Slnečno, občas zamračené











Autor

Vydavateľ

Licencia

Vydanie

Autor obálky

Zuzana Balašovová Donátová

Greenie knižnica

CC-BY-NC-ND

Prvé (2021)

Vlado Javorský



O knihe

Verše v kombinácii s vtipnými karikatúrami: O súčasnej atmosfére vo svete, o aróme v medziľudských vzťahoch, o veselosti aj smútku ľudského života, o nádeji. Jednoducho o drobnostiach všedných dní.








Obsah

Slnečno, občas zamračené 1

O knihe 2

Obsah 3

Úvod 4

Uf 5

Cesta 7

Dvaja 9

Tak vykroč 11

Ojojoj 13

Stratený 15

Cieľ 17

Haló 19

S otáznikom 21

Sila 23

Ledabolo 25

Chýr 27

Vplyv 29

Pre... 31

Život 33

Užívaj 35

Iba reči 38

Človeku 40

Selfi 42

Poznanie 44

Pyžamová 46

Do vnútra 48

Kto si? 50

Je to vo hviezdach 52

Drahokam 54

O anjeloch 56

V hĺbke 58

Odhodlanosť 60

Nad vecou 62

S rešpektom 64

Sieť 66

Úvod

…Tvorenie je ako dýchanie myšlienok.
Ako klavírny koncert písmen.
Ako tanec štetca na kúsku plátna.
Ako rytmus dláta v hline.
Ako ruky čarujúce vo voňavom ceste.
Ako farbička tíšiaca bolesť.
Ako hľadanie cesty v múzach chaosu.
Stojí to za to.
Pretože výsledkom je priezračnosť vedomia,
cez ktoré vidieť spokojné dno našej duše.



Uf

Obdobie v ktorom sme, nás väzní.

Chtiac či nechtiac stali sme sa väzni.

Zahalení v rúškach aj v skafandroch

niečo menom C 19

rozhoduje o ľudských životoch.

Sme rozhorčení

hľadiac na obrazovku.

Radšej ako správy

hľadáme humor i múdro vcelku.

Čmárame výkriky a pocity na statusy,

sme na to sami, kto seba uhladí či nabrúsi.

Čo si neurobíš – nemáš,

už sa opakujem.

Hľadám niekde úsmev a radosť,

nie zlobu len tak uvažujem.



Cesta

Každý nejako žije.

Tvorí,

užíva,

hlivie.

Každý nejako blbne.

Lezie,

skáče,

sklzne.

Každý nejako rozmýšľa.

Jednoducho,

zložito

aj bez fígľa.

Každý nejako je.

Prázdny,

plný,

kto ho vie.



Dvaja

V dlhoročnom vzťahu našla som priateľa.

Deti už vyrástli.

Tvár neskrýva vrásky a kĺby občas zabolia.

Mus a nudu nepoznáme, bavíme sa navzájom.

Na časy ľúbivé a milé spomíname

pri pohári čaju, v tieni s Amorom.



Tak vykroč

S humorom a múdrom do ďalších dní,

aj keď je svet chorý, na srdce nezabudni.

To v hĺbke ukryté a nie je ním sval,

to duchovné v slovách črtám...

Viem, že nie som v tom sám.



Ojojoj

Všetky krásne šestnástky

dorastú do veľkých matiek.

Dnes krehké ako snežienky

zajtra zvíťazia s dôvtipom

a bez skratiek.

Dajte pozor maminky

na fígle svojich mužov

hravými oni zostať chcú

občas s hlavou prázdnou

a bez grošov.



Stratený

Bez telefónu si dnes stratený.

Vezmeš ho aj do komôrky,

s myšlienkou, že ťa nik nevidí.

Nahradil hodinky, knižky aj denníky.

Nezabúdaš ale pri tom, kto si ty?

Palcom hladíš a očami skúmaš

čo nové v ňom dávajú...

Ale pozor!

Pozri občas hore a pozor na hlavu.



Cieľ

Je dôležitá cesta alebo cieľ?

Ten na obrázku vie,

čo odpovedať smel.

Pocit v kráčaní víťazí.

A keď niekam dorazíme

alebo niečo vytvoríme,

stáva sa momentom zázračným.



Haló

Volám ti do vesmíru, haló!

Nasaď si okuliare blankytné,

pootvor dvierka mesačnej brány

porozprávam ti o nás v zemskej plytčine.

Sviatky sme prežili

spoločne a predsa od seba,

v uliciach vládne ticho

a spomienky na odídených „do neba.“

Volám ti do vesmíru, haló!

Vládne tu neistota i strach.

Ľudia o prácu prichádzajú,

v divadlách sadá na stoličky prach.

Volám ti do vesmíru, haló!

Príroda hlási nepokoj,

dnes veselým je byť ťažké

ľudia plačú, je to boj.

Volám ti do vesmíru, haló!

