden. Handrovy panak ma viacej hrdosti ako ta kopa sraciek. Potom ho skaredy trol odniesol. Druhy skaredy trol si prisiel po mna. Bol to ten isty, co ma vynasal z autobusu. Ale mne to bolo jedno. Odporni boli obaja. A znova som mal grcku v hube, ked sa priblizil. Do pice, sprchy tu vobec nemaju? Alebo aspon jazera, ci bacorinu. Vsetko by bolo lepsie ako tento smrad. Ako by mi hnil pred ocami. Fuj! Cesta hore schodmi bola kruta a nekonecna. Ked som sa po dlhej skurvenej chvili naucil nedychat moc nosom, nepovracal som sa, tak som sa trochu porozhliadol po celom pekle. Schody totiz neviem akym zazrakom, ako by viseli vo vzduchu. Nemali ani ziadne oporne stlpy ani zabradlie, ktoreho by sa dalo chytit. Vobec nic, len hole mramorove schody, kde tu pofrkane krvou. Obcas sme narazili aj na pozostatky nejakych ludi. Idioti, nechat sa takto dokalicit este aj v pekle. No vdaka otvorenemu priestoru som mal naozaj vyhlad na cele peklo. Mat tak poruke vlhke vreckovky, tak by som si aj od dojatia poplakal. Peklo z vysky pripominalo obrovske kamenne mesto, ktoreho cas zastal niekde medzi desiatym az patnastym storocim. A ked som sa porozhliadol poriadne a naspulil oci, ako len tie svine dovolili, uistil som sa, ze to mesto je. Alebo rovno niekolko postavanych na sebe. Bola tu napriklad Eiffelova veza. To je co? Verte mi, ze som si skoro cvrkol od prekvapenia. Bola sice dost zdemolovana a na jej vrchole horel asi vecny plamen, ale bola to ona. Inak stala dost nakrivo. Asi krivala. Potom tu bola socha slobody v dialke s odtrhnutou rukou a kuskom ksichtu. Big Ben tu bol bez ruciciek v hodinach. Ved naco. Tu aj tak cas stale stoji. Dvojicky stali nedaleko, aj ked su uz davno zrovnane so zemou. Tieto pekelne boli derave ako syr emental, tiez ledva stali. Zovsadial z nich stupal dym. Vlastne dymilo sa tu naozaj hodne. Dym bol naozaj vsade. A v uplnej dialke som zazrel nieco, co mi strasne pripominalo saharsku pust a pyramidy. Len s rozdielom vo farbe. Tu boli cierne ako smrt. Inak strasne vela veci tu mali cervenych. Neviem, kurva, co tu maju s tou farbou stale. Asi je oblubena u sefa. Vzdy, ked rano vstane a postavi sa pred zrkadlo, prve co zazrie je jeho obrovsky cerveny kufor, co mu vytrca. Tak mozno preto. Inde na druhej strane mesta boli vodopady Niagara. Nikdy za svojho zivota som ich nevidel. Az doteraz. Musim povedat, ze boli vacsie ako v telke. A bola v nich aj voda, valiaca sa celym svahom az dolu. No bola vriaca. Mohla mat tak tisic stupnov. To som posudzoval podla mnozstva vyparov a desiveho kriku ludi, co sa v nej topili. Bolo ich na miliony. Jeden vedla druheho. Ako po potopeni Titanicu. Prud ich privalil odkialsi z tmy tu v tychto miestach padali velkym oblukom dolu na skaly. Ti, co prezili vriacu vodu, zdochli nastopro na skalach. A ked aj niekto prezil aj tisicstupnovu vodu, aj silny prud a dokonca pad z obrovitanskej vysky na skaly, to museli byt ozajstni hrdinovia, ty kokos, sa znovu vracali nejakymi cudnymi podzemnymi vodami nazad do tej rozburenej rieky a zase skoncili tu pri vodopadoch. Cize sanca na prezitie nulova. A potom sa to ich utrpenie stale dokola opakovalo az do zblaznenia. Tak tomuto sa hovori system, kurva. Kde sa na to hrabu nase vazenske cely ci elektricke kresla. I ked aj tie su uz zakazane vo vacsine statov. Uz davno to nie je to, co byvalo. Ach! Kde su tie stare casy, ked si clovek mohol z chuti zastrielat na svojej pode do okoloiducich rolnikov ciernej pleti. Hned po rannej kave to dobre padlo veru. Cize tu v pekle bolo vsetko vyznamne z nasho sveta tam hore. Kazdy si najde svoju stvrt, myslel som si. Bolo to neuveritelne. S takymto niecim som nikdy neratal. Clovek, ked si predstavil peklo, tak videl samy ohen, kopu pobehujucich certov s dlhymi chvostami a vidlami co neustale robia: „Blleeee, bblllleeeee, blll...“ Alebo tak nejako podobne. Ale nie toto. Skutocny svet. Skutocny svet po smrti. Je to trocha ako by som, alebo ak mam hovorit za vsetkych, ako by sme v skutocnosti nikdy neopustili svet, ci miesto v ktorom sme zili. Vsetko sa tu rozprestieralo predo mnou v plnej svojej bolestnej krase. Aky paradox. Cisto hypoteticky, keby neexistovalo to vecne utrpenie, ktore nas tu vsetkych caka, by sme mohli dalej zit. A mozno si uzivat. Ale to uz asi prehanam. Vsak ja som taky maly snilek. Ktovie, ci podobne mesto je aj v nebi. Alebo zeby oni kracali po oblacikoch? To uz asi nikdy nezistim. Je to skoda. Chcel som si zahrat faraona s panom Bohom. Som zvedavy, ci by ten rostak zistil, ze podvadzam. He. „Lietajuce zenske! No do riti!“ Zvolal som. Ano, presne tak. Okolo preleteli nejake cudne okridlene bytosti so zenskymi krivkami a obnazenymi prsiami. Vo vzduchu som to este nerobil. Mohla by ma tak jedna uniest do svojich sparov a zneuzit. Mam plne vajcia semena, potrebujem si ich vyprazdnit. Prelietavali v skupinkach ako krdel obrovskych vtakov. A s velkym krikom sa vracali a santili vo vzduchu. No parada. Ako na cirkusovom vystupeni, ale bez istenia lanom. Vyzerali ako nejaki cierni anjeli. Telo mali zenske a na chrbte im vyrastali obrovske operene kridla. Urcite to boli padli anjeli z nebies. Bol som o tom presvedceny. Neviem, kde sa tu vzali tak zrazu, lebo doteraz som si ich nevsimol. Mozno som slepy. A mozno ich niekto zavolal. Jedno pisknutie bezzubeho Boba a su tu. Zrazu nimi bola obloha posiata. Obrovska masa kridiel a nahych zenskych tiel. A to kazde ine. Vacsie prsia, mensie prsia, do ruky, lajdaky, po kolena, lentilky pod kobercom, stacilo si vybrat. Ktovie, ktora sa skryva pod cislom sedem. To je moje stastne. Alebo si vezmem rovno sedem naraz, aby som neporusil tradiciu. Este, ze som rano stihol navliect nove navliecky a vymenit si boxerky za ciste. Vsetky lietajuce diablice sa zlietavali v jednom bode, na vrchole veze. Tam sme mierili aj my. Vsak Frodo? Pan Satan, cervena rit, ma rad karaoke. V kazdom pripade, tento vytah pre dvoch smeruje na tu party. Len aby sa nezasekol. Nerad by som ostal trcat niekde v prdeli, ked by tu hore zabava neprestavala hyrit ani po jednej rano a zbesilom skupinovom sexe. No co je na tom? Ved pichnes do ktorej chces. Konecne sme vystupili na vrchol schodov. Uz som aj zazrel ostatnych spolucestujucich z nasej vypravy na Everest. Skoda, ze budeme uvrhnuti dolu do rokliny. Tolka snaha vyjde nazmar. Tolko talentov a zivotov, ktore by este mozno dokazali zmenit svet na krajsi. Okrem Blba. Ten nie. Ale co, osrat ich vsetkych. Nech vyhra najlepsi, a to budem ja. Pouzijem aj zuby, ked bude treba. Zo schodov sme sa ocitli na dlhej kamennej chodbe s cervenym kobercom, co viedol az k velkym dvojitym dveram. Dvere vyzerali, ze ich vyrobili snad tisic rokov pred Kristom, tak boli stare. Na ich ciernom povrchu boli vyrezane rozne vyjavy smrti. Ako zabijanie, upalovanie, samovrazdy. Rozne grimasy tvari pri bolesti, ktore boli potom aj na niektorych castiach stien. Niektore vyzerali ako zive. Boli desive. Inde zase viseli rozne malby a biele sochy. Vsade vyobrazena