Hlas citov Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Slavomira Zatkova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2022) Slavomira Zatkova O knihe Hlas citov je zbierka basni, z pera poetky, ktora Vas vnesie do pocitov lasky, vytrvalosti, nadeje, pomoci, ale taktiez aj do tmaveho rucha smutnych pocitov. A prave vsetky pocity tvoria nas zivot. Je to kolisava hojdacka. Raz sme hore a raz sme dole. Raz sme nad hladinou, raz lapame po dychu na dne. Raz kracame smelo vpred, raz padame na tvrdu zem. Raz sa bezhlavo smejeme, raz zas nezastavitelne placeme. Nasou najsilnejsou vlastnostou je vytrvalost, pretoze nasa dusa a srdce su aj po tolkych ranach a sklamaniach, vzdy pripravene v svojich bolavych kutoch zazat sviecku nadeje. Obsah Hlas citov 1 O knihe 2 Tmave noci a este tmavsie rana 4 Insomnia 5 Srdce chladne ako Atlantik 6 Stara znama 7 Kazdy vecer 8 Muzy 9 Zrkadlo 10 Tam, kde to laskou zije 11 Aj tak ma dobehnes 12 Pozlatka 13 Co su spomienky? 14 Pozdrav 15 Citam ti z oci 16 Nepomenovana 17 WINE 18 Trblietky 19 Skryte v kute duse 20 Byt iny 21 More slz 22 Deziluzia 23 Tmave noci a este tmavsie rana Blystave rucho neskorych hodin dopada na unavene viecka. Oddas sa do rise tajomnych vidin, pokial dohori tato sviecka? Nenecham sa opantat tichom prazdna, vezmite ma so sebou! Kricim na snove muzy, ktore odnasaju posledne criepky dna so sebou. Nechcem sa borit opat v tych istych snoch, moja dusa sa v nich citi, sta by lanom skrtena a osamotena. Kto nezazil, nesmie sudit, ako velmi boli ta dusa ranena. A ked sa zo zajatia snov pokusam uniknut, az prilis moc. Neuteciem, snaha marna. To je ta tmava noc! A po nej pridu este tmavsie rana. Insomnia Po nociach nespim, preto si kreslim v hlave divne obrazce. Chaoticke dieliky mojej mysle skladam celkovo, nesuvisle, az priam bezvyznamne. Pragmaticky zmyslat je neuspesne, insomnicke stavy zdraviu neprospesne, a aj tak nimi trpim. Kupem sa vo vani plnej placu, horuce slzy von z nej skacu a padaju na chladnu zem. A ticho hranatej kocky ma pomaly zozralo, z mala usmevu mi este ubralo, no tvarim sa stale stastne. Uz su moje rymy odusevnene, uz sa nejdem v dusi rypat. Ukoncim tuto analyticku spoved, idem sa aspon trochu vyspat. Srdce chladne ako Atlantik Pocity su rozburene vlny, srdce chladne ako vody Atlantiku. Usmev na perach je marny, zijes vo svojom vlastnom dusevnom panoptiku. No milujes svoj chaos, navonok ta vsetci beru za figurinu. Nikto vsak nevidi boje, co v sebe zvadzas. Nikto nevidi, ze den za dnom stupas na bolestivu minu. -NESTRACAJ VSAK NADEJ- Ver v ludi, ktori ta pochopia, stale taki chodia svetom. Otvoria svoje srdce a rozziaria radostny plamienok. Zachrania ti kridla a zachrania ta pred strastiplnym letom. Stara znama Cierny zavoj, smutny vyraz, prikradla sa ku mne stara znama. Nie je to vsak po prvy raz. Zobrala mi stastie a odniesla ho do neznama. Do krajiny, kde v potoku zblnkaju slane slzy, do krajiny, kde vtaky mlcia. Do krajiny, kde sa zivot zda byt este viac drzy, do krajiny, kde myslienky tak hlasno kricia. Ukradla mi city z mojej duse, ostal iba plac a plno zlosti. Prebodla