Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
Metafory išli domov. V časoch smútku, vojny, nenávisti a nepochopenia prichádza zbierka básní, ktorá nie je veselá či priveľmi umelecká. Kým metafory išli domov, reálni ľudia umierajú v závislosti na zlých plánoch veľmi zlých ľudí. Na východ od východu je politická nerýmovaná zbierka, ktorá spája ľudí. Skúma naše detstvo i našu starobu, ako i čas, keď čakáme dobro, a príde zlo. Niekedy čakáme čisté zlo, ale to nás prekvapí svojou silou a brutalitou. A ozaj, kde je východ… z východu?
Obsah
Ovce a ovečky (báseň o stádovosti) 6
Cesta z A do B (báseň o napredovaní) 7
Gerojom (báseň o antihrdinoch) 9
Putin (báseň o diktátorovi) 12
Hovädzia verzia súčasného sveta (báseň o voľbe a zmenách) 14
Láska a rozum (báseň o láske a rozume, nečakane!) 15
Ruská logika (báseň o radách) 16
Da, ruSSia, Da! (báseň bez Azbuky) 18
Čiarový kód (báseň o rozdelení) 20
Divide et impera! (báseň s azbukou) 22
Na východ od východu (báseň s matrioškami) 24
Holubice (báseň o očakávanom mieri) 27
500€ za vlastizradu (báseň o dobrých chlapcoch) 29
Admirál (báseň o mori dezinformácii) 31
Strácam svoju Atlantídu,
znovu a znovu,
až je svet len samá voda,
plná podvodníkov,
prichádzajúcich vo vlnách.
Plány miznú hlboko pod hladinou,
ideály sú odplavené,
tak ako posledné spomienky
na to, čo je správne
podľa dávno neplatných poučiek.
Po čase začnem aj ja tvrdiť,
že Atlantída je výmysel,
fyzikálne nefunguje,
astrologicky nesedí,
ľudsky je nepotrebná,
a z pohľadu dieťaťa
je stále úžasnou legendou,
ktorú im kradne
starnutie
Len ovce robia to a hento,
dôverujú tým, čo dôverujú iným
a my, ľudia,
niekedy hlavou baranov,
veľmi radi hľadáme negatíva.
Ovce na obidvoch stranách
často spásajú rovnakú trávu,
aj keď bečia pod iným tónom
a majú iné vysoké Cé
i iný pohľad
na ľudí,
na ovce
i na baranov.
Niekto je najväčšia ovca,
len aby nebol ovcou
a niekto bojuje proti ovciam tak silno,
až mu z úst vypadáva
viac ako len tráva.
Sme v mieste A,
kde sa deje A,
a kde si A myslí,
že A je už prekonané,
nemúdre, nešľachetné, nedostatočne majetnícky na A.
A iným A je úplne jedno,
čo je v konkurenčnom,
inom či divnom A.
A potom sú B-čka,
je ich veľa, ako vitamínov
v bedni s pivnými fľašami
i v celom okolí áčok,
hotové hodiny.
B-čko na tretiu, iné na piatu,
všade iné, prekonané,
nemúdre, nešľachetné, nedostatočne majetnícky na B.
A iným B je niečo jedno,
niečo jedenásť,
a hlavne sa vždy vedia dohodnúť
minimálne na tom,
že sa ani dnes nedohodnú.
Debil,
blbeček,
debil,
blbeček,
debil,
blbeček...
Podávajú si ruky
a tešia sa, ako je Ukrajina napadnutá,
ako sú Rusi naši bratia,
ktorí sa len bránia
na cudzom území
a popri tom vyvražďujú
svojich bratov.
Sme na rade,
zatiaľ čo my
na Blahovom smrade
odčítavame minúty
ruského feudalizmu.
Gerojom,
ktorí idú vždy proti slabším,
aby sa mali síce horšie,
ale aby mal radosť ten,
kto z nich robí hlupákov
dlhodobo
a pekne premyslene.
Veľký muž,
ktorý by mohol byť veliteľom
veľmi malého tanku
si zatiaľ naplní boršč
vlastným pocitom
geniality
strachu
a nesmrteľnosti.
Padajú slová
i priania,
padajú nemocnice
pred zlobou hlúpych ľudí,
ktorí sú rozhodnutí
počúvať ešte hlúpejších.
Kto má rakety
a v hrsti ľudské životy
si vždy myslí, že pravdu netreba.
V databáze toho,
čo všetko nevieme
je červené číslo
Putinových obetí
i jeho sluhov,
panákov,
truhlíkov a lokálnych Ľubošov,
ktorých sprostosť tu bude
naveky.
Čísla obetí stúpajú,
IQ klesá,
rubeľ tiež,
morálka sa blíži k nule,
tej od Kelvina,
a babky, ktoré dlhodobo
nemajú na chlieb
si nemôžu kúpiť
nové Adidasy.
Nech žije Putin!
