Mária Nováková
Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
Občas príde deň, keď sa všetko zomelie. V priebehu jedného dňa sa všetko naraz vyplaví. Silný prúd silných myšlienok, ktoré je možné zapísať a dostať z hlavy von. Presne toto sa stalo 12.8.2024, keď v priebehu krátkeho času vznikla väčšina tejto krátkej poetickej knihy.
Krátke
verše, voľne nadväzujúce svojou formou na predošlú zbierku Minibásne,
sú zamerané na osobné pocity a všetky tiene a pochyby, ktoré
prinášajú ľudia a ich vlastnosti a nedokonalosti. Jedno z
najčastejších slov v knihe je nenávisť, a to predovšetkým pre to, čo
všetko so sebou prináša.
Každý má niečo vo svojom vnútri
lásku, ľudskosť i nenávisť
čo však zahynie v zabudnutí
a kto to potom opraví?
Nemá cenu hovoriť
čo všetko nemá cenu
niekedy sa nám otvorí
niekto, kto má len migrénu
Brána do beznádeje
je dnes zas dokorán
strážnik sa zase smeje
všetkým vám i všetkým nám
Každý má svoju celu
samota je zdieľaná
sme čísla, do Excelu
funkcia už bola poslaná
Poď so mnou do nikam
stratíme sa v púšti slov
len hlúpe kroky podnikám
som dušou nervóznou
Chyť ma pevne za ruku
ktorú pred tebou skrývam
máš len jedinú záruku
že aj pred pravdou krívam
Od dnes som slobodná
od zajtra vláčim kríž
pozajtra spadnem do hovna
ktoré mi ešte len vymyslíš
Len slová nestačia
aj keď ich máš mraky
si ako dieťa, čo vytáča
do šialenstva, nech si hocijaký
Niečo zas horí v nás
beznádej kvitne na červeno
vo mne sa zapáli čas
keď si mi fúkal koleno
Žiadne škaredé pády zo schodov
chcela som ti dostať mozog z hlavy
zlosť sa stala mojou novou osnovou
nemáš srdce, možno si pre mňa pravý
Kráčame do neznámej stoky
sú tam sny, túžby, asi všetko
zničené tak ako Rázsochy
ja som hlúpa, ty si malé decko
Vo svetle svojich nedokonalostí
narážame do betónu a pletiva
to, že nič necítim, cítim v kosti
ty si pomalý, ja som lenivá
Sedím na brehu potôčika
dar továrne pre prírodu
aj s mŕtvolou zajačika
ktorý si prišiel po vodu
Zničíme, čo zničiť chceme
na to máme talent či poslanie
koľkokrát sa ešte zasmejeme
kým nám príroda tresne po hlave?
Smrdia mi nohy
trápia sa pľúca
v stoke sa brodím
na to som dnes súca
Povedala som niečo na niekoho
teraz sa sama plazím kanálmi
kto pravdu dnes ako veľmi ohol
a ako veľmi sú tí horší nad nami
Stojím vďačne na stupni víťazov
žiadny súper, som len ja
nepôjdem do žiadnych obrazov
obyčajná, ale slobodná
Voda napĺňa moje vedro
mám svoje rukavice a handry
nejaký čas tu nikto nebol
zas to očistím, to sú moje mantry
Dym opúšťa moje telo
chce ísť von, do prírody
tak nech si ide a smelo
nevoniam ako jahody
Nevoniam vôbec, smrdí mi duša
nikotín mi má pomôcť zabudnúť
smrdia mi vlasy vtlačené do vankúša
túžim po Chanel, no mám tak na ortuť
Čakám na oslobodenie
zabíjam sa čakaním
nikotín si nespomenie
ani keď ho zapálim
Ničím si prsty
smrdia mi pľúca
bez neho skús byť
keď sa vykrúca
Arzén na pešiakov, smeč!
