Mária Nováková
Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
Ťažké roky spísané v básňach. Roky, ktoré sa označujú ako koniec dobrých čias či zlatého veku. Roky pandémie, vojen, extrémistov a mnohých, premnohých smutných osudov. Roky, v ktorých dominuje čierna farba nad ostatnými a v ktorých je tak ľahké skĺznuť na stranu tých, ktorí majú svoje kúzelne rýchle riešenia, ktoré logicky nemôžu nikdy fungovať. Inšpirácia prichádza často sama, každým zlým rozhodnutím alebo jednoducho zlou zhodou náhod.
Niekedy príde čierny sneh, donesie svoje kvety beznádeje na pohrebnú službu vlasti v donebavolajúcom pekle. Niekedy je to peklo dobrovoľné, lebo hlavnou úlohou je to, aby sa tí s opačným názorom nedostali do neba.
Autorka taktiež dostala možnosť pridať jednu báseň z každej svojej zbierky. Vybrané básne:
Vnímanie nevnímania (Čierny sneh)
Kvety beznádeje (Kvety beznádeje)
Ruský vojak (Pohrebná služba vlasti)
Príčina smrti: Nepotrebnosť (Donebavolajúce peklo)
Čierny
sneh (2018)
výber básní urobila Barbora Galbavá
Kvety
beznádeje (2016)
výber básní urobila Barbora Galbavá
Pohrebná
služba vlasti (2022)
výber básní urobil Ivan Nosál
Donebavolajúce
peklo (2023)
výber básní urobil Ivan Nosál
Výber poézie z rokov 2017-2023 1
Opačná a moderne staromódna 15
Príčina smrti: Nepotrebnosť 17
Máme byť ticho, keď nás trápi
že nemá nikto z nás čo povedať
potom sú hluční len tí trápni
ako v lete vianočná koleda
Rozum na plné obrátky
naše pery sú nehybné
v mene otca, ducha, matky
všetkých, čo sú v tom nevinne
Dnešný svet nie je o nevinnosti
tak ľahko sa ukazuje prstom
šampión nerovnosti sa zhostí
vlády ešte aj nad našim smutnom
Máme šašov v každom odtieni
aj černejších ako temná noc
aj hnedá a červená raz zozelení
zavoláme vlastný rozum na pomoc?
Počkáme, kým vonku na terase
tí, ktorých hlupáci volili
podpália naše nádeje... zase
zatiaľ čo sme slzy ronili
Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2021)
Ľadové srdce a čierny sneh
vidím reklamu na samovraždu
dieru z hlavy dávam na plech
nech vidno krivdu celkom každú
Zlomila som slovo v myšlienke
zákruta bola príliš široká
padajú traktory, je pekne
jeden mi práve padol do obloka
V modlitbe rátam všetky zlomky
zo vzťahov sú len hluché ozveny
cítim sa ako kvet, parazit stonky
prvý a zároveň skoro posledný
Postavím čierneho snehuliaka
čierne iglu a čierny snežný hrad
bieleho kominára, nech sa vyľaká
Satana a muchotrávku, kto ju má rád?
Potom začnem brať všetko vážne
ostane čierny sneh. Občas žltý.
Prejdem svet a zložím o ňom kázne
pre ľudí, ktorí chcú ostať dutí.
Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018)
Malé hranice veľkých svetov
malé svety veľkých hraníc
úsmev zahalený falošnou nehou
vy ste spodina, my sme páni
Konflikty golierov a vplyvov
ktorí nevedia, čo je to lopata
nútia matky pochovávať synov
aká je tá poslušnosť sladká?
Vracia sa donebavolajúce peklo
vo všetkých zakázaných jazykoch
od ľudí, na ktorých slnko pieklo
na lásku, aj na vojnu treba dvoch.
Máme práva, sme ľudia, do psej matere
aj právo držať hubu, krok a názor
len žiadnu slobodu a iné maniere
len hlupáka voliť a vždy brať za vzor.
