Mária Nováková
Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
Minibásne majú dva odlišné významy. Ide nielen o krátke básne počtom znakov a veršov, ale zároveň ide o osobnejšie básne, z malého súkromného vesmíru. Láska, sklamanie a rozličné túžby sú zastúpené s narastajúcou intenzitou.
Minibásne nie sú o politike, spoločnosti či o tom, čo trápi ľudstvo. Sú o človeku, ktorý má svoje snahy – a tiež svoje vlastné, osobné zlyhania.
Minicooper veľkých lások
limuzína plná sklamaní
láska krásna ako obrázok
sa topí s nami vo vani
Veľký svet sa skladá z malých svetov
aj ten náš, osobný, musí mať pravidlá
začneme deň s láskou alebo s odvetou?
S láskou alebo s tragédiou čo nás postihla?
Bodliaky na duši
žihľava na srdci
aj ryba na súši
vždy po niečom túži
Ty si veľký a drsný chlap
ty máš kľúče od planéty
ja poznám samotu a strach
a mne kapú naše kvety
Sme od seba strašne ďaleko
jednu priemernú galaxiu
k mojej duši v návlekoch
kráčaš a myslíš na inú
Nikto nikomu nekýval
len dve tváre sklopené
v potoku je iná ryba
ktorá chce byť na ramene
Moje lásky boli bez lavičiek
bez mladého pomätenia mysle
iba súčty túžob a klišé
len nuda v polohe zvislej
Žiadne krásne tajné miesto
len súradnice plné obyčajnosti
nemiloval ma, ja viem to
skutek utek, priamo od kosti
Ten je iný, ten je divný
tamten je súci na mašľu
útok na nich, preč s nimi
aj tak sa na nich vykašľú
Aj takto môže začať šikana
stačí ukázať, kto je menej
ľudskosť môže byť preč poslaná
prosby a ľútosť budú zas nemé?
Pohľad cez prázdnu fľašu
do vecí dávno minulých
zabudli na všetku krásu
ktorú zobral čas minulý
Vytriezvenie do sklamania
kvapky nádeje sú v stokách
budúcnosti sa často stránia
ukazujú na iných stokrát
Nekonečná odpoveď
na všetky otázky
vôbec nič nové
NIE aj v mene lásky
V mene zabudnutých časov
a sklamaní s rodokmeňom
škoda myslieť, škoda slov
v svete vraj nezmenenom
V čase a priestore
od teba vzdialená
s alergiou na more
bez teba, bez mena
Ja len morská víla
realitou zmlátená
a ty krásna zmija
láskou tak zmenená
Tamtí sú úspešní
tak sa im darí
napchatí z čerešní
ako sa tam dostali?
A potom tí druhí
na druhej strane plotu
závidia si aj pudy
žobrú aj pre žobrotu
Ustráchané dievčatko
ktoré nevie byť ženou
zakry jej tvár látkou
nazvi ju hlúpou fenou
Buď ten dôležitý
buď ten veľký pán
buď ten čo rozdáva hity
ale navždy ostaneš sám
Nechápal a nemiloval
stále si sa zle zachoval
modré z neba si sľuboval
za klamstvo si sa schoval
A ja som to nechápala
vždy som ti všetko dala
len nervy som z teba mala
kráľovná, čo nemá kráľa…
Studené prejavy
ľadového srdca
zmrazí ma z oslavy
na ktorej som sudca
Mám nás spolu súdiť za zimu
aj za všetky studené vojny
medzi nás zasiali "rýmu"
tlkot sŕdc je neobstojný
Odchádzajú priatelia
do celkom iných svetov
nové vetry im zavelia
do iných kabaretov
V starých plotoch už znovu
tie správne klince chýbajú
nových vdovcov či vdovu
prinesú tí, čo už nesnívajú
Už nemajú ten správny pach
ani tú galantnú chvíľu
skončilo pekné, prišiel krach
nič pre tvoju už nie milú
Mám skriňu starých košelí
ktoré už vôbec nikto nenosí
prázdne miesto na posteli
a kosu, s ktorou neviem kosiť
Gaštany od teba sú stále na okne
najlepšie časy majú dávno za sebou
občas aj padajú, aj sa na nich potknem
pomocnú ruku však necítim nad sebou
Potom len nariekam a rýmy sú zničené
hrdzavé sú slová o našom šťastí
listy opadali, pristaré sú korene
sme ako gaštany, hodené do pasci
Tri hodiny po tom, čo si prichádzal
a ja rátam minúty na tvojich hodinách
nikdy som nečakala slávneho víťaza
cítim tvoje dlane v mojich šedinách
Už by si mohol prísť, už ťa dlho čakám
a dobre viem, že sa znovu nedočkám.
