Básne zo sladkárne















Autor

Vydavateľ

Licencia

Vydanie

Autor obálky

Igor Novák

Greenie knižnica

CC-BY-NC-ND

Prvé (2023)

FotoCirbes



O knihe

Kniha je voľným pokračovaním knihy Sladkáreň Báseň a je inšpirovaná životom vo všetkých jeho farbách a odtieňoch. Zážitky prežité i vysnené, city hlboké aj spálené. Tak ako sladká voda riek splynie v moriach so slanou, tak aj emócie v našich životoch sa prelievajú a vytvárajú obraz, ktorý si každý z nás maľuje na plátno života. Básne zo Sladkárne Vám ponúknu sladký život, no tak ako občas aj čokoláda býva horká, slaná alebo pikantná, tak aj poézia prináša rôzne chute i emócie a to nielen pri káve.









































Obsah

Básne zo sladkárne 1

O knihe 2

Kamarátky 4

Bude fajn 6

Plavba 7

Bageta 9

Čisté víno 11

Labuť 13

Zrkadlo 15

Jazerčatá 18

M…učiteľky 20

Vlčí mak 23

Opití letom 25

Chata 27

Aréna 29

Bocian 31

Mezonet 32

Lindau 34

Skutočná 35

Chatka Katka 37

Dúha 38

Bolesť 39

Stuha 40

Vlk 42

Kamošky zo Samošky 43

Ružín 45

Bratislava 46

Jahoda 47

Náš príbeh 50

Oslava 52

Bráň sa láskou 54

Jasná 55

Pohár snov 56

Fontána 58

Raj na Zemi 59

Vlčica 61

Šarkany 63

Dalmácia 64

Tajné sny 66

Máj 67

Kniha 69

Dom v Andechse 71

Túžba v oblakoch 73

Sen stratených sŕdc 75

Balkón 77

Snehová kráľovná 80

Diva 82

Vlci 83

Spartakus 85

Básne zo Sladkárne 87

Kamarátky

Sedávali dňom

i nocou pri rieke.

Ako čajky

na kameni v Rijeke.


Jedna smelá

ako čajka Livingston.

Tá druhá však

nevydala ani tón.


Kamarátky zo srdca,

nie z rozumu.

Patrili vždy k sebe,

nikdy k inému.


Ako rástli do výšky

a do krásy.

Vlasy lesklé v dobrom

i v zlom počasí.


Snívali vždy

o spoločnom projekte.

Otvoriť si butik

éšop na nete.


V centre mesta

objavili priestory.

Nečakali,

že ich srdce zahorí.


Vrátna dobrá voľba,

čistý sen.

O tom snívali

snáď každý deň.


Nájomné si dohodli

hneď za rohom.

Krásny výklad

a útulný celý dom.


Hneď o týždeň otvárali

spoločne.

Netrebalo cestovať

už na nočné.


Návrhárky so srdcom

i s rozumom.

Sen, ktorý sa splnil

ženám dvom…


Bude fajn

Od Dargova, od zastávky,

smerom do mesta.

Vybehneme bez prestávky,

dobrá je cesta.


Na kávičku v Svete kávy,

to by sa hodilo.

Nebuď predsa ako malý,

nám sa vodilo.


Každý deň sa zastavíme

v stánku pri tete.

Zistíme si, čo a ako,

čo nové vo svete.


Smerom hore, k divadlu,

si ešte niečo daj.

Či január a či máj,

si s nami zaspievaj.


Naše kroky vedú teraz

priamo do Básne.

Sladkáreň nás očakáva,

je každému jasné.


Na stretnutie s priateľmi

opäť bude fajn.

Niečo nové z našej tvorby

si zapamätaj…


Plavba

Päťdesiat básní,

musel sa zblázniť.

Kto mu to vyjasní,

že ma tu neuspí.


Asi si myslí,

že ja si myslím.

Že o ňom snívať,

budem s ním bývať.


V hlave mám plány,

nie iba variť.

Trocha sa baviť,

vo svete žiariť.


Po cestách svetom,

zimou i letom.

Loďou a pešo

vrátim sa potom.


Ak pôjdeš so mnou,

budeme dvaja.

Dvom sa vždy lepšie

spolu vystrája.


Tak sa už rozhodni,

svoj život nakopni.

Či chceš byť dokonca,

len tu tak zabudni.


Ja som sa zbalila,

vecí mám na kilá.

Pobaľ si obleky,

nie sme tu naveky.


Loď je už pri brehu,

tak poďme k Dunaju.

Do vnútra nastúpme,

snáď nám aj zahrajú.


Tešme sa spoločne

na časy spoločné.

Na juh po Dunaji

nič nás nezastaví.


Konečne slobodne

na vode dýchame.

Slová mi netreba,

hľadím len na teba.


Že si ma nenechal,

že si sa pozviechal.

So mnou si vykročil,

kde nám nič nekončí.


Po rieke, po mori,

plameň v nás zahorí.

O rok sa vrátime,

keď nás to nezmorí…


Bageta

Vo francúzskej pekárni

si pýtam bagetu.

Kde usmievavá slečna,

ako za letu.


Prosím, nech sa páči,

čo vám ponúknem?

Bagetu so šunkou,

veľmi rád ju zjem.


Bude ešte niečo,

s čím vás poteším?

Asi ešte snívam,

asi ešte spím.


Francúzka citlivá,

a ja neistý.

Dvojzmyselne dáva,

vybíja poistky.


Bude asi Šarlot,

ja už premýšľam.

Či preskočiť cez plot,

taký v hlave plán.


Bageta šunková

a či so syrom?

Už vôbec netuším

čo chcem a kto som.


No Šarlot s prehľadom

mi ju podáva.

Zmôžem sa na mersí

a jemne zamávam…


Čisté víno

Nikdy neprestanem,

kým ťa nedostanem.

Kým si ťa nezískam

na mojej strane.


Nerob si nároky

na žiadne úroky.

Ja nie som akcia,

mobil sa vybíja.


Napíš mi na tablet,

nech vidí celý svet.

Aká si márnivá,

nado mnou len zívaš.


Zobuď sa konečne

a začni premýšľať.

