KONCENTROVANÝ BRAINFUCK

Stanislav Hoferek



















Autor

Vydavateľ

Licencia

Vydanie

GKBN

Stanislav Hoferek

Greenie knižnica

CC-BY-NC-ND

Prvé (2016)

111000



O knihe

Všetko je stále lepšie a lepšie. Alebo nie? Na rozdiel od vesmíru, ktorý podľa nových meraní má svoje hranice, je ľudská hlúposť naozaj neobmedzená. Koncentrovaný brainfuck v niektorých hlavách je o to silnejší, čím viac sme ochotní veriť niečomu divnému. Hoci i bez dôkazov.




Koncentrovaný Brainfuck je netypická zbierka básničiek a krátkych nerýmovaných úvah, zasadených do aktuálneho diania. Sarkazmus a politicky nekorektný humor nemôžu chýbať, podobne ako svojský pohľad na rusofilov, Hitler&Tiso fanklub a podobných. V zbierke je tiež pohľad na pravdu, ktorá sa dá krásne idealizovať, podobne ako všetko ostatné. Mnohé básne dávajú logiku až po opakovanom čítaní, a aj to len pre tých, ktorí sú ochotní rozmýšľať a hľadať medzi riadkami.

Obsah

KONCENTROVANÝ BRAINFUCK 1

O knihe 2

Obsah 3

42 4

Táto báseň sa volá láska 6

Kvapk. A? 8

Primerane zle 9

Sen bez noci a povolenia 10

Žijeme v Sauronovom svete 13

Ty 14

V prepotených perinách 15

Zrkadlo 16

Zbyt. Očný 17

Všetko je inak (feat. Adriána Hanešová) 19

Ale s tromi bodkami, ale... 20

Tradície 21

S Putinom na pive 22

Telefonát 23

VTF 24

Už viem, čo je to pravda! 25

Reklama na preskočenie reklamy 26

Vážna systémová chyba 27

Plagáty 28

Koncentrovaný brainfuck 30

42

Odpovedá svet a všetko v ňom

fyzika zabudnutej chvíle

zablúdené promile

ešte aj do rýmu

ktorý prišiel sám.

A prečo?

Vie to niekto?

Máme odpoveď,

aj reprízu,

aj ďalšiu na ďalší deň a v ráno

(to ďalšie)

vyjadrené súhlasom

a reklamami,

keď Terminátora striedajú reklamy na Lego.

Môžeme sa hrať na zlodeja

snov a kreatívnych búdok,

ktoré padli popolom.

Lego panáčik nejde po vesmíre,

nie je to v pláne toto leto,

pretože treba skúmať hlbiny.

A končiny

a rokliny

a kotliny

a modriny.

Nielen tie z legových kociek,

ktoré nám najvyšší konštruktér hodil pod nohy.

Máme odpoveď na dve slohy

ktoré mi ukradli Enter.

Svine. Siamske.

Dohodnuté na pláne a my,

čo hľadáme odpovede,

sme v otázke zablúdili.

Koniec básne, moji milí,

praje druhý náhodný rým,

dosadený... viete kým?

Gramaticky celkom správne

štrbiny v svetle zalepím.

Otázkou.

Akou? Ha?

Teraz je múdry každý a ja,

zahalený do deky a do štupľov do uší,

rozmýšľam s pištoľou na vankúši

o nesmrteľnosti chrústa.

Áno, obľúbená téma.

Hustá.

Ako parašutista v mede.

Zrýmovaná otázkou o počte otáznikov.

42.

Jeden si ty.

Druhý som ja.

Máme zbojníkov.

Na obede.

Kradnú sny, legové kocky a odpovede.

Modriny ostávajú.

Ostávaš ty.

Ostávam ja.

Nikto nevie prečo.

Asi len očakávanie konca,

ktorý zablúdil.

Nebo v GPS a nebo v papuľke.

Dávame si mená.

Ale Skype tvrdí, že sú obsadené.



Táto báseň sa volá láska

Myslím na teba.

Neoriginálne. Otrepané.

Aj v Evitovkách je to na prvých dvadsiatich stranách.

Nepíšem o tebe. Už ťa poznám.

A asi by som mal povedať, že ťa mám rád.

Napíšem to.

Nech to povie kto chce. Komu chce. Kde chce.

Žiadna cenzúra.

Ani hlasivky v klietke.