Žijeme vo svete hraníc a múrov
tie spájajú len najviac podobných
kto sa chce líšiť od nich, trúdov
nie je pre nich práve neškodný
Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023)
Mladá dvojica na chodníku
čaká na krajšie zajtrajšky
časť dňa určená oddychu
obidvaja sú však na prášky
Zúri práve veľká vojna
znepriatelené sú ulice
nevedia, kto skôr skoná
ani kto dostane bozk na líce
Bozky za ropu a priateľstvá
špionáž prosím, platím dobre
genocídu a iné zverstvá
spravodlivosť na palicu žobre
Dvojica čaká celú noc
či znovu vyjde krvavé slnko
tak radi by mali tú moc
spievať o mieri, sladunko
Chlapca zrazu náhle odvážajú
na front, dnes prvá línia
dievča plače, však lásku majú
na slovo ďakujem nespomína
Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022)
Nesiem ti kvety beznádeje
odtrhnuté, dnes boli na rade
pre človeka, ktorý sa smeje
práci ľuďom v tej tajnej záhrade
Záhrada plná zvláštnych kvetov
kvety na podporenie zvracania
i tie, ktoré za každou vetou
pridávajú slová čo nám bránia
Bránia nám povedať pravdu
tak podporujú klamstvá od hlúpych
tvrdia, že každého zavrú
ku kvetom jedovatým na dotyk
Kvety nie sú tak jedovaté
ako slová niektorých ľudí
ktorí popri všetkej tej vate
vedia v nenávisti zablúdiť
Dnes ti nesiem len jeden kvietok
ale mám ich celú záhradu
každý jeden už dobre vie to
beznádej k slovnému základu
Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2022)
Kult osobnosti sa stráca
v okultizme našich bežných dní
ľudskosť nám znovu krváca
žiadna dobrá noc ani sladké sny
Voláme na vodcu, nech je akýkoľvek
megafón na srdci a srdce na dlani
rýchlo do rozhodnutí a ťažkých volieb
teš sa, človek, teš aj keď budeš sklamaný
Bime sa do pŕs, za našu rodnú hrudu
aj keď nevieme, čo to vlastne znamená
vodca nás zachráni, ide proti prúdu
kto sa mu chce vyplakať na ramená?
Vodca ten, vodca ten, samé osobnosti
nezávislo závislé na rôznych závislostiach
poďme hneď do kultu, niekoho to nazlostí
nech tí a tí trpia, majú klince v kostiach
V mene dobra zabijeme všetkých Ježišov
však sme všetci kresťania, pre Kristove rany
teraz je čas nových vodcov, nových krížov,
hákové, zaostrené, berte ich, páni i dámy
Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023)
Ďakujem ti, nabiflená!
Propaganda v tebe žije
neboj sa nič, žiadna zmena
presvedčenie neodhnije
Výroky železných mužov
žiadna hrdza nikdy nezničí
tí čo sú so železnou dušou
vedia dobre klamať o zahraničí
Stalin je anjel, Putin je anjel
anjel Hitler objíma anjela Pinocheta
ak máš iný názor, tak poď na pranier
ale nemáš, tak si teraz svätá!
Vysvedčenie plné červených hviezd
už len naplniť poriadne ruky
kladivo, kosák, hoax a trest
nech ostatní pocítia čo sú to muky
Do prvej légie, už si kudlu brúsiš?
Proti Slovákom, Čechom a iným Neslovanom
lebo Slovania sú len Čečenci a Rusi!
Kto to nechápe, nech zomrie nadránom...
Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023)
Nechcem kvety
ani tie sľuby
vidím, kto je svätý
cítim, kto ľúbi
Každý druhý človek
oslavuje svoje MDŽ
ukryť sa do viet?
Schovať sa za mreže?
Žiadne úprimné ďakujem
alebo nie som vyvolená?
