Paleta lásky

Martina Bachratá

O knihe

Básnická zbierka „Paleta lásky“ je mojou už 5. básnickou zbierkou v priebehu posledných pár rokov. Veľmi sa z nej teším, pretože odhaľuje pestrú farebnú paletu odtieňov lásky k milovanej osobe, ale i k sebe samej. Kto v nej miluje viac? On, alebo ona? Dá sa láska merať?

Vzťah má mnoho podôb, ale ak zotrvá v láske, udrží sa a nerozpadne.

Určite ste už aj vy zažili podobné alebo identické situácie, rozpoloženia svojich citov a pocitov. Niekedy je to ako na húsenkovej dráhe. Verím a prajem si, aby ste sa aj vy vcítili do umenia lásky a milovania a našli v tejto zbierke nádherný obraz, obraz lásky.

Obsah

AŽ PO UŠI

Až po uši zamilovaná do teba,

v cisárových nových šatách

vítame noc, v pozadí nočná lampa,

hudba hrá a naša láska sa dá krájať.

Po tvojich bozkoch prahne moja duša.

Krv sa mi búri ako pri morskom prílive.

Ty si kapitánom toho nášho mora

a ja som tvoja loďka na hladine.

Vyzval si ma do tanca

a ja som prijala tvoje vyzvanie.

S krásnym šepkaním do ucha

si ladne užívam tvoje vyznanie.

Až do polnoci tancujeme to naše tango.

Niet krajšieho páru než sme my.

Možno by sa zdalo, že to bolo krátko,

ale my zaspávame krásne zmorení.

Niet krajšieho pocitu, ako keď vieš, že si milovaný,

že to svoje srdce na tácku malo význam dať,

keď niekomu na tebe skutočne záleží,

vtedy vieš, že sa oplatilo aj riskovať.

ČI CHCEM TAK VEĽA?

Či chcem tak veľa?

Kúsok lásky od teba.

Či už zmizla zo sveta?

Snáď ešte nie...

Daj mi prosím znamenie.

Ponorený do prázdna,

do ticha,

načúvam hlasu svojho srdca,

čo mi šepká do ucha.

Možno nepatrím do tohto života.

Či chcem tak veľa?

Nežný dotyk tvojho tela.

Ani nevieš, čo to pre mňa znamená,

keď sa žena dotkne môjho ramena.

Keď sa dotkne mojej duše,

môjho srdca,

úsmev na tvári sa mi namaľuje,

a vtedy som len jej a ona zas moja.

Či chcem tak veľa?

Milovaný až do konca sveta.

Kým zlo nezatemní všetkých ľudí,

túžim ešte milovať, kým navždy nezaspím.

Kým nezaspím v tvojom náručí,

pod ochranou tvojich krídel,

keď nás láska umlčí

a Boh si po mňa príde.

ČO BY SOM SI POČALA?

Čo by som si počala

bez teba láska?

I ranný súmrak by bol temnejší,

než tma o polnoci.

Čo by som si počala

v tomto svete bez teba?

Kde i môj vlastný tieň

mi môže byť každý deň nepriateľ.

Čo by som si počala

bez tvojej lásky?

Nie každý vie úprimne milovať,

len sa za úlohu herca schovávať.

Čo by som si počala?

Už som si dávno zvykla

na tvoju prítomnosť i vôňu tvojej duše,

ktorá ma zakaždým omámi, keď sme pri sebe.

Čo by som si počala,

nebyť tvojej bytosti, čo ma spoznáva?

Aspoň viem, že nie som tu zbytočná,

že je tu niekto, pre koho som jediná.

Čo by som si počala?

Možno by som sama zostala.

A chránila ako Amor všetkých zamilovaných,

aby nemali zlomené srdcia, ale boli v láske milovaní.

Lebo láska je všetko.

FARBY NOCI

Pohrať sa tak s farbou noci,

so všetkými odtieňmi sa hrať,

ako s tebou, byť v tvojej moci,

vášeň svoju ti dávať, ale i brať.

Fantázia naša nech nemá hraníc,

veď paleta farieb je tak pestrá.

Mal by s ňou problém jedine panic,

my však už poznáme pravidlá.

Je z čoho predsa vyberať.

Žiadnej z farieb sa nedá brániť,

keď necháš sa nimi unášať,

až do svitania máme čo robiť.

A na konci, unavení po toľkej kráse,

nádherný obraz hýri všetkými odtieňmi

noci, čo ponorila sa do perín v láske,

zaspíme v nežnom objatí.

KAM TO SPEJEME?

Sťahovaví vtáci stratili svoj smer.

Kam sa to poberá tento náš svet?

Ústa máme plné smetí,

priateľovi naša rana nie raz letí.

Chceli by sme viac, ako dokážeme uniesť,

ešte aj tomu, čo nemá, naňho bič upliesť.

Nevážime si to, čo máme,

bez lásky k blížnemu tento boj prehráme.

Nemôžeme ísť sami proti sebe,

i príroda je smutná z toho, čo sa to tu deje.

Človek je tvor, čo sa nikdy nepoučí,

nezoberie si k srdcu to, čo sa za mladi naučil.

Ešte neviem, čo všetko nás musí postretnúť,

aby sa ľudia spamätali a si na dlhý čas mohli vydýchnuť.

Avšak, toto všetko si robíme sami,

takto to neprežijeme bez viery a lásky.

KEĎ TAK MÁLO CHÝBA KU ŠŤASTIU

Keď tak málo chýba ku šťastiu,

tvoj úsmev mi dáva znamenia.

Všetko hovorí za to, že si tu,

pre mňa sú to krásne poznania.

Keď tak málo chýba ku šťastiu,

jedno tvoje objatie zachráni mi deň,

chcem ťa cítiť aspoň na chvíľu,

nech viem, že nie je to iba sen.

Keď tak málo chýba ku šťastiu,

cítiť tvoj bozk pri rannom vstávaní,

pocítiť teplo ako pri slnku,

keď dostane sa pod kožu

pri prvom rannom svitaní.

