Holubok Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Ladislav Mrena Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2023) Ladislav Mrena O knihe Dick vstal a zacal mlatit leziaceho chlapca na zemi. Najprv sa trafil do brucha, potom do rebier a noh. Chlapec sa uz nebranil. Po poslednych ranach sa prestal hybat. Nedychal. Dick neprestal. Vobec necitil unavu. Prave naopak. Citil znovuzrodenie. Prival energie. Ako sopka, ktora vybuchla a nevie prestat chrlit lavu. Ale akoby to nebol Dick. 1. Zastal vo dverach predajne a vtiahol do seba dym z cigarety. V nakupnom centre sa nesmelo fajcit, ale Dickovi to bolo jedno. Pre neho pravidla neplatili, nemali vyznam. Ved, ak by to bol pre niekoho problem, uz davno ho mohli zastavit. No nik tak neurobil. SBS-kari si ho nevsimali, pretoze mali vlastne problemy. Ked okolo nich prechadzal, prave riesili obed, ktory im poslicek od Woltu doniesol. Myslim, ze to boli kuracie nugetky, ktore rozvoniavali pri vchode. Dick sa im pekne pozdravil, ked prechadzal okolo, a potiahol si z cigarety. Ze zakaz fajcit? Ake smiesne. Z predajne k nemu dolahla vona. Tak trochu sladkasta a prijemna. To nie je zle. Pomyslel si a vkrocil dnu. Zastal, asi po dvoch krokoch, stale blizko vychodu. Knihkupectvo ho vzdy urcitym sposobom fascinovalo aj desilo zaroven. Nedokazal si to vysvetlit. Mal to tak uz od malicka. Vsame sane hniny. To le strasne. Myslienky sa mu rozutekali ako deti na ihrisku. Dickova mysel nepracovala ako mysel ostatnych, zdravych ludi. V jeho hlave slova preskakovali hore-dole a schovavali sa. Potom si navzajom prehadzovali pismenka, aby tomu nebolo malo. Nakoniec este pridali suslanie, ktore zacalo povodne ako prve, a voila, mame tu hovoriaceho debilka. Ano to bol Dick Pigeon, medzi znamymi prezyvany Holubok. Dick vkrocil hlbsie do jaskyne plnej knih. Jeho cervene topanky zlahka hladkali nalestenu podlahu predajne. Pri krokoch sa snazil nevydavat zvuky, co pri jeho vahe nebolo jednoduche. Dick vazil skoro 120 kil. Jeho stehna sa pri chodzi suchali o seba. Sustiakove nohavice tmavo-modrej farby, so styrmi pasikmi po stranach, vydavali praskave zvuky. Mal pocit, ze vsetky oci zakaznikov v predajni sa upieraju na tlsteho chlapika, ktory prave vosiel. Este, ze mal svoj ochranny baloniak na sebe. Rychlo si ho zapol az po krk. Taak. Us bude fsedko fajnt. Us je fsedko v moriatku. Vpravo od dveri, asi 3 metre od miesta kde stal pult, boli vkusne postavene kresla. Pravdepodobne, boli urcene pre zakaznikov – citatelov, ktori si chcu posediet a na chvilu oddychnut s dobrou knihou v ruke. Presne tam Dick zamieril. Pomaly, ako tichy vanok, minul regaly plne knih a kopy stolov s akciovymi vytlackami. Presiel popri chichotajucich sa detoch, ktore pobehovali z jedneho kuta predajne do druheho, pretoze ich mamicka si nevedela vybrat knihu. Najskor si aj tak vyberie nieco o sexualnych praktikach alebo sebaukajani, kedze vyzerala strasne frustrovane a priam z nej srsala sexualna depresia. Dick sa presuchol za jej chrbtom a nasal z jej parfumu. Sladka vona ceresni. Mlada pani sa na neho vycitavo pozrela a hned vykrocila k pokladni. To Dickovi neprekazalo. Aspon tu bude ticho a pokoj. Zvalil sa do velkeho kresla, ktore pod jeho vahou zapraskalo. Kreslo bolo prijemne a makke, ako vankuse, ktore mavali jeho rodicia v spalni. Pohladkal povrch calunenej pohovky jemne ako macku. Cigaretu si prelozil do druheho kuta ust a vyfukol jemny dym. Poobzeral sa po vsetkych tych regaloch plnych roznorodych knih a zhlboka si odfukol. Take mnozstvo knih nikdy nevidel. Prisiel na spravne miesto, to vedel na isto. Tu to bude ono. Tuha mohe fsetko izt dto cudu. Tuha hniham dam ma frakt ako mni to manuska prikatala. Tuha zle hnihy nakotem do ghuli. Budu flakat ako malhe fteti. Budu nafriefat. Juhuuuu. Pri tej predstave sa mu na tvari zjavil siroky usmev a spomienka na jeho milovanu mamicku sa mu votrela do mysle. 