Že o srdce ženské

musí muž bojovať.


Veď ja aj bojujem,

píšem a maľujem.

No ty sa cez správy

večne len sťažuješ.


To myslíš fakt vážne?

Tak to je závažné.

Že vôbec netušíš,

ako to s nami je.


Tak sa mi vyjadri,

veď už nemáš tri.

O čom sa bavíme,

mňa to už nebaví.


Snáď si to pochopil,

že už nemám síl.

Ani v botníku

čižmy na sedem míľ.


Tak ti to poviem

teda na priamo.

Z prístupu od teba

ma riadne natiahlo.


Už nemáš nároky,

akcie, úroky.

Už sa to skončilo,

ďakujem za víno…


Labuť

Čo má stať, sa stane,

život nezastane.

Nenastavuj dlane,

nedáš, nedostaneš.


Nerieš, neprestane,

sem tam je na hrane.

Nemysli na zbrane,

nič sa tu nestane.


Utri slzy, zhasni,

život je úžasný.

Aj keď občas bolí

ako rana v mori.


Nie vždy všetko sedí,

tak sa toľko nediv.

Kvety sú aj modré,

všetko bude dobré.


Zahoja sa rany,

budeme vítaní.

Aj tam, kde sa stalo

to, čo sa nemalo.


Nie vždy všetko vyjde,

niekto aj odíde.

Prosím nevyvádzaj,

iný už prichádza.


Opäť chuť nám dodá

do nášho života.

Príde úsmev, radosť,

aj keď opustí nás mladosť.


Tak neprestávaj veriť,

že oplatí sa zveriť.

Ak sa city minú,

necíť žiadnu vinu.

Otvor sa a miluj,

ži a neobviňuj.

Hlavne šťastná tu buď,

veď z káčatka je labuť…


Zrkadlo

Kto ma nerieši,

ja ho neriešim.

Kto ma spomína,

toho spomínam.


Kto ma miluje,

toho milujem.

Tak už prestaň s tým

a choď za iným.


Som ako zrkadlo,

to ťa nenapadlo?

Ako sa pozeráš,

tak sa ja pozerám.


A čo si čakala,

že je to iba klam?

Nehraj tu divadlo,

už mi je z toho mdlo.


Prestaň len vyzerať,

vždy iba niečo hrať.

Choď radšej za šťastím,

áno, pomôžem s tým.


To je ten správny smer,

to si píš, tomu ver.

Ak si už dospela,

si predsa dospelá.


Tak sa aj chovaj tak,

nekukaj na prízrak.

Čo vidíš v zrkadle,

tomu nepodľahnem.


Radšej sa usmej hneď,

nech máme krajší svet.

Poď radšej do kina,

dobrý film začína.

Zahodíš starosti,

zbytočné blbosti.

Život si užívaj,

pri filme nezívaj.


Dostaneš pusu, vraj,

na mňa sa nehnevaj.

Viac nemaj otázok,

prichádza predsa máj.


Čerešňa rozkvitla,

tak čo si čakala?

Že teraz počkáme

úplne do rána?


Víno si nepila,

to si sa zmýlila.

To moja duša ťa

takto dostala.


Vieš, že som vlčitý,

iný aj ičitý.

Prvkami nabití

buďme len ja a ty.


Zbláznený do teba

nemyslím na seba.

Len na kúsok z neba,

je moja potreba.


Byť s tebou celý deň,

byť s tebou celú noc.

V srdci ťa iba mať,

navždy ťa milovať…


Jazerčatá


Sme akí sme,

nikto z nás nehryzie.

Všetci máme doma mamy,

naše mamy nie sú samy.


Sme akí sme,

raz sme hore,

raz sme dole,

držíme sa silou vôle.


Máme doma

správnych otcov.

Baviť s nimi

je sa o čom.


Sme akí sme,

usmievaví, zaľúbení,

zronení aj zarmútení.

Blízko máme sestru, brata,

kamarátku, kamaráta.


Ak nám život dáva rany,

pomáhajú opäť mamy.

Oddané a trpezlivé,

počasie je premenlivé.

Presne ako naše city,

mamy sa vždy vedia vcítiť.


Sme akí sme,

nikto nás nedostane.

Rýchle sídliskové deti,

vraveli, je vás jak smetí.


My sme proste z Jazera,

tam to krásne vyzerá.

Ak neveríš, príď sa pozrieť,

spolu nám tu býva dobre.


Krásna, Hornád, Jazero,

vždy nám býva veselo.

Od rána až do večera,

vraciame sa, keď sa stmieva.


V lete oheň, slnko, voda,

pod nohami pevná pôda.

Kto nezažil neuverí,

v zime zase v bielom perí.


Naša sídlisková brána

otvára sa už od rána.

Každý je tu vítaný

otec, mama, ja, či ty…


M…učiteľky


Dlhé vlasy,

ladné postavy.

Naše fantázie

nič nezastaví.


Na Zemplíne

more Šírava.

Tri učiteľky,

naša zostava.


Tri krásavice,

škola v prírode.

Vinné, Morské oko,

zážitky pri vode.


Blondínka

nás učí jazyky.

Pri nej

nezabudneš na zvyky.


Sem tam chodí,

inokedy zastaví.

Očami zhodnotíš

krivky jej postavy.


Hodí úsmev

blažený.

Školáci sme

nesmelí.


Brunetka

číslami ohúri.

S nimi však

v krbe nezakúrim.


Pohľad na ňu

rozpáli aj kameň.

Tak počítaj,

nesnívaj a neleň.


Najviac

mi je blízka

dejepisná

iskra.


Nechápem,

čo sa to deje.

Vysvetľuje

nám Pompeje.


Vo mne

už oheň horí.

Ona učivom

nás morí.


Tá iskra

v jej očiach

mi nedá spať

po nociach.


Aj cez deň

o nej snívam

a na hodinách

zívam.


Tie krásky

nás tu mučia.

Snáď ma

aj naučia.


Ako vyhýbať

sa láske.

Napriek tomu,

že sú krásne…


Vlčí mak


Nevidíš zvon v diaľke znieť,

nepočuješ dážď.