len smrt a utrpenie. Ani som necakal holandske krajinky s mnozstvom pestrofarebnych kvetov a priezracnych potocikov. I ked, bola by to zmena konecne. Na chodbe bolo hnusne teplo. Zadychany vzduch tam postal uz pred tisickami rokov. Fuj. Kurva, zapnite niekto klimu! Alebo hocijake ventilatory ci vejare z lipovych listov. Postacia mi aj noviny na ovievanie, len nieco spravte s tym zaparenym vzduchom. Ja sa nato mozem takto vysrat, ked vy sa neviete postarat ani len o svojich najlepsich tanecnikov tanga. Takto tancovat nebudem. To si radsej dajme este raz schody. Tam bol aspon aky taky cerstvy vzduch. Do piky! Cely zivot platim dane a potom ani jednu klimatizovanu miestnost vlada nevie vybavit. Clovek aby si musel zariadit vsetko sam este aj po smrti. Nikdy nebudeme mat pokoj, my pracanti s modrymi monterkami, chlpatym chrbatom a pivnym bruchom. Na chodbe boli vsetci. Niektory sedeli, ini nervozne stali a preslapovali. Skoro ako na ozajstnom sude. Ideme do basy alebo von? A verdikt znie, ze ani jedno ani druhe. Stanu sa z nas diablovi otroci. Basa, niekde na opustenom ostrove so zabijakmi, ktori maju radi nove masko, by bola pre nas vykupenim z pekla. Ale nas cas uz davno vyprsal. Nemali sme sa hrat s tymi presypacimi hodinami. Ved kazdy vie, ze su sklenene a kurva krehke. To sa aj stalo. Do vtedy sme si ich prehadzovali z ruky do ruky, kym nespadli a neroztriestili sa na miliony kuskov. Sme v prdeli. Tak by som nazval aktualnu basen, keby som bol basnikom a chytila by ma muza za studene gule. Naraz za obe. Je to trochu sok, ale da sa to prekonat. Lenze basnikom nie som, lebo nemam basnicke crevo. Inak pocul som niekde, ze si ho mnohi davaju chirurgicky odstranit. Ze vraj sa z neho moze vyvinut rakovina. Je to v pici. Dnes si clovek nemoze byt isty nicim. Ani len tym ci je Satan heterak alebo bi. Stavil by som osobne na to druhe, ale dnes uz druhe kolo stavok otvarat nebudem. Nejako po tom prvom mi ostalo prazdno v hlave. Posadili ma najdalej od dveri. To asi preto, ze som prisiel posledny. Skurvena diskriminacia. Clovek je biely a zaobchadzaju s nim ako s pojebanym ciganom. Do chuja, gadzovia! Co si myslite o sebe, ze ste? Moje kocovne kmene pozostavajuce z mojich styridsiatich deti, troch manzeliek a mna, sem pricestovali davno pred vami, ako vase biele vyplasene tvare uzreli svet. Ale nie, blbost. To zase ta moja skvela fantazia robi zazraky. Ale kurva kavu varit som ju nenaucil. Boha jeho prasiveho v monterkach. Ale sedel som najblizsie k asistentke pana riaditela. Bola blondina. Asistentky by asi mali byt. Vyzerala ako normalna plnohodnotna zenska, az na male rozky, ktore jej vykukali spod bujnej hrivy. Jaj, a mala chvost. To som si vsimol neskor, ked isla okolo s nejakymi papiermi. Inak bola dokonala. Mala na sebe sivy kostym s cervenou kravatou a pod nou obrovske cecky, ktore sa priam dusili v malej podprsenke. Tak by som im pomohol nadychnut sa, ale zial telo ma stale neposluchalo. Blby stol kartonu. A stale sa na mna usmievala. Asi som jej bol sympaticky. Ved preco aj nie. Urcite by si cez obed, dolu pri Eiffelovke, dala povedat. Drzal by som ju pri kmasani za chvost a daval jej to zozadu. Len by knucala od rozkose. Takeho este nevidela. Ozaj, ked uz to spominam, aky penis vlastne mam? Do pice, nepamatam sa kedy som ho naposledy videl. To som inak velmi v srackach. Som ubohejsi ako dalajlama s pasom cudnosti. Nie v zlom, dedko. Keby som sa aspon mohol pozriet. Len na chvilu nakuknut, aby som sa ukludnil, ze to nie je nejaky krpan od liliputanov, ale bohatier od obrov. Ale urcite je to v pohode, myslim si. Dufam. Kurva, ja to musim vediet. „Prosim vas slecna asistentka diablica. Mozem vas poziadat o jednu laskavost?“ Zacal som velmi milo. To mi ide. To aby ma hned neodpalkovala za ihrisko. „Pocuvam vas, pan Jonathan.“ Do pice tam! Odkial vie moje meno? Mam ho snad napisane na cele? Alebo v utrobach mozgu? Tak chodte do riti. Toto sa mi ani trochu nepaci. Ako mam byt dobrym agentom, ked tu kazdy hned vie moje meno. A ja som ho skoro zabudol. „Mozete sa mi pozriet do nohavic na vtaka?“ Snazil som sa to vyjadrit co najjasnejsie. Aj vyraz tvare dufam tomu nasvedcoval. „Je uplne v poriadku, pan Jonathan.“ A otocila sa mi chrbtom, k svojim papierom. Je to uplne v poriadku. Ako to moze do tulenej riti vediet? Hned. Len tak? Ze by vedela vsetko? Ci kazdy tuna vie vsetko okrem nas trpitelov? Ja fakt neviem. No v kazdom pripade som spokojny s odpovedou, nie je maly. To je iste. Povedala, ze je to uplne v poriadku. Alebo ma mozno pozna zo zivota. Urcite mi ho uz vyfukala neraz za garazami alebo v aute. Ano tak to bude. Urcite je jednou z tisicok, ktore som uz vymrdal a odkopol. Som ja ale geroj. Mozno v tejto chvili, v realnom svete, za mnou niektore zenske placu. Jaj, ale som rada cmulala jeho vtaka! Jaj ale by ma teraz pichal, keby tu bol! Celkom pekna predstava. Zacul som ostatnych, ako sa o mne rozpravaju. Najskor ma poculi. Konkretne, ze som nejaky grobian ci nieco take. Ja im dam. „Starajte sa o seba, vy mrtve sracky!“ Vsetky oci boli na mne v tom momente. Dokonca aj oci z kokakola flasky. Tie na mna skaredo ganili cely cas. „Mozem vas ocurat. Vsetkych. Rad radom! Vy ciganske kurvy. Vy mongoloidne zvieracie slapky bez ostychu. Vy roztahane semenniky muflona v ruji. Vy skarede osirele deti z kukurice. Vy nahromadena tyzdenna zapcha. Vy roztahany ritny veniec Satana!“ To uz som asi prehnal. Trocha som sa nechal uniest hnevom. To uz sa nepacilo ani sexi asistentke. Velmi skaredo sa na mna divala. Zabijala ma ocami. „Ked si teraz od vas vypytam kavu, asi mi do nej naplujete ze?“ Spytal som sa jej. Lebo kavu som uz nemal stovky rokov. A kde je lepsie miesto, ako v cakarni do pekla. Som ja ale tlk. Najprv som si mal vypytat kavu a az potom nadavat. Stale si ten postup popletiem. Ale tak co sa da cakat od cloveka, ktoremu neonka presvita cez dieru v hlave? Podnik by som uz zalozit nedokazal. Ale myslienka by tu bola. Este zohnat niekoho, kto to zrealizuje za mna. Asistentku o to radsej uz nepoziadam. Ta by ma hned zruinovala. Este aj lave vajco by odo mna vysudila po krachu. A to nedam. Mam tu svinu roztahanu rad. Prirastlo mi k srdcu. Nie doslova. Vlastne ich mam rad obe. Dvojicky moje visiace. Po kratkej odmlke, ked som sa utisil a nevravel nic, sa vsetci vratili k svojim povodnym problemom. Smrt, utrpenie, bolest, plac a vsetky tie ostatne hovna co ich suzovali a trapili ich nevinne dusicky. Uboziaci. Este stale sa nezmierili s osudom. Hlupa nadej v nich stale tlie. A o chvilu uz asistentka viedla prveho odsudeneho do pazeraka diabla. Vosiel do dveri a uz som ho nikdy viac nevidel. To bol prvy. Pravdupovediac, nepamatal som si ho ani z busu. Urcite jeden z tych, ktori cely cas mlcky sedeli a bali sa co i len hubu otvorit a zakricat, ze chcu ist domov. A preto vosiel ako prvy. Bol by som zvedavy, ake hodnotenie tu maju. Ci trest dostanem zato, co som vykonal v zivote, alebo sa zohladnuje aj celkove spravanie az sem, do uzsieho vyberu. Ale kde, do prdele, su ostatni z inych busov? To by som rad vedel. Normalne ma to trochu trapi. Ci hentych vzali rovno na pekac, bez dalsej moznosti obhajit svoje konanie? To musia byt ine kalibre potom. V takom pripade sme my asi elita. Sme lepsi. Samozrejme okrem tych oci v kokakola flaske. Co uz len ten mohol spravit? Najskor je tu uplnou nahodou. Hovno sproste. Mozno ho sem doviezli len kvoli tomu, ze Satan si rad pochutnava na hnedych koktailoch. To je zas vysledkom blbeho omylu a chaosu v tom mnozstve spisov. Nieco sa zle zalozi a potom to takto konci. A Blb sem tiez nepatri. Nemam rad omyly v systeme. Druha vosla zena. Dost nariekala. A cela sa triasla od strachu. Este, ked jej Satan povie, „BU!