2. Pred 20 rokmi... Prave vykuklo slniecko. Jeho jarne, ale uz teple luce, hladkali Dickovu mladu tvar. Miloval to. Ten pocit, ked prestane prsat a znovu vyjde slnko. Bol to fajn pocit. Drzal za ruku svoju mamicku a spolu kracali ulicou k doktorovi. Uz asi po sty raz. K doktorovi chodili pravidelnejsie ako do skoly, co sa odzrkadlovalo na jeho studiu. Chodil do specialnej zakladnej skoly pre postihnute deti. Bolo to z dovodu, ze trpel mentalnou retardaciou a chorobou ucenia aj rozpravania. Odborne nazvanou dyslexia, dysgrafia a dyspraxia. Pred dvomi mesiacmi dovrsil Dick osemnast rokov, ale jeho mysel sa akoby zastavila vo vyvoji niekde vo veku medzi piatym az desiatym rokom. Nemohol za to, uz sa tak narodil. Aspon tak mu to vysvetlovala casto mamicka aj doktori. Velmi tomu nerozumel, a prave vdaka tomu ho to az tak moc netrapilo. Vedel, ze je pomalsi v uceni ako ostatni, vedel, ze nikdy nebude vynikat v sportoch ani behu, a tak isto vedel, ze mu mnohi nerozumeju. Okrem mamicky, samozrejme. Ta mu rozumela dokonale. Jeho mysel v nom zila svoj vlastny zivot. Podstatne jednoduchsi a prostejsi. Nad nicim si nelamal hlavu, nic velke ho netrapilo. Kazdy problem mal v jeho svete vzdy jednoduche riesenie, ktore ini, samozrejme, nechapali. To mu ale neprekazalo. Dick bol vo svojej podstate stastny chlapec. No pod Holubok. Nevlec sa tak. Pridaj do kroku trochu. Musime to stihnut este pred deviatou, lebo potom budeme dlho cakat, a dobre vies, ako neradi cakame. Povedala jeho mamicka. Sakanie, je tlheeee. Felmi tlheeee. Memame ho rati trave pretho. Vybehli na kamenny chodnik a predierali sa zastupom ludi, ktori vyckavali pred obchodmi, alebo sa ponevierali kade-tade. Hluk a ludske rozhovory sa ozyvali z kazdej strany. Presli popri vysokych stromoch, ktore lemovali ulicu a odbocili krizom cez cestu, na vedlajsiu ulicu, oznacovanu ako Aleja kvetov. Kvety tu momentalne neboli. Dovod bol prosty, este nezacala sezona. Aj ked teple dni prisli tohto roku podstatne skor ako sa dalo cakat, kvety este nestihli narast. Rychlym krokom prebehli popri rychlom obcerstveni, ktore nikdy nemalo zakaznikov a vybehli tromi vysokymi schodmi do skleneneho vchodu do historickej budovy. Po dlhej chodbe sa ozvalo klopkanie podpatkov jeho mamicky a rychle cupotanie jeho tenisiek s rozviazanymi snurkami. Este zopar krokov a uz aj zastali v cakarni u doktora. MUDr. Ernest Spoko, stalo na dverach. Dick si sadol na kraj lavice a zahladel sa na svoje tenisky. Tyrkysova farba uz neziarila ako volakedy, pretoze boli zaspinene a plne mastnych flakov. Biele snurky volne viseli ako saty na stipcoch. Aha mmamizka! Znure ostachaju. Ukazoval maly Dick na topanky a vyzadoval si pozornost. Mamicka zaklopala na dvere a rychlo si upravila suknu. Dvere sa pomaly otvorili a von vykukla mlada pani s dlhym vrkocom, v bielej rovnosate. Ano? Dobry den. Ja som pani Pigeonova a som objednana k doktorovi. Ukazala na maleho Dicka, ktory si prave strkal prst do nosa. Zhrozila sa, vyplestila oci, a struhla malemu Dickovi jednu poriadnu na lice. V prazdnej chodbe sa ozvalo hlasite plesknutie. Dickom to skoro vobec nepohlo. Pochopil, ze si nema vyberat holubov z nosa a prestal s tym. Nebolo to prvykrat, co takto dostal. Pravdupovediac, dostaval od mamicky castejsie, ako je pre chore dieta zdrave. Ale, nijako ho to netrapilo. Facky skoro vobec necitil a v jeho svete nemali takmer ziadny vyznam. Nezanechali ziadnu citovu ujmu, pretoze tomu nerozumel, a preto bol skvelym fackovacim panakom. Skoro ako figurina. Prestan Dick! Co sme si o vyberani holubov vraveli? Uz si zabudol? Se za do fonku mesmie. Se fe to pfuj. Velmi spravne. Podte dnu pani Pigeonova. Doktor vas uz ocakava. Povedala sestricka a otvorila dvere dokoran. Mamicka schmatla Dicka za ruku a potlacila ho pred sebou dnu ako nejaky stit. Velmi sa mu nechcelo. Jeho mysel bludila uz niekde uplne inde. Posadila ho na postel, pred doktora, a vyzliekla mu tricko. Doktor Spoko zdvihol zrak od monitoru a zaostril cez okuliare na Dicka. Aaaa, maly Dick ku mne prisiel. Povedz mi chlapce, ako sa mas? Dick sa na neho zahladel a bez emocii a studu si znova vopchal prst do nosa. Tentokrat do druhej nosnej dierky. Dick! Znovu plesknutie. Tentokrat po ruke. Musis to robit teraz? Mamicka sa skoro hanbou prepadla, ked to uvidela. To je v poriadku pani Pigeonova. Povedal doktor a naznacil, ze nech ho necha. Pristupil blizsie k Dickovi a zlozil si okuliare z nosa do vrecka na bielej koseli. Tak, ako sme si to uz viackrat povedali, v jeho svete neexistuju predsudky, iba pudy. Je zbytocne a neucelne, aby zato dostaval alebo bol karhany, kedze sa to asi tazko zmeni. Pravdepodobne je jeho stav konecny. Dokonca, moze sa este prehlbit, pripadne sa mozu pridat nove choroby. A prave preto som si vas dnes zavolal. Pozrel sa ustarane na pani Pigeonovu. Dick, povedz mi. Este stale vidavas kamosa? Odvratil zrak. Dick sa na neho zahladel, a na cele mu vyskocili vrasky. Zamracil sa, a jeho pohlad nahle padol na dreveny stol, ktory bol za doktorom. Na stole sedel maly chlapec a hompalal svojimi malymi nozkami sem a tam. Mal oblecene modre flanelove sortky s trakmi, ktore