Malá školská víla















Autor

Vydavateľ

Licencia

Vydanie

Autor obálky

Igor Novák

Greenie knižnica

CC-BY-NC-ND

Prvé (2023)

FotoCirbes



O knihe

Keď škola volá, nedvíhaš? No popravde, kto sa neteší, alebo sa netešil do školy aspoň na prestávky, kamarátov, kamarátky, prvé lásky, alebo iba tak, zo zvedavosti? Od materskej cez základnú, strednú či vysokú? Zážitkami i emóciami priam nabitý priestor a inšpirácia pootvoriť dvere fantázii. Preniesť sa v čase a prebudiť sa opäť v detskej izbe plnej plagátov, časopisov, kníh, zošitov, učebníc, so školskou taškou pri písacom stole. Tak čo vy na to? Dáme si na chvíľu skok do minulosti? Oprášime školské lavice, lásky a knihy z police? Kto má chuť, tak nastupovať. Stroj času je pripravený. Opäť sa môžete postaviť na most, ktorý spája detstvo s dospelosťou a snívať. Nech je aj pre vás, škola mostom snov. Venované večným básnikom, učiteľom, študentom, žiakom a ZŠ Jozefa Urbana, Jenisejská 22, Košice. Príjemné čítanie…








































Obsah

Malá školská víla 1

O knihe 2

Prvý september 4

Naša škola 5

Miška 6

Zdenka 7

Janka 8

Trieda 9

Triedna učiteľka 10

Šlabikár 11

Žiacka knižka 12

Teta Krieda 13

Zlaté ruky 14

Malá školská víla 15

Zvonček, duch školy 16

Kniha dobrých skutkov 17

Asfaltový chodník 18

Predvianočný čas 19

Školské časy 20

Piatok poobede 21

Školský výlet 22

Večierok 23

Prázdniny 24

Letná pohoda 25

Po rokoch 26

Učiteľom 27

Prvý september


Keď v septembri

ešte slnko svieti.

A do školy prichádza

mnoho detí.


Pohľady očí,

schúlených duší.

Nikto sa nepýta,

len niečo tuší.


Do prvej na prvý

prvého vstúpiť.

Obavy potlačiť,

nech sa im ľúbi.


Čísla a písmená

objaviť skúsiť.

Ema sa na mamu

pozerá, smúti.


Šlabikár otvoriť,

užiť si spolu.

Usmej sa na mamu,

otváram školu…


Naša škola


Chodbou školy zvuky znejú,

vône z jedálne.

Z duše city rozbehli sa

dlane o dlane.


Prvý, druhý stupeň, schody

lásky do neba.

V átriu sa prechádzali

celí bez seba.


Miška, Zdenka, Janka volá,

v mysli ostali.

Jenisejská naša škola,

meno pridali.


Básne, tvorba, texty piesní

citmi utkané.

Jozef Urban v našej školy

názve písané…

Miška


Len dotykom mysle

som k tebe prišiel.

Skrýval sa v sebe,

druhému never.


Čakal na schodoch

sledujúc okno.

Záclony pohyb

na štyri doby.


Nemohol nechať

čas len tak plynúť.

Zapadnúť prachom

a s davom splynúť.


Spomienky padajú

zo skaly vo mne.

Slová sa stratili

v jazere na dne…


Zdenka


Snáď desať minút

a koľko krokov?

Len rovný chodník,

pár malých skokov.


Paneláky, ulice, stromy,

letné búrky, blesky a hromy.

V električke im svetlo zhaslo,

pohľad nemý a žiadny hlások.


Nedokázal rozvíriť slová,

aj keď sa vážne zamiloval.

Ostala si v ňom platonická,

len v snoch si ťa dokázal získať…


Janka


Keď prebúdza sa nostalgia,

prichádza čas na pohár vína.

Krásne dlane a jemné prsty,

čisté city, kto neskúsil?


Obrázok z kníh vysnívaný,

každý túžil po jej dlani.

Z inej triedy v triede ruka

mojej ruke sa ponúka.


Snívam cez deň, myslím v noci,

v jej očiach sú moje oči.

Iba pohľad dlane spolu

dve stoličky k nášmu stolu…


Trieda


Daj mi ten pocit

a nie len v noci,

že v tebe nádej mám.

Keď kráčam bosý

pomedzi stromy

a nič viac už nevnímam.