Dnes chátram, dosluhujem
boja sa môjho ramena
Pritom neublížim muche
skúšam byť dobrá od kosti
aj keď je tretie ucho hluché
dívam sa v Lidli na sladkosti
Čím si mám obaliť nervy
ak chcem, aby sa tešili
cítia jedine svet temný
plný ľudí, čo ma prežili
Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018)
Deti letia priamo do neba
toto však nie je krásny sen
môže za to málo chleba
zúfalosť ľudí až na koreň
Namiesto kvetov sú pušky
kanóny, továrne na smrť
z ľudskosti sú iba kúsky
každý sa nechce predbehnúť
Cesta do neba je cez ulicu
je podmínovaná od stredy
krv na nej nestihla vyschnúť
na druhý svet, alebo do biedy?
V nebi nie sú žiadne vlajky
pozemské hranice nemajú význam
sloboda, rovnosť a iné bájky
verila som im, to sa priznám
Teraz som v nebi, ako ostatné
dievčatá, čo sa učili písať sloh
pravidlá pravopisu sú platné
aj keď je z tisícky nažive len sto
Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022)
On pre mňa nič neznamená
nič pre mňa nikdy neurobí
Je naša ľudskosť pokrivená?
Alebo sama seba zdobí?
Čo spravíte pre niekoho
kto si môže kúpiť všetko
a čo pre toho, kto stroho
poďakuje iba smietkou?
Súďme všetkých okolo seba
ukazujme prstami i nohou
bojme sa dokonca i nebáť
na dobrotu poďme zlobou
Ten, kto pre nás nič nespraví
niekedy urobí za desiatich
natlačí nám myslenie do hlavy
aj pre nás, večne plachých.
Niekedy nakŕmi omrvinka
dobré slovo zahojí rany
žiadna Pandorina skrinka
len ľudia, ako (nie)sme my sami
Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018)
Tentoraz bez vďaky
neďakujem vám pekne
bez slnka, len mraky
dúfam, že vás nestretnem
Štátom krásne prikázaná irónia
katastrofa na počkanie
zoberte si lístok, moja milá
skôr, než hystéria vzplanie
Lístok pre dospelú
do detského kútika
nesmelú, tak veru
je tam voodoo bábika!
Mladneme všetci
vítame najnovší mor
Nevieme? Že či!
Človek je mysliaci tvor
Chceme sa vyplakať
na každom ramene
Šťastenu odlákať
Dunaj však nechceme
Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2021)
Je ťažké písať o vojne
hľadať v nej pozitíva
depresívne obdobie
ktorá hlava je živá?
Hlava 22 a hlavy štátov
ktoré tvrdia svoje pravdy
veľmajstri nekonečných patov
čo by na to povedal Darwin
Vojaci pekne v pozore
za nimi plačú budúce vdovy
ktoré zas pôjdu na pole
nosiť drevené kríže na hroby
Sme v storočí úžasnej techniky
viac spôsobov na utrpenie
nerozpráva sa nikto s nikým
smrť sa vpred rýchlo ženie
Pritom stačí jeden malý stôl
s ľuďmi bez psychických chorôb
nesprávať sa ako hňup či vôl
a dopriať všetkým viac slobôd
Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022)
Ten, kto najviac požaduje vernosť
od ľudí, ktorými stále pohŕda
občas zomrie na nepotrebnosť
na toho, na koho sa zabúda
Veľké mená veľkých mužov
občas dejepis preškrtá
keď ľudia poháňaní túžbou
do samého seba zablúdia
Niekedy zahorí plameňom
celá hromada krásnych kníh
o svete inom, pozmenenom
kde nie je vodca ani výpalník
Vždy sú zlí tí druhí a tretí
len Lucifer je bez viny
učme nenávidieť svoje deti
rasovú čistotu a iné kraviny
Kedy zistíme, že to nie je treba
a bez toho sa dýcha oveľa lepšie
slová z olova nás nedostanú do neba
ani guľky k spánku či oslavné verše
Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023)
Slzy, žalmy
na programe
dávne pravdy
láska k mame
Spomienky a fantázie
každý rok, v presnom poradí
pre človeka, čo už nežije
nie je nikto kto ho nahradí
Navštevujem stále hroby
len spomienky a kamene
dokedy? Do akej doby?
Je to len samé trápenie?
Nechcem žiť len pre minulosť
ani pre jej podmienky
žijem s láskou, nie je to dosť?
nie je žiaľ už dosť veľký?