Necítiš tón lásky chvieť,

je ticho vôkol nás.


Nevnímaš už vlnami

signál vyslaný.

Všetkým si je tvoja duša istá.

Nemáš žiadne nálady,

harmónia v nás.

Predstava je celkom čistá.


Prečo by mal pred nami

niekto v cieli stáť?

My s holými nohami

tu chceme sami rásť.


Ako z lásky vlčí mak

vyslať pocit na oblak

a lietať len.

Biely anjel s krídlami,

ten svet nad nami

je náš sen.


Nebyť nikým spútaní,

slobodní nech za nami

len idú.

Nech im nikto nebráni,

nech všetci vítaní

tu vítaní sú.


Ako vlčí mak

hľadíme na oblak

a city sa vinú.

Nehádžeš kameňom,

veď je to zlom,

keď v sebe cítiš vinu…


Opití letom


Vytiahol som básne

zo šuflíka na svet.

Ako Džina z fľaše,

splnia sa sny naše.


S tebou ma to baví,

nič nás nezastaví.

Chytím ťa za vlasy,

láska nás nespasí.


Z brány letíme,

ľudí míňame.

Behom chodníkom

dobre je nám dvom.


Už vidím jazero,

čo sa ti zachcelo?

Len jednu otázku,

máš život na vlásku?


Nemám dôvody

neskočiť do vody.

Nevidím na schody,

nepoznám náhody.


A čo tak na lyže,

voda nás oblíže.

Slnko nás osvieti,

leto nám tak letí.


K Taťkovi na placku,

mám ďalšiu otázku.

Či ešte bláznivá

si presne ako ja?


Leto sa nekončí,

kým s letom neskončíš.

A ja ho milujem,

tak sa ním opijem…


Chata


Od Košíc, smerom do Popradu,

zbalil som ruksak a náladu.

A pár vecí ešte k tomu,

keby došlo k nejakému zlomu.


Cestujeme vlakom na chatu

s radosťou v očiach.

Na nohaviciach mám záplatu

a myšlienky o nociach.


Blíži sa Veľká Lodina,

nám vystúpiť už treba.

Tu všetci sťa jedna rodina

ako dar z neba.


Konečne cítim čerstvý vzduch

a vôňu dreva vatry.

Pár motýľov a trocha múch,

to predsa k letu patrí.


Kostol tu počuť spievať

a Hornád o kamene bije.

Záhrady vidieť polievať,

tu sa tak dobre žije.


V Hostinci u Igora

už otvorené

a aj U starej mamy.

Nič nemáme

ešte navarené

a kde sú známi?


Tí sa už prechádzajú,

spolu sa zdravíme.

Náladu dobrú majú,

pri ohni sa vidíme.





A chata otvára nám dvere,

konečne, že ste tu.

V pohode, v jednom smere,

v ústrety výletu…


Aréna


Keď prachom

zapadá prach.

Vtedy aj strach

má strach.

Vlci vyjú.


Diabol

diabla sa bojí.

Zubatá

slzy roní.

Všetci sa skryjú.


Vtedy príde náš čas

ukázať silný hlas,

zdvihnúť hlavy.

Silnou obranou

pred bránou,

budú stáť davy.


Ak v sebe silu máš,

tak nám ukáž,

ako sa brániť.

Rýchla prihrávka,

žiadna prestávka,

nás to baví.


Aréna buráca,

krásu nestráca,

naši vedú.

Náš jednotný hlas

všetkých volá vás,

prví budú.


Náš tím útočí,

ešte nekončí,

je s nami.

Večne bojuje,

víťazstvo miluje,

je naše…


Bocian


Poď so mnou

tešiť sa zo života.

Len ty, ja, hudba

a naša nota.


Lalala, len tak,

si zaspievame.

Objím ma,

veď sa tak radi máme.


Pre pocit letných nocí,

mať ťa vo svojej moci.

A v náručí ťa držať,

už nebuď taká drzá.


Som s tebou tu a stále,

či na pláži a či v sále.

Nám hudba zneje v tele,

teba sa nikdy neprejem.


Tak tancujme a žime,

dnes večer nezaspíme.

Dnes nezatvoríš oči,

budeš sa so Zemou točiť.


A ja, okolo teba,

ako mesiac z jasného neba.

Nad nami budú hviezdy

bocian sa u nás uhniezdi…


Mezonet


Zapnem si gombíky

na blúzke.

Otvorím okno

francúzske.


Z apartmánu mám

výhľad nádherný.

Dominikánske sťa

námestie vo Viedni.


Síce skoro ráno,

no plné je.

Asi pri tom niečo

malé zjem.


Na tržnici sa už

ľudia schádzajú.

Iní vedľa

kávu popíjajú.


Slniečko mi pomaly

už vychodí.

Načase sa pozrieť

pod schody.


V mezonete

to tak býva.

Pod schodami

vždy sa niečo skrýva.


Minimálne doplnky

a kabelky.

Nahodím sa

ako do telky.


Sobota je na bláznenie

ten ideálny čas.

Vydať moju dušu

mestu napospas.


Už len dohodnúť

detaily.

Pošlem babám

asi na maily.


No, bude lepšie

osobne zavolať.

Víkend vypnutý

net budú mať.


Ja som síce hore,

no ony budú spať.

Vyložím si nohy,

trocha zasnívať.


Veď celý deň máme

ešte pred nami.

Bude kopec srandy

s mojimi babami…


Lindau


Tam v Lindau, na Bodensee,

na promenáde hudba znie.

Čajky si len tak lietajú,

kde na ulici spievajú

umelci o láske.


Tam na brehoch jazera,

kde krása Álp tu vyviera,

sa píše táto báseň.

Ak prejdeš sa tam po móle

a slnko zájde za zore

a utopí sa v diali.

Stoja aj dvaja milenci,

láskou písané na venci,

že neskončia tu v žiali.


Ich silu treba v sebe nájsť,

nemôže ako slnko zájsť,

stratiť sa na obzore.

Vystúpiť z davu na horu,

oddať sa chladu mramoru,

je jazero sťa more.


To miesto silou jazera,

kde jeho silu naberá,

je mestom citov láv.