“ tak sa istotne poserie. Mozno by si kazdy cvrkol. Od jeho Bu-bu-bu. Hrozostrasne slova. Treti vosiel daky cudny chlap so zakrvavenym bielym trickom. Cisty priestrel cez srdce. A trafili mu aj pismenko „Y“ v slove New York, co mal vytlacene na chrbte. Asi nejaka zanietena sekta, bojujuca proti mestu. Urcite su vsetci z okolitych dedin a denno-denne zbieraju koni trus na poliach. Sedlac blba. Ked sa dvere zavierali, zazrel som v strbine jasnu ziaru. Taku, aku vidia denne zvaraci pri praci. Myslel som si, ze bude tiez cervena, ako skoro vsetko tuna. Ktovie, co tam vnutri Satan zvara. Mozno si robi klietku pre seba. Objednat si cez net nemoze, lebo internet tu podla mna nemaju. I ked by to mnohe veci ulahcilo. Alebo zvara kovove oplotenie pre opicky ako sme my. To musi narobit kopec tyci. Ked zacal len teraz, tak mozno o sto rokov, na den svateho Patrika, to dokonci. Ked nie tak ho nazveme Looser. Ha! Navlecieme na jeho tlste telo s ovisajucimi bradavkami biele tricko s velkym napisom, ktory hlasa, ze kam ma ist zakazdym, ked nieco chce. „FUCK YOU!“ A pod napisom sipka, smerujuca na jeho otvor lasky. Samozrejme, ze to bude na chrbate. A v noci mu priviazeme na hlavu lampicku, aby to bolo skvele citatelne aj v nocnych temnych ulickach tohto prekrasne skurveneho mesta. Mozno sa z neho stane chodiaca reklama na chipsy ci Pepsi. A mozno sa mu to aj zalubi. Otvori si zivnost a bude tym aj zarabat, pat dolarov na hodinu. Celkom dobry kseft pre takeho hajzlika. Dvere sa medzicasom otvarali a zatvarali. Dnu postupne vosli vsetci ludia. Idiota vo flasticke museli odniest v rukach. Ako za cias Leninovej vlady. Zostali sme cakat len ja a Blb. Este stale ma nevedelo napadnut jeho meno. Ale takto na konci cesty uz to bolo maximalne jedno. Aj keby od toho mala zalezat nasa zachrana. Zial moje gulocky inteligencie sa dogulali. Volakedy ich bolo tolko, ze by som z nich zamky vedel stavat. A teraz? Dve do kazdej ruky a jednu, co si mozem tak kopat po ceste pred sebou. To je ta cast mozgu s pamatou. Je dobra uz len na to, aby som nou po niekom hodil. Mozno to skusim na Satana, ked sa zohne po mydlo. Snad ho trafim. Pevne dufam, ze nema nejake nadprirodzene schopnosti, ako mal Jedi zo Star Warsu ci podobne kusky, co sa neustale omielaju v kazdej rozpravkovej knizke. Ale najskor ti spisovatelia sliapali na nejakych drogach. Bez drog boli radi, ze si sami dokazali zaviazat snurky na topankach. „Tak ako starec? Tiez si trochu nervozny?“ Ozval sa Blb a prisadol si ku mne na somarsku lavicu. A to ako preco by som mal byt? Caka nas snad nejaka pisomka? Lebo ja som sa vcera vecer neucil. Ja som si radsej dal nocny kurz sebaukajania. Natahoval som vrabca az do tretej rana, ked z neho vypadla posledna kvapka citronady. Cernosky ma fakt rajcuju. Alebo mam byt nervozny z toho, ze nik z tych dveri nevysiel? No a co? Aj tak som ich nemal rad. Len tu dychali moj cerstvy vzduch. A vies, ake je tazke pre prirodu ho vyrobit v takom mnozstve? Nie? Tak ja ti to poviem. Omnoho tazsie, ako sa bez bolesti vysrat po celodennej fazuli. Ale tebe to zbytocne hovorim. Ty si uplne iny rakosnik ako som ja. U vas dole je este aj ta voda hnedsia ako u nas. My si ju filtrujeme totiz. To vyvalujes okale co? Ty holobriadok zuholnateny. Fakt si myslim, ze toto miesto ma nejako tankuje? Ze z pekla mam stiahnute gulky gumickou? Ze sa mi zaludok skryl v hornom poschodi, niekde medzi bradou a hrtanom? Ze sa mi diera v hlave chveje prave preto? No to ani z daleka, kamarat moj. Ja som aj zabudol, ze nejake peklo a nejaky teply Satan existuju. Kebyze som len o pol stupna kludnejsi, tak by som si tu otvoril bufet s hotdogmi a predaval ich malym mrtvym deckam. Takze takto som z toho nervozny. Ale ako vidim, ty si poriadne, Blbe. Este aj druha brada sa ti chveje. Bacha na to. Moze ti odpadnut. Ja byt v tvojom stave, ani rukami by som nepohol a hned trielil na pohotovost. Mozno ta este dokazu zachranit. Alebo cast. „Som v pohode.“ Odvetil som mu, a to si uz pre neho prisli diablovi pomocnici. Pre nich to bola praca ako kazda ina. Svine, skarede. Moc toho nestihol povedat. Myslim, ze len ahoj a nech mam krasnu buducnost. Ale nie som si isty, lebo som ho nepocuval. Potom, kratko pred tym ako zavreli za nim dvere a ja som ho uz nikdy nevidel, spravil cudesny uskrn. Myslim, ze sa chcel usmiat. Ale tym, ze pery davno nemal, to vyznelo strasne groteskne. Priam az uboho. Jaj chudak, Blb az do konca. Dvere sa zabuchli a v cakarni som zostal sam. Spolocnost mi robila len diablova sekretarka. Medzi nami, velmi rad nazyvam osoby zakazdym inym menom. Robi mi to radost. Tak len pre zaujimavost aby ste si nemysleli, ze som blazon. Hehe. Sekretarka stale nieco pisala. Vobec s nou nebola sranda. A samozrejme este tam so mnou bola moja kruta bolest hlavy. Mam pocit, ze sa so mnou uz zrastla az do takej miery, ze by som jej mal vymysliet meno. Hm. Zaujimavy napad. Ale ake? A otazkou je ci muzske alebo zenske. Odkial, do frasa, mam vediet akeho je rodu, ked som ju este nevidel? Zatial ju len citim, ale mozno casom sa zhmotni a pohlti ma aj s obsranymi boxerkami. No este to. To nedovolim. Radsej jej vypalim rybnik. A nechcem pocut uz ziadne zabie kvakanie po nociach, ked sa snazim zaspat. Vy nevstavate rano do prace ako ja. A este, ked prsi a v dazdniku mam same diery. Je to ako kryt sa sietkou na ryby. Nejako tie svine kvapky stale prepchaju uzucke telicka a dopadnu na mna. Ja to nechapem, ako to robia. Asi to zdedili po prarodicoch. Ujovi Kvapkounovi a tete Kvapkanici, co sa rada rozlieva. Tomu sa hovori geny. Dvere sa rozrazili a kracali si netopiere po moju ubohu dusu. „Aha! Kubko a Matko z rozpravky!“ Zvolal som na nich a smial som sa. Prisli mi zrazu naramne vtipni, tito dvaja Africania. Bez slovka ma chytili pod pazuchami a vliekli cez branu smrti. Este som stihol utrusit sexualnu narazku na asistentku, ktoru si neviem vybavit v mysli, a uz som bol aj ja vo svetle. Posadili ma na strasne ladovu lavicu. Ako by som si sadol na snehuliaka. Vajcia sa mi tak scvrkli, ze by ich nenasla ani najlepsia slapka z Kambodze. Aspon by som odisiel bez platenia. Chvilu mi trvalo, kym si moje zazraky prirody v ocnych bulvach zvykli nato kurva jasne svetlo. Na sekundu ma napadlo, ci som sa ja debil neocitol v nebi. Zeby to bol cely jeden obrovsky zart? Vystrelok Pana Boha ci Jezisa? Popri masturbacii nemaju co robit, tak skusaju trpezlivost obycajneho cloveka? Ked ano, tak su to obycajny hajzli a patria do pekla. Ale neskor som sa presvedcil, ze tomu tak nebolo. Preco? Lebo, ked si moje oci zvykli, predo mnou sedel Satan, v tej najneocakavanejsej podobe, ktora by mi ani v snoch nenapadla. „Do riti! Michael Jackson!!!!!!!