mal pevne upevnene, aby sa mu nerozopli. Pod sortkami bol holy. Jeho bleda koza spod trakov nemala ani chlpok. Na nozickach mal obute sandale z bledej koze. Okolo krku mu visel tmavy spagatik, na ktorom mal zaveseny klucik. Z jeho pehavej, usmiatej tvaricky, srsala radost a pokoj. Blond kratke vlasky mal rozstrapatene ako dietatko z reklamy na sampon. Vek mohol mat okolo styroch rokov. Toto bol skutocny Holubok. Jeho alter ego. Jeho druhe ja. Holubok sa zahladel do Dickovych oci a zacal si vypiskovat melodiu, a kyval sa pri tom zo strany na stranu, ako v rytme tanca. Mal ohromnu radost, ze Dicka vidi, a to ho tesilo. Vzdy sa rad s Dickom hraval a rozpraval, pretoze vedel, ze Dick rozprava cudne suslavo, a to ho vzdy rozosmialo. Boli velki kamarati a spolu travili mnohe chvile. Casto chodili na vylety a zazivali neuveritelne dobrodruzstva plne radosti a smiechu. Obcas dokonca aj nebezpecne. Dick sa usmial tiez. A zlahka mu zakyval. Doktor Spoko si vsimol nepritomneho pohladu u Dicka. Videl, ze hladi spoza neho na stol a tiez sa tam zahladel, snad ze mozno uvidi to, co tam vidi on. Zial, nic. Len prazdny stol. Uz nepotreboval odpoved na otazku, bolo mu hned jasne, ze stav, o ktorom sa domnieval on aj specialisti z nemocnice, pretrvava. Bolo mu jasne, ze bude treba viac testov, aby sa u Dicka zistila presna diagnoza. Pani Pigeonova, na poslednych testoch som ja a moji kolegovia zistili, ze Dick trpi rozdvojenou osobnostou. Obavam sa, ze je tomu tak. Je mi to luto, lebo viem, ze uz takto toho mate s nim dost. Zial, priroda vie byt niekedy svina, ako sa hovori, a teda na malom Dickovi sa vyburila riadne. Dickova mamicka zostala v soku. Vedela dobre, co rozdvojena osobnost znamena. Docitala sa to z kniziek, ktore si kupovala z kniznice, ked sa chcela viac dozvediet o Dickovom stave. Uz su tomu roky, ale od vtedy precitala kvanta knih. Prave v jednej z nich spominali, ze deti, ktore casto trpia tymito chorobami, mozu mat ako sprievodnu chorobu aj schyzofreniu alebo rozdvojenu osobnost. U niektorych je to tazke dokazat, pretoze dieta, ktore trpi vsetkymi tromi „Dys“ sa casto velmi podobne sprava aj bez nich. Vtedy sa mozno podvedome zmierila aj s myslienkou, ze sa to Dickovi moze stat. Ale ked ten den prisiel, aj tak ju to sokovalo. Zmohla sa len na slabe Och! Potrebujeme ale vykonat zopar dalsich testov, aby sme sa uistili. Uz som kolegu v nemocnici na Dicka pripravil a vravel, ze bude velmi rad napomocny a urobi testy hocikedy ked pridete za nim. Rozumiem. Odvetila a sadla si na postel vedla Dicka. Zacala mu obliekat tricko. Taktiez by ste mali zvazit, ked sa testy potvrdia, o umiestneni Dicka do ustavu pre chorobomyselnych. Mam tam zopar znamych a velmi rad vam s tym bremenom pomozem ako budem vediet. Ani nevedela preco, ale tak trochu jej odlahlo. Na chvilku sa jej zjavila predstava, ze by sa nemusela o Dicka neustale starat. Ze by to robil vyskoleny personal, ktory by sa o jej chlapceka urcite dobre staral. Ano, sice je to trochu smutne, a do tohto momentu ju nenapadla taka moznost, ale pravda bola, ze tazko zvladala jeho vychovu a starostlivost. Nevedela si predstavit, ako by to mohlo byt dalej, po dlhych rokoch. Vekom bol sice osemnastrocny, ale vo vnutri sa nachadzal maly chlapcek s mnozstvom chorob a problemov. Mozno by to bolo vykupenie, blyslo jej myslou. Dickov stav sa nezlepsi, to uz viem, ako som vam spominal po predoslych testoch. Prave preto by sa o neho riadne starali v ustave, ktory sa specializuje na podobne pripady. A nebol by tam sam. Mal by tam kamaratov a kamaratky, ktori su tam kvoli skoro rovnakym problemom. Specializovany personal sa o nich riadne stara, oblieka a uci ich zakladnym schopnostiam. Maju tam velky dvor s mnozstvom zelene a cerstveho vzduchu. Ustav sa nachadza na okraji mesta, na kopci, takze je odtial aj pekny vyhlad pre tych, ktory si ho vedia uzit. Viem, ze rodicia byvaju casto skepticki voci podobnym ustavom, a urcite ste sa aj vy citali o ustavoch, kde boli deti v dezolatnom stave, bite, pod zamkom a v neludskych podmienkach. Ako zvierata v klietke. Verte mi, ze nic take to nie je. Rucim za to ako doktor. Ako som spominal, mam tam viacero kolegov, za ktorych by som ruku do ohna dal. Holubok zoskocil zo stola a precupital k pocitacu. Sadol si zan a zacal hlasito tukat do klaves. Napodobnoval doktora. Este sa aj tak zatvaril, ako ustarany doktor, s tazkym pripadom. Dick sa zacal smiat a chytat za brucho. Velmi ho to pobavilo. Holubok mu vzdy vedel urobit dobru naladu. Stale vystrajal