Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
Všetky diktatúry a najrôznejšie kultúry, ktoré požadujú a vyžarujú strach, potrebujú pár ingrediencií: Propagandu, cenzúru, prispôsobené školstvo a hlavne veľa ľudí, ktorí nevedia, že idú na istú smrť a poslednýkrát videli svojich najbližších. Niektoré veci nepatria do 21. storočia, ale práve v novom storočí a zároveň tisícročí sa dajú výborne kombinovať klamstvá, nenávisť a moderné, alebo pseudomoderné technológie. Devätnáste storočie bolo storočím pary, dvadsiate storočím diktatúr. A v tom súčasnom ide propaganda plnou parou vpred k horším zajtrajškom. Táto krátka knižka to nezmení, ale otvorene poukazuje na skazenosť, zúfalstvo a neľudské činy, ktorým musí čeliť nielen demokratický svet. Svet sa mení na bordel v sáčku a nezriedka sa v ňom objavuje rozklad a hniloba.
Veľké poďakovanie za inšpiráciu a opravy venujem Ivanovi Nosálovi a Simone Vojtečkovej.
Bordel v sáčku,
zelené zlo,
ktoré vie byť iba zlom
a srdiečka od tetušiek,
ktoré naučili nenávidieť
už aj svoje vnúčatá.
Igelit okolo ľudskosti
biele a sivé bunky nechápu.
Veľkí vodcovia
z veľkých portrétov,
nadľudia,
sa zatiaľ vzďaľujú od ľudskosti
o palce či centimetre,
a pritom si spievajú
o demokracii
a iných históriách.
Striedajú sa samohlásky
u samovládcov
malých vesmírov
a ešte väčších problémov,
ktoré majú zázračne zmiznúť
ako čierna pleseň
sekundu
po voľbách.
Hľadáme veľké všetko,
nachádzame malé nič
a nadávame,
že ani toho malého nič
nemáme viac
už od čias pästných klinov,
a hlasov,
podobných tým,
ktorých netreba menovať.
Ďaleko od blízkych,
blízko od ďalekých,
hľadáme najväčšiu tmu,
ale na to máme
až príliš málo lámp.
Vzďaľujeme sa,
aby sme boli bližšie
a približujeme sa k tomu,
čo nám ešte doteraz bolo,
našťastie, a vďaka Bohu,
cudzie.
Hranica ľudskosti
sa pravidelne posúva
o deväť milimetrov.
Všetci sme na hrane,
tej alebo tej,
na rôznych ostriach,
bodcoch
a zlých snoch
o ešte horších ľuďoch,
ktorí sa hrajú… na kohokoľvek.
Je ťažké prekročiť hranicu
všetkých svojich strachov
a tieňov
v žiari reflektorov,
a v temnote vlastnej mysle,
ktorá nám diktuje ostať stáť,
ničomu neveriť,
a len slepo kráčať
po bodcoch na hranici
hlasného mlčania.
Svet veľkých hrdinov
potrebuje posily,
aj keď sa vždy
snaží byť nepriestreľný.
Po najhorších snoch
prichádza ráno
a možnosť vykročiť inou nohou
do známeho sveta,
ktorý môže spoznať
nového hrdinu.
Na hranici to ľuďom páli,
no nie tým,
ktorí na hranici pália ľudí.
Ukradnuté detstvo,
pastelky polámané o súčasnosť
na kúsky malej tvorivej
nenávisti.
Vzor pre mnohých,
ktorý by nemal byť vzorom pre nikoho,
sa teší svojej propagande.
Tej verí viac,
ako všetkým,
čo mu nevedia
neklamať.
Ostáva len nasadnúť
na ďalšieho zotročeného jednorožca,
lebo pod toľkou ťarchou
niečo tak čisté a pekné
zomiera s pravidelnosťou
atómových hodín,
na atómové hríby
Štyridsať zbojníkov
si pokradlo staré T-55-ky,
zatiaľ čo T-72
a čiernobiele fotky
sú pokladané za vrchol techniky.
Staršia doba kamenná
v 21. storočí
je občas propagovaná
ako jediné správne dobro
na ničenie dobra
v mene absolútneho zla.
Aladin nechápe,
ale odísť nemôže
pre okovy dezinformácií
zosilnené o pár voltov, ohmov a harabinov.
Verše sú zbytočné,
ale kamene 120 či 125 mm
potrebuje každá strana
v šarvátke,
ktorý mení bytovky a divadlá
na úplne obyčajné
kamene.
Pery ako roxorové tyče,
laminátová osobnosť,
150 kilo heavy metalu v každom uchu,
filter na filter na filter,
duckface ako bernardín
po tretej porážke.
Krása. No nie?
Tristo tisíc followerov
za plné tatrovky fotiek
kebabu spod stanice
nekonečného čakania.
Nepozerám. Nechápem.
A niekedy ani neviem, či vlastne viem,
alebo mám
čo pochopiť.
V srdci prázdno,
v mozgu kolagén s CBD,
ktorý bojuje o viac pozrení
s mladšími i staršími
kópiami rovnakých ľudí,
ktorí ešte nikdy nehľadali originalitu
na Instagrame.
Už ostávajú len tri hodiny
na perfektný mejkap
osobnosti
Milý ujo Putin,
ďakujem za mier
ktorý zabíja desaťtisíce,
ďakujem za pokoj
ľudí ktorí umierajú,
za mierovú armádu
ktorá síce nevie ani vyhrať,
ani prehrať,
ani bojovať,
a ani nevie,
za koho sa úplne zbytočne
umiera.
Zlodej kričí: chyťte zlodeja!
Nácek kričí: preč s náckami!
A čoraz viac rozumných Rusov
nemá s Tebou nič spoločné,
ani len ruštinu.