“ Zvolal som od prekvapenia. Tak toto je uz moc huste kakao. Najprv som nechcel verit svojim ociam. Parkrat som ich preto znovu zatvoril a otvoril. Ci nezmizne. Nezmizol. Myslel som si, ze stretnem toho klasickeho satana s cervenou kozou, dlhymi kozimi rohami a papulou ako byvol. A na miesto toho tu len tak sedi tento velmi biely beloch so srdcom cernocha. Keby som si nebol isty, ze som v pekle, tak by som povedal, ze som nastopro na silnych drogach. Heroin, extaza, LSD, alebo nieco podobne. A ked ich ucinok odide, zobudim sa na klinike pre dusevne chorych, v bielej izbe, kazajkou na sebe a senzorom pohybu v zadku. Ale bol som v pekle. Vsetko tomu az doteraz nasvedcovalo. Okolie, diabli, muciva bolest. To su tri slova do vylustenia krizovky. A mozem ju hned odoslat a mozno vyhram plavbu po Amazonke. V zachrannej veste, vykladanu diamantmi od Swarovskeho sa krasne lovia krokodily. Ten clovek musi byt najvacsim buzerantom na svete. V jeho ritnom ventile sa uz urcite postracalo zopar veci. Vibrator, uhorka, noha od stolicky, hasicska hadica a podobne sracky pre teplych. Fuj! Keby bolo na mne, poslem vsetkych takych v jednej rakete na Mars s polovicnym palivom a bez spiatocneho listka. Baj, baj, chlapci. A poslite mi pohladnicu. Tak Michael Jackson v celej svojej krase, sedel na kresle s oznacenim Satan. Aha! Tak teraz ma napadlo, ze preco bola ta biela ziara v tejto miestnosti. Ved s jeho bielou tvarou by mohol kludne robit poulicne osvetlenie na Wallstreet. Alebo aj majak by sa celkom hodil. Tie dnesne nestoja ani za mastny flak na polyuretanovej koseli. Cernoch s bielym ksichtom. Tomu sa hovori Hollywood. Tam je naozaj vsetko mozne. Este aj z opice urobit prezidenta. „No hello Miky. Ako sa dari? A co tu, kurva, do pice, robis?“ Zasmial sa. Tichym zenskym smiechom na hranici pocutelnosti. Akoby mal v ustach prilepenu pistalku na psov a ja som akoze pes baskervillsky. „Ty pedofil nakazeny. Rehoces sa ako buzna ci zenska so zaseknutymi pyskami!“ Znova sa tak teplo zasmial, az ma to vytacalo. „Ten smiech si odchytil od deti, ktore si mrdal vo svojom Disney sidle? Takto davali najavo svoju nespokojnost s kratkym vtakom? Inak medzi nami, je cierny alebo biely?“ Ja by som stavil na cierneho kona. Ten biely sa mi nepozdava. Ma nejake krive nohy. Ako by stazka stal vzpriameny. Miky ako Satan bola urazka celeho pekla. Aspon pre mna. Vsetko bolo v pohode zo zaciatku. Ten autobus, neustala bolest, ludia s vlastnym utrpenim, ktore nikdy nekonci. Dokonca aj tie budovy a vyjavy z nasho sveta, boli ako-tak v pohode. No ale toto bol vtip roka. Maximalny brept. Obrovska diera v scenari. „Tak ako si sa sem, do riti, dostal? Isiel si sa vysrat na zachod a clup, vtiahlo ta to a spadol si rovno sem?“ „Bol som vygenerovany pocitacom.“ Ozval sa Miky. „Tak vygenerovany pocitacom.“ Od prekvapenia mi obocie skoro vyskocilo nad hlavu. Uz by som si ho musel lepit nazad. „A to sa ako, do pice, mohlo stat?“ Stale som nechapal. Miky zalozil rukami na svoje chude kolenne jablcka. Snazil sa tvarit velmi prisne a vazne, no mne pripadol ako loutka z blbej polskej rozpravky. Iba ju rychlo spalit a zahodit. „Predosly Satan sa vzdal svojho postu a odisiel do predcasneho dochodku na Bahamy.“ „Coze?“ Kurva, preco prave na moje najoblubenejsie ostrovy? Ja to mozem jebat takto. „A pocitac ta len tak vygeneroval alebo nebodaj bolo aj vyberove konanie? A tvoj sexi teply tanec sa im strasne zapacil?“ „Nie, pan Jonathan. Vybral ma pocitac.“ „To uz som pocul. Nic lepsie sa mi nemohlo stat.“ Ako by nestacilo, ze clovek skape, boli ho hlava, ktora je uz len grotesknou spomienkou nato co bolo, ale este ho drbnu pred Mikyho, ako toho najvyssieho a najtemnejsieho vladcu hrozostrasneho pekla. Seriem na takyto system. Radsej by som sa teraz rozpraval s opickou Makak ako s tebou ty deckomrdac. A este ma ta buzna nazve panom. No gratulujem, aspon etiketu ste sa naucili. „A kto bol predosly Satan? Pretoze ty si tu urcite kratko.“ Ani neviem, kedy si zomrel. Nepamatam sa na to kvoli krateru v hlave, ale to asi vies. „Predosly Satan bol pan Clint Eastwood.“ „Clint Eastwood? Ten ostrielany pistolnik? Tak to je gol.“ Musel som sa zacat smiat. Tato show zacina mat coraz lepsie zapletky. Uz teraz by som dal reziserovi Oscara. Len by ma zaujimalo, ze ako sa previnili takyto herci ako Clint, ze skoncili tuna dole. Urcite je ich tu cela kinosala. Ich najvacsim utrpenim je opakovane hrat role v najhorsich filmoch. Hm. To by celkom slo. Miky je jasny. To vie snad kazdy, co urobil. Sukat zadky malym chlapcom nepatri do casti tych lepsich. Aspon nie v nasom svete. Jeho tu uz dlhe roky ocakavali zastupy privrzencov s transparentmi a balonikmi. A ked konecne dorazil, vystrelili aj svetlice. S ludmi na chrbte. To aby to trochu okorenili. Ved nie sme v hocijakom beckovom pekle. Toto tu je elita chlapci. Se vsim vsudy. Kurvy na kazdom rohu pripravene fajcit okoloiduce penisy, prepchate kasina ako v Las Vegas, preplnene regale v obchodnych retazcoch hypermarketov, najrychlejsie auta uplne zdarma s full vybavou a omnoho viac. To vsetko mozete mat v okamihu, staci si podrezat zily alebo strelit gulku do srdca. Do hlavy neodporucam. A hned hupsnete na toto prekrasne miesto. Ste ochotny dat zivot za takyto luxus? Ja by som dal. „Kurva Miky, kebyze viem hybat rukami, tak by som ti potriasol pravicou. Lebo podat ruku takemu somarovi ako si ty, by bol zazitok na vecne veky. „To nie je problem.“ Usmial sa, oprel sa viac do cierneho kozeneho kresla, ktore riadne zapraskalo, zalomil rukami a zmurkol. Lavym okom. Z mojho pohladu. Toto stacilo na to, aby som sa z nicoho nic zrazu postavil na rovne nohy a od radosti vykrikol. Moja noha bola spat. A spolu s nou aj cit vo vsetkych castiach tela. „Juchuuuuuuuuu... ... !“ Strasne som sa tesil. Clovek si ani neuvedomuje, ake je to krasne rozhybat sa, kym o to nepride. Asi to tak ma byt. Lebo potom by sme sa nemohli tesit z takych sprostosti. Moja radost bola obrovska a trvala dlhe minuty. Najprv som vyskakoval a rozhadzoval rukami, potom som si obehol kolecko v miestnosti a tvaril sa, ze dobieham a trham cielovu pasku ako prvy na kralovskej stafete. Po dobehnuti som sa roztancoval. Tango, valcik, foxtrot a potom mis-mas, co ma napadlo. Nohy ma nadherne posluchali. Ten pocit bol na nezaplatenie. Akoby som vyhral peniaze, ktore sa mi nikdy nepodari minut. Po tanci som si dal este nejake vitazne pohyby, ktore casto vidat v telke pocas futbalovych zapasov, a zadychany som sa usadil nazad. Telo ma posluchalo ako za ziva, ale pluca som mal na sracky. „Kurva, ale je to dobry pocit!