Píšem, že mám rád. A čo?

To sa dá liečiť. Aj prevychovať. Ignorovať. Hodiť nálepku na čelo, postaviť na čelo a donútiť hrať na čelo. Metallicu.

Nazvem túto báseň tvojim menom.

Chrobáčik.

Nie, to nie. Trúd som ja. A ty nie si včela.

Nie si pruhovaná. Nelietaš.

Takže nie si víla.

Ani nebzučíš.

A tu je kameň úrazu. Balvan v ceste po rovine – a mimo cesty.

Žiadna výhybka.

Ani tá pekná pani s električkou, ktorú som na Kamennom námestí videl posledný krát.

Odišla.

Už sa nevráti.

Iba ak by som čakal asi dve hodiny.



Si kúpelňový typ.

Páčiš sa mi.

Aj po dvoch hodinách, čo ma ignoruješ.

Zdokonaľuješ svoje oči a moju nudu.

A preto mám rád, keď spravíš zmenu.

Objatia, dotyky.

Real, live a FullHD smajlíky.

Širokouhlé.

Od ucha k uchu.

Niekedy ťa ich naučím.

Ale to už nebudeš moja láska.

A ja budem hviezda.

Ten najviac ukecaný.

Najviac ospevovaný.

Špeciálne zameraný.

Prezident samotky.

Intenzívnej jednotky.

Kráľ vesmíru do bodky.

V domove dôchodcov.



Kvapk. A?

Pozerám na kvapku.

Počítam umývadlá.

Skryli sa za stenu bez varovania.

A tak skúmam tieto kvapky.

Dve sú zrazu.

Synchronizované.

Nakrivo. S inou eleváciou.

Ich výška padá k podlahe.

Aj ty, aj ja, máme čo povedať.

Vidím kvapku (povedala postava číslo 1).

Vidím kvapku (povedala postava číslo 2).

Pozerám sa na líca a vyťahujem vreckovku.

Je to nespravodlivé.

Smutné.

Keď potupa myslenia prenasleduje a sny moknú.

Vidíš to lepšie, ako ja.

Mám lepšiu optiku. Doma na stole.

Pozeráme ako židia na Kotlebu.

S otázkou.

Jedinou.

Toto je čo?



Prišiel Godot a pozdravil sa.

Privítal nás na výstave obrazov.

Zatiaľ jeden. Na ňom zatiaľ kvapka.

Stačí. Rozpočet nepustí.

Zo svojich rúk.



A preto my, smrteľníci.

Plačeme nad plačom a slzíme nad slzou.

Škrabeme si mastné vlasy.

Trháme ich hrebeňom na kusy.

Aby tá hus na hrade nebola nemastná a neslaná.



Primerane zle

Kývam pekne na električku.

Dotýkam sa tlačidla.

Hľa! Cesta je otvorená,

bez kobercov červenej farby,

aj keď pán s fľašou jej má dosť.

Tu sa ale rozchádzame.

Máme iné smerovanie.

Rozlúčka a odchod.

Chcel som málo a mám veľa,

kilometrov do... do špiny?

Alebo do čistoty?

Kráčam medzi obláčikmi,

ktoré si nevedia povedať zbohom.

Nerozlučný pár a silné objatie.

Výmena telesných tekutín.

Nemám z toho mokré sny,

ale môžem byť... nervózny?

Leje mi na hlavu,

šupiny sprchu majú,

rýmy sa radujú,

veselo mutujú, i keď primerane zle.

Ja mám iné smerovanie.

Ako električka, ktorá rýchlo sviští,

tam, kde som sám nechcel ísť.

CP.sk poradilo. Spoj prišiel po mňa sám.

A ja, logaritmickou hladinou zrážok nasratý,

píšem básničku o počasí.

Zbierka gýčov a slabých chvíľ.



Sen bez noci a povolenia

Dnes snívam. Len tak a celkom sám.

Bližšie informácie maximálne tak vo sne.

Žiadne podrobnosti a zahnuté metafory, ktoré by sa tlačili do dutiny lebečnej a do hlasiviek.

Len sen. Ale dobrý.

Odprisahám to. Aj pred komisiou, ktorá tak často lezie ľuďom do hlavy.

Práve tento sen je jedinečný. Cítim to. Cítim to v kostiach, ktoré so snami nemajú vôbec nič.

Maximálne tak jabĺčka, ak by sa mi snívalo o nej.