Dverami vchádzam

do sveta triedy,

kde tiene nás predbehnú.

Cítim ich ľahkosť

očami mnohých,

pozývam všetkých dnu.


Radosťou plný,

zasiate v hlavách,

myšlienky na perách.

Číslo a písmeno

nášho detstva,

písané na dverách…


Triedna učiteľka


Bola by som stála,

no už nestojím.

Mladá som sa bála,

už sa nebojím.


Silu od vás zrána

do tmy hovorím.

Z komédie dráma,

môj čas odzvonil.


Mala som vás rada

bez zbytočných slov.

Sedím už nie mladá,

tu je môj domov…


Šlabikár


Napíš slovo,

ktoré dýcha,

rozpráva sa s tebou.

Na hodine,

s perom v ruke,

dosiahneš aj nebo.


Jedna z prvých,

možno prvá,

uvidí ťa samú.

V šlabikári

Ema mamu

a mama má Emu.


Otvorí sa,

neposlúchaš,

čítaš po svojom.

Princezná

sa zobudila

s bielym závojom.


Písmená

sa pretekajú,

súťaž v čítaní.

V šlabikári,

v knihe prianí,

sme vždy vítaní…


Žiacka knižka


Básne a romány,

poznámky.

Jednotky, dvojky

aj zlé známky.


V každej sú

rozličné príbehy.

Záleží, aký si

nezbedný.


Najkrajšie strany

sú jednotky.

Len sa ma

citovo nedotkni.


Súťažil som

o ich maximum.

Vôbec to

nebolo nasilu.


Tešil sa učil sa,

vystrájal.

Povedz nám akú si

ty ju mal…


Teta Krieda


Zabudnutá a stratená

míňa sa silou dní.

Jej krásu každý zotiera,

keď býva týždenník.


Na školskom dvore chodníku

pomáha oddane.

Pamiatkou v jej pamätníku

sú naše dve dlane.


Dátumy, čísla, srdiečka

boli ňou písané.

Ak tleskneš dlane o dlane,

prach po nej zostane…


Zlaté ruky


Prstami dlane, rukami,

hľadeli na ne neznámi.

Nepoznal mnohé, nevidel,

nevnímal cestu, iba cieľ.


Bez nich by mnohé nebolo,

ukrytý poklad za rohom.

Pokiaľ to máš, ich nevnímaš,

na cestu sa vtedy nepýtaš.


Úcta sa tým smerom nenosí,

tráva sa kosí za rosy.

Ak sa ti okno zarosí,

kto pozdraví, poďakuje a poprosí…?


Malá školská víla


Každý deň, keď kráčaš

smerom do školy.

Po chodníku s taškou,

kde máš úlohy.


Ona je vždy s tebou,

aj keď ju nevidíš.

Malá školská víla

hore si, či spíš?


Stráži tvoje kroky

cestou školských dní.

Úsmev v tvojich očiach,

na tom jej záleží.


Je bútľavou vŕbou,

jej sa zdôveríš.

Počas školských časov

v lásku uveríš…


Zvonček, duch školy


Pocity detí

vpísané na stenách,

stopami v chodníku.

Asfalt rozdrvený,

spomienky k pomníku,

v duši niet úniku.


Chodbami prechádza,

zastal čas v hodinách,

pomaly odzvoní.

Počuť už jeho hlas,

cítime sto vôní,

s úctou sa pokloní…


Kniha dobrých skutkov


Keby bola kniha,

kde písané sú v nás.

Skutky, ktoré pohladia

a neodveje čas.


Napísal by každý

stranu po strane.

Nech sú naše listy

každému poslané.


Všetci by sme potom

pri stole čítali.

Knihu, ktorej strany

sme spolu písali…


Asfaltový chodník


Na malom ľade,

pred školou,

šmýkali sme sa

ako diví.

Ten chodník

bol náš štadión,

kde z chlapcov

stávali sa chlapi.


Hokej bol

našou oporou,

keď nebolo

úniku.

Vyhnúť sa,

stáť pred tabuľou

a hľadať výhovorku

v peračníku.


Náš asfaltový chodník

pred vchodom

užil si nás

a my jeho.

Zo školy sme

domov leteli,

každý iným

smerom…


Predvianočný čas


Večer je svetlo mesiaca

odrazom ako deň.

Otváram okná dokorán,

kde maľuje mráz môj sen.