“ Vydychol som si. „Jaj, prepac Miky.“ Rychlo som vstal a podal mu ruku. S uctou mi nou potriasol. „Nie si az taky buzerant, ako som si myslel na zaciatku.“ Klamem, jasne, ze si. Inak, ostatni ta za dverami ohovarali. A pouzivali dost skarede slova. Ja len aby si to vedel, ked uz sme sa takto skamosili. Nabuduce urobim nieco ja pre teba. Navarim ti dobry gulas z diviny, co ty na to? No Miky bol stale bez vyrazu. „Ked sme si takto potykali, mam otazku. Kam sa podeli ostatni, co so mnou boli?“ „To nechajme na neskor. Este sa k nim vratime a mozno ich aj uvidite pan Jonathan.“ To je zaujimave. Takze aj mna tato skareda napodobenina Satana hodi do vriaceho hrnca. Ja som najskor poslednou prisadou, aby bola omacka hotova. A potom si na nas tito zvrhli certi pochutia, co? To nedopustim. Mozno mam hlavu deravu, ale zo stipky rozumu, co mi nestihol vytiect, nieco vymyslim. Ved som nejaky rytier. Aj ked uz padly. Zaujimalo by ma ci kral nakoniec bitku vyhral, lebo pred tym nez som dodychal, som zazrel velku skupinu ciernych rytierov v lese. Drbnute plechove hlavy sa tam museli cely cas skryvat. A ja som si myslel cely cas, ze som jediny, kto ich precura. Ozaj, moj penis! Siahol som si do nohavic a nahmatal svojho draka. Bol tam. A vyzeral byt v poriadku. Aj vajcia. Viseli ako zvycajne. Cakali, kedy sa znova vyprazdnia. Chlapci, nemam dobru spravu pre vas. Sme v pekle a ako sa obzeram dookola po tejto blbej miestnosti, tak to vobec do pice s nami nevyzera dobre. Prave naopak. Sme davno po smrti a ziadna kurva nie je na blizku, ktoru by som vypichal. Tu diablicu v cakarni neratam. Takze je mozne, ze si uz nezamrdame. A vy zostanete naveky plne. Nieeeeeeeeee... Zacul som ako kricia. Bolo mi ich luto. Strasne rad by som im pomohol, ale v tomto pripade som mal zviazane ruky. A nie hocijako, ale na dva namornicke uzly. Tie svine sa poistili. Tak som ich z lutosti jemne pohladil, hlavicku penisu tiez, a ruku som si dal naspat do vacku. Miky na mna zizal ako by som bol maly cierny chlapcek v priliehavom overale. Co? Ty si to nikdy nerobil, buzna? Tak chod do riti. Staraj sa o svoje sracky. Toto je moja vec. Mozem si pohladit svoje nastroje lasky kedy len chcem a nik mi v tom nezabrani. Samozrejme, ak mi nevezmu nazad volnost pohybu. Ale to by ma nasrali velmi. Takeho rozzureneho mrtveho tu este nemali, akym by som bol. Rozobral by som im tu cele peklo na srob. Svine. Jaj ale by som si zapalil. „Miky, cigaretky nemas? Mam neodolatelnu chut fajcit. Aspon poslednu jednu, ked inak nie.“ Ani som to poriadne nedopovedal a uz zo zasuvky vytiahol balicek cervenych marlboriek. „Jeej, ty si poklad!“ Vravim od radosti a uz rozbalujem balik. Az kym som ich neuvidel som neveril, ze tam naozaj budu. Ale boli. Jedna vedla druhej. So svojimi oranzovymi klobucikmi stali tesne vedla seba v objati a dufali, ze vytiahnem prave ju. Nebojte sa, tanecnice moje, kazda pride na rad. Ja mam pluca pre vsetky. Usmievala sa na mna, ked som si ju vkladal do ust. Robil som to najelegantnejsie ako som vedel. Pouceny z mnozstva westernovych filmov. Klamem. Vsetky to boli moderne dramy. Aspon tak si myslim. Cigaretu som si zapalil od jednej horiacej fakle, co stala zapichnuta v rohu miestnosti. A znova som sa usadil na miesto. Uz som sa citil lepsie. Dym mi pomaly naplnal pluca a ja som sa na chvilu citil zivy. Bol to stastny pocit. Az som sa skoro spravil do nohavic. Vela nechybalo. Bol som ako kral. Prvu som vyfajcil strasne rychlo. Len som si parkrat potiahol a uz som hasil spacok na Mikyho mahagonovom stole. Druhu som si zapalil vzapati za nou. Chutila rovnako dobre. Ked som pri vdychovani dymu zavrel oci, zdalo sa mi, ze citim teple bradavky nahej brunetky, ktora svojimi bozkami miery dolu medzi nohy. Este aj toto prirovnanie bolo dost slabe na pocit, ktory som mal. Zial, nikdy som nebol dobry v metaforach. O chvilu som hasil druhy spak a zapaloval si tretiu. Okolie som nevnimal. Vsetko som mal upici. Aj celeho Mikyho a jeho kysli ksicht ako citron, ked som fajcil jednu za druhou ako hlavny tester cigariet po dovolenke. Svet sa mi teraz skladal len z cigariet, dymu a ohna. Nic ine nejestvovalo. Vsetko bolo len pomyslene. Fajcil som ich tak, ako by boli moje posledne. Aj som si myslel, ze tomu tak bude, preto som si to uzival ako mi to chvila dovolovala. Skurvene kratka chvila. To mi behalo hlavou. Hej! Krot sa! Vravel som si aby som tu chvilu predlzil. Ale ja som nevedel. Musel som stale potahovat z toho horiaceho klinca do rakvy a vdychovat najkrajsiu palavu, aka jestvovala. Musel som. Jednu za druhou, dym za dymom. Ako otrok. Stastny otrok v okovach dymu. Ak by som nefajcil, bez lutosti by ma zastrelili ako Zida. Alebo v tomto pripade zapli plyn pod hrncom, v ktorom by som lezal s inym korenim. Nahy ako Adam pred vyhnanim z raja. Fajcenie ma zachranovalo. Davalo mi kridla skoro ako Red Bull v reklame. Ale ja som v skutocnosti nikdy neodletel. Zostal som na mieste bez pohnutia. Jedine, co sa nado mnou vznasalo, bola moja mysel. Ta kurva s pasom cudnosti. Este stale je nedobytna. Alebo sa tak tvari, ked sa snazim ja? No mozno, ked odidem, hned vola cislam, ktore cakaju za rohom na jej hovor. A uz klopu na dvere a surovo do nej vnikaju. Ked ja v tom case mozno spim. Je nedobytna. Ale len pre mna. Usmieva sa na mna, ale vsetko je to len hlupa maska. Ktoru si nasadi, ked ma vidi. A ked sa otocim, dviha ruku do vysky so zatatou pastou. Co vlastne odo mna chce? Netusim. Najskor nieco, co nikdy nemozem splnit. Mozno aby som prestal fajcit. Aby som s tym skoncoval, lebo vtedy sa od nej odputavam. Ale to nikdy neurobim. Kurva, ze nie. Radsej si dolamem spodne rebra a zahryznem do spicky penisu. Ale teraz to bolo uplne ine. Teraz mi nic nevravela. Do nicoho sibalsky nenutila. Zrazu ako by ani nebola. Ale vedel som, ze len tak neodide. Ved je spojena s mojim chabym osudom. Vdaka nej viem, ze existujem bez toho, aby mi to ini povedali. No teraz som sa vznasal. V objati rakovinoveho dymu. Ten ma uz nezabije. Uz je neskodny ako dieta s hrackou. Videl som svoje telo, ako sedi na tom chladnom kameni, a pomaly vdychuje dym. Vyzeral som dobre. Az na butlavu dieru v hlave. Ale inak som bol v pohode. Vznasal som sa a uzival si vlastny pocit. Tak tomuto sa sukacka nevyrovna. Pomyslel som si a vyfukol dym do obrovskeho priestoru. Vobec ma nic netrapilo. Problemy sa stratili, uz nemali ziadnu vahu. Neboli nicim. A tak isto vsetko vokol. Existoval len uzasny pocit. „Do riti co to je?“ Netusil som. Su tie cigarety zazracne ci co? Maju v sebe nieco, co obycajne nie? Alebo je to len preto, ze som kurva davno nefajcil? Vobec som netusil. Len som sa vznasal ako oblacik dymu nad telom. A ked som si myslel, ze to uz takto zostane navzdy, ze je to nastalo, ozval sa Miky. Vytrhol ma z toho ako ranny budik zo spanku. „Mam tu pre vas nieco.