nejake kusky. Mamicka sa udivene zahladela na Dicka. Bolo vidiet, ze je myslou inde, a mozno ani nevnima, kde sa nachadza. Zdalo sa jej, ze v poslednych dnoch sa jeho snenie, ako to nazyvala, castejsie a intenzivnejsie opakovalo. Volakedy to bolo raz za mesiac, ale teraz mnohokrat za den a v dlhych casovych intervaloch. Vsetkemu rozumiem pan Doktor a urcite to je dobra volba. Verim vam, tak ako som vam verila vzdy. Dobre, mozeme prebrat detaily hned. Dick moze pockat na chodbe. Aj tak si myslim, ze myslou nebude medzi nami. Povedal doktor a sadol si spat k pocitacu. Holubok rychlo odskocil zo stolicky aby ho pan doktor neprisadol. Nahnevane sa na neho zadival a pomalicky kracal smerom von na chodbu, kde uz sestricka stihla otvorit dvere. Zavolal mavnutim Dicka a povedal. Pod Dick. Nechajme dospelych sa rozpravat. My sa zabavime vonku. Dick sa usmial a vybehol za nim von na chodbu. 3. V baloniaku mu uz zacinalo byt teplo. Ale, nebol si isty ci si ho uz moze rozopnut. Ci je v bezpeci. Povedal si, ze to asi riskne, pripadne sa rychlo zahali, ked by sa pohlady ludi znasobili. Nemal ich rad. Fajcil uz dalsiu cigaretu. Tu predoslu si po dofajceni schoval do vrecka baloniaku. Vzdy fajcil poctive, klasicke cigarety. Nie tie hnusoby elektronicke alebo rozne ine nove vymysly. Nic z toho mu nechutilo. Obycajne MARS bolo to najlepsie, co mohlo byt medzi cigaretami. Tomu sa nic nevyrovnalo. Vyfukol velky oblak dymu nad hlavu a pozoroval, ako pomaly stupa. V kniznici nebolo okno, takze tam skoro uplne stal vzduch. Premyslal nad prvou cigaretou, ktoru mal. Pamatal sa, ze to bolo na jesen, lebo vonku na dvore ustavu, kam ho mamicka dala, sa stromy zafarbili do oranzovej a cervenej. Velmi sa mu tie farby pacili. Pripominali mu ohen. A velky ohen chcel vzdy vidiet. Sedel vtedy pod jednym takym stromom na lavicke a vietor sa pohraval s jeho vlasmi. Mal oblecenu tenku bundu, na laktoch deravu, a citil kazdy zavan studeneho vetra. Uviazal si lepsie sal na krku a ruky strcil do vreciek, lebo rukavice nemal. Tie, ktore dostal, uz stihol znicit. Snazil sa nimi kopat jamu na dvore, aby si postavili s Holubkom hrad. Osetrovatelia mu to zatrhli, ale kym si toho vsimli, boli rukavice dotrhane. Na dvore nebolo nikoho v tom case. Jeho vychadzky upravili tak, aby sa na dvore nemohol stretavat s ostatnymi „deckami“, ako sa nazyvali. Bolo to z dovodu, ze ho oznacili doktori v dokumentoch ako POTENCIONALNE NEBEZPECNY PRE OKOLIE. Dickovi nebolo uplne jasne, co tym mysleli. Viackrat sa mu to snazili vysvetlit, ale vzdy sa v tom case objavil Holubok a zacal vystrajat hore-dole. A vtedy jeho pozornost padla na neho. Vzdy spolu vystrajali. Ale spominal si na jeden den, pri ktorom sa udialo niekolko zvlastnych veci, ktore nedokazal kontrolovat. Veci, ktore boli zle, to vedel. Aj Holubok mu to povedal. Stalo sa to v jeden uprsany den. Vtedy sedel na svojom oblubenom mieste na gauci a sledoval animovanu rozpravku v televizore. Ta isla vzdy o osmej rano, raz do tyzdna, v sobotu, a len na jednom programe. Ostatne programy neboli zaujimave, alebo aj tak zrnili, takze sa na ne nedalo dlho divat. V tejto casti rozpravky, kralicek Bugs Bunny, spolu s kacerom, prekopavali horu, aby sa dostali do tajnej jaskyne k pokladu. Bola to velmi napinava cast. Holubok sedel vedla neho a tiez sledoval program. Zrazu sa program prepol a v televizore sa objavila pani, ktora hlasila pocasie. To je nadhera, nadhera, nadhera. To je ono. Ozvalo sa spoza jeho chrbta a do miestnosti vstupil novy chlapec. Mal oblecene teplaky a nespustal oci z ovladaca na televizor, ktory drzal v ruke. Mal ho tesne pred nosom, akoby na neho nevidel. Vobec sa nepozeral pred seba, no i tak presiel celou miestnostou bez ujmy, a zamieril rovno k vedlajsiemu kreslu. Aha on ma plasst! Ukazal na neho Holubok. A naozaj. Chlapcovi vial dlhy plast za chrbtom. Bol pravdepodobne urobeny podomacky, zo starej, bielej plachty. Tu mal uviazanu okolo krku. Na sebe mal teplakovu supravu tmavo-modrej farby a cierne tenisky. Chlapec si sadol, oprel sa hlboko do velkeho kresla a ovladac polozil na opierku pod svoju pravu ruku. **Chej! Dy! Dzo do ma smagenat! Greco si ni do preplol? Dick vystekol nahnevane. Slova a myslienky sa mu strasne plietli. To bola neuveritelna drzost toto urobit. Kazdy predsa vedel, ze o osmej rano, kazdu sobotu raz do tyzdna, sa on pozera v televizore na animovanu rozpravku. Posujes dy baghandza! Ihnet ni taj den ovladas! Chlapec sa ani nepohol. Dicka akoby vobec nevidel. Jeho zavalita postava