Keď tak málo chýba ku šťastiu,

pocítiť, že som len tvoja jediná,

urobíš ma šťastnou z lásky pre lásku,

a ja budem vedieť, že som tvoja posledná.

KRÁSA ŽENY

Tá krása ženy ukrytá v hĺbke jej duše,

iskričky v očiach dotknú sa nás,

ako kôň, keď v šťastí si kluše,

a beží v ústrety ku hviezdam.

Krása ženy sa vie ukázať len tomu pravému.

Nevidí ju každý, kto sa na ňu pozrie.

Je vzácnym pokladom, ktorý neukáže každému.

Srdce dá potom na dlani, keď ako jablko dozrie.

Nedá ho zelené,

len pochabosť je mladá.

Svoje srdce rokmi skúsené,

ťažko sa hocikomu dáva.

Krása ženy je ako nežný kvet.

Máloktorý vie každého očariť.

Na prvý pohľad môže znamenať i celý svet,

svojou krásou vie však i odpudiť, ale i omámiť.

Niekedy prvý dojem môže klamať,

preto treba dať šancu i druhému pohľadu.

Je dobré mať nad vecou nadhľad,

a potom už ťažko dáš spiatočku.

Krása ženy je ako umenie.

Čím viac lásky do nej vkladáš,

tým naberá na kráse,

a ty sa môžeš ňou len kochať,

vekom rastie na svojej hodnote.

KTO VLASTNE SOM?

Len málokto tuší,

čo sa skrýva v mojej duši,

aká naozaj som.

Anjel s jedným krídlom,

čo čakal večne na lásku.

Na tenkom povrázku,

visel z neba dole hlavou,

pozorujúc ľudí s otázkou,

či sa nájde niekto,

kto zmení jeho všetko,

hlavne to mŕtve prázdno.

Prázdno presiaknuté až do kostí,

či láska sa už dnes nenosí?

Každý deň hľadiac z výšky na maják,

ktorý tiež v sebe ukrýva nádej,

ako on, ako silný vojak,

ktorý nechcel pripustiť svoju beznádej.

Veril,

že nájde sa raz taká istá duša,

ktorá miluje a nie skúša.

S jedným krídlom vo večnom objatí

spoja sa dve telá v dojatí.

Spoja sa dve čisté duše,

ktoré vzlietnu spolu k Pánu Bohu, až do náruče.

LÁSKA VO SVETE

Prikry ma svojou nehou, sťa by bielou perinou,

nech necítim krutosť mnohých ľudí, čo kráčajú touto krajinou.

Zakukli ma do svojho láskavého náručia,

nech ma hreje neustále tvoja láska,

veď milovať, to je ten najkrajší cit, ktorý láka.

Šepkaj mi do ucha o kráse života,

nech uverím tvojim sladkým slovám,

že život nie je zlý, ani ťažký,

a že sa dajú zdolať všetky jeho prekážky.

Daj mi všetku svoju lásku, ktorú v sebe ukrývaš.

Nechcem o ňu prosiť, úprimne mi ju, verím, dáš,

a ja ťa naplním tou mojou, objímeme ňou celý svet,

nech ju cítia všetci ľudia, zvieratá i každý kvet.

Preto stále verím, že raz láska zachráni tento svet,

že budeme k sebe dobrí, kým pôjdeme na druhý breh,

a Boh bude mať z nás radosť.

Príjme nás všetkých u seba.

V pekle diabol bude mať prázdno,

nešťastný zhorí sám. Bezo mňa i bez teba.

LÁSKA Z TEPLÝCH KRAJÍN

Možno len

kvapka v mori tuší,

ako mi vždy z teba srdce búši,

ako ťa milujem.

A čajky

nad našimi hlavami

vedia o nás dvoch.

Po všetkých kútoch

Zeme,

už vedia, že sa milujeme

nadovšetko.

I zrnká piesku

na pláži

cítia našu lásku,

keď sa zapáli,

keď vášeň zanecháme

pri západe slnka,

v podobe našich odtlačkov.

A každé nové ráno

dáva nám opäť nádej,

že ešte máme šancu

sa milovať,

našej lásky sa dotýkať

ďalší deň.

A ja ťa láska milujem ešte viac,

ešte viac ako v prvý deň.

Každý večer pozerám na mesiac,

či na hviezdami pokrytú oblohu,

a ďakujem Bohu

za teba.

Nič nie je krajšie

ako milovať a byť milovaný,

opäť sa ráno zobudiť,

do svojej lásky sa ešte viac zaľúbiť,

hlbšie a hlbšie

svoje city prehĺbiť.

...Lebo láska vždy odlieta do teplých krajín.

LÁSKA

Kde láska končí a kde začína?

Na rozbúrenom mori a kde slnko zapadá?

Či je vánkom jemným, ktorý nám vlasy pohladí,

a či loďkou v búrke, ktorú už nik nezachráni?

Láska vie ťa poláskať i popáliť,

vieš sa v nej utopiť, ale vie ťa i zachrániť,

vie ťa uniesť do všetkých kútov sveta,

ale i zavrieť do väzenia, keď je besná.

Mnohí sa už na nej popálili,

keď nemohli byť sami sebou a seba pošliapali,

iní zas v nej našli sa,

keď pocítili pravú lásku, usmiali sa.

Láska, mnoho podôb má.

Niekedy je správna, inokedy stratená,

preto naučme sa milovať úprimne,

nech nám tento svet nezahynie.

LEN TAK

Len tak ti prejsť prstom po tvári,

jemne, nech ti úsmev zažiari.

Len tak ti ísť rukou do vlasov,

nech zimomriavky ti prejdú nielen kožou.

Len tak ti dať bozk na pery,

nech sa vášeň v tebe rozpáli.

Len tak ťa silno zovrieť do náruče,

nech počuješ ako mi srdce bije.

Len tak ti vyzliecť tvoje šaty,

nech sa pokochám tvojej nahoty.

Len tak si ťa uložiť do perín,

nech sa do tvojho lona ponorím.

Len tak ťa milovať s čistým srdcom,

nech dnešok nie je naším koncom.

Len tak, nech naša láska neskončí,

ale každý deň opäť iskra preskočí.

