HOBLINY 2.0














Autor
Vydavatel
Licencia
Vydanie
Autor obalky
Rado Radler
Greenie kniznica
CC-BY-NC-ND
Prve (2024)
Rado Radler
O knihe

Hlavnou myslienkou zbierka Hobliny 2.0 je hladanie svetla v temnote. Je to vypoved nihilistu v tazkom zivotnom obdobi. Casto pocuvame, ze niektore veci je lepsie nevediet.

Podstatne veci sa snazi vyjadrit vo svojej poezii. Hobliny 2.0 som pisal po vydani mojej prvej zbierky, a to pocas poslednych 2 rokov. Ked som sa zamyslel a usudil som, ze moje filozofovanie je hodne zapisania, tvoril som basne. Ide o dost drasticke temy, no ja v nich vidim svetlo. Vidim v nich moj svet, tak ako ho vnimam ja. 























Obsah
HOBLINY 2.0	1
O knihe	2
Venovanie	4
Kresba	5
Neurocesty	6
Zas slova	7
Nase vlky	8
Osobny nihilizmus	9
Laska a vnimanie	10
Srdcom nihilista	11
Svetlo na dlani	12
Subjektivne je objektivne	13
Statna sibenica	14
Slnko slzy vysusi	15
Rozpravka o tekutom zle	16
V mrakoch	17
Viera vo vedecku filozofiu	18
Velka vatra	19
Rieka	20
Plac teraz alebo nikdy	21
Dovolenka	22
Piloti uleteli	23
Filmarsky priemysel	24
Spirala k zlu	25
Moj vzor	26
Venovanie

      Tuto knihu venujem:
      
    • Mojmu staremu otcovi Ivanovi, ktory bol hrdy na kazdy moj sportovy uspech.
    • Mojmu staremu otcovi Alfredovi, ktory bol genialny inzinier a naucil ma hrat sach.
    • Mojmu milovanemu Ockovi, ktory pri kvalitnom japonskom caji so mnou hrava hru zlozitejsiu ako sach, ktory ma naucil vsetko co teraz viem a vzdy na mna mysli.
    • Mojej Mame, ktora je pre mna vzorom. Verim v najlepsiu kavicku od najlepsej Mamicky na svete. Ak toto budes citat si moje Slnko.
    • Mojej tajnej Muze.
Kresba

kreslim pocity
tanky prechadzaju
skica pre buducu lasku
ked pride vyberiem farby

raz pride
no teraz su tu len tanky
budu farby
no zatial je tu len krv

to nicenie je kolobeh
krv raz dokonci cestu zilami
tak dotecie aj tok myslienok tankistov
a ich stroje dojdu az na smetisko dejin
venujem im z dobrej vole pohar nafty

kreslim dalej
a pasy strojov kreslia jazvy po zemi

Neurocesty

Osud alebo jeho zastupca si zastane nad planom rozostavanych ciest.
Naciahne do papiera ako do vody a vytiahne zvazok dialnic.
Otrasie vozidla a necha cestarom priestor pre nove vzorce myslenia.

Auta prevratene na strechach budu trubit ako besne.

Zas slova

uder srdca
slova, su to len slova
nadych
vsetko vyjadrujeme slovami
zmurknutie, zaostrenie na dialku
chcem zit daleko kde sa budeme chapat, lubit sa pocitmi bez pouzitia jazyka az umrieme
tma
ked sa zobudime na ostrove pravdy tu sa o nas budu rozpravat len... slova

Nase vlky 

Odkladali sme ich do vysokych polic az pomaly umreli.
Bolo by pekne keby sme s nimi boli kazdy den,
keby sme ich kazdy den krmili,
tych dobrych, mudrych a laskyplnych vlkov.
Krmili by sme ich dovtedy az by sa stali nasimi vernymi psami.
S tymito nasimi ja by sme zili v sirsom vnimani lasky.
Psy by zahnali nase myslienky smerom k lepsej luke.
No my sme ich odlozili do polic a oni umreli.