“ Povedal a na stol hodil sive vrece. Bolo plne nejakych blbosti, ktore ma ani trochu nezaujimali. Na vrchu stazka zviazane lanom, aby sa obsah nevysypal. Bolo velke asi ako velka tekvicova hlava. A hybalo sa. Az ma strhlo, ked sa pohlo. Nieco vo vnutri vreca zilo a prehadzovalo sa. Nemal som z toho dobry pocit. Ani trochu. To bude zas nejaky prijebany pekelny vynalez, ktory ma prinuti trpiet este viac. Do pice, nestaci vam, ze mam dieru v hlave? Ze ukrutna muciva bolest mi uz nikdy neda spat? Vy svine masochisticke. Bodaj by ste skapali, tak aby vas uz nikdy nebolo. Mal som pocit, ze sa to vrece kazdu chvilu rozuzli a z neho vyskoci nejaka ozrutna sablozuba prisera s dlhym lepkavym jazykom, ktorym mi vycucne oci zaziva. Nechcem som si take predstavovat, ale vedel som, ze tu je mozne vsetko. A hlavne to zle. Miky to vrece otocil na mna aby som videl napis na nom. Stalo tam: Pamat Jonathana Greena. Ako prosim? Vyplestil som oci tak, ze sa museli zaistit lanom, aby nevyleteli von. Len stazka som ich dostal dnu. Moc sa klzu. „Toto ma akoze kurva co znamenat? To je cisty zart, nie?“ Citil som sa vtedy ako Alenka v risi divov, ktora sa prave zmensila. Vzdy ma zaujimalo, preco ju potom neukazali nahu. No porno to nebolo, tak asi preto. „Je to naozaj vasa stratena pamat, pan Jonathan.“ Klidak Miky, ako vzdy. Presne tak si ho pamatam aj z hudobnych klipov. Aspon dufam, ze tomu tak bolo. Niekedy, ako by ani nehybal perami. Mozno rozprava bruchom ako niektori exoti. „Takze moja pamat vravis? Ta, co sa vyliala na podlahu v mieste, kde som skonal? To je uz aka blbost.“ Bol som si isty, ze je to nejaka hlupa hra ci trik. Nechce sa pekelnikom hodit ma len tak nudne do klbka mrtvych a tak mi davaju veci, ktore mi robia radost. Aby mi ich neskor mohli vziat a smiat sa na mojom nestasti. Vy zaschnute lastury z mrtveho mora. Kebyze sa dostanem k moci, spravil by som si z vas hranolky a hodil ich hladovym certom. Kurva, ze ja nebudem mat naozaj nikdy pokoj. „Je to vskutku vasa pamat. Ale mate pravdu. Naozaj vytiekla, ako vravite. Ale chcete vediet ako sa to stalo? Viete kto vam to urobil?“ Do riti! Tak teraz ma dostal. To by som sa rad dozvedel, do pice. Mohol by som si tu svinu, ked sem raz dorazi a je iste, ze dorazi, najst, chytit a mucit az na vecne veky vekov. Spravil by som si z neho opicku na obojku. Kokot vyjebany. Za vsetko moze on. „Jasne, ze to chcem vediet. Tak co, nenapinaj ma uz Miky lebo prasknem. Bol to Blb ze? Mam pravdu vsak?“ „Nie!“ Mikyho chvilka na posledne premyslenie. Alebo rozmyslal ako to meno spravne vyslovit. Ja viem, zakladna skola bola uz davno. „Boli ste to vy sam.“ Sanka sa mi neudrzala na tvari a spadla az na podlahu. Koza v ustach sa mi roztiahla a vyschla ako studna na Sahare. Ruky mi ovisli a obocie vyskocilo vysoko do vzduchu. Tam rozprestreli svoje male kridelka, ktore az doteraz dobre skryvali, a snazili sa co najdlhsie plachtit. Cele by sa dalo nazvat takym typickym vyrazom prekvapenia, ktore mavaju zaporne postavicky v animovanych filmoch od Disneyho. Ako kojot, co nahana pozemnu kukucku ci Tom s Jerrym. Vyzeral som ako oni dvaja dokopy. Ak by to niekto fotil, a som rad, ze ziadny taky cert v blizkosti nebol, bol by som na prvej stranke miestnych pekelnych novin. Ak take vobec existuju v tejto prdeli. Ked nie mal by som ten biznis rozbehnut sam. Prva fotka a hned taky skvely zaber. To sa nestava casto. Toto som si naozaj nemyslel. To by ma nenapadlo. Mozno keby som to tlste vrece mal v diere kam patri, tak aj hej. Takze som sa zabil sam. To bol finalny verdikt poroty a ja s holou ritou som sa radsej posadil od hanby. A uz ma aj zviazaneho viezli do cely, kde na mna cakal vypaseny spoluvazen so stiahnutymi nohavicami a visiacou bakulou. Ze som novy, tak si ju natrel kremom. „Coze? To snad zartujes.“ No Mikyho jasny vyraz v tvari vravel jednoznacne ano. Bol to sok. Bol som v riti. Totalne. Som slaboch, to mozem o sebe hlasno povedat. Do riti! Ja, co milujem zivot a vsetky radosti v nom. Sex, lasku, alkohol, cigarety a drogy. Kurva, same povrchnosti. Nic hlbsie ma ani nenapadne? To som uz naozaj husta troska. Kopa spiny na smetisku, ktora sa usmeje, ked zaprsi. Je to na houby. „A ako sa to stalo? Vies to?“ Miky kyvol na suhlas a ja som sa posadil ako v kine do kresla. Mali premietat staru klasiku. Film s nazvom: Ako som si strelil do hlavy. Znie to velmi zaujimavo. Podla mna to bude dobra drama, ale trochu sa bojim aby to nebola nakoniec komedia. Meno rezisera mi nic nehovori a ani herci. Okrem jedneho. Edword Norton. Ma hrat mna, tak som zvedavy, ako to ten chlapik zvladol. Vzal som so sebou aj svoju najlepsiu partiu. Ludi, s ktorymi som spojeny celym telom aj dusou. Je tu pedofil Miky alias Michael Jackson, Duri kratky chlp, Feri mrkvicka, Andy tulipan a slecna Salma Hayek. Ta je pre mna. Kvoli filmu si obliekla aj biely priesvitny overal, cez ktory jej vidim komplet cele prsia. Male bradavky na mna zmurkaju a cakaju kedy ich oblizem a vycucam. Nebojte sa, krasky moje. Po filme, nech skonci hocijako, ideme okamzite do mojej hotelovej izby a z ust vas uz ani nepustim. Samozrejme len v momentoch, ked sa budem venovat vagine. Tak sa vsetci pekne posadme, prestanme sa hmyrit, chytme sa za ruky ako na koncerte N-SYNC a pozerajme. Premietac uz totiz nasadil film a uz to zacina. „Stalo sa vam to celkom jednoducho. Boli ste hrac, pan Jonathan. Pochadzate z maleho mestecka nedaleko Las Vegas. Od malicka ste tuzili odist a vyhrat velke peniaze v kasine. To sa vam aj podarilo. Ked ste mali dvadsatstyri, zobrali ste sa a odisli. So sto dolarmi v deravom vrecku a elanom v dusi ste vkrocili do mesta Las Vegas a v tu noc ste svoj vklad niekolkonasobne znasobili. Ze ako? Asi velke stastie. Takto sa vam darilo skoro kazdu noc. Z jedneho dna na druhy ste mali vsetko, po com ste tuzili. Peniaze, zeny, stastie a majetok. Kupili ste si niektore kasina pre seba. Znie to neuveritelne? Ale je to tak. Vtedy ste zacali naozaj zarabat. Bol z vas bohac. Vyvazali ste sa v najdrahsich autach, obklopeny tymi najkrajsimi miestnymi zenami. Vsetko vam vychadzalo. Mali ste podplatenu aj policiu, takze vam skoro nikto nic nemohol. Potom ste zacali brat drogy. Najprv lahke, ako marihuanu a hasis, potom tvrdsie. Kokain, piko, LSD, extaza a nakoniec heroin.“ „Coze? To snad nie!“ Vystekol som ako rozzureny vlciak. Tomu som nechcel verit. „Mozete sa presvedcit sami. Pozrite sa na svoje ruky.“ Ukazal na moju ruku a cakal. Mam sa naozaj pozriet? Bol som zvedavy, ci tento vsivak s maltou na tvari vravi pravdu. No netvaril sa vobec, ze by si vymyslal. Bol kludny ako irske ovecky pasuce sa na zelenej luke. Tak som si vyhrnul zababrany rukav kosele a mrkol sa na to vlastnymi ocami. Zbadal som ich hned. Jasne cervenomodre miesta po ihlach. Kurva, som fetak! To uz je naozaj vrchol. Ako som si to mohol len urobit? Naozaj nechapem. Nespoznavam sameho seba. Mal som z toho dost na hovno pocit. A nebolo tam malo vpichov. Bolo ich dost. Jeden vedla druheho. Niektore az hnisave a modrobordove ako na mrtvole. Fuj! Bolo mi zo mna zle. Ze som si tieto sracky sposobil sam, to by ma fakt nenapadlo. Nezasluzim si za toto ziadnu milost. Priznavam sa, mila porota. Kat, mozes mi odtat hlavu. Dobrovolne sa jej vzdavam. V ovzdusi zasvistala cepel sekery a o chvilu uz moja zakrvavena hlava letela vzduchom a skoncila v pripravenom kosi na odpadky. Potom, po predstaveni, uz len stara bezzuba upratovacka poumyvala podlahu a vyniesla smeti. „Takze preto som sa zabil vsak?