Nehodlám sa báť, s vierou, že nezaspal ešte rozum

dnes večer pôjdem spať. Pozdravuj vo vesmíre…



S otáznikom

Načo knihu „Wima Hofa“

aby človek vstúpil do chladnej vody.

Načo kurzy a prednášky,

aby pochopil duchovné hodnoty.

Načo testy,

k zisteniu, či je zdravý.

Načo byť nonstop v sieti,

alebo je človek osamelý?

Načo mať tablet či telefón

s nekonečným paušálom.

Nestačí nám slnko v srdci

v nádeji, že tu sme, si a som?



Sila

Snívam a či bdiem,

svet sa zbláznil,

komu rozpoviem?

Ľudia sú od seba,

chceli by byť spolu.

Zoslabli – podľahli

i chlpatá bodka útočí znovu.

Obchody utíchli,

ani hračku vám nepredajú.

Stali sme sa hrátkou mocnejších.

Len nevzdať sa a nepotláčať silu zdarnú.



Ledabolo

Všetko je tak, ako už niekde bolo,

dávno pradávno, v kraji hviezdnom s menom Ledabolo.

Náš osud ľudský už niekto žil,

brodil sa, tvoril aj z kalicha viery pil.

Všetko je tak, ako má byť.

V duši aj srdci, kde pred úprimnosťou nedá sa skryť.



Chýr

Šíri sa vzduchom bublina,

ako sa zmení svet,

jedna planéta s druhou sa prelína

zahltí nás vír z fantazijných vied.

Šíri sa vzduchom strašlina,

ako sa niečo stane,

nálady sa pozdvihnú aj klesnú

jeden padá do smútku, druhý nie.

Šíri sa vzduchom novina, ako sme opäť bezmocní.

Komu dnes dôverovať – veriť,

len vlastnej „viere“ a byť nezlostný?



Vplyv

Povedal Ignác, že je vonku hnusne,

nie každý je toho názoru.

Keď za oknom prší, obzor je sychravý,

môžeš spokojným byť

sám aj s druhým pospolu.

Prajem mu, nech sa zamyslí

nech nesmúti za slnečným krásnom,

aj keď vonku fučí a kvapká voda,

dá sa zasvietiť s duševným lampášom.

Alebo nie?



Pre...

Pre túto chvíĺu

žiť sa oplatí.

Byť tu a teraz

v nežnom objatí.

Len vnímať a cítiť

svieži dotyk dňa.

Navzájom sa dýchať

v sile z bezodného dna.



Život

Aj v zúfalom hluku hláv

jestvuje blahodárne ticho.

Len ho nájsť a pohladiť,

spomaliť v nás to rýchlo.

Riadiť sa umom?

S davom je ťažké.

Aj v obyčajnej drobnej chvíli

ďakujem dnes zemi, veľkej matke.

Sláva životu, ktorý vrúcne cítim,

v bolesti aj v radosti i v mrazivom lístí.



Užívaj

Užívaj svetlo,

domov, pekný deň.

Užívaj šero,

tmu aj života tieň.

Užívaj chvíľu,

ktorú dnes máš,

pozoruj v tichu, čo prežívaš.

Užívaj všetko,

čo dnes život vytvorí

a nechaj srdce volne v jemnom súznení.





Iba reči

K nemu nechoď,

je to Debil!

S výkričníkom

zreval Emil.



Bola som tam

omylom.

Dnes viem,

že nie je Debilom.



Človeku

Spievaj, len spievaj,

tvoj hlas rozozvučí duše zvon,

Maľuj, len maľuj,

krásou farieb omotaný som.

Píš, len píš,

slová slnka v dobe temnej,

hraj, len hraj,

klavír roztriešti silu klebiet.

Tancuj, len tancuj

v prachu pouličných črievičiek.

Tvaruj, len tvaruj

to božské v nás, čo rozjasní smutný svet.



Selfi

Vraj ten, kto nie je v sieti fejsbúk, sa stáva „nebezpečným“.

Nevieme, čo dobré jedol, kde pracuje a či sa lieči.

Nevieme, kde trávi svoj čas,

nevieme čo nakúpil a na účte má nové zas.

Nevieme, ako vyzerá jeho retušované „selfi“,

či sa ráno otužil a v poriadku má nervy.

Niečo v slovách nájdeme pravdivé...

Ale povedzme si, človek rozhoduje, čo zverejní a čo NIE.

Kto ho vie…



Poznanie

Ak sa málo v sebe vyznám,

však o druhom vlastním zoznam,

niekde je skrytý zádrheľ,

tak porozumieť by som chcel.

Až keď spoznám seba, pochopím aj teba.

Ani som pri zamyslení netrpel.



Pyžamová

Vláčim sa po byte voľne a strapatá,

hľadám sa v priestore ležérne zaspatá.

Načo sa šminkou natierať

a sťahovačky navliekať?

Načo sa skrášľovať

a telo neprirodzene tvarovať?