LIST NA ROZLÚČKU

Včera

chcel som ti ešte niečo povedať,

ale ty si sa len mlčky otočila a odišla.

Stihol som ti len zamávať,

ale ty si ma už nevidela.

Včera,

pod svetlom pouličných lámp,

hľadiac na teba ako sa vzďaľuješ,

zostal som tam stáť sám,

seba sa pýtajúc, či ma ešte miluješ?

Včera,

v nočných hodinách, plakalo moje srdce, plakalo nebo,

akoby odišla polovica mojej duše.

Nemohol som sa nadýchnuť, strašne to bolelo,

ťažko sa mi teraz o tom píše.

Včera

hľadel som na teba uprene,

nemohol som vydať zo seba ani hláska,

ani slovo, jazyk mi skamenel.

Bola si taká bez citu, bola si taká chladná.

Včera,

viem, som svoju šancu prepásol,

a preto ti teraz píšem tento list,

dávam ti voľné krídla, si mojim anjelom,

ak niekoho iného stretneš, silno sa ho chyť.

Včera som bol s tebou,

dnes som už bez teba.

Teraz si už inou ženou

a mne začína nová životná etapa.

ĽUDSKOSŤ

Teplo druhej ruky,

teplo úprimného objatia,

zaženie naše muky

i všetky trápenia.

Otázka: „Ako sa máš?“

Zahreje našu dušu nešťastnú,

keď záujem máš,

vtedy úlohu máš podstatnú.

Keď len na seba nemyslíš,

ale záleží ti na druhých,

ak ich zmýšľanie pochopíš,

obrátiť sa môžeš na najbližších.

Možno je veľa toho,

ale pritom stačí tak málo,

byť len trochu ľudský,

s láskou prežiť deň, ale i spánok.

Nič nie je krajšie,

ako cítiť lásku z okolia,

a ešte väčšmi je,

keď ju dávaš ty zo srdca.

MAGNETY

Prídeš

a zase odo mňa odídeš.

Moja maličkosť

nemá nad tebou žiadnu moc.

Prídeš

ako teplý vánok od mora,

a zase odídeš,

ako sfúknutá sviečka,

čo ešte v noci horela našou vášňou

a zanechala v perinách svoju vôňu.

Prídeš,

aby si rozjasnila naše chvíle

a potom odídeš,

a ja opäť hľadám márne,

všetky tie tvoje stopy,

čo zanechali tvoje prsty

a tiež aj to iné.

Prídeš

ako posol dobrých správ,

odídeš,

a ja sa teším na pozdrav,

keď ťa znova uvidím vo dverách

a ucítim tvoj úsmev na perách.

Prídeš - odídeš,

jedno je však isté,

že tvoj návrat nikdy nekončí

a tvoje odchody sú ako bumerang.

Vždy sa ku mne vrátiš,

lebo to, čo ku mne cítiš,

a to, čo cítim ja,

sa láskou nazýva.

A naše cesty sa vždy spoja,

ako dva magnety, čo sa neboja,

aj keď sú protipólne, držia vždy spolu,

mať vzťah až do konca, nie len na chvíľu.

MAJÁK NÁDEJE

Len tma vo mne,

tma okolo mňa,

vkladám prázdno

do svojich dlaní,

a srdce?

Chytá sa majáku nádeje.

Moje telo

hádže sa o skaly.

A kdesi do diaľky

pozerám,

či ma niekto zachráni.

Márne.

Možno už umieram.

Chcem?

Či sa mi to len sníva,

či je to zlý sen?

Síl mi ubúda.

Pomaly sa spúšťam

do hlbín mora.

Bez záchrany,

bez kolesa,

až na samé dno.

Čo ma to postretlo?

Bez lásky

ťažko na zemi.

Beriem si so sebou

Všetko.

Moju minulosť,

spomienky.

Bola som tu nakrátko,

s batôžkom lásky

odchádzam.

Milovala som vás

z hĺbky duše.

To, čo je v nás,

nikto nám nezoberie.

Nikdy!

MILUJME SA

Toľkokrát sa naše pery stretli,

toľkokrát sme boli tými, čo sme chceli,

toľkokrát sa nám ruky chveli,

toľkokrát sme sa už milovali.

Možno by sme viacej chceli,

možno viac do seba videli,

možno sa nám ešte máli,

možno, aby sme sa menej báli.

Ak chceme, dajme si viac túžby,

ak chceme, zbúrajme všetky múry,

ak chceme, prekonajme všetky bariéry,

ak chceme, dajme si viac lásky, aj dôvery.

A práve preto, že ľudia sú aj zlí,

a práve preto, že láska rany zahojí,

a práve preto, že nás to nič nestojí,

a práve preto, zotrvajme vo vrúcnom objatí.

Lebo my sme pre seba stvorení,

lebo milovať znamená byť slobodný,

lebo záleží nám na šťastí,

lebo my sme z lásky zrodení.

MOŽNO SI TO TY

Možno si to ty

v mojich dávnych túžbach kdesi ukrytá.

V mojej fantázii

mi teraz skryté túžby odkrývaš.

Možno si to ty,

čo v mojich predstavách som tvoj obraz videl,

a teraz stojíš mi pred očami,

akoby si zhora bola zoslaná.

Možno si to ty,

na koho som tak dlho čakal,

ten pocit istoty,

že som ťa našiel, predtým ako som ťa hľadal.

Možno si to ty,

čo si mi mala lásku ukázať.

Bez pocitu starej viny,

že som hodný byť milovaný a milovať.

Možno si to ty,

keď Boh moje modlitby vyslyšal,

poslal mi ťa do cesty,

aby mi šťastie ukázal.

Možno si to ty,

ktorá má byť so mnou.

Vzťah založený na hodnote dôvery,

to dáva zmysel i s láskou.

Možno si to ty,

ktorej srdce mám si vziať.

Bez strachu a bez obavy

ti i ja to svoje dať.

Možno si to ty,

a možno som to ja,

ktorí máme spolu kráčať nie do pekelnej temnoty,

ale do vytúženého nebeského raja.