Spomínam si v každej izbe
netreba žiadny cintorín
aké sme si boli blízke
nechcem dať popol do kvetín...
Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2021)
Vyrastáme v svete
kde A znamená B
stratené, v holej vete
je niekedy aj svedomie
Brodíme sa žumpou klamstiev
ktorá vraj vedie ku sláve
tak to chodí, toto je nástrel
bude to len viac pomalé
Hladkáme egá, kŕmime trolov
prečo je ich na svete stále viac?
Nádeje posielame do hrobov
a už nemyslíme na len na mesiac
Načo to, čo tu raz bolo?
Dajme tu, čo bolo tisíckrát
kým si len časť pamätá kto z koho
dajme si garde, šach i mat!
Vracajme sa do doby temna
z Fica spravme boha a pravdy Slnka
situácia že nie je moc pekná?
Rozhovor so Satanom v koži potmehúda...
Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023)
Opúšťa svoje prvé dievča
berie do rúk prvú zbraň
potreboval trochu presviedčať
vraj bež a svoju vlasť chráň!
Nachádza ďalšie spriaznené duše
chlapcov rovnako stratených
slzy zas dopadajú na vankúše
smutná oslava svojich narodenín
Teraz pri sebe nemá sviečky
len starú pušku a náboje
nič dobré z toho nevyveští
za pár hodín má byť v pozore
Prvá línia, kdesi pri Kyjeve
tanky bojujú s bahnom a prehrávajú
vie o odvahe a tiež o hneve
aj to, že asi neuvidí matku či drahú
Ten, kto ho núti bojovať za vlasť
ho ľahko nahradí, má tisíce iných
zbabelosť nie je tá správna náplasť
guľka v hrudi a už žiadne prázdniny
Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022)
Na ostrove Svätej hyeny
kde sú prosby zbytočné
všetci sú iní, zmenení
úplne, nielen čiastočne
Neverím v žiadneho Boha
ani v neveriaceho Tomáša
ktorý zradil svoje slová
na koho sa teraz ponáša?
Závisť je všade, prekypuje
darí sa jej medzi ľuďmi
koho utopí, koho len opľuje?
Byť normálny znamená byť nudný?
Máme nenávisť vľavo i vpravo
celé krajiny a kontinent
ako ti je, človek? Zdravo?
Nenávisť spája, ako cement
Potom sú tí takzvaní dobrí
tichá, mlčiaca väčšina
slušnosť, si prečíslená, zomri!
Sme čísla, kde posledný zhasína
Pochádza zo zbierky Donebavolajúce peklo (2023)
Ešte pár granátov a je tu mier
ekonómovia rátajú všetky mínusy
analyzujeme, kto je aká zver
"hrdina" z Moskvy sa mi zhnusil
Teraz ukazujeme prostredníky
nosíme pitnú vodu pre ženy
ktoré znovu idú na pomníky
kde sú ľudia mŕtvi či zdesení
Dve farby vejú vo vetre zloby
vietor z východu stále slabne
mladí do hrobov, iní hĺbiť hroby
pre niekoho to nie je podstatné
Ešte pár granátov, do toho rakety
prídu silní chlapi veľmi slabej meny
ochránime, alebo namierime na deti?
Koľkokrát sa ešte budú čerti ženiť?
Nová stratená generácia nesie pozdravy
vojenské cvičenie pre pohrebné služby vlasti
padajú nielen hviezdy, aj mladí a zdraví
túžby sú dve: mier a konečne odhodiť masky
Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022)
Spánok smutných čerešní
znovu zapadá prachom
máloktorú naozaj poteší
život na svete... akom?
Nedospelé mladé ženy
niekde nazvané dievčatá
túžia po úskaliach zmeny
z blata znovu do blata.
Minuté sú staré túžby
realita ich zabila
život zrazu nie je pružný
dovi, dopo, spasiba.
Krutý svet a letáčiky
vraj nádherná budúcnosť
alebo návrat do reality
kde je láska minulosť.