pripominala medvedika. Uprene hladel pred seba niekam do neznama a zrazu zacal tukat do ovladaca, akoby to bol ovladac od nejakeho komplikovaneho mechanizmu. A vydaval pri tom zvuky tukania. Tuk-tuk-tuk. Tik-piip-piip. Tuk-tuk-piip. Tuk. Chlapec vzal potom ovladac do ruky, prilozil si ho k ustam ako mikrofon, a hrubym hlasom rozpraval. ANO. TO SOM JA. BATMAN. UZ SOM NA CESTE. PRIPRAVTE TO. STARTUJEM BATMOBIL. HNED SOM TAM! Vtom si vytiahol z vrecka papierovu masku Batmana. Nasadil si ju cez velku hlavu a zacal pobehovat po miestnosti hore-dole s rukami vystretymi pred sebou, ako maval Superman pri lietani. Vsiiiiiiim. Vsijuuuuuuu. Vsuuuum. Vsuuuum. Vsijuuuu. Prebehoval aj cez stoly, sedacky a kresla. Akoby mu nic nestalo v ceste za zachranou imaginarnych ludi. Presdan! Presdan! Pochujes? Okhamsite presdan a taj ni ovladchat lebho butem vechmi sli. Chlapec ho ale nepocuval vobec. Uplne ho ignoroval. Neexistoval pre neho. Dicka zacala ovladat zurivost, aku este nezazil. Vrela v nom a bublala. Vedel, ze ked mu chlapec neda ten ovladac, rozzuri sa a bude zly. Velmi zly. Naposlety ta varuchem! Presdan a taj ni ovladchat chnet teras! Chlapec prefrcal popri jeho chrbte a chcel preskocit cez kreslo, ale mal velmi nemotorne a zavalite telo. Plecom vrazil do Dicka a obaja sa zvalili na zem. To bola posledna kvapka. Dick sa rozplakal a vybehol von, a vratil sa do izby, kde sa schulil do klbka a plakal este dlho. Vedla neho sedel Holubok, ktory sa ho snazil utesovat a rozosmievat, ale nedarilo sa mu to. Aspon takto si to Dick pamatal, ze to prebehlo. Az kym mu doktor Wednes, ktory incident vysetroval, neukazal kamerovy zaznam. Ked dvaja vysetrovatelia zaculi rozbijanie nabytku, rychlo nechali vsetko tak, a utekali do televiznej miestnosti. Pohlad, ktory sa im naskytol, sa navzdy zapisal do ich mysle. Dick lezal na zemi ochromeny uderom, ktory schytal do pleca. Nebolelo ho to, ale hnev dosiahol hranice, ked vedel, ze je treba konat. Ten chlapec ho neuveritelne nasral a to si nikto k nemu nemoze dovolit. Co si vobec o sebe mysli ten retardovany curak? JA TA ZABIJEM TY MAGOR! Zakrical Dick. Dick vyskocil na rovne nohy ako nikdy pred tym. Akoby do neho vosla nova energia. Niekto by si pomyslel, ze to nerobi prvykrat. Lenze nie s diagnozou, ktoru mal. Bolo to obzvlast cudne. Skocil rovno kolenami na chlapca, ktory sa este nepozviechal. Otocil ho na chrbat a lavou rukou ho chytil pod krkom. Ozvalo sa zachrapcanie a slabe dusenie. Znelo to, akoby chcel prehovorit, ale Dick mu nedal sancu. Udrel ho pastou z celej sily rovno do tvare. Jedenkrat, dvakrat a mnohokrat za sebou. Najprv mu trafil oko, ktore hned sfialovelo a podlialo sa krvou. Potom do nosa. Ozvalo sa zapraskanie a z nosnych dierok vyletel prud krvi, ktory zafarbil koberec. Dalsia rana trafila usta presne do zubov. Dva predne zuby sa hned ulomili a leteli vzduchom spolu s hrudkami krvi. Nasledovali rany do sije, znovu oka a ust asi sedemkrat. Pri kazdej rane nieco zapraskalo, chlapec zachrcal. Stazka dychal. Metal sa a snazil sa ranam uhnut alebo sa uvolnit zo zovretia. Ale Dick mal momentalne az nadludsku silu a jeho korist nemala sancu. Krv sa zacala liat z usi, nosa a ust. Koberec pod nim sa zmenil na cerveny. Ale to Dickovi nestacilo. Chlapec musi dostat priucku na cely zivot, inak to bude opakovat. Z celej sily kopol do drevenej nohy stola, ktora sa ulomila. Stol spadol. Vzal odlomenu nohu a s buchotom ju rozbil o podlahu. Odlomil sa z nej velky kus, ktory odletel na opacnu stranu. Doska, ktora zostala v Dickovych rukach uz nepripominala staru nohu ale vrazedny nastroj s ostrim na konci. Ako kol, ktorym prebodli srdce upirovi. Dick vstal a zacal mlatit leziaceho chlapca na zemi. Najprv sa trafil do brucha, potom do rebier a noh. Chlapec sa uz nebranil. Po poslednych ranach sa prestal hybat. Nedychal. Dick neprestal. Vobec necitil unavu. Prave naopak. Citil znovuzrodenie. Prival energie. Ako sopka, ktora vybuchla a nevie prestat chrlit lavu. Ale akoby to nebol Dick. Otocil si v rukach kol a ostrou hranou zatal posledny uder do chlapca. Ostrie dreva preslo zaludkom ako noz do masla. Zamlaskalo to. Vyvalila sa von tmavo-cervena krv a spolu s nou zapach organov. Krv bola snad vsade. Vtedy Dick zacitil napor sily na jeho rukach. Dvaja osetrovatelia co pribehli zozadu k nemu ho schytili a snazili sa ho uzemnit. Jednemu sa podarilo vykopnut kol z jeho ruky. Dick sa ale nedal. Z celej sily oboch nadvihol, kazdy visel na jednej ruke a hodil ich cez celu miestnost do nabytku. S