Mária Margitfalviová
Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
GKBN |
Žonglovanie so slovami začínajúcimi na rovnaké písmeno tak, aby sa vytvoril príbeh. Každý príbeh je vyrozprávaný jedným a tým istým písmenom. Slová sú rôzne, len písmeno zostáva stále rovnaké. Príbeh vznikne vtipným a šikovným skladaním výrazov, ktoré by sme možno v tej situácii nepoužili.
V niektorých príbehoch je pridaná spojka, aby bol príbeh kompletnejší. Väčšina slov je však skutočne písaná len na jedno písmeno.
Babka bývala bravúrnou baletkou.
Behala blízko brehu.
Breza, buk, baza i belasý bodliak
tam balansovali, bránili behu.
Báčik bystrinou brodil,
budoval barikádu.
Bdelá babka besedovala,
bozky by bardovi brala.
Baťko bol bielo bajúzový bohatier .
Bagrista bahno boril,
o babenku bojoval.
Bratranci bránili blížencom,
bľakotali bludy,
bohatstvo blokovali bedárom.
Blázon bicykloval bokom,
brzda bola biedna,
bežkom buchol bubon.
Blcha bleskom bežala
buntošiť babkinho brata.
Bratanec by bakšiš bral,
bol by básňami bodoval.
Biele bahniatka, bedrovník, betoniky,
borák, brusnica boli bukréta.
Bohatier bral bordovú baretku,
babka bola bujná, biela bralta.
Bájka bola báječná
Basta
Cárovič Cyril cupkal cudzokrajnou celinou.
Cestou civel cez clonu, cítil cinerárie, cyklámeny, cezmínu.
Cíbik citlivo cvrlikal. Cesnak, cibuľa cofkali.
Colník ciachoval cestopas.
Ctibažný cisár ctil celibát. Capko cical, cmúľal cukríky.
Celebrity citovali Cicerov cudzojazyčný ceremoniál.
Cinóberovými ciframi cizelovali cenníky coctailov.
Cudzinec cigánil, citrónovožltou ceruzkou cifroval celtu.
Cirkusanti cárovič, cisár, colník cupitali celou cyklotrasou.
Celosvetový cyklus cynicky cúvol, cvakol cintorín.
Deti dávno dupotali domom.
Dedko diktoval disciplínu,
dezerty delili drobnými dielmi.
Dookola dýchala dôvera.
Dokončili detstvo,
dohrali dobrodružné divadlo.
Dedovizeň dožívala.
Darmo, dubové drevo dolámané,
dlane doráňané.
Drozdy dlho donášali dojímavé depeše.
Dedičstvo dokázalo deliť dvojicu.
Dokumenty donekonečna driapali,
danajský dar doniesol duel.
Debet doľahol do domácnosti,
dusno dopadlo do duše.
Démoni dráždili, družina dokončila dialóg.
Diplomaciu dolapil defekt.
Duchaplné debaty definitívne dozneli.
Diery doplnili drobkami dohôd.
Dvor dodnes dorástol divozelom,
durmanom, dvojlístkom a dráčom.
Dotiahol digitalis, dianthus,
dokonalá džungľa.
Drakov dobehli diváci drámy,
dáma dôjde do d2,
D-Amen
Herečka Helena honosne hýrila,
hodváb hriešny hladkala.
Hútala hviezdiť, honoráciu hostiť,
hoci húf huncútov hanil handry háklivé.
Husára hájila hojne hodnosti hľadala.
Hudobník hral hudbu hĺbavú,
harfou, husľami, hobojom húdol.
Hráčom hrozil, hral hry hazardné,
hlavolam hádal s hrbatým horárom.
Hľa, hŕba hotovosti hodil do hnoja.
Hospodár hrach, hľuzy, hokaido,
horčicu do hliny hádzal,
haruľu, huspeninu hotovil.
Holubice, holuby hrkútali,
háveď hydiny humnom hrabala,
haliere sa hemžili, hodnotu hŕbili.
Hoc hospodár hľadal hračky,
hľadel hore hviezdam,
halucinácie hnal hlavou,
herečke horúcu hruď hmatal.
Hazard horlivo hnal het,
hudbu húdli hrdličky,
hrdej hepe hniezdo hotovil,
humorne hovoril.
Herečka sa hašterila, halierov
hromadu hodnú hľadala.
Havran hrkal, horou húkal
hnevom hrozil. Hororová história
(z) horela
Komorníci sa klaňali, keď
kaštieľ kontrolovali konšeli,
krkami krútili, komikov krotili.
Kňažnin kočiar kolesami
koľaje krájal, ku korytu kĺzal.