MÔJ ANJEL

Anjelské krídla cítim okolo môjho pása,

jemný vánok mi hladí tvár.

Ten pocit je viac než nebeská krása,

a tá istota, že nie som tu sama, ani ty nie si tu sám.

Každú chvíľu mi dáva znamenia,

keď padám na kolená, aj keď je mi fajn.

Som jedna z tých, čo dorazia do cieľa.

Verím na zázraky, verím že dopraje sa mi raj.

Viem, že držiac ma za ramená,

vedie moje kroky životom,

pomáha mi niesť i moje bremená,

nech ľahšie prejdem osudom.

Mám istotu, že s ním sa mi nemôže nič stať,

veď preto bol z neba pre mňa zoslaný,

aby ma chránil, preto musím vytrvať,

a svojou modlitbou sa mu odvďačiť:

"Môj anjel strážny, prosím ťa, vždy pri mne stoj,

neopusť ma v ťažkých chvíľach,

daj mi silu i na ďalší boj,

proti zlu, čo všade na mňa číha.

Nech zaľúbim sa Pánu Bohu,

a potom na konci svojho života,

nech nemusím mať hlavu dolu,

ale aby otvorili sa mi nebesá."

Amen

MYŠLIENKY

To štiepenie myšlienok

v mojej hlave,

bez ťaháku a poznámok,

rozoberám všetky veci

na svete

počas tmavej noci,

keď mám už spať,

čakám márne na zázrak.

V nekonečnej spleti toho bludiska

hľadám exit z mojej hlavy.

Chcem sa zbaviť trápenia,

chcem už zaspať v pokoji a v mieri.

Dosť často zaťažujem svoje závity.

Namiesto toho, aby som snila sen,

sem tam si ničím svoje životy,

až kým ma nezlomí skorý deň.

NEKONEČNO

Zatváram brány nekonečna.

Slepá ulička mi zabránila v ceste vpred.

Láska nebýva vždy večná,

dostanem sa k nej ešte späť?

Naše ticho by sa dalo krájať.

Bolesť v srdci pracuje ako mlynček na mäso.

Nemám chuť nič robiť, ani sa zasmiať,

prázdno naplnilo moje celé telo.

Býva láska naozaj nekonečná ako vesmír spolu s hviezdami?

Čakám, kým spadne aspoň jedna,

nech môžem si priať so vzopätými rukami.

Nechce nič, len cítiť lásku medzi nami,

ktorá sa pomaly, ale isto od nás vzďaľuje.

Radšej nemyslím, iba hľadám útechu medzi tmou a sviečkami.

Zatváram brány nekonečna,

už prestávam veriť na lásku.

Aj keď stále som tá istá a jedna,

opakovane natrafím na slepú uličku.

NIEKEDY

Niekedy mi čítaš medzi riadkami,

niekedy sa potkneš o moje slová.

Nie vždy sa dá stáť nohami pevne na zemi,

keď nedorozumenie zrazu srdce trhá.

Niekedy sme si tak vzdialení,

niekedy mám pocit, že ťa nepoznám,

začínam počítať noci bezsenné,

aj to prázdno, ktoré v mojom vnútri zanecháš.

Niekedy mám taký divný pocit,

niekedy mám kŕče v žalúdku.

Radšej by som chcela motýle cítiť,

a nie chlad z teba, či slová bez citu.

Niekedy chcem byť opäť na začiatku,

keď to medzi nami tak veľmi iskrilo,

niekedy vrátiť čas, aspoň na chvíľu,

keď nechcem, aby to tak bolelo.

Niekedy silno preglgnem

tú horkosť tvojich viet,

niekedy sa zastavím,

poviem si, tak si leť!

...

Niekedy ťa chcem späť.

Vlastne vždy,

lebo ťa veľmi milujem.

Už nechcem žiadne bariéry,

túžim cítiť tvoju lásku naveky.

Amen

NIKTO NIE JE VÍŤAZ ANI PORAZENÝ

Môžeme dokázať preplávať oceán,

topiť sa životom odretých rán,

hádzať si do nich tony soli,

ale nie zabudnúť, keď nás láska zlomí.

Keď nás zraní, keď nám ublíži,

keď sa zamotá do klbka lží,

vtedy niet návratu do jeho paží,

keď láska zvädne ako kytica ruží.

Môžeme dokázať brodiť sa Saharou,

prejsť ju búrkou piesočnou,

vydržať bez vody celý ten čas,

keď sa nad sebou zastaví nie jeden z nás.

Keď láska stroskotá ako pirátska loď,

nie je ten víťazom, čo predstiera moc,

nevyhrá ten, čo hrá sa na hrdinu,

ale ten čo úprimne miluje a podobá sa na sluhu.

Preto buďme i v láske pokorní,

buďme svetlom v jej súkromí,

lebo vo vzťahu nikto nie je víťaz, ani porazený.

Preto žime šťastný život a rovnocenný.

O LÁSKU SA BOJUJE

Úsmev na tvári,

ten takmer stále máš,

sú dni, keď s výčitkami

sa na mňa pozeráš.

Niekedy ma napadne otázka,

či ešte stojíš o mňa,

či po toľkom čase,

ma miluješ tak neprestajne?

Či tá zamilovanosť nedostala topánky,

veď láska, tá už nebýva ako z rozprávky.

Realita býva predsa o inom.

Bojím sa, či nepobežíš za inou.

A tak tu teraz ležím, nedá sa mi zaspať,

vonku búrka, hrmí, a ja ťa túžim objať.

I vtedy dážď padal, keď sme sa spoznali,

dnes sú to dva roky aj štvrť, čo sme sa videli.

Nechcem ťa stratiť, to určite viem.

Bez tvojej lásky zošaliem.

O lásku sa neprosí, o lásku sa bojuje,

preto verím, že obaja si ju naozaj zaslúžime.

OHEŇ V DAŽDI

Oheň v daždi

rozpúšťa i ľady

hlboko v nás.

Bez výčitiek,

v podstate pravdy,

zapaľujeme to krásne,

čo ešte zostalo

v nás nepoznané.