O tej, pred ktorou som bol na kolenách.

Tak dlho som ju prosil, aby už opustila kúpelňu.

Ale teraz si len sním. Nemám živnosť a nemám na to okrúhlu pečiatku.

Jednoducho chcem.

Sen... o ľuďoch. Aj nie o ľuďoch.

Možno do toho dám ryby a háčiky, ako Ábelová, alebo Jesennú lásku ako Válek.

Alebo Word, Excel, predražené náplne do tlačiarne a jas, ktorého nastavenie zblblo.

Vlastne bol by to jasný sen, hotový štvrtý reaktor, keby ten jas začal fungovať.



Snívať treba. Odteraz z toho urobme nepísané pravidlo, ktoré si povinne zapíšeme za uši.

Veľké, malé, na štýl Otíka či Voldemorta.

Aj ten si sníval svoj sen.

Prišiel o svoju kúzelnú silu. O svoje postavenie.

Vlastne aj o nos.

A to ho hral celkom sympaťák.



A čo je to snenie?

Žiadna muška jenom zlatá.

Niekedy len mesiace čakajúca výplata.

Ideál, ktorý tak súvisí s ľudským šťastím.

A tiež s treskou s dvomi rožkami.

Cenzurované na „Môj hnoj“



Máš rodičov, priateľov, peniažky a budúcnosť.

Máš svet, v ktorom nie si terčom iných ľudí.

Máš izbu, ktorú s tebou neokupujú teroristi,

ani obchodníci s orgánmi.

Máš strechu nad hlavou,

podlahu pod nohami,

ale žiadna guľka ti nenakúka medzi oči.

Nemusíš utekať do školy dvadsať kilometrov každý deň.

Ani ukladať tehlu k tehle,

vždy, keď nejaký blbec príde s nápadom.

A výbušninou.

Nežiješ v svete, kde sú tí odvážnejší digitálni,

alebo majú ruky a nohy, ale nie sny.

Svet, v ktorom je zdravý človek nervózny a zdravie je telesná vada.

Vstupenka do armády, ktorá bojuje za všetko, len nie za spásu.

Máš jedlo na každý deň,

v posteli pre jedného nespíš s tromi ďalšími.

Ak povieš, že si unavená, tak to má kto pochopiť.

Do básní píšeš o živote a o láskach.

Krpaté srdiečko trápi chlapec s krpatým mozgom.

Vraj sa to zmení, až budeš mať dvanásť.

Alebo trinásť, pridaj si funkciu čítania.

Kým máš funkciu udržať moč, nie je nič stratené.

A ty? Zas na inom ramene?

Plačeš a rozdávaš svoj smútok okolo.

Akoby nič krásne na svete nebolo.

Nemyslíš na ľudí, čo poznajú samotu lepšie ako topánky.

Tie, ktoré ten mŕtvy už nepotrebuje. Alebo mŕtva? Bez pitvy sa to zistiť nedá. Čo je, čo si taká bledá?“

A ty... vyzbrojená láskou od mami,

ideš bojovať svoj veľký boj.

Všetci držia palce,

zatiaľ čo v inom svete musí byť každý tvrdý.

Život mimo akékoľvek sny je ťažkým orieškom.



Potom to príde. Prvé obdobie, keď začneš počúvať tie isté myšlienky.

Dookola, ako na dokonale namazanom kolotoči. Vo vesmíre, v stave bez tiaže.

Buď rada, že máš ruky.

Buď rada, že nemusíš behávať do školy dvadsať kilometrov

(ako ten chudák, čo potom zhodou okolností vyhral zlatú medailu. Zhodou ešte ďalších okolností na dvadsať kilometrov)

a niečo o jedle na každý deň. O streche nad hlavou a o tom, že zlé počasie neznamená automaticky studenú sprchu.

Žiadne guľky a trápenia,

ktoré majú niečo s dôstojnosťou.

Nikto nevie čo.

Nepíše o tom Zem a vek, ani Konzervatívny výber.

Len si uvedomíš.

Všetko máš. Skoro všetko.

Všetko dokážeš. Skoro všetko.

Všetko má čas. Skoro všetko.

Zas sa zblázni kolotoč času. Skočí ti do hlavy, keď sa to najmenej očakáva. Staneš sa figúrkou. Človekom na kľúčik.