Kupci kdesi krívali krokom,
kone kopytami kopali.
Kandidáti kortešovali klaunov,
karamelky kotúľali kamarátom.
Kúzelník kamufloval kamene kobercom,
kde kázal kajúcnikom kľaknúť.
Kŕdeľ kuvikov kričal klamstvo,
keďže kritik keksík káže,
kedykoľvek krémový koláč konzumuje.
Komisár kúpil kanceláriu na korze,
kopec kostí klesol kamsi,
kabát kryje košeľu.
Ku kalvárii kráčali kvíliaci,
krivdu kazili a kajali sa.
Kvitovali krédo, ktoré
káže kráse kedykoľvek kraľovať.
Koniec…
Lilavé lúče Luny
labyrintom liečiviek,
letničiek lákali.
Lesopark lanáril láskavec,
ľubovník, lobéliu, ľaliu.
Lomikameň, lišajník,
lopúch, lipnica ľahko lipli na
lipách, lieskach a limbore.
Lastovičky lienky lapali,
lietali ladom letohrádka,
lebo leňošila
Léda a ľabuť.
Lyricky sa láskali,
lenže ladili?
Lejak lkal, lial
listom ligôtky.
Lion ležal v lehátku,
lôchal limetkový likér.
Léthé mu len lichotila.
Licomerník lós ľubozvučne luhal,
ledakto lúštil lanské lumpoviny.
Liečiteľ lúpal lupene, láskavo
licitoval lebo láske loboval.
Láska ledakde luxusom,
ledakde ladom leží.
Len ju lapiť
Maliar modré mraky maľoval.
Malíčkom miešal mýty a melódie.
Mačiatka, morčiatka, myšiatka
mušelín motali,
muchy, modlivky, mole sa množili,
murangy mávadlami mihali, mravenisko murovali.
Matka medonosná mojkala
milé medovinky mazajúc med.
Mnoho mláďat motovidlo motalo.
Mimóza, margarétky, muškáty,
morili maringotku miazgou
menili mapy, majere, mestá.
Mätonoh, metlina, mach mali
medzi mokraďou málo miesta.
Majster Mičurin múdrosti mrvil,
mandelinky, mšice, motolice mu mávnutím mizli.
Mačky mraučali menuet a
muflónov mečaním mýlili.
Manekýn mopslík mrmlal,
mal múdro mlčať.
Marhule, maliny, mango,
mandragora menila marmeládu na maškrtu.
Mág miesil módu modrotlače a madeiry,
modelky sa mólom míňali.
Markíza, marioneta, madam Motýľ
len mihalnicami mžikali.
Mesiac mladosti, milencov
Maestro Máj
Nacenganý niktoš nosil nebovomodré
nohavice natiahnuté naopak.
Nakoľko nevládal napredovať,
načisto si natrepal nos.
Niekdajšia nevesta nosila nežné
negližé, no nútila neukojeného
nápadníka, nabíjať novú nabíjačku.
Nebojsa jej nabaláchal nepravdy,
napokon nabil nálož, no nehoda
mu nedala náležitý náskok.
Načierno našiel náčrt nákresu
náramnej no náročnej nadstavby.
Nastala núdza na nosičov nákladu,
nemal noviny, nuž našiel nápis, núkal
nováčikom neblahú nadhodnotu.
Naveľa, naveľa nabrúsil nožík,
nechal novicov napĺňať nádoby.
Nebol náchylný na nádchu, nuž
nenosil naberanú náprsenku.
Nová naivná nevestinka neho
našťastie nenaháňala, naozaj
nemal núdzu o náklonnosť.
Nakoniec navlečiem na niť
náhrdelník nápadov a nádejí.
Pútnik prichádza pomaly pokorne,
prianie pokojné počujem.
Podáva pravicu a ponúka pomoc.
Pavúk pláta pukliny pocitov.
Piesok padá pod povrch.
Práve potrebujem povzbudenie
prekonať prekážky.
Prúd prinúti pýchu padnúť,
pretne putá podlosti.
Požehnanie pohladí prútikom pokoja.
Prijímam ponúknutý poklad.
Prázdnu pustatinu prikryje
pestrou prikrývkou piesní.
Premení peklo podvodov,
premieša popadané pokusy.
Páli podobu poučiek a príkazov.
Prichádza príjemné poznanie priateľstva.
Prečítam písmená prinášané
pravou príležitosťou.
Prítomnosť praje pripraveným
Pridám preto priamu prosbu:
poď, pomôž, pamätaj.
Priateľ príde a poskytne potrebnú podporu.