Raz v roku každý zatúži,

keď padá sneh v svetle lámp.

Vločky na perách, lásku si zaslúžiš,

v diaľke už počuť zvuky rámp.


Vianočným vlakom prichádza,

kde tvoria sa záveje.

Nikomu však neprezrádzaj,

že v škole nám dobre je…


Školské časy


Keď idoly na plagátoch

sme mali.

V škole i po škole

sme sa smiali.


Od rána do večera

boli spolu.

Školu sme brali

ako horolezci horu.


Zdolať ju so skobou

a aj s lanom.

Nebyť nikomu

otrokom ani pánom.


Čisté vzťahy

ako naše duše.

Príbeh života

si každý v sebe píše.


Na sídlisku,

ulicami v meste.

Kráčali sme

po víťaznej ceste.


Život bol náš

a my sme boli jeho.

Spomínam rád

na zážitky s triedou…


Piatok poobede


Tak napíš svoje meno

na tabuľu kriedou.

A vyraz električkou

z Jazera Južnou triedou.


Dnes do centra mesta

sa ideme baviť.

V piatok poobede

nie je dôvod žialiť.


Veď netvár sa tak biedne

od školy máš pohov.

Keď sa vybláznime v meste,

tak vrátime sa domov…


Školský výlet


Patrí to k nám,

či spolu sám.

Aj keď sa brániš

mňa tým nezraníš.


Ja budem tam stáť,

túžim ťa mať.

Ísť s tebou niekam,

kde tečie rieka.


Kde budeme spolu

mať svoju rolu.

Vo filme školy

bez krivdy, smoly.


Užívať výlet,

kde každý príde.

A rovnako cíti,

že láskou sme sýti…


Večierok


Písali písmená na čelo,

ona aj so svojím priateľom.

Tak ako čiarky na zábave

ležali spokojne na tráve.


Hudba im znela v pozadí,

tie tóny zvykli naladiť.

Prepliesť si ruky s nohami,

otázka z lásky pred nami.


Pocity, úlety, tajomstvá

ostanú, aj keby neostal.

Úsmev, či slza na dlani,

v šťastí im vôbec nič nebráni.


Večierok školský je v pohode,

odovzdaj osud náhode.

Ona si poradí, prinesie,

tancuj, kým svetlo nám nezhasne…


Prázdniny


Posledný deň,

keď začína sen.

A prichádza čas,

radosť sa prebúdza v nás.


Úsmev nám ukáže smer,

že kým sme tu, ver.

Naša budúcnosť, hviezdy,

potom ako aj predtým.


Sme spolu s ňou,

poď so mnou von.

Kde jasné je nebo

chcem byť len s tebou.


Či prší nám, svieti,

na sto lúčnych kvetín.

Láska bude nám lúkou,

v septembri pohlaď ma rukou…


Letná pohoda


Listom pridáva sa farba

a dni sa nám už krátia.

Báť sa a či nebáť,

že prázdniny sa stratia?


Veď dva mesiace, roky,

kto by rátal kroky?

Do školy sa chodí,

len keď nie si chorý.


Nakazení láskou

bývajú tu všetci.

Šťastie, že je leto,

nemusím sa liečiť.


Do septembra času

v poli plnom klasu.

Ležíme si spolu,

spoznám pravdu holú…


Po rokoch


V múzeu našich školských dní,

kde zhasínal vždy posledný.

Stretnutie lások nevinných,

úsmev a slzy cenné v nich.


Podania rúk, nie otázky,

spomienky ako skryté obrázky.

Bez slov vety a súvetia

k nám bez myslenia hneď priletia.


Všetko tak jasné po rokoch

ako aj v knihách o prorokoch.

Akoby čas sa vrátil späť,

detstvo je krásne, tak opäť leť…


Učiteľom


Studňu napĺňať

vodou po okraj,

aj keď míňa sa

rokmi čas.

Ona uniká,

v zemi preteká,

to cenné však

ostalo v nás.


Vrásky nám

dávajú otázky,

kto koho

obdaril?

Navzájom

sme si súdení,

s Vami dýchal som,

šťastne žil.


Slová sme

poslali do neba,

kde čítať

ich budeme.

Keď stratení

sa k nám navrátia,

ako pohľady

zo Zeme…


Igor Novák – Malá školská víla 27/27 Greenie knižnica, greenie.elist.sk