Presýpacie hodiny to preženú s alkoholom. Naberú smer Austrália.

A ty? Čo ty, moja milá?

Čo povieš, na tému všetkým známu, prežitú a zdokumentovanú?

Neboj sa nič. Musíš si len veriť. A navyše máš dve ruky, nemusíš utekať do školy dvadsať kilometrov, máš strechu nad hlavou, jedlo na každý deň. K tomu wifi a priateľov dva kliky ďaleko. Vrátane mňa.

Nadýchneš sa a pocítiš vetu. Holú, nedokonalú a nesprávnu v toľkých významoch, že zabudneš myslieť.

Ale ty môžeš vedieť, ako sa cítim…



Žijeme v Sauronovom svete

Človek sa zobudí a zistí, že spí

všade sú trolovia. Hentí z internetu

platení matrioškami

(aj takí sú medzi nami)

zažívam zas krásne snenie

(cirkusové predstavenie?)

počujem, ako je všetko zlé.



Pozriem z okna a vidím slnko,

zatiaľ čo niekto iný Putina

a už je to tu

znovu všetko začína

vraj sa mám zobudiť

pýtať sa predkov

(ktorú múmiu vykopem?)

NATO je zlo. Len Putin je niekto

ten je jediný bez viny.



Nemá rád len tri veci zo západu.

Slobodu. Rozum.

A tiež potraviny.

Ale miluje Zem a vek.



Ten, čo tak s CAPS LOCK-om kričí

máva prsteňom, keď nemá chlieb

bojuje za niečo, čo je v... čo sa samo ničí

v mene mieru sadni do tanku

západný smer...



Cestujem takto vesmírom, keď tu príde zmena

na prechode zaparkoval Veľký voz

Čakám papuču. Alebo pokutu. Ale stále nič.

Nemal diaľničnú nálepku, medzihviezdnu lekárničku či emisnú kontrolu.

Prekročil 90-tku mimo mesto o dva svetelné roky.

Keby mal aspoň označenie ZÁSOBOVANIE.



Ty

Ty vieš

a smieš

a rozumieš

aj keď sa ti strácajú sny

si človek, mladý, hlúpy a nervózny

ale si to ty a budeš

niečo celkom jedinečné

ako štvorlístok čerešne

rozkvitnuté poloblačno

medzi nami prehánky

ja ľúbim ťa

ty ľúbiš mňa

potom z potreby a zdania

jedna túžba, nenápadná

v obchode sú len čižmy a iné topánky

v ktorých sa nekope do lopty

ani do ľudí a snov.

Ty vieš

a smieš

a rozumieš

A ja rozumiem, že nesmieš. Ty vieš čo.

Kedy mi to vysvetlíš?



V prepotených perinách

Prepotené periny

diera v peňaženke

štyri poldecáky

a ty



Neviem, v akom poradí

aká látka pamäť nahradí

každý deň na 24 hodín

v svete túžob sa brodím

hľadám ťa v perine niekde

ale ty si dávno preč.



Žiadne otázky a prosby

len spomienka veľmi matná

na štyri poldecáky

na jednu teba

na jedného mňa

na deň,

ktorý sa nedostavil,

zmizol a vyšumel.

Z hlavy, ktorá sa ukryla

v prepotených perinách



Zrkadlo

Sedím si takto pred zrkadlom

len tak a celkom sám

no i tak v druhom rade.

Tieň ma preskočil

pustil nitro a z R-ka priamo na osmičku

trhá asfalt, aj tú moju stoličku.

A čo mám ja, v druhom rade?

Ani facku mu dať nemôžem.

Neverím na tie duchovné sféry

ktorým nikdy nenalejú

iba zazerajú tesne za mnou

neodoženiem ho alpou

ale poznám, to je dôvod hlavný

prečo je pre mňa tak priehľadný

vlastne vidím priamo cez neho

na zrkadlo i na seba

na to nitro nezaberá

a ani sa nezasmeje

keď ani v krivom zrkadle nie je.



Zbyt. Očný

Cítim sa celkom zbytočný

veľká ručička na digitálkach

z Venuše lístok spiatočný

tretí otáznik po dvoch otázkach



Ako krpatá kvapka v mori

tá, ktorá je dva metre doprava

fľaša, ktorú nikto neotvorí

sójovka, ktorá na tofu pristála



Pretekám so svojim tieňom

v celkom tmavej miestnosti

v beztiaži som bremenom

ktoré človeka v kóme nazlostí



Som ako voda pre veterný mlyn

rybárska udica na púštnej dune

héliový balón pri hľadaní mín

či chladnička v záchrannom člne



Ale aspoň ostávam sám sebou

tak to tvrdí moje tretie ja

čierna diera aj s polevou

Paralen pri hodení do mora



Krisz?