Keď osud skríži

tvoju cestu,

nevyhni sa miestu,

zájdi do Lindau…


Skutočná


Keď sila citu

skresľuje realitu.

Nemám chuť chodiť

ani ťa v daždi loviť.


Neviem, či dýchaš

a smeješ sa len pre mňa.

Alebo v hlave

ma fantázia zviedla.


Dovoľ mi dotknúť sa

aj tvojho nosa.

Či skutočná si,

či stojíš nahá, bosá.


Už nerozumiem,

čo sa to s nami deje.

Keď včera plačeš

a zajtra sa mi smeješ.


Ak ma dnes chceš,

tak iba s chybami.

Život je väčšinou

jeden krok pred nami.


Tak nesústreď sa

na neho v myslení.

Veď v tvojich krivkách

je nebezpečne zmyselný.


Otvor si hlavu

a nepodliehaj davu.

Keď každý skáče,

a potom doma plače.


Sám v kúte, v posteli,

hlavou do vankúša

ho osud života

samého občas skúša.


Či cítiš hudbu,

či rátaš si príklady.

Jeden má nadanie,

druhý má iné vnady.


Nepočuť klopať

na dvere priateľa.

Môj talent vnútorný

má v iný svet vysiela.


A už nám odlieta

spoločná planéta.

Tak si len uvedom,

že som tu do leta.


Odhoď svoj strach

a príď už za mnou.

Jedine s tebou som

skutočne milovanou…


Chatka Katka


Keď za oknami sneh nám padal

a srdcom som tú krásu vnímal.

V hlave v myšlienkach hľadal

s očami otvorenými sníval.


Ktorým smerom sa vyberieme,

počujem známy tón.

Kde otvoria nám dvere,

zodvihnem telefón.


A počujem v ňom hlas,

ten oznamuje nám.

Že prišiel správny čas,

viac už neváham.


Len pobaliť veci

a vyraziť tam.

Kde čakajú všetci,

bude dobre nám.


Liptov nás už víta

pod lesom je chatka.

Úžasne sa dýcha

v chatke menom Katka…


Dúha


Padá smutný dážď

a slza vysychá.

Pozerám sama

v diaľke do ticha.


Prečo musím stáť

a ona nestojí?

Veď slzy pominú

a ja sa nebojím.


Po daždi väčšinou

prichádza dúha.

Po smutnom stojí

vo dverách sluha.


Keď slzy na tvári

vyschnú po žiali.

Príde potom zas

aj na dúhu čas…


Bolesť


Včera ma to bolelo,

dnes mi nie je veselo.

Zajtra ešte uvidím

ako ďalej bude s tým.


Snáď mi časom pomôže

pochopiť, že nemôžem.

Trápiť sa len dokola

a čakať kým zavolá.


Či je ona a či on,

bolesť musí z tela von.

Časom sa to urovná,

duša bude pokojná.


Vyrovná sa s bolesťou,

so spomienkou radostnou.

Na to krásne spomínam,

negatíva nevnímam.


Dosť je ich tu okolo,

bude ako nebolo.

Úsmev srdce vylieči

bez liekov a bez rečí.


Jediné čo zaberie,

dať si čas na hojenie.

On to všetko vyrieši,

viem to ja a vieš to ty…


Stuha


Keď poslednýkrát

mi zamávala.

Vtedy vo mne

ozvala sa mama.


Jedna ma

telom opustila.

Dažďom mi slzu

z oka zmyla.


Aby mi príchod

pripravila.

Pre Princeznú,

o ktorej som snila.


Tam z hora

sleduje nás z výšky.

Ako sme

k nášmu Šťastiu prišli.


Po smutnom daždi

vychádza nám dúha.

Farebná

ako na máji stuha.


A chrániť

bude kroky,

behanie,

neskôr skoky.


Obe sú vo mne,

sú vždy so mnou.

Či kráčam dňom,

či nocou.


Srdce mi

zohrievajú láskou.

Keď stojím

pred otázkou.


Či slza

a či úsmev,

či ticho

alebo spev?


Sú vo mne

v tele i v duši.

Ten pocit slzu

vždy vysuší.


Je jedno

v akom som stave.

Sú vo mne,

sú so mnou stále…


Vlk


Biely a čierny vo mne žijú

ako dva mesiace.

Každú noc na mňa vyjú,

v koži sa nespracem.


Ktorého kŕmiť budem,

takým sa aj stanem.

Čierny ma k sebe ťahá,

bielym snáď ostanem.


Pokúšať budú ďalej,

veď hlad ich poháňa.

Biely len chvostom krúti,

jedlo tu zaváňa.


Čierny, ten vrčí stále,

nikdy mu nie je dosť.

Už mám na mále

splniť si povinnosť.


Bojovať s nimi budem,

je to boj najťažší.

Nech vždy vyhrá ten,

ktorý je najlepší…


Kamošky zo Samošky


Tri kamošky zo Samošky

chodievajú mestom.

Snáď ste od nich nečakali,

že vám dajú predslov.


Rozhodné a usmievavé

ako správne baby.

Len nech medveď

neukáže svoje veľké laby.


Nika, Niki, Aďka, mesto

prechádzajú letmo.

Vyrazili za zábavou,

cestu nič nepretlo.


Pri fontáne, pri divadle,

ovlažia sa vzduchom.

Nové správy počúvajú

s otvoreným uchom.


Na kávičke, koláčiku,

rozoberú všetko.

O bábätkách, kočiariku,

čo ich nové stretlo.


Spolu držia ako prúty,

veď sú predsa silné.

Priznajú si svoje chyby,

nie sú neomylné.


Ich zbraňou sú úsmev, dobro,

podľa tých ich poznáš.

Vždy povedia všetko priamo,

buď rád, keď ich tiež máš…


Ružín


Priehrada, leto,

letíme svetom.

Člny a veslá,

nemôžem prestať.


Ružín nás víta,

nič sa nepýtaj.

Na Jána zvykne

zábava bývať.


Hudba už hraje

a neprestane.

Kto sa tu smeje

na druhej strane?


Mladí, či starí,

aj celé davy.