jakotom dopadli na zem. Boli prekvapeni nadludskou silou Dicka. Nikdy nic podobne nezazili. Vtom Dick zacitil ustipnutie medzi lopatkami. Ach! Zakrical. Hned nato dve dalsie. Jedno do odhaleneho krku a druhe do chrbta. Zatmelo sa mu pred ocami, zacitil slabost v nohach a zvalil sa na zem. Hlasy a krik v miestnosti sa vzdalovali coraz viac, az kym uplne neutichli. Boli to uspavacie sipy, ktore pouzivali v krajnych pripadoch na pacientov. Takto si na ten den spominal, sediac na lavicke pod jesennym stromom. Neskor sa dozvedel, ze ten novy mlady chlapec, ktoreho zmlatil do bezvedomia, prezil. Volal sa Timi. Uz ho nikdy nevidel. Prelozili ho inam, do bezpecia. Daleko od Dicka. Dick dlho nechcel uverit tomu, co urobil. Videl kamerovy zaznam, ale aj tak. Ved odisiel prec s placom. Ved to nemohol urobit. Holubok to tiez videl. Ale, samozrejme, nikto mu neveril. Ved preco by aj mali, ked im bolo jasne co sa stalo. Ale, Dick tomu nerozumel. To by nikdy neurobil. A o to prave islo. Teraz sedel na tej lavicke a premyslal. Zahladel sa na styroch osetrovatelov, ktori stali nedaleko a nespustali ho z oci. Svojimi pohladmi ho zabijali. Za opaskom mali dlhe obusky, pripravene ich pouzit. Stacil len maly dovod a urcite by sa na neho bez vahania vrhli vsetci naraz, aby mu ukazali, ze sa ho neboja. Ze nemaju problem mu to za Timiho vratit. Bose, ony na chtcu sabit. Posri akko sa poseratu ma nmna. Neboj sa Dick moj. Neublisia ti. To nemosu. Ty si nis neurobil. Chlacholil ho Holubok tichym hlaskom. Sedel vedla neho a hladkal ho po chrbte. Dickovi bolo do placu, a on to vedel. Dufam, ze sa mi tu nerozplaces chlapce! Ozval sa hruby hlas. Pri Dickovi sa objavil robustny vysoky chlap s hustou bradou a dlhymi vlasmi v cope. Urobil par krokov a sadol si oproti na druhu lavicku. Lavicka sa pod tarchou tohto muza prehla v doskach, ktore uz mali najlepsie casy za sebou. Drevo zapraskalo, ale vydrzalo. Oprel sa celym mohutnym chrbtom, ruky vylozil na vrch lavicky a usmial sa popod fuzy. Na sebe mal cerveno-cierny sveter s dierami po moliach, karovane nohavice, na kolenach vydrate skoro do nitky a cierne vojenske bagandze. Cez seba mal hodeny dlhy, cierny baloniak, ktory siahal az k topankam, pri krku so zdvihnutym golierom, aby mu nefukalo za krk. Ja som Ramon. Vyceril zuby a vytiahol balicek cigariet MARS, ktore mal zmuchlane a strcene vo vnutornom vrecku. Jednu si vyklepal von a zapalil. Zhlboka si potiahol a vyfukol oblacik dymu nad seba. Das si? Ponukol Dickovi balicek. Dick prekvapeny z jeho necakanej navstevy, sa nezmohol na slovo. Iba hladel s otvorenymi ustami na toho hromotlka. Tak velkeho chlapa snad nikdy nevidel. A ty si das? Susnak maly? Ramon ponukol balik aj Holubkovi. To uz zaskocilo oboch. Uplne najmudrejsi Dick nebol, ale uz davno pochopil, ze Holubok je chlapec, ktoreho vidi iba on, nikto iny. Takze, zrazu nerozumel ako je mozne, ze tento obrovsky chlap, Ramon, ho vidi tiez. Dick aj Holubok sa pozreli prekvapene na seba. Kto si? Spytal sa Holubok, ked sa mu podarilo prehltnut hrcu, ktoru mal v hrdle. Ako to se ma vidis? Nikto iny ma doteras nevidel? Ramon sa usmial na oboch a podal obom po jednej cigarete. Potom ich zapalil malym kovovym zapalovacom ZIPPO. Sadol si spat na povodne miesto a povedal. Mame si co povedat susnaci. Takze kludne bafkajte, toto bude na dlhsie. Potiahol si znova z cigarety, popol sa rozziaril jasnym plamenom a pustil sa do rozpravania. 4. Akoby to bolo vcera, pomyslel si Dick. Akoby to bolo vcera, co mal prvu cigaretu v tej zahrade. Kolko casu od vtedy ubehlo. Kolko zazitkov a veci sa udialo. Kolkym ludom uz ublizil Ramon, aby ich ochranil. Napriklad, aj naposledy, ked sa im podarilo z toho ustavu utiect. No nakoniec sa z nich stali nerozlucni priatelia. Aj ked Ramon mal dost vybusnu povahu a rychlo sa vedel rozzurit, stale ho bral ako sucast seba sameho. Jeho dalsie alter ego. Ale, musel ho drzat na uzde. Aj ked Dick bol velky dobrak a volnomyslienkar, kormidlo mal v ruke on. Avsak, casto sa stavalo, ze si Ramon vynutil kormidlo a strcil vtedy Dicka do kufra. Aspon taky to bol pocit. Pocul, co sa deje vonku, ale nic nevidel a nemohol nic ovladat. Mohol len dufat, ze sa nic zle nestane, ze Ramon nikomu neublizi. Vtedy si zvykaval aj poplakat. Ale, Ramon ho nepocul. Ked bol Ramon u kormidla, nepocuval nikoho. Siel po hlave, svojou cestou, ako tank. Vedel, ze to Ramon robi v chvilach, ked by mu mohol niekto ublizit a robi to, aby nas vsetkych ochranil, ale aj tak to neznasal, ked to robil. Pachlo to tam a