Návrat do fantázie

Návrat do fantázie je básnický návrat do sveta, v ktorom sa realita mieša so spomienkami, snami, láskou, strachom aj odvahou. Bez zbytočnej cenzúry o tom, čo znamená dospievať, meniť sa, padať, znovu vstávať a postupne zisťovať, kým vlastne chceme byť.

V básňach sa stretáva nežnosť s hnevom, fantázia s každodennosťou, viera s pochybnosťami a láska so zlomeným srdcom. Raz zaznie harmonika v upršaných uliciach, inokedy saxofón, cigaretový dym či poriadne hlasné nie.

Keďže viem, ako mám ďaleko k nejakého perfektnému obrazu, ani sa vás nebudem snažiť presvedčiť, že je táto básnická zbierka odrazom vysokého poetického umu. Opak je pravdou. Napísal ju normálny muž, ale napísal ju úprimne.

Predslov autora

tento rok je pre mňa naozaj významný. Je to už desať rokov odkedy vyšla moja prvá zbierka básní „Bez sĺz by duša nemala dúhu“. Už desať rokov nás spája poézia, za čo som jej neskutočne vďačný. A som vďačný aj za každého z vás, kto moje básne čítate. Niektorí ste tu so mnou od prvej knihy, čo je neuveriteľne. Ste šialení, že ste to so mnou vydržali, a ďakujem za to, že ste. Kvôli vám sa necítim ako jediný šialenec.

Niektorí odišli, prestali čítať moje zbierky, čomu úplne rozumiem. Všetci sa vyvíjame, dospievame, meníme názory a pohľady. Meníme svoju motiváciu prečo robíme to, čo robíme. Preto je prirodzené, že sa niektoré cesty rozídu. Ja som sa od prvej knihy tiež veľmi zmenil a moja súčasná tvorba je na míle vzdialená od prvých básní. Ďakujem aj všetkým ľuďom, ktorí tu so mnou boli počas „Bez sĺz by duša nemala dúhu“ a Vyryté do dreva, aj keď už novú zbierku neotvoria. Bolo mi cťou kráčať po rovnakej ceste spolu s vami. Aj keď to bolo len na určité obdobie, veľa to pre mňa znamenalo.

A veľmi ďakujem aj každému, kto možno nepozná moje prvé zbierky, a sú tu kvôli novším dielam.

Veľmi si vážim každého jedného z vás. Ani nedokážem opísať ako veľa pre mňa znamená, keď mi napíšete napríklad na instagrame, a podelíte sa o svoje pocity z mojich básní.

Práve ste sa začítali do mojej druhej zbierky v tomto roku. Možno o tom viete, možno nie, ale v roku 2026 vyšla aj zbierka Za svetlom nádeje, ktorá odzrkadľuje moju jemnejšiu stránku osobnosti. Návrat do fantázie je viac vulgárna, na čo vás chcem dopredu pripraviť. Neplánoval som ju napísať, ale je pre mňa dôležité, aby som k vám bol úprimný. Veľmi si na tom zakladám. Nechcem sa pred vami tváriť ako niekto, kto nie som. K dokonalosti mám ďaleko, nie som vždy motivovaný a aj keď sa moja tvorba od zbierky Soul Village venuje hlavne pozitívnemu mysleniu a našim snom, ani ja nie som stále pozitívne naladený. Tiež si dokážem zanadávať a cítim sa niekedy nahnevaný, smutný, unavený alebo ako niekto, kto v niečom zlyhal. A to len preto, lebo sa mi v danú chvíľu niečo nepodarilo.

Je to bežné. Som len človek. Ale pochopil som, ako je dôležité nebyť na seba tak prísny a vedieť si aj odpustiť.

Prosím vás, po desiatich rokoch cítim, že sa blíži moja posledná báseň. Začínam cítiť, že už nemám čo povedať a nerád by som sa stále opakoval. A ak by mala byť toto tá posledná zbierka, budem rád keď si z nej odnesiete aspoň toto jedno: Ste niekto. Je úplne jedno, že sa vám nepodarí úplne všetko a že niekedy zlyháte. Dôležité je, aby ste sa nevzdali. Zaslúžite si byť šťastní a máte na to. To ale neznamená, že budete šťastní každý jeden deň, ako si veľa ľudí myslí. Nikto nie je nonstop len šťastný.

Zahoďte predstavu od gýčovej dokonalosti, ktorú vidíte na sociálnych sieťach. Vždy sa za ňou skrýva tá realita, ktorú vám tvorcovia neukážu. Tie nezdary, tie brigády, tie naháňačky za klientami a sponzormi, aby si mohli dovoliť život, ktorý si natáčajú. Nechápte ma zle, nehovorím, že nežijú šťastný a slobodný život. Veľa z nich určite áno, ale ani oni neprežívajú každý deň svojho života na vysokých vibráciách šťastia. Tiež sú to len ľudia, ako my.

Nesnažte sa porovnávať a hodnotiť svoje úspechy, svoj život s ničím, čo vidíte na sociálnych sieťach. To, že sa niekto na každom videu ukazuje na pláži neznamená, že je jeho život hodnotnejší ako život kohokoľvek iného. Nesúperte so svetom. Nesúperte so životmi iných. Naučte sa milovať ten svoj. Až vtedy sa otvoríte všetkým zázrakom, ktoré vás obklopujú.

Je to práca na sebe, ktorá vám otvorí všetky dvere. Bez ohľadu na to, aký máte cieľ, bez ohľadu na to, koľko si pozriete motivačných videí alebo prečítate inšpiratívnych kníh... Jediné, čo vám otvorí dvere do života o ktorom snívate, je práca na sebe. Potrebujete sa cítiť ako ten človek, ktorým sa chcete stať a potrebujete byť vďačný za to, čo už máte. Možno si hovoríte, že toho nie je veľa, možno si myslíte, že vždy vo všetkom zlyhávate alebo, že si neudržíte motiváciu dostatočne dlho... ale to nie je pravda. Nie je pravda, že to, čo máte, nie je dostatok. Všetko čo máte a všetko čo ste zažili, či už dobré alebo zlé, vám ukázalo cestu po ktorej dnes chcete ísť. Všetko vás vedie do toho cieľa, do ktorého mierite. Preto buďte vďační za všetko, čo ste doteraz zažili pretože to všetko môže za to, že dnes už viete čo chcete. A ak to ešte neviete, buďte vďační za svoj život pretože všetko, čo zažívate, zažívate preto, aby ste to jedného dňa zistili. To všetko vás vedie do cieľa.

Ja naozaj neviem koľko ešte napíšem zbierok básní. Neviem to. Možno je toto posledná, a možno ešte niekedy budem mať čo povedať, a vrátim sa. Ale čo viem, je, že by som si neodpustil, keby vám toto nenapíšem. Zaslúžite si byť šťastní a máte na to, splniť si vaše sny. Nie, nemusí to byť vždy jednoduché ale je to možné. Ja vám držím palce. Moje zbierky tu budú vždy pre vás a môžete sa k nim kedykoľvek vrátiť. Alebo mi môžete napísať na IG @davidmatus_

Nie som motivačný kouč. Som len človek, ktorý si prestal brať servítku pred ústa. A som niekto, kto vám verí. Bez ohľadu na to, do čoho ste sa pustili; dokážete to. Máte na to.