Oheň v daždi

prežije všetko,

keď ťa dráždim.

Tvoje telo

sa rozpáli,

v mojej dlani

sa rozžiariš.

A ja ten oheň

do seba vdýchnem,

nech spojíme

sa v jedno.

V láske

vzbĺkneme

ako pochodeň,

ktorá nikdy nezhasne.

Len ty a ja

zahoríme láskou.

Tá predstava

je ako tajomná

správa vo fľaši,

keď ju v sebe objavíme.

OTÁZNIKY

Máš ešte moje šťastie vo svojej dlani?

Chceš ma ešte milovať až do tvojej smrti?

Ešte veľa otáznikov mám vo svojej hlave,

mnoho odpovedí, čo sú nevypovedané.

Nechcem žiť v neistote, čo dušu ničí,

moje ústa sú však ticho, ale srdce kričí.

Láska bez krásnych prejavov zožiera vzťah,

to si radšej počkám na nebeský výťah.

Keď zrazu nám všetko zovšednie,

a my začneme brať seba ako samozrejmosť,

vtedy si kupujeme lístok do posledného radu na sedenie,

nie do kina, ale na miesto zvané minulosť.

Ak ešte túžiš ma naďalej milovať,

ukáž mi lásku, ktorú chceš mi dať,

lebo ja nie som dokonalá, ani nikto z nás,

chcem byť len šťastná a sa usmievať.

Nechcem tak veľa, len zahorieť láskou,

vedieť, že som pre niekoho podstatná,

nech mi slzy nestekajú obklopené smútkom,

nechcem byť druhoradá, či azda posledná,

a zhasnúť ti navždy v náručí poznania.

Láska.

PO HRIEŠNEJ NOCI

Zostalo

sladko v ústach.

Po tvojich bozkoch

zimomriavky po tele

ešte cítim,

po hriešnej noci,

keď skočili

sme do postele

nahí, a tak smelí.

Búrka vo vlasoch

po krásnych pohyboch.

Vášeň,

čo nedala sa skrotiť,

ani ja, ani ty,

divokí ako šelmy,

zostali stopy,

nie len v posteli,

už to nechcem zastaviť.

Jedno viem,

že prídeš zas a znova,

zvoniť už dávno nemusíš,

si tu doma.

A ja s dobrým pocitom

môžem prežiť ďalší deň,

že nie som sama,

že mám teba,

a nie si žiadny sen.

POD PERINOU

Pod mäkkou perinou

skrýva sa sen,

a pod ňou, s láskou jedinou,

krajšej noci niet.

Keď túžba vyzreje,

a všetko budeš môcť,

do očí si pozrieme,

vtedy neha bude mať svoju moc.

Pod perinou budeš len moja

a ja tvoj, v horúcom objatí

preplávam s tebou všetky moria,

prejdem všetky kopce a zaspím v tvojom údolí.

A potom láskou krásne zmorení,

budeme spať až do rána,

pod perinou v nahom spojení,

budeme sa tešiť na ďalšie milovania.

POLARITA DUŠÍ

Polarita našich duší

nie vždy nájde harmóniu.

Ty si sopka, čo lávu chrlí,

a ja zas zem, čo zastaví ju.

Priťahujú sa vraj protiklady,

ja však mám radšej prstoklady

na tvojom tele,

keď sopka vyviera a zem sa chveje.

Pod nami, v nebezpečnom objatí,

keď ani my netušíme,

čo všetko sa tým napraví,

keď zhasneme a do túžby sa ponoríme.

Vtedy opäť láska nad nami zvíťazí,

nik nie je porazený.

Obaja sme zrazu víťazmi,

keď sme krásne vášňou pohltení.

A zrazu harmónia naberie svoj pokoj,

hrá všetkými farbami,

zavládne mier v nás, aj vôkol,

unavení láskou zaspíme v náručí.

PREBUDENIE DO STAREJ LÁSKY

Už nepozeráš na mňa zamilovane,

už sa neoddávame toľkej vášni, keď svetlo zhasne,

už opadlo to čaro lásky,

tie krásne dni a noci zovšedneli.

Motýle nám odleteli do teplých krajín,

a k nám prichádza chladná jeseň.

Už necítime to silné chvenie na konci končatín,

keď sa seba dotkneme, tak to prosím premeň!

Nechcem stratiť to, čo bolo na začiatku,

nechcem aby nám plameň lásky zhasol.

Túžim stále cítiť tvoju lásku,

nechcem sa tebou viesť nadol.

Možno to chce niečím náš vzťah oživiť,

možno stačí trochu viac chcieť.

Ak ešte túžiš so mnou byť,

nenechaj našu lásku odletieť.

Záleží mi na nás, nechcem sa všetkého vzdať

len preto, že možno máme krízu,

alebo ma už nechceš milovať?

Verím, že odpovede sa dočkám,

a nebudem počuť len ticho z tvojich pier,

veď lásky je tak málo, zavriem očká,

snáď ma zobudí tvoj bozk a objatie bedier.

To prebudenie do starej lásky.

PRÚD LÁSKY

Sme jedno srdce,

dve duše,

láska v nás prúdi

i kluše.

Niekedy ako o závody,

ako kôň keď skáče

cez prekážky,

i cez tie medzi nami,

čo robia nás rozdielnych,

a pritom tak blízkych,

niekedy názory sú v rozpore

s pravými hodnotami.

Strácame sa v hmle,

strácame sa v čase,

na nový úsvit čakáme,

na nové slnečné lúče.

Nový prúd lásky

zohreje naše city,

čo zrazu ochladli,

keď sme sa hádali,

hľadeli si do očí,

s otázkou, či sa to skončí.

Po búrke však vychádza slnko.

Do ďalšieho

dňa vykročíme s nádejou,

ako do neznáma,

s predstavou,

že sa to už nezopakuje,

že budú ďalšie rána,

že zvíťazí naša láska,

nad mračnami na oblohe.

A my konečne pochopíme,

že nemôžeme

bez seba byť,

máme spolu život žiť,

že patríme k sebe,

srdcia máme otvorené.

Tak poďme sa milovať!