Pokľaknem pri prameni priznania a
poviem pútavý príbeh pochopenia
Rebrinák rýchlo rušal rovinami..
Rabi rinčali reťazami, rozlamovali
rebrá revízorom.
Richtár ratoval radnicu,
rozkázal robiť rázne rozhodnutie,
radikálne roztrhnúť rozvíjajúci sa rozkol.
Robil rámus, rozhodil ručník remízy ringom.
Radcovia rozlúštili rozhnevané rozkoly.
Ránhojič rozotieral raneným
repíkový, rascový roztok.
Razom radodajky rozdávali
rad-radom ratolesti radosti,
rôznofarebné rubáše rozniesli
rôznymi rovnobežkami.
Reportéri rozprávali romance,
reproduktormi rezonovali rýmy.
Rečníci recitovali rôzne rozpravy,
rozhostil sa rozkošnícky rozmar.
Role rozkvitli ružami, rododendronami,
repík, rakytník rástli riadkom,
rajčiny, rebarbora, ríbezle, reďkovky rodili.
Raj rástol rozhaštereným rozkmotreným rodinám.
Rozkošná rozprávka
Sme starci, starenky,
sluchy sa striebrom sivejú.
Spomienky sledujeme.
Skoro sťa srnky, srnci sme skákali.
Spriadali sme smelé sny.
Stali sa skutočnosťou?
Svaly stratili svoju silu.
Stav srdca sprevádza samota
Sviečka stále svieti.
Spravodlivosť sa skryla.
Slepý sudca skúšal skrútiť smer.
Skazíme si súčasnosť smútkom?
Skrat sa stal smetím skazeným.
Sobášme smiech so spevom!
Servírovať spokojnosť smieme susedom.
Sme stále starí?
Stali sme sa seniormi, stojíme.
Streľme stred strachu!
Spleťme sieť slov.
Spiežovce sprevádzajú svojim spevom
starých sokolov.
Trúfalec tašiel temným tunelom,
tesné topánky tlačili toho tvora.
Tadeto tancovali tiene tŕňov.
Trblietavé tváre tanečníc
tajili tône, tiesnina
tíšila to trápenie.
Tamvon tkvel trblet túžob.
Tamtohľa trpezlivé trnky
túlili tiché trávy,
tmavoružová tamariška a tmavosivý tajaníčko
tešili tuláka.
Trudného trubadúra trafili
tichulinké trilky trasoritky.
Trebuľka, tieňomilky a tiesňohlávky
tkveli v tieni tavoľníkov.
Tiahle tóny trúbky trhali
tônistú tíš.
Treťojas sa túlal,
triasol tešenie na tichozem.
Teraz trvale triumfujú trojhlásky,
trojkrásky, trojlásky
Váham vravieť vám vety vážne.
Vraciam vôňu vekov vrúcnych vyznaní.
Vlasy vtedy viali vo vánku,
vábili vášeň vznikajúcu.
Vzájomne vnímame vnútro vnuknutia,
vpíjame vysielané vznešené vnemy.
Výkriky vsugerujú vlažné výčitky,
veže vysoké vyrastajú vo vedomí.
Vedľa vedú výhybky vo viaduktoch,
vlaky vezú veselú vravu.
Vidím viac výmyslov víriacich vzduchom.
Vtáčie volania vzbudia vôľu voliť,
viem vybrať všetko vhodné.
Verím vo vrelo vyslovené veštby.
Vkladám vlastnú vieru vo v-lásku
Zeleninár Zoro zasadil zaniknuté zrnká.
Zamýšľal zriadiť zaujímavé zákutie, zviditeľniť zabudnuté zelinky:
zádušník, zemedym, zemežlč, zlatobyľ, železník, žihľavu.
Založil záhony, zľahka zalieval.
Záchrankyňa Zelka zasiahla. Zrazu zaradom získavali zázračnú zmes.
Zoro zapisoval zahraničné zvesti. Zbytočne zahodil zabierku zlúčenín.
Zelka zradila záväzky, začala zapíjať zákusky.
Záletný zbohatlík zavčasu zbieral zlatky, zlúčil zlaté zlomky.
Zúrivo zazeral za záhradníkom. Zvykol zbrojiť, zálety zamedzoval.
Zamýšľal získať zajatkyňu.
Zoro zjednodušil zjazd, zamenil za zájazd, zobral zázračnicu Zelku.
Zbehol zvrchu, zahanbil zemepána.
Zadarmo zorganizoval záväznú zmluvu,
Zelku zobral za zákonité zlatíčko.
Mária Margitfalviová –
Abeceda