Od kráľovnej bolesti
kone neodcválajú preč
aj pod nich sa to zmestí
Smrť alebo sanitka
cieľ meniť neplánuje
tupá ako igelitka
na ktorú iný iba napľuje
Počujem krásnu pochvalu
až z hĺbky srdca
nesúdia knihu podľa obalu
ja na to nie som súca
Často som ich nemala
zvláštny zápach uznania
nezvykla som si od mala
tak som ich dávala z úzadia
Počúvam smutné správy
Adam, Beta, Cyril, Dáša
títo štyria a ďalšie otravy
každý na každého donáša
Mám byť sudca, kat či šerif
mám mať laso a gilotínu
neviem celkom čomu veriť
dajte do prvej línie inú
Kartón, propaganda, sľuby
nepriateľ je tvoj nepriateľ
aj keď len svoju zem ľúbi
a ty si jedným z chápadiel
Smrť za 20 krokov, blahoželám
si dobrý panák, dobrá bábika
ostane po tebe syn, dcéra, žena
nič sa neboj, je to štatistika
Skladám lego z neúplnej stavebnice
chýbajú mi tie žlté a modré kúsky
postava nebude mať žiadne líce
namiesto nohavíc len halúzky
Chýba hlava ale má tri ruky
jednou vie dúfam rozmýšľať
dám to všetko do zásuvky
peklo ďalšiemu, kto sa chcel hrať
Som hormonálne nestabilná
každý deň a v každom čase
v lete, v zime, stále iná
navždy stratená v kompase
Neviem ani kde je sever
ak hej, tak sama sebe neverím
rozum vymením za hever
nech sa zdvihnem aspoň do perín
Kýve na mňa, čarodejnica
všetko vie a už ma pozná
drzá a hlučná ako opica
jedna hrozná druhá hrozná
Sedím so svojou temnotou
slnko sa chce na nás pozrieť
máme svoje zbierky šepotov
temné plány necháme dozrieť
Čerti a veľkí démoni
majú dnes dobrú párty
nie sú tam tí oní
svätuškári z tej gardy
Nikto tu nikomu nekradne
každý má všetkého dosť
niekto vie, kto zase spadne
iný stále preklína minulosť
Mám v mladom tele starú zlobu
hnevám sa, dýcham v čierňave
čakám, kým sa všetci nenazobú
aj ja sama už mám na mále
Živím agresivitu agresívne
viem, komu skazím predstavivosť
aj keď si len dobro prosíme
najväčšou zbraňou vie byť úprimnosť
Dusím sa
plačem
už neviem
kam ísť
Som sama
skáčem
na vlak
menom nenávisť
Nemám platný lístok
stále som človek
viem celkom isto
že som hlavne oblek
Nenávisť netreba
ale povedz to mojim citom
nepôjdem nikdy do neba
skôr do pece, s magnezitom
Dusím sa a dusím iné duše
ani ich neviem spočítať
hryzú zatiaľ len svoje vankúše
na iné nemajú vodičák
Bude to horšie, mám veľkú moc
dusiť dobre v každej bytosti
diabol mi dnes praje dobrú noc
píšem zoznam, ktorých skoro pohostí
Tá, ktorá stále plače
skoro nikdy sa nesmeje
zvyknutá na bodľačie
a na poslanie do prdele
Zničí svoju krehkú škrupinu
vytvorí ambasádu pekla
aj obeť treba meniť, stále inú
ona dospela, s ľudskosťou sekla
Moje miesto, moja pravda
sedím v tieňoch, na pochybách
teraz vieš to, moja hanba
malý človek, malá ryba
Veľký svet na malej mape
malé ryby nech idú z cesty
tvoje slová - piate cez deviate
nech sa tu nenávisť dobre zmestí
Chcem len pokoj medzi ľuďmi
nemyslím, že chcem tak veľa
aby sme ostali k sebe vľúdni
pozeráme sa ako teľa na teľa
Kto má viac za svoju prácu
kto ešte viac za nenávisť
kto nám zajtra berie prácu
kto dostane všetko za nenávisť
Kto nám ničí našu prácu
kto nám odporúča nenávisť
kto dá do každého riadku prácu
alebo svoju veľkú lásku - nenávisť
Nevieme kam ísť, či vľavo či vpravo
všetko je podľa niekoho nesprávne
hýbeme hlavou či treba hýbať hlavou
máme byť ovce, skutočne či obrazne?
Mária Nováková – Tiene
a pochyby