tou bolestou doranane srdce a pomaly mi zoziera kosti. A ja sa iba prizeram. A placem. A placem. A placem. Kazdy vecer Kazdy vecer liham si spat, s pocitom nedocenenia. Kazdy vecer hladim do stropu s pocitom citoveho vaznenia. Kazdy vecer zatvaram oci, s nadejou, ze sa trapit uz trapit zajtra nebudem. Kazdy vecer nesmelo zaspavam s nadejou, ze na vsetko zajtra zabudnem. Kazdy vecer lietam v divnych snoch, slzy zmacaju perinu bielu. Kazdy vecer si prajem iba jedno. Nestratit nadej. Silu. Odvahu. Vieru. Muzy Jedna hodina rano, hlboke myslienky, sialene spomienky, horuce potu pramienky. A pritom sa zimou chveje telo. Tichom praskaju bubienky, nikto nekrici. Nikto nema ziadne pripomienky a ani namietky. Iba svetlo mesiaca prenika cez mriezku zaluzie, mozno je to realita a mozno iba iluzie. Pery si cele obhryziem, utriem kvapky potu zo sije, muzami sa pomaly, ale isto opijem. Za nocneho splnu pritomny okamih obklopil nas velmi. Za nocneho splnu tuzby ludi menia na velke selmy. -LEBO MY SME PANMI VLASTNYCH MYSLIENOK A VLASTNYCH MUZ- Zrkadlo Pozri sa spravne do zrkadla vlastneho obrazu. Pozri sa spravne na detaily vlastneho odrazu. Zadivaj sa do oci, kolko slz vyronili. Zadivaj sa na tvar, ako ju cas a smutok celu premenili. Zadivaj sa na telo, kolko tazob si na chrbte uniesla. Zadivaj sa do srdca, cez aku velku bolest si sa preniesla. Zadivaj sa do duse, je pretkana jazvami No ty si sa naucila odpustat. A teraz. Zivot prijimas s pokorou, vazis si svoju silu. Nebojacnost. Dobrotu. Vazis si seba. Lebo len ty, iba ty, si jedinecny poklad z neba. -BUD SILNA AJ NADALEJ A NEVZDAVAJ SA- Tam, kde to laskou zije Ved ma cestou, kde sa nase duse, oci, ruky a tela. Spoja. Ved ma tam, kde nie su zakazy, prikazy. Tam, kde sa lubit neboja. Ved ma k sebe blizsie, nech pocujem ako tvoje srdce bije. Citim dych, vonu, ladny vzdych. Vezmi ma tam, kde to laskou zije. Aj tak ma dobehnes Kam pred tebou ujdem, ked ma aj tak chytis? Kam sa pred tebou skryjem, ked ma vsade citis? Kam mam odletiet, ked uz aj tebe narastli kridla? Kam ma vietor odnesie, ked prave ty mi urcujes pravidla? Ako zit a vlastne nezit. A dychat? Ked vzduch je taky horky. Mam u teba velky depozit, ale aj tak stale hladam vyhovorky. Pozlatka Vraj je trapne povrchna, no v dusi sa snazi zakryt bolest. Vraj je prehnane idylicka, vysluzila si medzi ludmi takuto povest. Vraj je prilis ambiciozna, v detstve jej prestrihli kridla k snom. Vraj sa smeje na plytkych vtipoch, tak sa snazi zabranit smutnym dnom. Vraj ma sebavedomie vyssie nez Everest, v tele vsak skryva strach dietata. Vraj z nej srsi vecne dobra nalada a vsak v srdci smutkom zatata. Tak, kto poda pomocnu ruku? Aspon trochu, aspon skratka. Vacsina z ludi ste taki isti, sudite iba pozlatka. -NAZRIME DO DUSE- Co su spomienky? Lovime po dne rieky spomienky, hladame domnienky, obdobie nezabudnutelnych chvil. Nasla si nieco? Nie! Iba Nemovu ponorku, ktora preplavala tisice mil. A ona nam pomoze najst spomienky? To si nemyslim. Hladaj lepsie, najdeme ich sami, pretoze, to je to jedine, co ostane s nami. Ked vsetci odidu. Su to tie plamienky, co v srdci