Osobny nihilizmus

Uz je dobre.
Zabili sme Boha.
Mlada slapka v neho verila.
Place a narieka.

Teraz je ucitelka.
Venuje sa detom.
Uci ich byt pasakmi a kurvami.

Laska a vnimanie 

Bola laska alebo cokolvek ine.
Priestor sa zacal krutit a stacat
ako had snaziaci sa preskumat kruhovy objazd aj kvety v jeho strede.
Vznikol kamen, na ktorom sa podobne tvory vyhrievaju.

Rozmyslam ci spirala citu nikdy doteraz nezaziteho som ja, plaz alebo vesmir.
Neverim, ze toto dokaze laska, ale snad nevidim neskutocne veci.
Zbadal som to na vlastne oci citil na vlastnom srdci.
Nevrav, ze to nebolo naozaj, potom niet pomoci.

Srdcom nihilista

Zaprel som slovanske korene a nalial si finsku vodku.
Zaprel som bryndziarske korene a zjedol pirohy s tvarohom.
Zaprel som ludi ked ma vypocuvali bytosti mimo klietky zvanej svet.
Povedal som, ze civilizaciu som vybudoval svojimi rukami.

Do mobilu som natukal spravu: "Potiahnite silnym buldozerom galaxiu dalej, aby neboli problemy. PS: poslite sushi a flasu."
Zaprel som dobro aj zlo, fyziku aj vieru.
Zaprel som aj to, ze som nikdy nemal mieru.

Svetlo na dlani 

V noci uzrel zvysky svetla a chcel ist spat.
Rano uzrel zvysky tmy a pozrel na ne.
Uchopil temnotu do roztrasenej dlane.
Nadychol sa jasu.

Padali hviezdy a padali mesiace v horiacich kalendaroch.
Cas sa lial a piesok pyramidu minulych liet zavial.

On obcas lietal obcas sa plazil.
Jednoducha nahoda a pocit tisicich slnc sta kamenny klin do lebky vrazil.

Temnota v dlani a v druhej prazdno.
Precital si plany, zasmial sa hlasno.
Nerealne plany bude vsetko inak.

Tajomstvo tisicich slnc ma on stale v zilach.
Boli casy a mozno este budu,
ked hadzal kamene na seba s presnostou egyptskeho ludu.

Pochopil zbytocnost dokonalosti a dokonalost zbytocnosti.

Dusa sa odlepi od hrudnej kosti. 
Niekedy... 
Ano!

Subjektivne je objektivne 

Symboly, predstavy a pravdy sa spajaju.
Davaju si kvety a chodia na romanticke vecere.

Statna sibenica

Stavaju v meste drevene podium.
Pre tych, ktori placu za trestami, ktore sa uz u nas nepouzivaju.
Pre tych, ktori chcu pevnu ruku nad sebou, aby nezisli z cesty.
Pre tych, ktori si donesu vlastny povraz, aby neminali drahocenne mince z rozpoctu pre zlodejov.

Uradnik si cez den nozom kraja slaninu.
Vecer pride a odreze obesencov, ved aj zajtra je dost casu.
Casu sa vesat.

Slnko slzy vysusi

drzim v dlani svetlo
dovol mojim slzam vyplnit prazdno
ta sviecka mozno zhasina
v tom co bude maju oci jasno

Rozpravka o tekutom zle

Za siedmymi horami, za siedmymi uranovymi banami.
Tam kde sa xanax sypal a chlast lial.
Tam bolo kralovstvo, tam tiahli siky nevolnikov do narucia smrti za ziva.
Nasa rozpravka je smutna a krvava.
Nevolnici oddane tiahnu v okovoch do krcmy.

Tam nalieva zly drak svoje tekute zlo do poharov s namalovanymi lebkami.
V tomto kralovstve rytier skocil zo strmej skaly a kral v ziali fajci opium.