Stále čakám na zbohom

no s prázdnym batohom

zbieram tŕne z ružičiek



Ako malý svet stačí

keď zmizne štít dračí

odrazu je nádherný svet



Godot už nepočká

ja ľúbim tvoje očká

túžim po tvojom dotyku



Iné nech neexistujú

nemyslím na ruju

pomôžem aj robiť paniku



Všetko je inak (feat. Adriána Hanešová)

Všetko je inak, zamrzlo peklo

som ako upír, ktorý miluje svetlo

nech šetrím vodu, popíjam pivo

som magnet, ktorý pôsobí odpudivo



Myslím, že veľký svet je maličký

a v púšti myšlienok plávajú rybičky



Rybičky malé a aj dosť veľké

musíš to zažiť, nie vidieť v telke

nemysli na zlé a dobre nepusti

a všetko ostatné more ti odpustí



More, to nie sú len ryby a sáčky

preplávaj, nechoď topiť mačky

spoznáš kúsok z celého sveta

topánky z Čile i Ficov leták



ja plasty nemám, hipsterka predsa som!

Svetom si plávam, aj lietam s Pegasom

topánky do ruky, chodiť chcem bosá

len snáď nezabudnem kvapky do nosa



Zober plast, nie drogu!

Nerob na dopravnej špičke jógu!

Zaparkuj Pegasa, nech máva krídlami

antický ventilátor, vitaj medzi nami!



Ale s tromi bodkami, ale...

Niekedy chcem ochutnať dúhu

spoznať farbu, akej niet

tešiť sa zo sekúnd krásnej minúty



Ale...



Poslúchať znamená držať hubu

iný názor je pre iný svet

dôvod na dôvod zmizol, už je minutý...



Tradície

Mám bojovať za tradície

ktoré kašľú na ľudí

pripraviť aj druhé líce

tešiť sa na ranu do hrudi?



Zabudnúť na to, čomu verím

vraždiť v ceste do nikam?

Som spokojný s mojim snením

chcem rozum, nie poníka.



S Putinom na pive

Bond, James Bond. Planéta Zem.

Vek je aktuálny.

Spájam dva verše. On dva svety.

Svet cvičených opičiek a ľudí, ktorí sa živia banánmi.

Predstavím sa znovu. John Doe. Banánová republika 858. Demokratický komunizmus. Lebo nacisti.

Vraj mi nerozumie.

Ale vraj máme dobré pivo.

Pýta sa ma na armádu. Pritom ju pozná.

Dva staré rusky tanky.

Štyri staré ruské pušky.

Jeden a pol funkčného ruského džípu.

Sedem matriošiek, milión oviec a tú najväčšiu zbraň proti EÚ a NATO.

Nevzdelanosť.

Hovorí, že rozumie.

A že šamanovi pošle kolu.

Je mu jedno, či to bude reverzne a bez lásky.



Telefonát

Ruská propaganda, Bratislava. Čo si prajete?

Hovorím, že lásku, mier, porozumenie a úprimnosť.

Nie, nebudem čakať na linke. Ani pod linkou.

A už vôbec nechcem linku na centrálu.

Ani rozvozákov kalibru 9mm.

Ani nebudem zajtra doma.

Ani u susedov nechcem nechať tovar či posolstvo.

Skladám.

Znovu zvoní.



Na druhý deň mi niekto klope na dvere.

V ruke materiály o fungovaní sveta.

A vraj nie sú jehovisti.

A nezaujímajú sa o moju dušu.

Nechcú moje telo.

Ale mám hovoriť pravdu.

Putin je veľký cár, ktorý ako jediný bojuje proti zlu a šíri lásku, mier, porozumenie a úprimnosť.

Ďakujem a myslím si svoje. A viem, že ak si to budem myslieť nahlas, tak to spoznám.

Budem dobre zamknutý a bez lásky bojovať sám so sebou. A budem neúprimne hovoriť, že som našiel to správne porozumenie.

Som človek.

Niekedy potrebujem krivdu.