Známy pozdraví,

spojíme hlavy.


Ohne tu horia,

veď máme Jána.

Veselo býva

tu až do rána…


Bratislava


Tam, kde je Bratislava,

sú bratia a ich sláva.

Česť a dobro v srdci,

kde jeden druhého ctí.


To mesto na Dunaji

je krásne najmä v máji.

Keď stromy rozkvitnuté

a ženy nie sú smutné.


Úsmevy na Obchodnej,

ale aj na nábreží.

Prechádzky zaľúbených,

iný si len tak beží.


Horský park, na Slavíne,

či loďou na Devíne.

Aj Staré mesto víta

nás pri dobrom víne.


Spoznávaš ľudí, miesta,

z Košíc ťa zviedla cesta.

Do centra Bratislavy,

miluješ sa tu baviť.


Mestá a miesta žijú

všade a neustále.

Od Košíc cez Bystricu,

uži si v Bratislave…


Jahoda


Za konzum

predať slobodu.

Ako za citrón

vymeniť jahodu.


Nie je vám

už z toho nakyslo?

Mne hlavou

teraz preblyslo.


Či je to

iba náhoda.

Že drahšia je

naša jahoda.


Kto nám to

takto zariadil?

Či mu to

niekto poradil?


Šampanské

dávať s citrónmi.

A k Tequile

zase jahody.


Vymeniť

cukor so soľou.

Lenivosť

s pevnou vôľou.


To sa fakt,

úprimnosť nenosí?

V mestách

sa tráva nekosí.


Pomaly

už ani na lúkach.

Zvyknutí

sme chodiť po rukách.


Všetko

sa nenápadne otočí.

Z citróna v šampanskom

sa hlava zatočí.


Jahoda k nemu

sa už nenosí.

Zahoď topánky

a choď bosý.


Počúvaj

všetko dokola.

Možno sa zjaví

pravda holá.


Kto z nás

ju opäť oblečie?

Umyje,

keď voda netečie.


Nezaplatil si asi

preddavky.

Nemáš nárok

ani na dávky.


Môžeš sa ísť

buď sťažovať.

Alebo šampanské,

jahoda a milovať…


Náš príbeh


Vtedy, keď som mohol,

život ma nezmohol.

Teraz už nemôžem

a on si robí čo chce.


Bojovať proti nemu

je hádzať hrach o stenu.

Radšej sa uzmieriť s ním,

nech na to nedoplatím.


Večne byť tvrdohlavý,

to ma už fakt nebaví.

Asi si zmením softvér,

byť lepším bude viac fér.


Nebol som ukážkový

a vôbec na výstavy.

Môžeš mi v kľude veriť,

mňa to už tiež nebaví.


Budem ti viac oporou,

možno aj tvojou horou.

O ktorú, keď sa oprieš,

to, čo ťa trápi, povieš.


Nechaj nám ešte šancu

pozvať ťa ku mne k tancu.

Možno aj druhú, tretiu,

nech nohy sa prepletú.


Vieš, že sme ako jeden,

tak nás už, prosím, nedeľ.

Nech delia sa atómy,

nie hudba a naše tóny.


Počúvaj ako hraje,

povedz mi čo si praješ.

Zavri si jemne oči,

náš príbeh sa nekončí…


Oslava


Zo Seefeldu na Ammersee

vedie krátka cesta.

Len tak, popri Pilsensee,

do Herrschingu mesta.


Na promenáde stôl, stoličky,

podnik útulný, nie maličký.

Kde klavír prstami spieva,

okolo kráča jemná deva.


Slnko ešte hreje,

dobre sa nám smeje.

Niečo chutné objednať,

s priateľmi pokecať.


Pri chutnom jedle

a dobrom pití.

Spoločne v rozhovoroch

a trocha sýti.


Klavír strieda trúbka,

keď zlatá guľa klesá.

Na oblohe budú

už iné telesá.


Prichádzajú hviezdy

a s nimi noví hostia.

Z hostí stávajú sa známi

s oslavou pred nami.


Stázia je tmavá,

Oxana zas plavá.

V očiach oboch more

emócií pláva.


Hudba našich časov,

občas sa to stáva.

Tancujeme hore,

ja a kráska plavá.


Stôl nás oboch drží,

lampu rukou chytá.

Nič nás tu nemrzí,

zábavou je sýta.


Vlny od jazera

ako hudba dravá.

Oči nezavieraj,

uži si čo trvá.


Precíť túto chvíľu,

tento okamih.

Mihlo sa mi hlavou

stratil som už niť.


Dochádzajú slová,

úsmev ostáva.

Spontánne sa stáva

krásna oslava…


Bráň sa láskou


Bráň sa láskou,

veď brániť sa smieš.

Len ten kto sa bráni,

má najlepšiu z ciest.


Keď ľúbiš nesúdiš,

nie je to fér.

Len s ňou nezblúdiš,

nestratíš svoj smer.


Ona ti dáva

to, čo si chcel.

Je ako láva,

s ňou si to smel.


Bez nej si bezbranný,

úplne sám.

Osudom zmietaný

života klam.


Brániť sa láskou

je tvoja zbraň.

Neútoč zbytočne,

len láskou sa bráň…


Jasná


Kde sa Jasná liala

a na Chopku sneh sypal.

Lyžovačka nás čakala,

nebol iný plán.


Pripravení boli

všetci prítomní.

Kto si čo zvolí,

rad tu je rovný.


Lanovkou sa vyvezieš

pekne až tam, hore.

Kde nám slnko zapadá

a vytvára zore.


Obdivuješ na Chopku

tu krásu v okolí.

Pohľadom do dolín

ťa nič nebolí.


Dole ideš s prehľadom,

vychutnávaš čas.

Preto zvolíš slalom,

Jasná víta nás…


Pohár snov


Na prechádzke zo škôlky

sa pri Hornáde deti hrajú.

Sem tam malé trojkolky

šťastie v očiach majú.


Pre malého chlapčeka

si otec prichádza.

Malý hrnček a ruka

ho odtiaľ odvádza.


Spolu k splavu kráčajú,

kde ryby bývajú.