horia, ked sa ti svet zda byt tmavy. Su to tie stastne oci, ktore aj skrz cierno - ciernu tmu vydrzali. A ak ta smutok prebodne ako sip z luku. Vsetko ostane v dusi ukryte, tak pod sem a podaj mi ruku. Preco places? -LEBO SOM SI SPOMENUL- Pozdrav Posielam do dialky ten pozdrav krasny, snad k tebe niekedy doleti. Pozdrav plny slov carokrasnych, nad nasimi hlavami ticho preleti. Snad ti ho vtaky na kridlach prinesu, snad vetrom bude odviaty. Snad ho burky do dialky zanesu a nebude spat ku mne priviaty. Snad u hviezd bude prebyvat, mesiac bude jeho strazcom. Pojdem mu na nebo vecer zakyvat, ten pozdrav bude tvojim ochrancom. Snad pride k tebe ako kvapka dazda, snad ho slnko k tebe pritiahne. Snad to bude tvoja ochranna hviezda, snad na ten pozdrav nikto nesiahne. Snad sa ten pozdrav k tebe dostane, snad ti vycaruje usmev na tvari. Lebo mne tu doma, bez teba stekaju slzy ticho po tvari. Citam ti z oci Citam ti z oci. A co v nich vidis? Ze je tvoja dusa sklamana, ludmi klamana, zivotom skusana, ale neutichajucou nadejou sputana. Co v nich este vidis? Bojujes s nastrahovymi murmi, diablovymi ostrymi pazurmi a stale sa trapis. Ako to vsetko vies? Citam ti to z oci. Prosim, vazne takto klames? Ved ty nepoznas ani farbu mojich oci. -NIKDY SI SA DO NICH NEPOZREL- Nepomenovana V srdci ti ohen hori, vo vlasoch santi vietor chladny. Uz predsa vies, ze lubit boli. Tak co? Stale si po tych citoch hladny? WINE Zmysly mi opantala falosna nadej, a to ani vino pit nemusim. Tak si radsej este raz naivitu nalejem. „A nechcete radsej CHARDONNAY?“ Nie, dakujem, neprosim! Trblietky Oci mam posypane trblietkami, chcem vidiet krajsi svet. Mam na jazyku tajomnych tisic slov. Vyriect ich ci nevyriect? A co ak sa stratia iba v prazdnote? Ci najdu svojho adresata? Co ak je uz neskoro? Veta je vyrieknuta! Neda sa vratit! Nebude spat vzata! Skryte v kute duse Chlad, mraz, zima, smutok, sklamanie, nasli si ma. Oni nikdy neodisli. Oni nikdy nezmizli. Mozno sa len skryli, v temnom kute mojho vnutra. A zrazu ich zjatrili, tie slova z ust, ktore boli necakane. Prebudili ich ako spiacu Etnu. Ako ked sa voda s ohnom stretnu. A prisli kroky, ktorymi kracam bosa po vriacej lave. Priniesli opat nevesele oci, jedovaty had sa mi okolo tela ovije. Kedy to nastane? Ked ten moj vecny zapad slnka raz je jeho vychod prebije. Byt iny Je krasne byt iny. Rozdielny. Nerovnaky. Vo svojej podstate a osobnosti jediny. Neporovnatelny s druhymi. Mat srdce diamantove. A stastim oci lesknuce, oci briliantove. Mat svoje vlastne postoje, nech ta nevabi ruka diablova. Byt hrdy na seba. Cinit. Pomahat. Podporovat. Nez sa zahanat, kusmi bezvyznamneho slova. More slz Motylia volnost, kridla ta nesu. Dusevna neoddelitelnost a pad z utesu. Pad do chladneho slzaveho mora, v nom sa uz viaceri utopili. Zlamali sa ti kridla, prave tie ta do hlbin potopili. -DO TEMNYCH HLBIN MORA PLNEHO SLZ- Deziluzia Som svetluska noci, som pramienkom svetla v tme. Som hviezda v mesacnej noci, som tvojim zachrancom v zlom sne. Som tvojim vecnym priatelom, som tvojou lasky fuziou. Nie, vsetko je to klam! Ty si mojou sladkou deziluziou.