#VYKRIVENIE

Maja Jackobs Jakúbeková























Autor

Vydavateľ

Licencia

Vydanie

GKBN

Maja Jackobs Jakúbeková

Greenie knižnica

CC-BY-NC-ND

Druhé (2019)

111100



Obsah

#VYKRIVENIE 1

Obsah 2

#PrognózaKonsolidácie 3

#Potrubie 4

#TrikrátJa 5

#OkoSubjektívu 6

#Pochoduje 7

#Mrc(y)na 8

#Kanály 9

#Prevét 10

#Vykrivenie 11

#Ťarcha 12

#PolnočnýSadizmus 13

#OdpudiváKompozícia 14

#KoncesijnáOdkvapávka 15

#Rozložená 16

#Premiéra 17

#Tachykardia 18

#FaradayovaKlietka 19

#RegimentParazitov 20

#ArmádyBábik 21

#SvetloSvietiChvíľuBezSĺz 22

#LietajúceStavby 23

#LenivosťAinéPovinnosti 24

#NieJeToŠálkaMôjhoTekvicovéhoLatté 25

#NarativistickýNeopunk 26

#OtázkaNaZáver 27

#Derniéra 28

#PrognózaKonsolidácie

medzi vami a nimi diaľnica

pomenovali ju kaskádovito – D 66

slepá odbočka, mŕtve uhly

milión možností zabiť

z nedbalosti



dupneš na plyn

pádiš si to

po odpoveď: čas neexistuje



Glock v príručnej batožine

mátoží ti v hlave

v krvi

viac ako dve promile



žijú pri sebe – vy i oni



#Potrubie

V plauzibilnom opojení delíriu tremens

vzali nám výsostné

legitímne

právo byť deťmi.

Budíš sa – nový deň

každé ráno

#TabulaRasa.



Zbohom!

Kĺžu sa

posledné zvyšky

tvojho tela

po potrubí.



#TrikrátJa

Na pyramíde

sa týči

sviečka

(moja).



Spláca dlhy.



V cudzom mene

spod nechta malíčka

vyberám písmeno



vystrihnuté z novín.



Zavádzam

nový vynález

do pohára.



Biele víno v prášku (?!)

zas nik patent neodkúpi.



Ľudské neduhy

(naoko)

nebudú

predsa

podporovať!



(Najmä, keď sú moje.)



#OkoSubjektívu

Zas vo mne,

keď seba nevnímam

takmer pocit,

no až toľkú osvetu

mu nedovolím

pod orwellovskou kontrolou,

ktorú má na svedomí.



Zdá sa, akoby si redol,

keď v pološere rozopínaš košeľu.

Hráš druhé husle

čo nebudú počuť,

keď mu firma hodí odškodné

za celoživotné sólo.

#Pochoduje

a vyzlieka sa

spotené čelo suší

piskľavý zvuk díva sa

Xanax položený

na nočnom stolíku

sa ti pred očami vznáša –

– pripomienka všetkých mätúcich mesiacov na intráku

v izbe vypnuté kúrenie

na prahu všehochuť

útroby vyvrhnuté

akoby s nami

žil nakazený jazvečík.



Zo staro-nových spomienok

na rímse búrky vystupuje hmla

Pani Noci predstavuje sa

kúzelník s dlhým predstavením

únava z činnosti,

ktorú si nezaslúžim

koľkýkrát sa samoporodím?

Akoby sme nahlas mlčali.

Na ničom z toho predsa nezáleží,

keď všetky cesty vedú do apoziopézy…



#Mrc(y)na

Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá; vraví básnik žene;

v to sladké ráno leta raz; opakuje sa zas.

Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila; žena si jasne spomína;

na márach štrku mraziac nás; – veď ten tvor bol, zhnitý, pane, váš!

Ach, takou budete i vy raz celkom iste

jak puchu plná mrcina,

hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,

anjel môj, moja jediná.

#Kanály

zívajú prázdnotou

na palubovke krysy

(hryzú sa) medzi sebou

steny smrdia čpavkom

oslavuje dvesto rokov a pár dní,

(nezabudni)



pach hniloby

výročia neráta

toľká to potupa

pre mŕtve holuby

s tetovaním medúzy

odosielam telegram



#Prevét

Vychladli sme

vzlietli cez chmáry

po padlých cudzincoch

úbohých.

