Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
I tie najväčšie veci sú poskladané z maličkých ba až nepatrných častí.
Všetko čo zažívame, každá naša skúsenosť je výsledkom maličkostí, ktoré majú mnohokrát väčší význam než si sami uvedomujeme.
Toto je zbierka myšlienok a rýmov, ktoré sú síce rozsahom nepatrné, ale vďaka nim vznikol tento neobyčajný celok.
Obsah
ma núti skloniť hlavu,
byť len jedným z davu
a poslušne ďalej kráčať,
kde je koniec znova začať.
Obloha nad nami horí,
otvára dvere snom.
Som cukor stratený v mori.
Som zmyslom i nezmyslom.
Je jedno kto čomu verí,
my k vám prichádzame v mieri.
Podstata je zostať celý,
nebyť ako náboj v perí.
Je to bezva jízda.
Jen tak jsi sedět,
skrz okna hledět.
A všechno vědět.
Dysfunkce motivace
Porucha koncentrace
Verbální masturbace
Názorů konfrontace
Kolébka inspirace
Povinná rekreace
Riskantní operace
Já jsem král situace
Nehnevaj sa na mňa, prosím.
Bol to iba fór.
Neohýbam pravdu
ako Andrej semafor.
Život človeka má mnoho podôb.
Niektorým veciam rozumieme, iným nie.
Každý moment od kolísky po hrob,
trvá len okamih než celkom pominie.
Neexistuje ten pravý, či pravá.
To sú len uhly. Ostré i tupé.
Nič na tom nezmení ani náhla
láska z vlakového kupé.
Podělal jsem to.
Průser jako Brno.
Najednou kolem mně,
idiotů plno.
Nemilovat
a mluvit o lásce
je jako líbat se
v plynové masce.
Leckdo komu se zachce,
hází na mně špínu.
Proto raději zůstávám,
ukrytý ve stínu.
Úsvit sa dotýka sklonených hláv slnečníc.
Hreje ich teplou rukou.
Predo mnou kilometre koľajníc.
Ktosi mi nápad vnukol.
Pôjdem po nich čo najďalej.
Snáď tam konečne objavím,
to čo ukončí moju beznádej.
Pred ničím sa nezastavím.
V podzemí našich duší.
V prítmí zavretých viečok.
V temnote srdce búši.
V teple horiacich sviečok.
Tam strácajú sa všetky slová.
Tam v hmle myšlienky blúdia.
Tam umierame a ožívame znova.
Tam rodia sa skutočný ľudia.
Premýšľam čím by som bol radšej.
Byť svetlom, alebo tieňom?
Ak by som bol svetlom,
chcem byť tým, ktoré máš v očiach.
Ak by som bol tmou,
tak tou čo ťa prikrýva po nociach.
Našiel som hoci som nehľadal.
Siluetu pri západe slnka.
Nesmelo vlasy ti naprával.
Účes ti kazila nezbedná vlnka.
Voláš ma menom.
Je to normálne.
Už nie som anonym.
Už ani formálne.
Prahnem po tebe.
Ako pútnik v púšti.
Hoci som záhada,
ktorú nik nerozlúšti.
Romantické prebúdzanie.
Vôňa, ktorá vzduchom vanie,
nabáda na milovanie.
Mám rád keď si ku mne pritúlená.
Milujem vôňu tvojej pokožky.
Si ako pravda. Nahá, odhalená.
Vymieňam slová za bozky.
Tvoja záhrada je viac než raj.
Všetko ovocie v nej je dovolené.
Zavri oči, niečo si praj.
Padá hviezda. Prináša koniec Zeme.
Anjel tvoj na mňa vraj dozerá.
Pozoruje moje kroky.
Zdá sa, že o čas ho to oberá.
Na moju chybu nebude čakať roky.
V aleji slnko hladilo
tvoju zaľúbenú tvár.
Pominul čas keď svietilo.
Tvoj svet je dnes plný chmár.
Videl som šťastie v tvojich očiach.
Videl som radosť v tvojej tvári.
Dnes vidím slzy, ktoré nosia
bolesť čo stále páli.
Zabudni na to čo vidíš.
Zabudni na to čo počuješ.
Zabudni na to čo cítiš.
Zabudni na tých čo miluješ.
Pavel
Sekerák – Fragmenty