Peniaze vraj vládnu svetom
aj svetom ľudí čo ich nemajú
trhajú im budúcnosť guľometom
hlavne nech o tom nespievajú.
Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2021)
Znovu slávim Vianočné sviatky
zvláštny pocit, bez slávy
život sa nehrá, je vratký
osamelých nikdy nechváli
Mám tak veľa prázdnych tanierov
nemá kto zdvihnúť kapustnicu
aj toto robí ženu ženou
čakať a dúfať aj v mŕtvicu
Darčeky pre jednu osobu
netreba červenú stuhu
len rovinu, veľmi osobnú
kde netreba priestor pre druhú
Dnes tu nie sú druhé duše
nikto nezvoní pri dverách
sneh padá medzi vankúše
strecha prianí je slamená
Krásne priania sú stále také isté
zdajú sa byť osobnostne vzdialené
vidím nádej? Aspoň trochu hmliste?
Hlava nie je na žiadnom ramene
Pochádza zo zbierky Kvety beznádeje (2021)
Pozerám sa na kvapky
ako si tečú po okne
nechávajú svoje labky
vytvárajú dielo spoločné
Jedna ide za druhou
tak sa to viacej oplatí
rozmýšľajú nad dúhou
tancujú spolu v objatí
Je ľahké rozbiť okno
ah chcete počuť dážď
zafarbiť škvrnou ropnou
alebo krvou z vrážd
Žiadna krv nebude
stačia mi slzy daždivé
sama so sebou na súde
spokojná, že som nažive
Z cely uvidím slobodu
za ňou večerný dážď
poznám krajinu pôvodu
raz zistíš, čo znamenáš
Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018)
Niekto nás postavil ku plotu
povedal: „Teraz pocítiš samotu“
všetci spadli na zem, držali si hruď
myslím si, že človek nevie zabudnúť
Už žiadne úsmevy, už žiadne nevädze
len mŕtve telá, ktoré niekto odvezie
ostanú spomienky a nemé tváre
ktoré sa pýtajú, čo robia v tráve
Nie sú odpovede, už ani výčitky
nikto nevolá k mŕtvym sanitky
svedkovia mlčia a hrôza im velí
odišli tí, čo odísť nechceli
Namiesto neviest už budú len vdovy
tí, čo sa tešia zdraviu budú kopať hroby
ostatní sa dotýkajú podlahy
cítia sa zbytoční, vedľajšie postavy
Len jeden je dôležitý, určuje kto prežije
kto bude šťastný a kto spozná pomyje
dosaďte si koho chcete, je to váš svet
ak si na vás zasadne, ostáva trpieť
Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018)
Začínam od piky
nemám vôbec nič
ľadové dotyky
iba ja a kríž
Nepoznám slová
dnes neriadim svet
som iná, nová
ukrytá do viet
Nepoznám ostatných
vlastne ani samu seba
mám sa učiť od tých
čo mi kradnú z chleba?
Všetko je zmenené
len hlúposť ostáva
skutky ľavé, nemé
posielam doprava
Za mnou vidno prvé kroky
aj keď nie som na Mesiaci
cesta do neba, cez stoky
dovi dopo a česť práci
Pochádza zo zbierky Čierny sneh (2018)
Dnes som plná beznádeje
som sama, v klbku schúlená
strácam prehľad čo sa deje
neviem narovnať svoje ramená
Cítim sa tak zraniteľná
malá kvapka vo veľkom daždi
milá samota, hrej ma
ale už ma toľko nedráždi
Porušujem pravidlá slušnosti
prosím ostýchavo a bezcenne
nechcem nič, len holé kosti
moje oči sa menia na pramene
Nevidím si ani na špičku nosa
potrebujem návod na melanchóliu
som ako tá, čo chodí po skle bosá
necítim svet, len vrchnú fóliu
Už neviem, kto mi kedy ublížil
karma funguje, môžem za to sama
som ako ľad, čo sa k ohňu priblížil
strácam sa, miznem, spomienka známa
Pochádza zo zbierky Pohrebná služba vlasti (2022)
Mária Nováková – Výber
poézie z rokov 2017-2023