Prileti spasitel?
Alebo mu vodik vo vzducholodi zhori a narod zostane navzdy v okovoch?

V mrakoch

Roztrhal si v krcoch svaly chytajuc sa vzduchu.
Nepochopil, ze lezi na oblaku a nerobi bench press.

Nedvihne nebo optimista.
Obvineny z nesmrtelnosti len pocka kym umrie posledny sudca.

Prichadza burka pre vsetkych rovnako.
Ten na oblaku nechape, ze neujde.
Pozitivne naladeny, ze nebude svietit slnko.
Nesmrtelny zas, ze je prirodzene bat sa bleskov.

Viera vo vedecku filozofiu

Lietajuca kost zrazila telekomunikacnu druzicu.
Boh sa uz neozve.

Velka vatra

Horeli mozgy.
Horeli knihy.
Drevo bolo mokre.


Sed pri vatre kym je este teplo.
Vychutnavaj napoj zo stromov, uz ich vyrubali.

Elektricku gitaru nezahadzuj, v nebi sa zide.
Pamataj na dobre casy, na nas gang.
Aj ked odisli jeden po druhom, oni cakaju.
Maju este par stranok aj par sivych buniek tam hore.

Pocut bubny, spanok sa neda rozoznat od vnimania.
Stale ich pocut.
Stale tie slova nezabudam aj ked papiera malo a ceruzka kratka.

Zanika pismo je to na nasich hlavach.
Zanika clovek rozumny, teda skor jeho iluzia.
Pamataj dolezite veci vatra este hori.

Rieka

Na brehu obrovskej rieky mysli smadny na vyschnute pramene.
Chcel by tu rieku vstrebat, nacerpat jej energiu, ale nedari sa.
Prud vody a prud sucasnosti sa neda lahko obratit.

Som smadny no suteren lebky, pivnica vedomia je zaplavena ktovie cim.

Plac teraz alebo nikdy

Plac kamarat kym mozes.
Pridu ine casy.
Cas sa k nam este nevyjadril.
Kamene nie su o tolko ine ako my a raz sa na ne premenime.


Vaz si slzu a dakuj za oko, ktore mas.
Videl si lasku, uvidis znova.
Daj zo seba von vsetko zle.
Vsetko, na co nestacia slova.


Nezatvaraj viecka a nezostan tam kde je tma.
Prekroc ten tien prosim po boku ti budem stat.

Dovolenka

Nesla si tam zas a znova, dobre robis identita moja nova.
Noc prebdieme poriadok pride rano.
V spanku je to uplne malo,
ten slub ze sa raz preberieme v panov.

Nove cesty na novy ostrov.
Budu, neboj, zaspi, pohov.

Piloti uleteli

City su lietadla, co nikdy nepristanu.
Tu zostal len sentiment a temne nebo.
Kruty pokrok nas obral o pilotov.
Maju stastie, ze my nikdy nevzlietneme.

Filmarsky priemysel

Co je cielom toho neustaleho posunu genetickej informacie?
Mozno len to, aby prisla nova cast telenovely.
Reziser si sedi s prekrizenymi nohami na oblaku
toci brak s nazvom Dejiny.

Spirala k zlu

Beh po schodoch nenavisti je lahky.
Kontrast medzi dobrom a zlom stupa a slnko zapada.
Laska ta na vrchu veze dobehne.
Zabijes ju alebo skocis na beton, podla nalady.

Moj vzor 

Je mrtvy a nebola to rana z milosti.
Slzy su falosne, nemali ho radi, tak ako nemaju radi mudrost.
Su schopni ju prestrelit aj s lebkou a je im lahostajne, ze je ich vlastna.
Uprimnost zije, ale to ona caka na ranu.

Je mrtvy, nie je podstatne jeho meno.
Odchadzam a slzy padaju na kamen, v tme uz su zbytocne.
Hodnoty su imaginarne, keby existovali, on zije a rozbija tron strachu, ktory tu vladne.