Túžim slobodne v neusporiadanosti byť.

S vnútorným rádom a tichosťou,

hodlám sa pred dokonalosťou skryť.

Ej, ale že je to sveta žiť!



Do vnútra

Nie je v živote ani tak dôležité,

čo sme všetko stihli,

ale čo sme pochopili,

vytvorili a do svojho vnútra uložili.



Kto si?

Na otázku, kto si?

odpovedám mlčaním.

Nevidím snáď, nepočujem?

Veď stojím pred mojimi očami.

Som telom, menom, záhadou?

Som myšlienkou len, alebo v duši ozvenou?

Kto pozoruje, ako vo svete činím.

Kto zvolí, čo v sebe nazaj cítim?

Kto vlastne som?

Blázon,

či génius Schopen či Edison?

Môžme byť ničím naliaty v niečom?

Ako to napísať, vysvetliť.

Ľuďom, sebe, deťom…



Je to vo hviezdach

Sme na jednej z bodiek

roztrúsených v temnote,

v priestore bez hraníc,

na vesmírnom parkete.

Sme v jednom svete

poskladanom záhadne,

veštcom tajne načúvame

a internetu obratne.

Sme v náručí slnka

s chladným verným mesiacom,

vzrušujúce je poznanie

o svete, kde neverila som.

ÚŽASNÉ, že sme, si a som.





Drahokam

Vraj myšlienka má veľkú silu.

Treba vlastnú, krásnu,

mimo väčšinového vplyvu.

Otázka priama, niet veru divu,

ale odkiaľ zoženie tvor energiu?

Fakt, že v srdci ju vlastní,

ale o tom nevie,

je ako mať drahokam v oceáne,

v hĺbke nekonečnej.



O anjeloch

Každý z nás má svojho anjela

v neviditeľnom opare,

keď si občas z luku zastrieľa,

hasíme dlho v duši požiare.

Každému z nás sa niečo deje

a my túžime ďakovať,

vážiť si obyčajnú chvíľu

alebo sa z brucha smiať.

Každý z nás má svojho anjela,

niekde naporúdzi,

ak pre zaneprázdnenosť nemôže,

prichádza nový, ale nie cudzí.

Každý z nás túži veriť v anjela.

Nosí krídla alebo rožky?

Nepodstatné.

Hlavne, že pochádza z hviezd, hlboký duchom, čistý, slušný.



V hĺbke

Bežím si dušou
s pocitom dobre.
Depresia o pozornosť žobre,
ja opačne silu posielam.
Do rozmarnej fantázie
snov i ľahkej ilúzie,
kde s lampášom z hviezd
sa usmievam.
Túlam sa v hĺbke duchodna
a cítim pokoj jarí
s kúskom poznania a lásky,
boľavé ranky hladím.
A či sa mi to azda marí?



Odhodlanosť

Vonku leje ako z krhly,
Jožko maká ako zvrhlý.
Zaborí sa do kaluže,
ulicou sa ďalej kĺže.
Voda chŕli ako z vedra,
halúzky na zemi ležia.
Dažďovo daždivá galiba
nejeden dáždnik láme, ohýba.
Blíži sa Jožko do svojho cieľa,
babka si z neho asi strieľa,
keď podopretá o paličku hlási,
pošta je zavretá, musíte prísť zajtra asi.
Hundre, kvíli, narieka...
Je to skúška odhodlanosti človeka?



Nad vecou

Pousmiať sa,
nad výsledkom všetkých fyzík,
pousmiať sa,
nad javom manipulačných techník,
pousmiať sa,
nad strachom medzi nami,
pousmiať sa,
ak sme kvôli názoru vymazaný.
Pousmiať sa
a tvorením zľahčiť život dnešný.
Ideme ďalej,
skrze plot informačný, smutnosmiešny.



S rešpektom

Byť od skorého rána v strehu,
všetko stíhať s pokorou a v behu.
Byť profíkom s úsmevom na tvári,
nie vždy sa to v práci podarí.
Ťažké je úlohu zdravotníka zastávať.
Ordinovať, zachraňovať, infúzie podávať.
Dokonale vyhovieť každému sa „nedá“.
Napriek úprimnej snahe
nie je pravidlom pacientova neha.
Lekár, sestra, sanitár, záchranár...
Patria k dobrodružným miestam.
V uniformách vyčerpaní ťahajú,
tak veľa síl vo veršoch vám tlieskam.



Sieť

Odfotíš na fejsbúk guláš
vybavuješ už aj sobáš.
Napíšeš ľúbostnú báseň,
niekto vníma v tebe nádej.
Rozhodneš sa pre úvahu,
všade ticho… aj vo výťahu.
Napáliš tam kritiku
nájdeš si dielo „v pytlíku.“



Z. B. Donátová – Slnečno, občas zamračené 67/67 Greenie knižnica, greenie.elist.sk