Stanislav Hoferek
Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
Napísať úprimnú knižku s básňami bez humoru, politiky, satiry a celkovo bez všetkého, čoho bolo v iných knihách rozhodne viac ako poézie? A prečo nie? Otvorené myšlienky sú veľmi otvorené, komplikované a z každého uhla zvláštne, tak ako život, ktorý žijeme. Osamote, v dvojici či vo všetkom, čo sa nachádza kdesi medzi tým. Začítajte sa do krátkych básní, ktoré vám nepovedia všetko ani po opakovanom prečítaní a stále nechávajú otvorený koniec, niekedy ešte aj pred začiatkom.
Rieky zatúlaných vášní
znovu nevedia kam
ísť
smerom nadol, trochu vľavo
kde je práve sklamanie
ale
len na otočke
po kľúče a zabudnutie
keď sú dvere zatvorené
Dnes sa bijú paragrafy
čísla, značky,
zákony
metelica silných citov
veľkých ľudí
bez
pocitov
ani len tej viny
ktorá ostáva
a ktorú žiadna
rieka
neodplaví
mimo viditeľného vesmíru
Do vzťahu
zo vzťahu
rovno cez
bodliaky
po ceste hadov
ktoré nechceli ani do Biblie
ale
aj tak zamútia mozog
viac ako rakovina
srdečného vzťahu
z
odmietnutí
Z malého dievčaťa
je už veľká dáma
ktorá
sa nebojí strachu
vidí že môže vidieť
počuje že môže
počuť
a žije
lebo môže žiť
naplno
aj bez
pomocných koliesok
ale s ľuďmi
ktorí sú pomocou
na
každom povrchu
Dve večnosti
a na ľavoboku
uvidíš
znepokojenie
ľahostajnosť
a klamstvo zabalené do
pravdy
ktorá z teba robí horšieho človeka
ak stále ostávaš
človekom
v svojom
zraniteľnom vnútri
Obalené do nedostupnosti
na necelý meter
a
na rovnaké myšlienky
o blízkosti
a dotykoch
komárov a
slnečných lúčov
ktoré nás milujú
pri cestách za neznámom
Trpezlivé kroky
cez čerstvý asfalt
vzťahov
sfarbených
na čierno
zanechávajú
stopy na svahu
na
ktorý musia ísť
naše polnočné
želania
Dve duše
dva páry prídel
dvojnásobný
počet
ktorý hlási
čierna skrinka
pri voľnom páde
z
oblohy fantázie
prináša ranné i večerné
vytriezvenie
Preteky až do samého konca
nervy v každej
otáčke
za inou
aj v každom eskalátore
do neba
v
obchodnom dome život
kde sa nechodí žiť
ale zomierať
so
cťou
ak nie je práve nedeľa
Si múza
si čas
aj more a mráz
všetko,
čo sa bojí dotykov
aj pravdy a slov
ktoré nechceš počuť
no
aj tak ich hovorím
so zachrípnutím a pokorou
kým ty staviaš
múr tam
kde sme spolu
stavali mosty
keď sme sa
nebáli
nádeje
Štyri stopy od objatia
nálada okolo
Fahrenheita
a ja cítim koniec
žiadne palce nikto nedrží
a
púšťame si navzájom
jednotky smutného
a horkého
nepochopenia
keď pintu piva so slzami
znovu pijem sám
Bozky sú ďaleko
aj slová útechy
za
bolesť
ktorú nepriniesol nikto z nás
ale ktorej
chcel
každý z nás
nájsť to správne miesto
medzi nebom
a
tebou
na planéte Zem
Úvod bol krásny
keď boleli len ťažké
konce
ktorým odzvonilo.
Jadro je samozrejmosť
aj
slová, čo padli
keď nemali kam dopadnúť.
Záver je
hrdinstvo
aj zbabelosť v jednom
a cesta cez
mapy
neznámom
niekde do základného tábora
kde pozná
každý každého
no
aj tak sýty
hladnému neverí
Úvod bol krásny
keď boleli len ťažké
konce
ktorým odzvonilo.
Jadro je samozrejmosť
aj
slová, čo padli
keď nemali kam dopadnúť.
Záver je
hrdinstvo
aj zbabelosť v jednom
a cesta cez
mapy
neznámom
niekde do základného tábora
kde pozná
každý každému
no aj tak sýti
hladnému neverí
Čakáme na lepšie
krajšie a múdrejšie
na
stvorenia
schopné pochopenia
a tak si užívame
dokonalú
samotu
medzi štyrmi stenami
v medzisťahovom období
keď
nevieme
ktorým smerom
je najbližšie
a jediné
správne
objatie
Každodenná Oddysea
z domovského prístavu
na
more
nepochopenia a ústupkov
cez skaly tvrdých hláv
a
malých ľudí
ktorá končí svojim finále
človek a človek
cieľ
a cieľ
a veľká hádka medzi nimi
ich oddeľuje viac
ako
oceán plný príšer
ktoré môžeš skúsiť odohnať
Ty vieš
prečo plačem
prečo sa
neozývam
prečo ťa nepočúvam
nenechám dýchať
ani
rozvíjať
myslieť a snívať
ani prečo ti nepodám ruku
keď
ju prosíš
a prečo ignorujem fakt
že pre mňa
robíš
všetko
a ak nevieš
tak vedz
že všetci ostatní
to
už dávno vedia
Lebo ona, lebo on
zabudnuté pravdy
zväčšené
a zvýraznené
klamstvá z čias minulých
keď bolo všetko
iné
aj ty, aj ja
a viac ako hádky
zdvihnuté
ukazováky
roztrhané fotky
a editácie toho
čo kdesi
ostalo
pre nás boli prechádzky
bozky
a krásna
aktivita
spoznávania
Ak je chybou niečo vedieť
naučiť sa niečo
čo každému pomôže
a nikomu neublíži
tak je aj chybou strácať čas
tam, kde oči nechcú vidieť
ani uši nechcú počuť
ani srdce
nechce vedieť
pre koho má vlastne tĺcť
Vzťah je ako hra na skrývačku
nevieš čo hľadáš
ani kde to nájdeš
ale ak nepočúvaš, kde je zima
ani kde je teplo
tak nenájdeš, čo hľadáš
ale nájdeš pocit
neustáleho hľadania
v zamotanom kruhu
emócii
S.
Hoferek – Otvorené myšlienky