Dávaj si pozor, Nebohý,

aby ťa nezanieslo tam, kde je zatvorené.



V hurikáne ma stáča

do stredu

tvojho jadra.

Cieľ bezpečne presný

(ne)vidím

medzi tým všetkým.



Cesta prevétom končí.

S tebou sa lúčim,

Entropia!



#Vykrivenie

pohľadom skrivím

dominantu mesta na Považí

slizkými čepeľami

aké cerí žralok

odfúknem hrdzu do útrob

Váhu

pridám jej okovy

blízkosti: vznikne intimita.

Šepkám až kričím

pod donútením ostrej šable

želám si zrásť

s ňou

úpenlivo prosím

kata

tiež je hrdzavý

rúha sa

ja kajam.



#Ťarcha

Diagnózu volajú F20

možno sa v karte píše

F25.

Zatiaľ nepoznajú

všetky príznaky.



Nahota

tvojho tieňa

ťaží moje paže

všetko sa v Jedno zlieva.

(Emanuje.)

Dráždivé pohyby lona

sú posledným

mantinelom

(hromozvod, ktorý dablér obchádza).



Si dokonalou

predstavou,

ja pomyselnou

hranicou

ťarchy, ktorú si mi venoval.

Kúsok intimity

zabalený v darčekovom papieri.



Citujem ťa nežne:

dotykom blízkosť

nenahradíš

nehou

hru nedohráš –

opakuješ donekonečna:

Všetky cesty vedú do apoziopézy...

#PolnočnýSadizmus

S výčitkou pod vankúšom

slúžiacim ako ultimátum

donekonečna sa pýtam

na jedinú ozajstnú axiómu,

ktorej obsah si mi zakázal

opakovať ako mantru.



(Vyslovujem ju len medzi turbulenciami.)



Spovedám ju

zo všetkých uhlov,

aj keď ju máš

ustavične

na perách.

Pomôcka na vydieranie

(svedomím vygenerovaná, nekompletná,

plytká)

viac nezaberá.



Citový rozsah čajovej lyžičky

to vieš, zaslúžiš si

byť zvrhnutý!



Naplno sa môžem spýtať:

Prečo nemôžeš byť ako on…



#OdpudiváKompozícia

kompozícia šera na vianočnej pohľadnici

desí rodičov

a malé deti

majú tisíc mien



tvárime sa, že nás trápi znečisťovanie,

rozvojové krajiny, počujeme

že Indiáni hladujú

že vymysleli hybridné autá

že technická singularita je hrozbou

(odosobnenej) budúcnosti



Stlačím #Replay



na Slnku, splyniem

s hromom

a konečne

si vypočuješ

obohratú hysterku

keď prejdem

okolo seba

a budem sa ignorovať.



Vypnutie

sa stalo

účel opäť

svätil prostriedky.



Všetky cesty vedú do apoziopézy…



#KoncesijnáOdkvapávka

Nechcem klamať

(ani povedať pravdu)

zabili sme ďalšieho boha

(bez predohry)

kašlite na Nietzscheho

cítim jeho pot

(„Zhyň Satanáš!“ kričia poslední)

prešiel na našu stranu



cítim tvoj pot

vôbec nie mužný

v poradí mesiáš Medián

opakuješ apolónsky princíp



keď sa Boh spýta, či si (z)hrešil

so vztýčeným prostredníkom odpovieš:

Dionýzos Lothbrok,

snažil som sa zhuliť do raňajších ponožiek



cítim tvoj pot

božskej Kája (nechávaš sa oslovovať ako trtko,

nie si hodný prívlastku nadčlovek)

schovaný v črevách juke boxu

blúdiš útrobami skorodovaných riadkov

kliknem na morálne nadradený song

ozvú sa

(bez hlasu démiurga, ktorý by potreboval vokalistky)

a ďalej

tancujú s nimi tí,

čo boli ochotní za tebou vybehnúť

aj päť poschodí



Vieš si život zariadiť.

O chvíľu ľudia zabijú aj teba

s pokrikom: Zhyň Satanáš!

Tým istým, ktorý tak dôverne poznáš...



Všetky cesty vedú do apoziopézy... hovoríš tomu večný návrat rovnakého.