POMOC ZHORA

Možno si už padol tisíckrát,

i zanevrel na svoju vieru v beznádeji,

preklial všetky lásky v živote mnohokrát,

keď sa ti slzy žiaľu po lícach kotúľali.

Kopal si snáď do všetkých kameňov na ceste,

keď zúrivosť tebou lomcovala,

vzdal svoju púť na polceste,

keď zrazu tvoja nočná lampa práve zhasla.

Tá lampa tvojej jasnej mysle,

keď pochmúrne myšlienky ju zatienili,

schúlil si sa do vlastnej tmy nádeje,

ktorá sa snažila zažiariť z poslednej sily.

Márna snaha, povedal si si: „Už nikdy viac!“

Do dlaní si si schoval svoju tvár i svoj svet,

do neba úpenlivo hľadiac i prosiac,

vypustil si to svoje zabudnuté: „Pomôž mi Bože, hneď!“

A On?

Sa stále na teba pozerá, sleduje každý tvoj krok,

chce ti načrtnúť, že nie je ako vypínač s možnosťou OFF/ON,

je tu nepretržite, keď ho potrebuješ i keď od neho odídeš na rok.

Niekedy nás prinúti byť hlbšie ako samotné dno,

lebo poučiť sa z chýb inak nevieme,

vie ako na nás, povedať mu Áno,

a svojej viery sa nezriekneme.

Vždy nám podá pomocnú ruku,

neodvráti od nás zrak,

keď sme pripravení spraviť zmenu k lepšiemu,

hoci je to i niekoľkokrát.

Amen.

RADA

Rada počúvam kvapky dažďa

padajúce na okennú rímsu.

Pripomínajú mi tvoje kroky, teba,

ako pri našom prvom stretnutí, keď zostali sme spolu.

Rada sálam teplo slnečných lúčov,

pripomínajú mi tvoj temperament.

Hrejú ma, ako naša láska, spečatená kľúčom,

čo obaja nosíme na krku.

Rada cítim povievanie jemného vánku.

Je ako tvoj dych, keď pri mne spíš.

Vtedy viem, že si nažive a tu,

až kým ráno svoje oči neotvoríš.

Rada počúvam morský šum,

je ako tvoje slová, keď na mňa hovoríš.

Občas v pokoji, po tichu, občas spôsobia náraz - bum,

ale aj tak viem, že nášho konca sa nebojíš.

Rada počúvam tlkot tvojho srdca.

Bije rýchlo, ako ty žiješ život svoj,

naplno si ho užívaš, si osudu svojho tvorca,

bije i pre mňa, to viem, ty si život môj.

SAMA SEBOU

Nie som z tých, čo klamú ti za chrbtom,

ani do tvojich očí.

Poviem ti, čo mám za lubom,

moja pravda občas bolí.

Spravodlivosť, tá je mi veľmi blízka,

nemám rada krivdy, ani neprávosť.

Viem vidieť do ľudí, nemusím ich mať zblízka,

všetko má mať svoje miesto i poriadok.

Nie som z tých, čo hrajú sa na druhých,

som sama sebou každý deň.

Možno dosť záhadná pre ostatných,

trochu nedostupná, keď zrovna chcem.

Nie som vôbec chladná, ani bezcitná,

to len nedovolím druhým mne ublížiť.

Obrním sa pancierom, nech nie som zranená,

od zlých ľudí sa musím ochrániť.

Nie som taká, že hádžem polená pod nohy,

ak sa mi niečo nepáči, poviem si,

neznášam faloš a pretvárky,

to je ďaleko od ľudskosti.

Láska, to je alfa aj omega môj Ja.

Kto mi naozaj vidí do duše,

toho zahrnie moja dobrota,

a on z lásky mojej sa napije.

U mňa je láska prvá i posledná,

v mojom rebríčku hodnôt na prvom mieste.

Kto vie seba i druhých milovať,

ten je k Bohu na správnej ceste.

SIGNÁL

Môžem byť,

môžem žiť,

môžem milovať,

môžem i zlyhať,

ale cítiť,

že som milovaná,

to je pocit,

krásy nekonečna.

Niekto sa chce

zabiť pre lásku,

niekto chce

pre ňu rásť.

Život je krehký,

na tenkom povrázku,

nenechaj so sebou

zametať.

Miluj,

ale tú správnu osobu.

Každý máme

mnoho chýb,

každý smieme

odpustiť,

treba vedieť,

komu svoje srdce dať,

na svet

sa triezvo pozerať.

Neriešiť, čo bolo,

dopredu pozerať,

tam sú naše ciele,

naše sny,

ktoré si treba naplniť.

Tak zober svoj osud

do vlastných rúk.

Aj keď som možno Monk,

a čo ja viem ešte kto,

ale som to stále Ja,

môj originál,

moja podstata.

Dávam ti signál,

bez prestania,

v podobe lásky

na dlani.

ŠŤASTNÝ PÁR

Držím šťastie jemne v rukách,

krehké je, ako bolesť v mukách.

Dotklo sa ma po tak dlhom čase,

na láske je predsa všetko krásne.

Mám ja lásku opäť v srdci,

môžem ju dávať cez deň i v noci.

Môžem ju prijímať každý deň,

ty si moja láska, ty si môj živý sen.

Už si neviem bez teba život predstaviť,

už dlhý čas, odkedy si sa mi chcela predstaviť,

a mne, od prvého momentu nedala pokoj tvoja fotka,

vracal som sa k nej, až kým mi neprišiel od teba smajlík, ktorý žmurká.

A vtedy sa to všetko začalo.

Prvé slová, prvé vety, prvé video,

a ja som sa do teba zamiloval hneď a bezhlavo,

avšak veril som, že z toho bude láska na stálo.

Stále sme spolu a verím, že aj budeme,

už sme prekonali všeličo a vždy zdoláme.

Ty si tá, pri ktorej mám stále v bruchu motýle,

cítim tvoju lásku aj na míle.

Sme šťastný pár, ktorý pozná pravé hodnoty.

Nedá sa kráčať bez lásky a bez viery.

Ideme si za hlasom svojho vnútra

a na krku nosíme kľúč od svojho srdca.