bola tam tma. To mu nahanalo strach. A on sa nerad bal. Predajna sa postupne zacala vyprazdnovat. Preslo niekolko hodin a on fajcil uz posledne cigarety. Polovica balicku uz padla. Predavacka sa na neho skaredo pozrela, hlasno si vzdychla a pustila sa do poslednych zakaznikov, ktori cakali pri pulte s knizkami v ruke. Ich nove objavy plne dobrodruzstiev a fantazie. Leskle obaly knih sa jagali vo svetle predajne ako drahe kamene. Snad maju pribehy lepsie ako gycove obaly, ktore na nich nabalili. Bolo tristvrte na osem. Vonku, mimo nakupneho centra, sa uz zatemnilo a na uliciach sa rozsvietili poulicne lampy. Z nakupneho centra sa postupne vytracali posledni ludia. Po chodbach sa ozyvalo cvakanie klucov a cenganie penazi. To niektori uz zacali ratat kasu kvoli dennej trzbe, nech nemusia nadcasovat ani minutu. Hudba z reproduktorov zacala hrat pomale pesnicky, pri ktorych sa cas skoro zastavil. Nikto z predavacov nemohol tusit, ze v predajni knih sedi nebezpecny psychopat, ktory si neprisiel iba zapalit cigaretu. Je cas! Dick vstal a presiel kludne k predavacke za pultom. V predajni okrem nich uz nikto iny nebol. Posledny odisiel pred patnastimi minutami a medzicasom uz nikto novy neprisiel. Dnes sem uz nikto iny nevojde, to vedel Dick na isto. Uz bude klud. Pani predavacka zdvihla zrak od pokladne a ustarane sa spytala. Vybrali ste si pane? Ano, vybral som si. Nastupil Ramon. Dick nebol u kormidla, sedel vzadu. Nastastie neskoncil v kufri. Zostal sediet na svojom mieste, odkial mal pekny vyhlad. Holubok sedel pri nom a rozkosne kyval nohami sem a tam. Bude to takto mlada pani. Jeho hlas znel hrubo a drsne. Nemam v umysle vam ublizit, mam ale urcite plany s touto predajnou knih. Takze, odidete teraz pekne pomaly a v tichosti domov a nikomu nic nepoviete. Ak ano, najdem si vas a odtrhnem vam hlavu, tak ako sa vytahuje korok z vina. Viete si urcite predstavit tu spust. Sokovanej predavacke skoro vypadli oci. Otvorila usta a chcela nieco povedat, ale vtom sa ozval jej pud sebazachovy, ktory ju hned zastavil. Adrenalin jej vypumpoval krv a ozval sa zaludok. Ramon rychlo pokracoval v monologu. Viem, ze predajne su vzdy dobre poistene voci poziarom, takze v tomto smere nemusite mat obavy. Vas sef alebo sefka, vam to nebudu vycitat. Kludne im povedzte, ze ste sa ma snazili prehovorit, ale mal som zbran a strasne ste sa bali o zivot. Co vobec nie je daleko od pravdy. Ramon ukazal na vnutorne vrecko baloniaku, v ktorom mal schovanu macetu. Bola posiata hrdzou a flakmi po celej cepeli. Rukovat sa skoro rozpadavala a bola oblepena ciernou lepiacou paskou. To nemyslite vazne!? Jachtala zo seba vyplasena predavacka a slzy jej vyhrkli von. Ramon buchol pastou po pulte, ktory sa skoro rozpadol. Vsetky drobnosti, ako ceruzky, pera, mince a mnoho ineho, vyletelo do vzduchu a spadlo na zem. Jeho trpezlivost mala svoje hranice. Zatial este nechcel nikomu ublizit. Predavacka zvyskla a hned nato si zakryla usta rukou. Slzy jej stekali po tvari. Odskocila od pultu a vrazila chrbtom do polic s knihami za nou. Police sa zatriasli. Ja nezartujem! Vravim este raz a naposledy. Odidete v tichosti z tejto predajne, nikomu nic nepoviete. Pojdete rovno domov a nic sa vam nestane. Je to jasne? Predavacka vzlykala. Suhlasne prikyvla hlavou a pomaly sa pobrala smerom k vychodu. Ramona obchadzala velkym oblukom, aby nahodou neutrzila nejaku ranu. Ramon z nej nespustal oci, az kym sa mu nestratila z dohladu. Zahla doprava a bola prec. Velmi spravne dievca. Ramon presiel k pultu z druhej strany a vzal klucik, ktory bol polozeny na malom trezore. Vedel, ze je tam, lebo si toho vsimol uz pred tym. Podisiel k stahovacej rolete a otocil klucikom. Roleta z plechu sa zacala zatahovat lenivym tempom. Stiahol ju do troch stvrtin. Zahladel sa potom von, na chodbu, cez mreze. Nikde nikoho. Ani nohy. Ziaden poplach, ani SBS-kari. To je dobre znamenie. Tak Dick, mozeme sa do toho pustit. Tleskol dlanami a vytiahol zvnutra baloniaku pol litrovu flasu benzinu. Otvoril ju a zacal rozlievat po knihach na regaloch. Co keby ste mi susnaci pomohli na miesto toho, aby ste sa divali na mna ako puk? Dick aj Holubok vyskocili na rovne nohy a tiez rozlievali benzin vsade, kde videli nejake knihy. Naozaj si to uzivali. Bolo to pre nich ako hra. Akoby polievali v zahrade. Behali s benzinovymi flasami hore-dole a pospevovali si. Nepreslo vela minut a vsetko minuli. Predajna zapachala ako stary autoservis. Benzin bol citit vsade. Dobre susnaci. Ustup. Zahlasil Ramon. Dick aj s Holubkom