Dokázal rozbiť ruskú ekonomiku,
ukázal, ako veľmi je ruská armáda neschopná,
poštval proti sebe Rusov,
napadol slabších,
nikoho neuchránil,
a priblížil svoju krajinu,
ktorá ho má plné zuby
bližšie k Severnej Kórei.
Navozil šrot na Ukrajinu,
za cenu tisícov životov,
straty SWIFTu a internetu,
akéhokoľvek zvyšku dobrého mena,
a to si za ruble nekúpi,
tak ako si nekúpi,
vianočku s maslom.
Vďaka Putinovi
budú poľskí šmelinári
nosiť do Ruska luxusný tovar
z Ukrajiny.
Teda pre tých,
ktorí ešte majú zlato,
bony,
či upratovačku na Slovensku,
ktorá domov posiela peniaze.
Šialené kravy
volia úplných volov,
a my sa dívame na tie kraviny,
ako teľatá
na nové vráta priamo do pekla.
Čakáme, kto pôjde pod nôž,
koho zaúdia
a na novú pašu,
aspoň trochu vzdialenú
od katastrofy.
Láska z rozumu,
rozum z lásky,
láska bez rozumu,
rozum bez lásky,
Láska z lásky
raz stretne
rozum z rozumu
a skončí to zlomenými rebrami,
len tak, nerozumne.
V mozgu zaparkoval šíp,
nedá sa vytiahnuť,
ale podľa odborníkov
je dôležité,
či nie je rozum dlhodobo
na dovolenke,
niekde za láskou.
Starý zakomplexovaný ujo
sa pýta starého zakomplexovaného uja
či dokáže tretí starý zakomplexovaný ujo
dosiahnuť nemožné,
do dvadsaťštyri hodín
a s primeranými stratami
vojakov,
techniky
a mozgových buniek.
Odpoveď donesie ďalší
starý zakomplexovaný ujo,
ej tí ej,
približne kým dezertuje,
alebo sa zblázni
tretina armády.
Najväčšia mocnosť
prináša dobu temna
v zrýchlenom konaní
na počkanie,
zatiaľ čo ruské tanky
hľadajú palivo, keď už nenašli presvedčenie.
V mene slovanskej vzájomnosti je genocída,
zavoláme neslovanských teroristov,
nech odpália nemocnice, školy, divadlá
a budeme dúfať,
svet tak bude krásnym miestom až na veky vekov,
keď tisícročné ríše
padnú za menej ako desaťročie.
Rozdelená Ukrajina sa zjednodnocuje,
od Európy má nový prak,
zatiaľ čo si veľký Goliáš,
píli konár sám pod sebou.
Padá rubeľ, ropu nechcú, znovu príde hlad,
nádej to vzdáva, dáva sa na PN,
a Matka Rus má bankrot, ale nemá víza do prosperity,
a tak číta novinové správy
s cenzúrou,
bez metafor
a so slabo zakrytým
sklamaním.
Bieda? Da.
A ak sa už nedá,
príde zmena,
nový deň,
nové slnko
a dlhé výpisy najrôznejšieho utrpenia.
Živý, mŕtvy, živý, mŕtvy,
ako čiarový kód,
ktorý nám ukazuje,
ako veľmi vie byť svet
čiernobiely.
Ľudskú reťaz
bratstva a priateľstva
niekedy zničí dôležitý muž,
ktorý je v skutočnosti
veľmi zbytočným
starcom.
Rovnaké ruky
dostanú iné vlajočky,
tím A má kvety,
tím B má kvéry,
tím C nie je,
ale ak by bol,
tak by musel odpratávať mŕtvoly
a zametať medzinárodnú hanbu,
skutočne medzinárodne.
Sme ľudia,
máme iné oči,
iné uši,
iné kilá,
ideológie,
myšlienky,
túžby a sny,
ale zjednocuje nás to,
že sme ľudia
a že môžeme neľudské beštie
poslať
Иди на хуй!
Rozdelený svet
rozdeľujú hlavne ľudia,
ktorí majú zle spojené
dve polovice mozgu.
Takíto ľudia vedia stavať múry,
ale nevedia
či vôbec ani netušia,
ako,
a prečo
funguje most.
Výsledkom sú múry cez rieku,
múry cez mestá,
a múr nárekov,
od Kaliningradu
po Vladivostok.
Ranný Mariupoľ,
modrá obloha,
žlté kvety,
rusky hovoriaci dobrí ľudia,
aj ukrajinsky hovoriaci dobrí ľudia,
zbierajú ruský šrot
bez paliva
a bez statočných
vojakov.
Milenci sa tajne schádzajú
a hľadajú kúsky lásky,
ktoré zažívali na starej lavičke,
ktorú rozmlátil tank,
fungujúci
na palivo,
na vodku,
a dezinformácie.
Rusi hľadajú nacistov,
aj biologické zbrane
na Ukrajine,
ale mínové pole je plné
len ruských mín
a nikde žiadna jednotka
na niečo iné.
Ranný Mariupoľ sa ťažko bráni,
ťažko sa z neho uteká do bezpečia,
ale ľahko pribúdajú straty
na obidvoch stranách,
ktoré má na starosti
jediný muž.