“ Prikyvol. Zapalil som si dalsiu cigaretu. Len ona ma moze teraz ukludnit. Dnes je toho na mna uz moc, priznavam. Beriem si dovolenku. Ked aj neplatenu, ale toto musim riadne predychat. „Mali ste vsetko ale aj tak vam to nestacilo. Tak to vacsinou byva. Chceli ste viac. A heroin vam daval pocit, ktory ste hladali. Zrazu pre vas svet nejestvoval. Nikoho ste nemali rad, len drogu. Dokonca ani svoju zenu.“ „Zenu? Aku zenu?“ dalsie prekvapenie. V tejto telenovele je uz toho nejako moc, do riti. Az prihusto. Mali by sme skoncit s vysielanim. Aj tak to uz pozeraju len vysusene babky. „Zobrali ste si za nevestu miestnu stripterku z jedneho baru. Mali ste velkolepu svadbu so vsetkym, co k tomu patri. A onedlho sa vam narodila dcerka. Nemala ani rok, ked ste si vystrelili mozog z hlavy.“ Kurva, ja kokot. Tak to je v pici. Co teraz? Asi uz nic. Toto som posral riadne. A do bodky. Ja som to tusil hned od zaciatku, ze som to pojebal. Kde som mal hlavu? Zeby medzi stehnami nejakej kurvy? Ci skor niekde v oblakoch s drogou v zilach? Asi tak nejako. „A co je s nimi teraz? Su v poriadku?“ Mal som obavy ci neskoncili podobne ako ja. To by ma uz vazne zaklincovalo k zemi. „Su v poriadku. Aj vasa zena, aj dcerka.“ Odlahlo mi. Padol mi taky velky balvan zo srdca, ze mi rozmliazdil vajcia na kasu. Ale len v predstavach. Som naozaj rad, ze sa moje predstavy nezhmotnuju. To by tu nastal iny harma-tanec. Hned by sa toho chopil Tim Burton. „Penazi ste mali naozaj dost. Takze su zabezpecene na cely zivot. Samozrejme, ze im chybate. To je pochopitelne. Ale myslim si osobne, ze toto rychlo pominie.“ Usmial sa kutikom ust. Vyzeral ako saso na hlupej detskej party s balonikmi. Keby tu boli nejake deti, uz by ho vysmiali. Zasluzil by si to. Pedofil skurveny s malym vtakom a bielym naterom. „Naco narazas Miky?“ Zapalil som si dalsiu. Nevedel som s tym prestat. Ale ani som nechcel. „Neboli ste dvakrat verny manzel, pan Jonathan. Skor by som povedal, ze ani trochu. Vsade same bokovky. Kurvy, stripterky, servirky, zeny z barov a kasin, pokladnicky, hostesky, modelky, herecky, upratovacky a spolocnicky. Myslim, ze to je vsetko.“ „Co tym chces povedat? Ved som mlady, tak si uzivam.“ Bol som raneny. Hlboko raneny. „Myslim, ze este budete mat moznost si uzit aj u nas.“ „Hej? Tak to ma zaujima.“ Ktovie, ako to ten srac mysli. Zeby mi naozaj dohodil nejaku kurvu? Ale preco mne? Preco nie aj ostatnym? Ale co, kaslat na tych hlupakov a to jedno hovno, co zmurkalo. Seriem na nich. Ja si uzijem za vsetkych. „V tu noc, ked ste svoj bohaty zivot ukoncili, ste sa pohadali s manzelkou. Na nejakej malichernosti, samozrejme. Vysli ste do ulic, vyspali sa s nejakymi nahodnymi zenami a zavreli sa v kancelarii nad kasinom. Jedna davka heroinu vam v tej chvili nestacila. Nevedeli ste sa vobec uvolnit ako inokedy. Chceli ste vidiet svojich ruzovych zajacikov. Tych ste si samozrejme vymysleli.“ „Pockat, pockat. Ruzovych zajacikov? To kde sme v rozpravke od Walta Disneyho?“ „Nie, pan Jonathan. Vravim vam pravdu. Naozaj ste si po davkach heroinu vymysleli ruzovych zajacikov. Nieco ako kralikov, len v ruzovom sate.“ Takze ruzovu vravis co? Ty buzna smradlava. Na toto ti neskocim. Ziadny ruzovy zajacikovia neboli a nebudu. Tu ruzovu si si vymyslel sam. Lenze kamosko, trafil si vedla. Ruzovu nenavidim. Uz od detstva. A na to si, kurva, dobre pamatam, lebo ju nosila neustale moja teta. A ta mi bola odporna. Takze Miky, zavri si tu vybielenu papulu a vrat sa medzi opice, odkial si prisiel. Uz ta cakaju s bananmi. „No to sa mi vobec nezda.“ „Ruzovi zajacikovia boli pre vas bytosti, ktore ste si podvedome pod vplyvom drogy vytvorili. Prinasali vam dobru naladu, taky pokoj v dusi.“ „Ale picu! Neverim ti ani slovo.“ „Tej noci ste si pichli hned dve davky za sebou aby sa zajacikovia cim skor ukazali. Aj sa ukazali. Prihopsali k vasim noham odniekial z tmy. Sedeli ste na podlahe, oprety o stenu a vitali ich so sirokym usmevom. Ale tej noci vam nepriniesli pokoj ako obycajne. Priniesli vam zbran. Jeden zajacik prihopsal s pistolou kalibru 45 v labkach, a podal vam ju. Verili ste im, ze vam prinasaju pokoj a aj preto ste to bez vahania spravili. Boli ste otupeny drogou, a ta vas ovladla. Mysleli ste si, ze vam naznacuju, ze potom budete mat uz pokoj naveky. Zial, nestalo sa. Samovrahovia nemaju miesto v nebi. Pre nich je brana stale zavreta. Mali ste moc, uznavali vas ako vplyvneho a bohateho cloveka. Mali ste krasnu rodinku a stastie. Mali ste vsetko a predsa ste to urobili. Vymalovali ste bielu stenu v kancelarii vasim rozprskanym mozgom.“ „No do riti. To je sila.“ „Ale viete co je na tom vsetkom najzaujimavejsie, pan Jonathan?“ „Hm. Netusim. To, ze som si pred tym nezapalil cigaretu?“ „Nie. Ze po prvom vystrele ste hned nezomreli. Alebo by som skor povedal, ze ste zili. No dokoncila to za vas vasa milujuca manzelka.“ „Ako prosim? To je uz naozaj zart.“ Myslim si, ze tejto trapnej a hlupej komedie uz bolo dost. Je na case pustit titulky a zhasnut svetla. Ludia chodte domov do riti, nie sme uz na vas zvedavi. A ocistite si po sebe zasrane sedadla, lebo inak vas vyhadzovac Jany, posklada do zapalkovej krabicky a odosle na mesiac. Bol som z toho vsetkeho uz riadne paf. „Vasa zena v tej chvili vstupila do kancelarie. Najprv sa strasne rozplakala, ked vas zazrela. Chvilami sa aj rozhodovala, ci vam pomoct a zavolat sanitku, no potom si spomenula na vase nevery. Hnev v nej prerastal a lutost sa vytracala. Vzala vasu zbran a strelila vas do tej istej diery na hlave, este trikrat. To preto ta velka diera a ziadna pamat.“ Miky si po vycerpavajucej vypovede vydychol. „Do prdele. Ta kurva jedna. A teraz si uziva moje peniaze. Mrcha jedna. Clovek jej vsetko da. Aj modre z neba, nakreslene na papieri, aj tvrdy kolik do zadku, a ona sa mi takto svinsky odplati.“ Nech zdochne tam, kde je. A potom, ked sem raz dorazi, ju privitam s retazami a bicom. Ta bude kricat. „Dufam, ze jej to nezazlievate, pan Jonathan. Ved ste jej cely cas ublizovali. A aj tak, keby to neurobila, by ste to najskor neprezili. Len urychlila zacate.“ V tomto smere mal Miky pravdu. To musim uznat. Ja som si to sam spackal. Nie ona. Takze teraz budem zato vsetko trpiet. No nadhera! Vzdy som chcel byt spravcom vaznice v pekle. Uz ako dieta som sa tak hraval. Ale aj tak je to kurva. „Myslim, ze som sa s tym zmieril.“ „To rad pocujem. Takze mozeme prejst k najdolezitejsej veci, kvoli ktorej ste tu. Vsetko, co som vam vyrozpraval o vasom zivote, je tuna. V tomto vreci s vasimi spomienkami.