V obciach bez tepla vtipkujú,
že v Európe nebude plyn,
aj keď ten nechýba,
a nikto, mimo Ruska,
nemrzne.
Šťastní ľudia žijú v Mordore v nevedomosti
a z peňazí za smrť svojich blízkych
si kupujú autá,
ktoré sa nedajú opraviť,
ani komu predať.
Peter Veľký
by Ti v snahe zlepšiť situáciu
zatrhol lieky proti demencii
a namiesto modernej superbundy
by Ti dal kus kartónu a nitiek
– tie dostávajú ruskí vojaci.
Všade sú prosby na Ukrajinu,
nech chce mier,
však kto by už chcel mier od teba,
od tyrana, klamára, dementného starca a veliteľa
asi tak tridsiatej šiestej najsilnejšej armády sveta?
Putin, chcem mier,
je to isté ako Putin,
daj mňa a celú moju rodinu
do gulagu,
na doživotie.
Na plný výkon,
na plný plyn,
na plné gule.
Kontrolka ukazuje červenú
namiesto hviezd,
ktoré znamenajú rešpekt,
sú hviezdičky,
ktoré znamenajú bezvedomie.
Továreň na siroty
má veľkú účinnosť
a jeden večný problém
so skladovými zásobami.
Kam s tými,
ktorí mohli byť
slobodní ľudia?
Daj ruku do ohňa
len daj, len daj
a oheň nekončí
a ide cez celú osobnosť.
Z ľudí sú kaše
kvíliace utrpením
pre bielu smrť
spôsobenú trochou fosforu
a veľkou dávkou
nevraživosti.
Biely fosfor
a čierne myšlienky
nie je čiernobiele videnie sveta
ani šachová partia.
Len obyčajná
farebná či čiernobiela
pani s názvom EXITUS
v azbuke.
Zlomím ti nádeje,
napijem sa z tvojho neúspechu,
donútim ťa veriť klamstvu,
ktoré došliape toľko právd,
až sa samo stane pravdou.
A ty, človek,
budeš dosť rozumný na poslúchanie,
a dosť hlúpy na to,
aby si vedel,
čo je to
neposlušnosť.
Dám ti odznak za zbieranie odznakov,
pás za nosenie pásov
a tiež pochvalu
za chválenie
bezcitnosti.
Pravda nebude,
nebola,
nemá povolenie,
ani špeciálne paragrafy,
tak načo ju tvoriť,
keď lož je na menej písmen?
Lož, lež, lie, eine Lüge, un mesonge, Blaha
alebo čokoľvek od Hranola,
skopírovaná na milovníka výložiek,
pre nechtárku,
ktorá je odrazu expertkou na Migy a Boženy.
Jediný tank na prehliadke
sa cíti osamelo,
ale za to bezpečne.
Rachotí si na petrolej,
brzdy idú z posledného
už sedemdesiat rokov.
Ale, má pocit bezpečia,
však sú okolo neho zbrane,
šable, muškety a kuše,
a občas aj žehlička na uhlie,
čiernobiely televízor
a veľa ruského humoru.
Rota gerojov
s chrómovanými hrabľami
postráži tank
pred traktorom
a iným nedostatkovým tovarom.
Toľko modelov a žiadne modelovanie
lepších zajtrajškov.
Dnes z hliny a dažďovej vody
urobíme nechutnú kašu,
ktorá bude zbierať urán
čínskymi paličkami.
Sme modely? Nie sme modely?
Shakespeare je na práškoch,
byť či nebyť, jedna banda,
na ktorú je propaganda
akosi „ako“ stvorená?
Za účelom propagandy
sme banda čo nemá hanby,
ani rozum, ani city,
ani vieru, ani ducha,
masa, čo má byť bezduchá,
vykŕmená do prasknutia
klamstvami, čo rady chodia
po Telegramoch a Hlavných správach,
až je toho veľká záplava.
Tí čo sa lží neboja,
sa do nich ani nezapoja,
budú hlučne, ticho mlčať,
alebo plakať do vankúša,
do mäkkej časti
tých najtvrdších dní
a lží,
a pretvárok
tých, čo stoja za klamstvami,
za ktoré by mali minimálne sedieť.
Toľko modelov ľudí,
a stačí modelový príklad absolútneho zla,
a ľudia sa menia na masu,
masa na blato,
a blato na úrodnú pôdu
ďalších lží…
Šéf prokremeľskej propagandy
tvári sa jak starý Gándhí
keď pre bug či divný dizajn
máva atómovkami
ako v hre na mačku a myš
či v hre na civilizáciu
a veľký hríb
nad nami.
Až Voloďa vyhlási mier
len tak, mimo kamier
ospravedlní sa
a donesie kvety
ukrajinským sirotám...
Tak vypneš Playstation
s hacknutou verziou
Putin Simulator
a už budú len dve úlohy:
vycikať a spať.
Moskva ide ku dnu
rubeľ ide ku dnu
stav zbraní ide ku dnu
stav liekov ide ku dnu
a v stave
kde sa všetko potápa
a Titanic má nového suseda
je sľúbená cesta do neba.
Stačí splniť pár prianí
a Lucifer ťa údajne
dostane do nebíčka.
Zvlášť pre tých,
ktorí si myslia
že nebo sa v azbuke
píše ад alebo преисподняя.
Vojna ide od dňa ku dňu
Putin ťahá Rusov ku dnu.
Deti spoznávajú smútok
svoj i smútok rodičov,
stačí keď jeden starý maco
ten čo je vždy nevinný,
na deň detí i Vianoce
daruje šrapnely pre celé rodiny.
Úlomky stvorili Iron Mana
i nové cintoríny,
kto kope hrob, nech dá bacha,
šrapnel nikdy nie je jediný.
S.
Hoferek – Bordel v sáčku