Poznajú ho malé deti,
lebo sa správa ako nácek
a rád používa biologické
a chemické zbrane,
minimálne radšej
ako srdce a rozum.
Došli mu rakety,
dochádza mu popularita
ale skaza, ktorú spôsobil,
mu stále nedochádza.
Putin žije v inom časovom pásme,
v takom špeciálnom,
kde vládla Kyjevská Rus,
a z jeho paláca
nebola jediná nepálená tehla.
Stroj času je rozbitý,
funguje na matriošky
a ničí generáciu,
za generáciou,
za generáciou...
Tak ako to dokázal
„Veličenstvo kat“,
ktorý bol „IN“ ako PutIN
a z ocele, čiže STAĽ.
Holubice mieru
niekto znovu poslal
do cely.
Čakajú mesiace a roky,
až kým príde ich čas.
Následne sú donesené ku zvedavým ľuďom.
Hladné, bez sily a bez pierok,
túžia po vzlete hore,
ale tak ako pri vojnách
nasleduje pád.
Rusi údajne neklamú,
len sa nevedia dohodnúť,
koľkokrát prekrútia pravdu,
v akom poradí čo vytiahnu z kontextu,
a koľko mamičiek bez nôh,
ktoré nesú svoje deti bez rúk
po bombardovaní
označia
za fašistov,
Banderovcov,
či tých,
čo skutočne začali vojnu.
Niektoré malé deti
majú ideálne podmienky na to,
aby pestovali
nefalšovaný plač.
Argumenty nemajú logiku,
nie sú vlastne ani argumentami
a vyvracajú sa navzájom,
no aj tak majú svoju pravdu,
ktorá je pretkaná klamstvami, ktorým by sa vysmiali tí najlepší z prvákov.
Dobrý chlapec
dostane 500
priamo s ruským prízvukom.
Na palivo a matriošky
a na fotky sošky spravodlivosti,
ktorá by si najradšej vypichla zaviazané oči.
Dobrý chlapec chce byť lepší chlapec,
a tak je jasné, čím chce byť –
udavač, udavač,
platený lepšie ako 99% Rusov,
a to len za to,
že robí to,
čo na západe môže
a na východe nie.
Ukazuje sa,
že kupovanie si ľudí pred voľbami za guláš
je čistá amatérčina,
a navyše sa zapletá s vlastizradou
iba čiastočne.
V škarupine je básnicky v špine
ale klamstvá nepíšu básnici.
Slovensko nemá more
ani Česko
ale máme admirálov
ktorí vzdorujú vlnám klamstiev a nenávisti.
Ide na nás tsunami
a tí najhlúpejší
čmárajú Z-ká po stenách.
Z-ká na tankoch, na uniformách
behajú ako malé mravce, ktorých strhol prúd
nenávisti.
Admirál vie, čo skrýva more
vie plávať
a tiež vie, odkiaľ idú aké vetry.
Zatiaľ čo iní narážajú na skaliská
ktoré im lámu chrbtové kosti
a ich úsudok
ide do stratena
ako vlajka, ktorá má viac červenej ako kedysi
krvavo červenej.
Diabol nemá rád admirála
ale krv nevinných
je pre neho sladká.
Keď sme boli mladí,
túžili sme po dospelosti,
po problémoch
a výhodách
občianskych preukazov.
Nepoznali sme hypotéky,
ani dôvod,
prečo niektorí odchádzajú
z domu pred zotmením
a potom prespia
skoro celý deň.
Nepoznali sme kalendáre,
termíny,
schôdzky pred schôdzkami,
po schôdzkach
a spamäti názvy
desiatich liekov
na hlavu.
Teraz sa sťažujeme,
že nerozumieme mladým,
oni nerozumejú nám,
a my nevieme,
čo vedia všetci,
ktorí práve teraz
chcú byť
dospelí.
Rusko je najväčšia mocnosť na svete,
prinesie nám dobu temna na novej rakete,
majú migy a tanky, bojujú o život,
chýba im len rozum, munícia a palivo.
V mene slovanskej vzájomnosti je genocída,
zavoláme neslovanských teroristov? Da!
Nech odpália nemocnice, školy, divadlá,
svet tak bude krásnym miestom, až na veky, da?
Rozdelenie Ukrajiny? Tak ju zjednotia,
tá zrazu vyhráva nad Rusmi, lebo sloboda
aj bratstvo a rovnosť je tam kdesi, v západe.
Putin sa zatiaľ čuduje, sám, na svojom hrade.
Padá rubeľ, ropu nechcú, znovu príde hlad,
majú vyradené tanky, musí byť každý rád,
hlavne ten, čo prišiel o synov, v mene Vladina,
ktorý sa fakt nelíši od Hitlera a Stalina.
Nádej padá, odchádza preč, kto sa čuduje?
Kam Matka Rus, po bankrote, kam poputuje?
Možno na piesoček, ktorý dobre pozná Kim,
alebo tam, kde ho ľúbi Ľuboš a Chskym?
S.
Hoferek – Na východ od východu