sa rozbehli k stiahnutej rolete. Holubok bol vonku hned, kedze sa iba zohol a precupital von. Dick bol tlstej zavalitej postavy a tazko sa hybal, preto sa mu islo tazsie. Musel sa zohnut uplne k podlahe, az na kolena, a stazka sa presmyknut von. Este ze bola podlaha leskla a smyklava. Ramon pristupil k rolete. Vedel presne co ma robit. Bol pripraveny vyskocit von hned ako ohen zblkne. Poslednu cigaretu, ktoru mal v ustach, chytil do prstov pravej ruky. Ako ked sa strielaju papierove gulocky. Presne tak vzdy odstrelil ohorok cigarety. Este posledna otazka, Dick. Povedal Ramon a otocil sa cez mreze na Dicka. Preco vlastne chces, aby zhoreli tieto knihy? Este si mi to nikdy poriadne nevysvetlil. Pretose mevien chytat. Mamiska vzty chomorila, se zom velni zprosty a nidky sa do nemausim. A ami som sa nemausil nidky. Skuzal som do us mimionkrad a nist. Predo knimy nemavidim. Su sle. A gcem vsedzky knigy spalid. Vsedzky knigy ma svete musia shoried! Ty si fakt debil! Povedal Ramon ustarane. Vacsiu kokotinu som nikdy nepocul. Ako mozes chciet spalit vsetky knihy na svete len zato, ze ty nevies citat?! Ja som hned na zaciatku vedel, ze z teba nic mudre nevypadne. Ze ja, kokot, som sa nato nespytal hned na zaciatku. Tvar si polozil do dlani a nevedel, ci sa ma skor smiat alebo zurit. Boze, ty si fakt debil, Dick! Ramon odstrelil horiaci spak cigarety do polic s knihami. Okamzite sa objavil plamen. Najprv modrej farby, od benzinu, no o chvilu klasickej, oranzovo zltej. Plamen sa hned rozliezol po celej predajni. Vsade, kam rozliali benzin. Bolo to uzasne divadlo. Knihy sa chytili velmi rychlo. Vyzeralo to, ze ani keby nepouzili benzin, tak by zblkli rychlo. Po kratkej chvili sa plamene zvacsili a dosahovali niekolko metrov. Uz sa zacali plazit k stropu zo sadrokartonu. Ramon sa rychlo prepchal von a vsetci traja z bezpecnej vzdialenosti pozorovali krasu horiacich knih. Citili sa ako pri velkej grilovacke, ktoru nikdy nezazili. Horucava plamenov sa valila von z predajne. Knihy, ktore sa chytili ako prve, zacali rychlo cerniet a kusky popola poletovali po predajni. Bola to nadhera. Dick mal na tvari siroky usmev a nevedel sa vynadivat na to horiace divadlo, ktore stvorili. Vtom zaculi krik zdola. Hlasy sa rychlo blizili. Prichadzali od eskalatoru. To sa blizili rychlo SBS-kari, ktori si uz asi niecoho vsimli. Je cas vypadnut, susnaci! Vtedy si vsimli velkych plamenov, ktore sa zacali sirit po strope von z predajne. Sadrokarton horel neuveritelne rychlo. Skoro ako papier. A plamene hltali jednu kazetu za druhou, ako pazrave zviera. Vsetci traja sa rozbehli smerom k zadnym vychodom. Otvorili tazke dvere a ocitli sa na kratkej chodbe, pri schodoch, ktore mierili dolu. UNIKOVY VYCHOD, stalo napisane na stene. Rozbehli sa dolu schodmi rychlo ako vladali. Ramon prvy, Holubok za nim a Dick s fucanim za nimi. Cakali ich dve poschodia, ktore prebehli velmi rychlo. Nik nesiel za nimi. Mali pocit, akoby sa v nakupnom centre ocitli sami. Prebehli malou chodbou a dvomi dverami. Za poslednymi sa objavil vonkajsi tmavy svet. Boli vonku, na ulici, hned vedla vonkajsieho zadneho parkoviska. Lenive svetla poulicnych lamp ledva osvetlovali chodniky a cesty. Pofukoval chladnejsi vietor. Na uliciach nebolo skoro nikoho. Len v dialke zazreli nejaky par, ktory odbocil do tmavej ulicky. Rychlo, uz len kusok. Ramon prebehol kamennym parkoviskom a skocil rovno do krikov a krovia, ktore tam rastlo. Hned za krikmi bola mestska hustina, ktoru este stavebnici nedali do poriadku. Nakupne centrum bolo postavene totizto na konci mesta, kde zacinal hned nedaleko les. Presne tam mali namierene. Stratit sa v tme. Dick aj s Holubkom ho nasledovali a rychlo sa dostali prec z ulice do tmy. Brodili sa chvilu vysokou travou a bodliakmi, a dostali sa k lesu. Tu zacinala divocina. Mestske osvetlenie zanechali hlboko za sebou a obklopovala ich iba tma a ticho. Vtom sa ozval vybuch a ziara ich osvetlila. Vsetci prelaknuto zastali a zahladeli sa spat na nakupne centrum. Z okien slahali plamene a tmavy kudol dymu sa valil do nocnej oblohy. Zaznel druhy vybuch, este vacsi a ohromnejsi ako prvy. Rozbite okna vyleteli von a popadali na ulicu. Obrovske plamene vyslahli von z kazdeho otvoru budovy a dym zastrel oblohu. Cele nakupne centrum horelo strasnym plamenom. Vyzeralo to, akoby tam niekto zhodil bombu. Rozozvucali sa alarmy niekolkych aut a sireny hasicov sa zacali priblizovat. Vsetci traja sa na seba pozreli vycitavymi pohladmi. Ty si fakt debil, Dick! Povedal Ramon. KONIEC