Milujem ťa.

TAK, AHOJ!

Tak, ahoj!

A už mi nevolaj,

nepíš tie prázdne slová,

čo ma len rania,

bezmyšlienkové pochody,

čo túlajú sa podchodmi

môjho sklamaného srdca.

Tak, ahoj!

Nie som hnoj,

ktorý môžeš kydať,

naň si dovoľovať,

pozerať prísnym pohľadom,

bez dôvodu a s takým postojom.

Tak, ahoj!

Buď si svoj, v tvojom zrkadle dokonalým,

bez chýb a vždy tak šarmantným.

Ja zatváram svoju dušu

pred tebou, pred svetom,

a len tak do vzduchu našpúlim pusu,

možno sa zapáčim anjelom.

Tak, ahoj!

Už spúšťam sa z rímsy,

opúšťam svoju minulosť,

letím strmhlav dole medzi krysy,

tie známe krysy pod Eiffelovkou.

Nech žije Paríž!

A môj posraný osudový kríž!

Prosím vás, už som v nebi?

TAKÁ SOM JA

V teba verím, tebe dám

svoje srdce, čo letí až ku hviezdam.

Láska, ktorú dať ti viem,

je z útrob duše, veru, ti poviem.

Z úprimnosti darovaná,

bez falše a zloby pestovaná,

taká, akú vie dať málokto.

Taká som ja, nie len na oko.

Moje srdce bolo pošliapané už mnohokrát.

Veľa rokov nado mnou vládol nesmrteľný kat,

inak povedané karma môjho osudu,

ktorá dávala mi znať, že je čas na zmenu.

Ako večný optimista verím stále v dobro,

že láska vždy zvíťazí nad zlom,

a to nie je naivita, ale ľudskosť vo mne skrytá,

srdečnosť je mi blízka, veď bez lásky sa žiť nedá.

Preto prosím, prijmi moje srdce,

i s láskou v ňom skrytou,

a nechovaj sa k nemu zle,

nie sme predsa v cirkuse…

Ono nie je hračkou živou.

TANCUJ

Tancuj so mnou po tenkom ľade,

ver mi, že sa pod nami nezlomí.

Kto verí v lásku, nikdy nespadne,

lebo len strach má ťažké okovy.

Tancuj so mnou bosá po lúke,

tráva a lúčne kvety nás budú hladiť.

Ten, kto dôveruje, drží sa ruka v ruke,

ani drobný hmyz nám nebude po nohách chodiť.

Tancuj so mnou o polnoci v parku,

hviezdy nám budú žiariť do rytmu.

Nemusíš sa báť zlých ľudí,

tí nás radšej z diaľky obídu.

Tancuj so mnou vo dne, v noci,

nech nám láska prekvitá.

Tento tanec máme v moci,

vášeň nám do žíl preniká.

Tancuj so mnou celý život,

až kým síl už nebudeme mať.

Pieseň sa predsa pozná podľa nôt,

a naša láska tancom bude len rásť.

TICHO

A doma nastalo ticho,

to známe ticho, čo trhá žily

bez slov a v duši opäť prázdno.

Kam sme sa to len doplazili?

Mám pocit, že melieme z posledných síl,

akoby sme sa zastavili meter pred cieľom.

Bože, prosím, zbav ma všetkých vín,

nerozumiem tomu, som zlým človekom?

To ticho sa už nedá počúvať,

a tak zatváram svoje srdce pred svetom.

Pred všetkými, čo chcú ma milovať,

aj pred tými, čo ma milovali na oko.

Neviem, čo bude ďalej,

ale viem, že nechcem žiť v mylnej predstave.

Chcem lásku žiť, nie klamať sebe samej,

že všetko bude v poriadku.

A tak, kto chce ma naozaj milovať,

mal by si ma najprv zaslúžiť.

Bez opätovanej lásky sa nedá existovať,

predsa nechceme jeden druhému ublížiť.

TRI ROKY SPOLU

Kráčame spolu už tri roky,

cestou krásnou i tŕnistou.

Bolo slnko, i búrky už nad nami,

ale naša láska je výhrou prečistou.

Tri roky, ktoré nám však dali veľa,

ukázali aj mnohé stránky nášho bytia,

ale my sme to aj tak nevzdali,

našu lásku sme chytili pevne za opraty.

Učíme sa stále jeden od druhého,

pracujeme na sebe ako sa len dá,

niekedy to nejde, niekedy zas áno,

my však vieme, že na konci nás čaká odmena.

Je veľmi ľahké skončiť to pri prvom páde,

avšak silou pevného vzťahu je opäť vstať.

Dôležité je, že jeden druhého stále máme,

a môžeme si navzájom do očí pozerať.

Veríme, že nás čaká ešte veľa rokov,

spoločných chvíľ po svojom boku.

Vernosť, lásku a dôveru nech cítime srdcom,

a dobro od zlého nech vieme oddeliť rozumom.

A Pán Boh nech žehná naše ďalšie cesty,

anjeli strážni nech každý deň nás ochraňujú,

lebo ťažko sa žije na zemi bez lásky,

veď najkrajšie je, keď sa dvaja milujú.

TÚŽBA

Lapám po dychu,

chcem sa ťa znova nadýchnuť,

ale nie si tu.

Chcem s tebou do výšin vzlietnuť.

Moje bedrá sa jemne vlnia

ako vlny pri vánku.

Moja náruč krásne vonia,

či ti mám poslať pozvánku?

Tak už príď!

Nech nevychladne moje lono,

chce sa opäť zbližovať.

To krásne čo nás stretlo,

nesmie nám predsa ubližovať.

Láska nech nás napĺňa,

to je to najvzácnejšie, čo môžeme si dať.

Keď sa dve telá prepoja,

chcem cítiť to, čo len ja môžem mať.

Vnímať celú tú nádheru,

čo ti Boh dal.

Krásu ušitú na mieru,

i svet by sa do teba zamiloval.

V TVOJOM TELE

Túžim ti splniť každý jeden sen,

o ktorom snívaš už od mala.