Vždy potrebujem kyslík.



VTF

Ako správny národovec, nacionalista, národniar, slovák a slovan

mám písať VTF

pretože dvojité W je americké

aj keď Poliaci si myslia niečo iné

a aj keď to zmysel nedáva.



Je rozumné nenávidieť angličtinu

po anglicky

však aj v azbuke sme mali pozdravy pre ruské tanky

pre vojakov na cvičení

pre Kolju i pre Vasiľa

pre tých, ktorým chýbala sivá

jednobunkové hlasné áno

a my, tam za zlatou bránou

i za železnou oponou

sa tešíme z japonských šmejdov

prepašovaných zo západu

aby sme nemali tie východné.



VTF i ĎŤŇĽ

pretože what the fuck nám ostalo?



Už viem, čo je to pravda!

Pravda je to, čo sa neoveruje

pretože je to pravda

a hotovo

skončila debata

fajka zhasla

niekto zápalke vykrútil krk

zamkol omyly do komôrky

aby sme sa im vyhli

a my sme sa ich ešte báli

aby sme len nespravili chybu

a aby sme sa nemuseli učiť na svojich chybách

ani na chybách iných

druhých, tretích, desiatych

takže budeme vždy vedieť to isté

a až príde rok 2478

tak mu budeme dobre rozumieť

nie je ľudstvo skvelé?

Je. Pravda. A vedeli to najlepšie v Španielsku.

1478.

Ďakujeme.



Reklama na preskočenie reklamy

Svet sa zbláznil.

Bojujeme za to, aby sme bojovali.

Aby sme mali mier s tými, čo chcú mier.

Aspoň na papieri.

Elektronickom.

S tisíckou skopírovaných podpisov.

S odtlačkami naklonovaného človeka.

Zaplatíme za preskočenie reklamy.

Aj za to, že už nemusíme prejsť dve ulice.

Nemusíme ani čítať knižku, stačia na to tri filmy.

Legolas lajkuje. Aj Saruman.

V jadre sme aj tak všetci rovnakí.

Aj keď Severná Kórea má navrch.



Vážna systémová chyba

Vážna systémová chyba

v srdci nedostatok miesta

mám niekoho vyhodiť



Vážne mi systémovo chýba

a už vôbec nechce prestať

je ťažké sa odpojiť



V databáze nové záznamy

vlastnosti trochu nečakané

bez zamietnutého prístupu



Skúsiť ping pod hviezdami?

Nechcem čakať, čo sa stane,

už len chytiť lásku za ruku



Plagáty

Tiso ťa zachráni

Ježiš ťa miluje

Hitler miloval ľudské práva



Fico z neba zoslaný

Nemý vraj žaluje

mňa z toho akurát bolí hlava



Chránime Slovensko

zahlásia zlodeji

asi ochrana nezabrala



Iní kradnú všetko

na zlatom tanieri

už ani minca neostala



Trištvrte na pochopenie

Myslím si, že chápem svet

organizovaný neporiadok

ktorý si plynie po svojom



Všetko musí byť vždy hneď

aj ten novinársky škriatok

frfle vzadu s kladkostrojom



Neviem, ako pochopiť ženy,

výpočty, kde je samý otáznik

výsledok ťažší ako zadanie



Občas zákony fyziky zmení

človek, stratený v básni

GPS hlási zľava, nie?



Trištvrte na pochopenie

som z polovice stratený

dostávam šach od reality



Čakám na originál znenie

nech viem, či bol splnený

plán na nové trilobity



Som rád, že rozumiem riadkom

nonsens, chaos, trápenie

tajná abeceda želaní



Kto pochopí, bude škriatkom

odhlasuje nové zjavenie

ďalší chaos bol zoslaní?



Koncentrovaný brainfuck

Vždy, keď počujem, ako je všetko zle

nič nefunguje, len veľké titulky

pozriem na ľudí, tie tvory nervózne

poďte, ľudia, sú aj iné škatuľky



Väčšina nepohne prstom

vraj pre prácu nemôžu

utopení jediným sústom

ktoré sa tlačí pod kožu



Aspoň missky si prajú mier

zatiaľ čo v sebe bojujeme

ako z knihy, Kráska a zver

my sa z krásky nenajeme

Stanislav Hoferek – Koncentrovaný brainfuck 1/30 Greenie knižnica, http://greenie.elist.sk