Mám Ťa ísť hľadať? Sama? V noci? A kam?
Hodiny zastali, zamrzli ako vločka
Ona mi nevadila, ani tvoje polopravdy
ktorými si ma chcel raniť čo najmenej
poznala som tvoj dych, aj tvoje hanby
radšej som dúfala, že cestu nájdeme
Niekedy tobogan, inokedy diaľnica
a moje líca ostali suché nevšimnutím
jedno objatie od jedného strýca
a líca plakali... odvrhnutím...
Pamätám si hlad, aby si ho ty nemal
aj keď som nevedela kráčať ďalej
dobre viem, čo znamenala zmena
keď si nechcel kráčať pri pomalej
Pamätám slová, ktoré len ublížili
a nikdy som ich nevracala v hneve
myšlienky, keď si vôbec nebol milý
aj tak nebýval jed v mojej pere
Som tvoja siedma
vraj lepšia od šestky
len mám byť striedma
a nosiť podpätky
Dvojka mala lepšie vlasy
jednotka lepšie varila
Trojka ťa dostala z basy
a ja som ťa LEN spasila
Dnešná misia je myslím celkom jasná
vytvoriť domov, pre mňa a pre teba
chcem byť len tvoja, tvoja a krásna
tá, ktorá ťa chápe a vôbec sa nehnevá
Ale aj mňa trápi autorská slepota
nestíham, mýlim sa, som ľudská bytosť
nedokonalá, ale úprimná hmota
žena, ktorá si praje tvoju blízkosť
Semafor má teraz len jednu farbu
a ty chceš lásku na plný plyn
mám v hlave slová ako hriech a tabu
a ty si myslíš, že sa roztopím
Moja ručná brzda je po chodník
a ty počuješ každé tretie slovo
ja viem, ty si môj pištoľník
a ja tá, ktorú si kedysi zmohol
Dnes periem, žehlím a utieram
aj prach na našom krásnom vzťahu
plačem, stresujem a neusmievam
a ty mi vravíš niečo o krachu
Plačem, že aj dnes mám iba dve ruky
a dve oči, ktoré sú červené a plné sĺz
som od potu, od špiny, oleja i od múky
a ty sa smeješ na moje "tak si to skús"
Hľadám samotu pri ceste lesom
opúšťam aktuálne storočie
stále mám pocit že v ňom nie som
chytám vietor, márne no statočne
Nedarí sa splniť nemožné priania
už ani neviem, aké bolo to posledné
chcem plávať v snoch až do svitania
a dúfať, že si na mňa spomenieš
Čo má spoločné benzín a ľalia?
Nestretávajú sa dennodenne
jeden sa rozhorí, druhá rozvíja
kto sa správa viac neposedne?
Budem tvoj benzín, ty moja ľalia
objímem plameňmi tvoju krásu
nič spoločné, láska sa potkýna
krúti sa v kruhu a bez kompasu
Jedno NIE na pondelok
potom utorkové NIE
stredajšie NIE o nás dvoch
NIE vo štvrtok zase znie
Piatkové NIE je znechutené
v sobotu je NIE oprávnené
nedeľné NIE je inej žene
ÁNO márne túži po zmene
Mária Nováková –
Minibásne