Mostom na druhú stranu

sa oni dostanú.


Nad Pieskovcom hore

je cesta do lesa.

Otázok za more,

no kráčať darí sa.


Už vôňu jahôd cítiť

na lúke pred nimi.

Nedá sa nasýtiť

malými prstami.


Hrnček sa už plní

spoločnou radosťou.

Kde sú dvaja šťastní

a zber je ako hrou.


Tie spoločné chvíle,

čo spolu strávili.

Nepatria žiadnej víle,

sami si užili.


Za s jazerom za chrbtom

kráčajú spolu domov.

Ich spoločným cieľom

bol plný pohár snov…


Fontána


Na lavičke pred blokom

sedávali ona, on.

Bolo im tam krásne,

všetko bolo jasné.


Hrávali sa spolu

s ostatnými z domu.

Všetci ako jeden,

či bol večer, či deň.


Držali sťa reťaz,

nefauluj a nekaz.

Hraj sa pekne s nami,

sledujú nás mamy.


Preliezky a gumu,

céčka a guličky.

Vykopali jamku,

hral aj ten maličký.


V lete, pri fontáne,

sem tam pri Zuzane.

Bola tu pre všetkých,

malých aj tých veľkých.


Ovlažil sa každý

vzduchu ako v daždi.

Bolo nám tu fajn,

občas spomínaj…


Raj na Zemi


Vo svete konzumu,

bez citu, rozumu.

Pozerám na ľudí,

len nech ma nenudí.


Ten pohľad mimo slov.

Kde som sa ocitol?

Som ešte na Zemi?

Na hlavu padne mi.


Zo stromu jablko,

Isaac by precitol.

Asi tak ako ja

dverami do raja.


Ako sa dostanem?

Nech tam len pristanem.

Tu je to fakt mimo,

padá nám domino.


Kto sa chce, zachráni

rajskými dverami.

Tam bude záhrada,

kvety a nálada.


Úsmevy, pocity,

opäť zas precítim.

Ak vidíš to čo ja,

poď so mnou do raja.


Od mája do mája

budeme tam dvaja.

Možno aj väčšina,

tým sa to začína.


Úsmevom pohladiť,

v mieri a láske žiť.

Konzumu zbavení,

šťastní a veselí…


Vlčica


Aj keby si chcel,

budem aká som,

nenechám sa skrotiť.

Niečo vymyslel,

nemá to zmysel,

vieš, že budem proti.


Prečo nenecháš

ísť ma po svojom,

kontroluješ kroky.

Nie som bez práva,

len jedno ostáva,

do slobody skočiť.


Radšej byť sama,

ako zviazaná

a cenu nepoznať.

Iná nechcem byť,

len môj život žiť,

seba netrestať.


Sám si rozhodol,

mňa nepremohol,

ja si idem svoje.

Mám už iný smer

a ty sa preber

nebyť ako stroje.


Ja som divoká,

prírodná, neskrotná

a ty si ma len dusil.

To však skončilo,

síce nie milo,

no trápiť sa nemusíš.







Každý po svojom,

s vlastným konvojom,

pôjde si cestou.

Nemaj výčitky,

ja ti odpúšťam,

opúšťam mesto.


Snáď raz pochopíš,

keď sa prebudíš,

prečo ma nemáš.

Nechcela som viac,

len vyť na mesiac

a to mi už nedáš…


Šarkany


Keď sme boli malé deti,

púšťali sme si šarkany.

Dnes už máme deti sami,

ktoré lietajú za nami.


Hráme sa ako predtým,

čas sa nezastavil.

Sme spolu a šarkan letí,

nás už nič nezastaví.


Tak, ako sme deťmi boli,

tak sme teraz s našimi.

Zábava nás nebolí,

aj keď sme trocha staršími.


Treba v sebe strážiť dieťa,

to jeho čisté myslenie.

Pri hre nič nenamieta,

miluje detské bláznenie.


Lietajme všetci hore

ako tie šarkany.

Nepozerajme dole,

život je pred nami.


Detstvo je výnimočné

ako aj šarkany.

Všetko v ňom je možné,

nič nás nezastaví…


Dalmácia


Kamienky biele,

obloha modrá.

Voda je čistá,

strava je dobrá.


Pohoda, hudba,

nemusíš ubrať.

Len si tak ležíš

a kniha v rukách.


Vlny si hrajú

tiež svoju pieseň.

Či máme leto

a či je jeseň.


Občas sa pozrieš

smerom na more.

Keď sa tam zjaví

loď na obzore.


Medzitým čítaš,

tvoríš si básne.

Sem tam aj snívaš,

počúvaš piesne.


Rýmy ti idú,

veď je tu krásne.

Hory sa týčia,

počasie jasné.


Na člne k brehu

sa ovocie blíži.

Predavač šišiek

ti cestu skríži.


Ďalší zas núka

aj čerstvé figy.

Nedá sa odolať,

sú z prvej ligy.


Z každého trošku

sebou si berieš.

Do knihy záložku

spokojne ješ.


Biokovo, Tučepi

i celá Dalmácia.

Tu nielen v lete

sa krásne užíva…


Tajné sny


Slnko vychádza a nový deň,

tak zobuď v sebe túžbu vyletieť.

Nech nebude to iba sen

a nestrácame chuť na výlet.


Priateľov opäť oslovia

tvoje bláznivé nápady.

Veď pri tebe sa nikdy nenudia

ty si vieš so všetkým poradiť.


Tak ako to dnes vyzerá,

čo sa to v tvojej hlave rodí?

Sám si to so sebou preberáš

a nevieš čo máš skôr robiť.


Nápadov máš asi za tisíc,

tak ktorý bude ten pravý?

Necháš to asi na náhodu,

ktorý vyletí prvý z hlavy.


Snáď to bude ten jediný,

ktorý osloví celé davy.

Za nás to nikto nevymyslí,

nikto to za nás nespraví.


Tešme sa a bežme s úsmevom

v ústrety novým nápadom.

Nech sa náš život každým dňom

vyrovná naším tajným snom…


Máj


Konečne je tu máj náš úžasný,

tak ma len maj a buď šťastný.