Sny, na ktoré myslíš každý deň,

ktoré si mohla mať a predsa si nemala.

Sadnúť si ti tak na viečka,

prečítať si všetky tvoje myšlienky,

čo ti behajú v hlave od malička,

nech poznám tvoje pochody.

Na chvíľu si sadnúť do tvojej duše,

vidieť všetko to, ako to vidíš ty,

vnímať tvoje pocity, dobré i zlé,

nech sa viem nadobro vcítiť do tvojej podstaty.

Aspoň na chvíľu byť v tvojom tele,

vidieť život z tvojej strany,

nech pochopím celé tvoje bytie,

aby naša láska nemala ostré hrany.

VERÍM TI A DÔVERUJEM

Kam sa mám ukryť v čase búrok,

ak nie do tvojho bezpečného náručia?

Komu môžem povedať o svojich pocitoch,

ak nie tebe, keď základom vzťahu je dôvera?

Verím ti a preto som ti odovzdala samú seba,

a tak isto som ti nastavila i svoje ramená.

Dôverujem ti a preto ti hovorím všetko, čo cítim,

čo ma teší, a aj to, čo ma trápi, keď smútok moju dušu zahalí.

Po boku koho mám kráčať osudom,

ak nie po boku milovanej osoby?

S kým mám hľadieť rovnakým smerom,

ak nie s tým, s kým sme si podobní?

Ja ťa láska milujem, moje srdce si ťa vybralo,

po tebe túžim, teba chcem, aj keby sa nad nami zotmelo.

Verím, že nám naša láska vydrží, predsa chceme spolu byť,

deň bude hneď jasnejší, keď budeme šťastne žiť.

VIEM

Viem, že ideš vždy za mnou, keď máš voľno,

aj keď je dážď a vonku dosť chladno.

Viem, že i vtedy, keď sa ti už chce spať,

sadneš do auta a nedáš to predo

mnou na sebe znať.

Viem, že chceš so mnou tráviť svoj voľný čas,

keď sme spolu a si šťastná, keď ma pri sebe máš.

Viem, že nie si náročná,

že ti stačím ja a naša posteľ spoločná.

Viem, že mi dávaš všetko čo máš a môžeš,

že si mi dala svoje srdce, to si chcela, to chceš.

Viem, že tvoja láska je úprimná,

si pre mňa stále tá jedna a jediná.

Viem, že ma miluješ takého, aký som,

aj s chybami, ktoré nie vždy sú prínosom.

Viem, že si mi stálou oporou,

nie len v dobrých, ale aj v zlých časoch.

Viem, a preto ťa neskutočne moc milujem,

viem toho dosť a stále zisťujem.

Viem, že inú ženu už nechcem,

viem, že ty si tá, ktorú potrebujem.

VÍNO vs. ŽENA

Vraj, žena zreje ako víno,

kde však nájsť dobrú spoločnosť?

Vo víne sa pravda skrýva,

a ja môžem dnes viesť len monológ.

Dostal som chuť na víno,

i počuť pravdu sa mi zacnelo.

Nemám s kým si pohár štrngnúť,

až na jeho samé dno dosiahnuť.

Žena, s vínom v ruke,

vie viesť krásny rozhovor,

ešte krajšie sú potom chvíle,

keď úspešne zavŕšim ten jej pohovor.

Mať večer ženu, či radšej víno?

Niekedy ťažká otázka.

Najradšej, keď spoja sa v jedno,

a ja pridám sa.

ZA HRIECHY SA PYKÁ

Prečo, láska, pri mne nie si?

Kdesi v diaľke robíš radosť druhým spoza dverí.

A ja ťa potrebujem teraz pri sebe mať,

s tebou sa stískať, o všeličom zhovárať.

Chcem ti toho toľko povedať,

a nie mlčky ležať a premýšľať.

Chcem ťa cítiť vo svojom objatí,

bozkami pohladiť, pozrieť sa ti do očí.

Chcem ťa teraz pri sebe mať,

či je to veľa, čo si túžim priať?

Tvoja myseľ lieta kdesi mimo mňa,

a ja som tu medzi štyrmi stenami zatvorená.

Asi nie vždy môžem mať to, čo si prajem,

každý kúsok z teba stojí mi za hriech,

a za hriechy sa predsa pyká,

aby som si viac vážil teba, zakaždým, keď sme spolu,

sme prežili ten čas v láske, milovali sa na druhú.

ZAPÁĽ PLAMEŇ V SRDCI

V každom z nás sa skrýva nádej,

ktorá nikdy nevyhasne.

Tak zapáľ, prosím, vo mne ten plameň,

nech cítim lásku, kým navždy nevychladnem.

Každý deň mi ju, prosím, dávaj najavo,

možno som len anjel s jedným krídlom,

ktorý, keď padal, zamrzol.

Moje srdce ešte túži biť,

teba milovať a si ctiť.

Rukami sa ma nežne dotýkaj,

aby ma láska naplnila až po okraj.

A ja ti ju z vďaky opätujem,

budeme horieť ako dva plamene.

Už nebudem padať, ale vzlietnem,

opäť k nebesiam, kde sa raz stretneme.

ŽIŤ SO SRBKOU

Žiť so Srbkou,

to je ako skočiť do ohňa,

milovať ju viac každou hodinou,

a pritom sa smažiť za živa.

Je to živel, ako láva,

že ma aj popáli, to sa stáva,

ale zato miluje ma oddane,

svoju lásku dáva mi nezištne.

Temperament ten s ňou máva,

od večera až do rána.

Neľutujem však ani jeden deň,

že sme spolu, za to ďakujem.

Treba si vždy vážiť, to čo máme,

nehľadať kamene, keď po boku diamant máme.

Ísť spoločne cestou jednou,

v láske rásť, hľadieť jedným smerom.

A ja som šťastný, že práve Srbku mám,

mnohým Slovenkám sa nevyrovná.

Práveže, je niekto viac,

so srdcom na mieste, pravdu povediac.

Milujem ťa láska moja,

teším sa, že som tvoj,

a ty zas moja, srbská žena,

nech nám Boh i naďalej žehná.