“ Vrece sa zatriaslo, ako by vedelo, ze sa hovori o nom. Celkom rozumne vrece. „To vsetko mozete mat a plus este nieco k tomu, ked budete pracovat pre nas.“ „Pre vas? Pre koho vas? To je tu vas viacej? Su tu dalsi teply satani ako ty Miky?“ Uz som fajcil ako Turek. Dokonca aj lepsie. Turka by som mojim dnesnym vykonom zahanbil a odisiel by so sklopenymi usami nazad na transport do vlasti. Curak prefajceny. „Hehe. Vidite prave preto aky ste, vam chceme dat dobry job. Ale viac vam poviem az na mieste.“ Vtom vstal z kresla a luskol prstami a my sme sa ocitli ako zazrakom niekde vonku. Fukal vietor a odvsadial sa ozyval narek mrtvych. Samy krik a hluk. Ludia pobehovali hore a dolu po kamenistych kopcoch a snazili sa skryt pred ozrutnymi trolmi, ktory ich s bicmi nahanali. Bice boli ohnive samozrejme, ved co by to bolo za peklo. Vietor fukal zakazdym z inej strany, akoby tu neplatila fyzika. Bol na pocit teply a celkom prijemny. Keby bol studeny asi by som sa aj zlakol. My s Mikym sme sa ocitli na vrchole jedneho kopca a pred nami sa rozprestieral obrovsky pristav. Ano, presne tak. Pristav v pekle. Dobre, co? Sam som bol z toho uzasnuty. Pan prstenov by sa mohol strcit do riti oproti tomuto velkolepemu divadlu. Pristav bol tak obrovsky, ze aj ked som ostril, mojimi nasracku slabymi ocami, nedovidel som na jeho zaciatok ci koniec. Voda v pristave vrela, tak ako tomu bolo aj pri Niagarskych vodopadoch. Niektori jedinci, ktorym sa podarilo ujst pred trolmi, naskakali do tej horucej vody. Sialeni blazni bez rozumu. Uvarili sa ako kurence. Este vykostit a moze sa podavat na stol. Tych ostatnych chytali a vo velkych kovovych klietkach vliekli na lode. Tankery, piratske lode, ponorky, plachetnice, vyletne lode, ropne lode, to vsetko tu bolo a rozprestieralo sa na celom pristave. Lode prichadzali a odchadzali s nalozenymi ludmi na palube. Netusil som, kam ich odvazali, ale cele mi to pripominalo obchod s bielym masom. No moc ma to ani nezaujimalo. Ja som sa bavil na ich nestasti. Vsetci do jedneho to boli ubohe stratene duse bez nadeje. Fazulovy privarok mi bol blizsi ako oni. Tu na tomto mieste sa zdalo, ze peklo nema konca. Nieco ako druha strana zemegule. Nikto nevedel, kam az siaha. „Uzasne vsak?“ Spytal sa ma Miky s rukami vo vreckach priliehavych ciernych dzinsov. Vyzeral uplne groteskne. Ja som stale este nechapal, ako sa sem dostal. Ale tak kazda blbost ma svoju chybicku krasy. A peklo nie je vynimkou. Tak aspon mame smiesneho maskota, ked uz budem clenom aj ja. „Tak tomuto tu chceme aby ste velili vy, pan Jonathan.“ „No vyzera to lakavo. Ale co bude mojou ulohou?“ „Nic. Len dozriet na tento maly chaos. Je to velmi jednoduche a zvladol by to kazdy inteligentny jedinec. Prakticky je vsetko zariadene. O vsetko sme sa uz postarali. Vy len dozriete, aby vsetko slapalo podla systemu. A ten sa dozviete coskoro.“ Znelo to naozaj jednoducho, ale cakal som na hacik. Nie ten rybarsky s kukuricou ci cervikom na konci, ale v systeme. Vsetko ma svoj hacik. Tak kde je ten nas? Alebo, ze by to bolo naozaj tak kurva dobre? Kebyze som dieta a podaju mi cukrik, vezmem si ho bez rozmyslania. Aj keby ma mali uniest v ciernej dodavke za hranice a predat na organy. Tie idu stale na dracku. No v tomto pripade som musel uvazovat. Aj tym malom, co mi zostalo po gulkach od mojej milovanej zeny. Mrcha jedna. Ale tak stratit som uz nemal co. Zivot som uz prehral sam so sebou, a ked stretnem tych ruzovych zajacikov, co mi podali zbran, kastracia bude len prvym bodom programu. „Vezmem to.“ Usmial som sa, no v tieni obrovskych plamenov, ktore spalovali pekelnu krajinu, to vyzeralo ako diabolsky uskrn. A mozno aj mal byt. Miky sa usmial tiez a znovu luskol prstami. Tentokrat sme sa ocitli v peknej velkej kancelarii. Vsetko tomu nasvedcovalo. Borovicovy stol, kozene kreslo, hromada knih na policiach a obrazy od diabolskych autorov na stenach. Kancelaria akoby vystrihnuta z modneho casopisu pre fajnsmekrov. Cize pre mna. Cez obrovske okna a terasu sme mali vyhlad na cely pristav, len teraz z inej strany. Len narek sa nemenil za ziadnych okolnosti. Bol stale rovnako intenzivny. Kancelaria bola postavena v jednej z vyskovych budov pri pristave. Vysoko nad vsetkym. Do toho momentu pre mna este neznamym miestom. „Tak toto bude vase posobisko. Len pracovne myslim. Automaticky dostavate aj dom a auto na pekelnom Broadwayi.“ „No super. To si ma potesil.“ Nasledoval siroky usmev ako z akcnych trhakov. Ten som mal nacviceny vopred. „Tu je zmluva, ktoru treba podpisat. Su to same formality a veci, ktore som vam uz povedal. Staci uz len vas podpis.“ Polozil zvazok papierov na stol a ja som ich samozrejme bez vahania podpisal. Bolo mi jedno, co sa tam pise. Tie hovna ma nezaujimali. Urcite to stalo za to vsetko, co som hned dostal v zakladnom balicku. Mal som z toho kurva dobry pocit. Ten pocit som nemal uz davno. Bolo nacase. Ved som patril k elite. Tam bolo moje miesto. „Je nas tu 665 clenov v rade. V takych istych poziciach ako sme aj my dvaja. Kazdy zodpoveda za iny rezort. Mame tu bankovnictvo, financnictvo, zdravotnictvo, sluzby, obchody, vladu a tak dalej. Vsetko ako tam hore. Poslednym clenom, 666-tym, je nas najvyssi vladca, sam Diabol. On to tu vsetko zalozil, ale to iste vies. To on je v skutocnosti pravy a nefalsovany Satan. Ale jeho nikto z nas este nevidel. Takze si nerob nadeje.“ Hm, takze takto. Takze aj Miky je mala ryba v skutocnosti. Dobre vediet. Ved teraz, ked mam toto cool miesto, mozem hocico. A mozno sa aj vydriapat na vrchol k tomu cervenemu buzerantovi a rozmlatit mu hlavu o stol. Ved pockaj, ty smrad. Este pride den, ked za vsetko zaplatis. Ha! Posadil som sa za svoj stol a vzal si dalsiu cigaretu. O chvilu nato oblaciky dymu zaplnali pomaly miestnost. Vtom sa otvorili dvere a dnu vstupila uplne naha zena, cernoska. Velke prsia jej skackali pri sexi chodzi. Usmievala sa ako pred orgazmom a podisla ku stolu. V ruke drzala tacku a na nej hrncek horucej kavy. Polozila ho na stol, hned vedla vrecka spomienok, ktory som dostal do daru. Kava nadherne rozvoniavala v miestnosti. „Toto je vasa osobna asistentka Emma. Je vam plne k sluzbam.“ Emma mykla bokmi v pomalom sexi tanci. Moje oci spocinuli na jej oholenych pyskoch a plne k sluzbam. Moj vztyceny penis krical tiez hlasite ano. Emma mala samozrejme male rozky na hlave ako kazda ina diablica v pekle. To mi vobec neprekazalo. Bez slova si klakla pod stol a rozopla mi zips v rozkroku. O chvilu uz cmulala mojho jednookeho hada ako lizanku. Bol to slastny pocit, na ktory som dlho cakal. Konecne! Vravel som si opakovane v sebe. Odpil som si z kavy a vravim: „Do hajzlu Miky, uvedom si, ze ked si nervozny, stojis za prd.“ Miky stal bez pohnutia a prehovoril svojim typickym sposobom bez toho, ze by pohol perami. „To tu budete fajcit cely cas?“ Spytal sa uzkostlivo. Pozrel som sa na balicek cigariet, z ktorych neubudla ani len cigaretka. „Ano.“ Usmial som sa a vyfukol som dalsi oblacik dymu.