Neponáhľaj sa za inou,

veď ja chcem byť len jedinou.


V tebe sa vznášať radosťou,

nepoznať život s bolesťou.

Daj mi ten pocit najkrajší,

že ja tvojou a ty môj si.


Len tvojím snom chcem byť,

miluj ma a daj nám žiť.

Nehľadaj problém kde nie je,

keď bude sucho, tak polejem.


Veď preto nás osud spojil,

aby si sa neodpojil.

Od ženy, ktorú miluješ,

a to ty veľmi dobre vieš.


Hľaď mi len pekne do očí,

aby tvoj pohľad neodbočil.

A v oknách do duše uvidel,

čo by ti aj Amor závidel.


Že moje city silné sú,

srdce mi k tebe odnesú.

Nepatriť bude inému,

len tebe, Láska, samému.


Drž ma vždy pevne za ruku

a bežme spolu na lúku.

Bez akéhokoľvek nároku

užívať máj, lásky záruku.


Snáď si už konečne pochopil,

že milujem ťa zo všetkých síl.

Tak sa tu môj Jediný maj

a našu báseň prezdieľaj…


Kniha


Chyť si ma do ruky

a začni čítať.

Keď si ma objavila,

poď so mnou splývať.


Dlho som čakala

na môjho čitateľa.

Iba tak snívala,

že budem tvoja víla.


Konečne si ma

z knižnice zachránila.

Budem len tvojou

a ty moja Milá.


Budem ti určite

dobrou priateľkou.

Môžeš mi veriť,

rozlúč sa s telkou.


Len sa začítaj

do mojich viet a slov.

Pozri sa aká som

a koľko mám listov.


Som síce staršia,

to vidíš aj sama.

No o to drahšia

a milá dáma.


So mnou sa prevezieš

svetom fantázie.

Čo tvoje srdce hľadá,

vo mne zažije.


Na stránkach mojich

budeš aj lietať.

Vtiahnutá v príbehu,

nevedieť prestať.


Tak si ma kúp

a zober k sebe.

Ak sa ti páčim,

inak ma neber.


Veď nie len telo

nasýtiť treba.

Aj tvoja duša

si pýta kus chleba.


Ja budem ležať

a čakať na stolíku.

S tebou aj bežať,

trebárs, k pomníku.


Otvor ma kde chceš,

chcem byť s tebou stále.

Už nie som v knižnici

sama na regále.


Už som tu s tebou,

už som len tvoja.

Túžim len počúvať:

si kniha moja…


Dom v Andechse


Cez Modravu a Schätzúv les,

kde krásu vidieť do nebies.

A ďalej, až na Bavory,

kde rád som chodil do hory.


Tam stromy a potoky,

kde niet žiadne útoky,

len pohoda, kľud a raj.

A ďalej smerom na Mníchov,

kde pri jazerách stál jeden dom

a prichádzal už máj.


Ten jasný pohľad na Alpy,

ich krásu nič nezahanbí,

ho radosť bolo mať.

V jazerách voda ako sklo

a aj keď nás to nezmohlo,

sme predsa išli spať.


Piatky, soboty, večery

s priateľmi pri ohni,

sme trávili náš čas.

Nechýbal úsmev, melódie,

jedlo a kúsok fantázie,

tie zážitky sú v nás.


Tam všade kľud bol navôkol,

či zmokol si, či nezmokol,

radosť bolo byť.

Ten vzduch a tá príroda,

to ticho a tá pohoda,

s pokorou treba žiť.


A kláštor Andechs na kopci

v nedeľu nám zvonil po obci,

volajúc hore nás.

Na poliach, lúkach okolo,

kde bolo tam aj nebolo

a počuť bolo hlas.


Pohľady ako z rozprávky,

robíš si krátke zastávky,

keď tadiaľ prechádzaš.

Či chceš tam a či nechceš,

tam aj tak zastaneš

a urobíš si čas.


Vychutnávať miesto snov,

zamyslieť sa nad krásou.

Krásou hôr, kde stojí strom,

kde v Andechse je dom…


Túžba v oblakoch


Vybehnime len tak na lúku

a ľahnime si do trávy.

Pozorujme spolu oblohu,

uvidíme čo to spraví.


Pozri na ten kopec oblakov

a na tie rôzne tvary.

Ako postavy z našich snov,

asi tak sa mi to javí.


Ten vyzerá ako krokodíl

a ten druhý ako závin.

Nie si odo mňa na sto míľ,

tak si ma k sebe zaviň.


Budeme sa tu láskovať,

oblaky nech si letia.

Túžiš sa so mnou milovať,

oni to nepovedia.


Tak ma už zvliekaj,

ako had sa zvlieka z kože.

A nenariekaj,

že kde máš svoje nože.


Teraz ich netreba,

stačia ti ruky tvoje.

Natri ma na chleba,

urob to silou vôle.


Už som sa poddala,

už som tu celá.

Celá oddaná,

celá len pre teba.


Tak si ma zober

a strhni k sebe.

Nič viac ti nepoviem,

nič viac si neber…


Sen stratených sŕdc


Sen stratených sŕdc

v diaľke stráca smer.

Maják nádeje lásky

čln nenašiel.


Zlomené veslá

vlny dvíhajú.

Svetlá v prístave

zhasínajú.


Ako a kto

ho zachráni?

Keď na mori je sám

a bezbranný.


Veď búrka si robí

čo len chce.

Srdce sa bojí

o srdce.


Niekedy spolu

snívali.

Listy do fľaše

písali.


Poslali poštou

vlnami.

Riadky, čo prišli

za nami.


O búrke medzi

dušami.

Kde osudom boli

skúšaní.


Ich čln sa

stratil na mori.

A sen nádejí

sa ponoril.


Kto o tom príbehu

niečo vie,

nech ostáva mu

poučenie.


Že v búrke, s láskou

na mori,

už nikto nič

nehovorí.


Tam strácajú sa

veslá, sny.

A nik nikomu

nepatrí.


More nám všetko

odplaví.

Preto chráň si sen

kým more spí…


Balkón


Dnes večer

posedím na balkóne.

Pozriem sa na hviezdy,

čo je nové.


Medzitým

ľudia na ulici

snívajú

o novej nemocnici.


Ženy sa ticho

rozprávajú.

V kočíkoch deti

zaspávajú.


Už sa tu

pomaly stmieva.

A mládež

si cestou spieva.


Sú ako

voľní vtáci.

Konečne zábava,

nielen v práci.


Hlúčiky ľudí

medzi blokmi.

Diskusie bežia

ako pred rokmi.


Do tmavej noci

sa ponoríme.

Spolu sa sebe

otvoríme.


Obloha sa

už zaťahuje.

Počuť hromy

a hneď aj bije.


Prvé kvapky,

no žiadna slza.

Dnes večer môžeš

byť jemne drzá.


Dnes ti to

odpustím rád.

Tak ako prvý

a poslednýkrát.


Dnešný večer

je výnimočný.

Bude to príbeh

nekonečný.


Čaká nás

daždivé milovanie.

Neboj sa, nesnívaš,

nemáš zdanie.


Do rána

môžme sa mať.

Jeden pri druhom

stáť a aj spať.


Ideme do vnútra

a ľahneme si.

Už ma tu pri tebe

nič nedesí.


Za oknom kvapka

jemne kvapká.

Táto noc pre nás

bude sladká.


Vieš, že mi

môžeš veriť.

Ja tebe a ty mne

sa zveriť.


Hneď ráno,

keď sa zobudíme.

Kávu na balkóne

si osladíme.


Balkón nám

dopraje emócie,

s ktorými sa nám

dobre žije.


Tak dopraj nám

minúty, roky.

Z reality do fantázie

skoky.


Nech život nám

krásne plynie.

A naša láska

nezahynie…


Snehová kráľovná


Dievča zo Zimnej ulice,

tak chladné, až horúce.

Pohladím jemne na líce,

časopisov má plné police.


Nová móda, Burda

je krásna a múdra.

Kráľovná snehová

chladne sa zachová.


Šije občas sukne,

nie je to však nutné.

Baví ju sa obliekať

a mňa ju zas vyzliekať.


Očami sa snažím,

kráľovná ma schladí.

Nedá žiadnu šancu,

tak ju pozvem k tancu.


Snáď ju roztopím,

za boky chytím.

Nebude viac ľadová,

milo sa aj zachová.


Stretnú sa nám pery,

nech si ju preverím.

Či mám v sebe silu

roztopiť ju celú.


Kuzmányho ulicou

dostávam sa do jej snov.

Pevne ju tam držím,

už sa neudrží.


Už sme v siedmom nebi,

len ma prosím nebi.

Ľadová i horúca

pomaly sa rúca.


Čo bolo medzi nami,

ostalo za dverami.

V dome, na Zimnej ulici,

kde slza jej steká po líci…


Diva


Na prechádzky v daždi

nechodieva každý.

Málokto to vie,

že ho miluje.


Vyberá si trasy,

kde hladí jej vlasy.

Jemne obmýva

kráska bláznivá.


Objíma aj stromy,

veď ich to nebolí.

Jej to silu dáva,

potom im zamáva.


Usmieva sa z rána

ako morská panna.

Rozdáva aj radosť

pre život a mladosť.


Rozpráva sa s lesom,

aj so Štrbským plesom.

Je to proste diva,

rád sa na ňu dívam.


Obdivujem krásku

ako na obrázku,

ktorá svoj svet máva

a v ňom sladko spáva…


Vlci


Vytvor si ilúziu,

takú, kde vlci vyjú.

Tam budeš výnimočný,

miluješ život nočný.


Mesiac ťa volá k sebe,

čo nechceš, to si neber.

Vydaj sa so mnou na lov

na zlo a klamárov.


Trocha ujsť z reality,

ten príbeh je na nás šitý.

Užiť si noc a mesiac,

s tebou mi netreba viac.


Loviť a milovať sa,

ukrytý každý zradca.

Bojí sa svorky vlkov

na love zradných krkov.


My sa tu milujeme,

keď treba, bojujeme.

Náš život v ilúzii,

kde s vlkmi by sme žili.


Na mesiac spolu vyli,

čakali vlčie víly.

Ich zákon je ten pravý,

kto čo má, to aj spraví.


Vlci sú ako bratia,

oni sa tu nestratia.

To skôr sa stratíme my

v klamstve a v beznádeji…


Spartakus


Povstaň otrok z prachu,

v piesku krvácaš.

Hlava plná strachu,

je najvyšší čas.


Do ruky si dostal

meč, kopiju, štít.

Zabával si davy

v neslobode žiť.


Arénu ti dali

pre ich zábavu.

Zomierať ste mali,

nie však pre slávu.


Slobodu vám vzali

a na krk okovy.

To jediné, čo ste mali,

a ste hotoví.


Jeden nepokľakol,

hrdo večne stál.

Za slobodu horel,

aj strach sa ho bál.


Otroci sa stali

opäť slobodní.

Keď on v ruke držal

svoj meč víťazný.


V neslobode, v krvi,

Rímu ukázal,

že človek človeku

nemá byť tu pán.


Za slobodu padol

navždy v pamäti.

Stopa jeho boja

dejinami letí.


Spartakus dal odkaz

pre všetkých naveky.

Že na slobodu nikto

vám nedá záruky.


Ak opäť bude nutné,

povstaň z prachu zas.

Spartakovo srdce

bije v každom z nás…


Básne zo Sladkárne


Sladkáreň Báseň

je naša vášeň.

Bola, je a bude stále,

pri nej dáme aj čo nedáme.


Má srdcia naše,

naplní čaše.

Pevne nám verí,

kto neverí, ten uverí.


Či si smelý, či nesmelý,

každému sa ona zverí.

Keď si raz prišiel,

sám na to prídeš,

z tohto miesta

už neodídeš.


Raz už si s nami,

tu pod hviezdami.

Naplníš si srdce láskou

odmení ťa ona básňou.


Básne v Sladkárni

sú plné nehy.

Obmývajú rieke brehy,

príď si ku nám po príbehy…


Igor Novák – Básne zo sladkárne 73/73 Greenie knižnica, greenie.elist.sk