#Rozložená

Skotúľaná v bazéne

nechce von.

Nevidieť ju na scéne – zaliatu betónom

v inej krajine, vo sne, ani pod lupou.



Horizont zastiera

čierna diera v stole.

Šuplíky prázdne

do jej Raja neprenikneš

málo to chceš

(heslo nie je známe).



Klbko z lana stvorilo ju pre seba

žije bez slnka, hravá

skladná

málo nákladová

sebaprogramuje sebestačne,

algoritmom vyhrieva okolie

v galaxii menom #Prozac.



#Premiéra

Útek v permanentnej línii

zotrvačník europoidný

Taký,

ktorého by zvolili

(polo)demokraticky.



Nihil póza

apoliticky sa javí

klam,

aký vyvolá amatér – chizofrenik

čo bol tu milión ráz,

lež z histórie sa nepoučil nik.



#Tachykardia

Chceš zhasnúť slnko?

Príšerne páli.

Chabé výhovorky môžeš jebať!

Príliš to bolí.



Zhasni Boha

vypni deň

jakživ sme takými neboli

dôvody predsa doposiaľ

v dejinách rolu nehrali.



#FaradayovaKlietka

Stúpame

kanabisom kŕmení

padáme

so skladbou

z počutia.



Obchádza dimenzie,

zmaže nemožné

nastavenie myslí neexistuje.

Volím alternatívu B:

so životom – uzákonili – musíš hrať vabank.



Plán záložcu ostáva.

Snažíš sa

byť v pohode.



Skladáme sa a búrame –

stále nanovo

podobne je na tom Kosovo –

– double dávka zdieľaného šťastia.



#RegimentParazitov

Konečno

rad radom

zhasína

pouličné lampy.



Virtuálny svet

bez nových mien

Život – pokojná rieka

bez radikálnych zmien.



Blúdiš v jeho útrobách

s nádejou kanibala.

Potajomky rátaš dni

(svoju korisť)

taký nový, stále ty

predsa sa cítiš vinný

(v podvedomí dávno niekto iný).



#ArmádyBábik

Sú ich plné kanály

(životov) poetiky starej lyriky

každý (pseudo)tragický

už od piky.



Rovnaký rigorózny scenár

podľa predlohy (proto)hipstera.

V hlavných úlohách

nejaké „my“,

beztvará hmota,

v strede púšte



prázdna nádrž.



#SvetloSvietiChvíľuBezSĺz

(S ľahkosťou uveríš)

hlas zachrípnutý od plaču

(zaťažko prijmeš)

výrečný obsah tvojich vrások

tvár zvraštená obavami zajtrajška

smutný bas niekto ti v hrdle zabudol.



Požičaj si nový tenor

svetlo svieti chvíľu, bez sĺz

mapa vrások nápomocne zmení súradnice

rozkrádanie introverta

posekaného rukou kováča - odborníka

stojí za tebou

nekonečný oceán

pred tebou

falošný orgován,

privoňaj!

Zomri!



#LietajúceStavby

Pre mňa má význam

bezvýznamný tieň

katarzický účinok tvojich pier,

blízkosť našich prepletených tiel

nikdy nebol preludom,

trofejou našich hier,

Lynchovou tulpou

ani

pasívne agresívnym

buchnutím dvier.



Dni sa krátili,

noci tratili

pach zrady chutil po ostrej oceli

čas nevyliečil ani povrchové rany.



Podplatil si Trvanie

devocionáliami a vydieraním,

pokryteckým lichotením.



Myšlienku na teba vysielam

rýchlosťou nemeniacou smer

svetelnými rokmi obkľúčený

stojíš za dverami

na opačnom konci

lietajúcej stavby.



Stojíš za dverami

a neobzeráš sa.



#LenivosťAinéPovinnosti

- Medzi moje koníčky patrí: agnosticizmus, ľahšie drogy, premýšľanie.

- Mám pocit, že máte viac koníčkov, ako priznávate.

- Nie pane, to ostatné sú obsesie.

- Agnosticizmus je tiež obsesia.

- Vaša rétorika nie je šálkou môjho tekvicového latté.

- Z toho by bol dobrý názov pre báseň.

- Súhlasím s vami, priateľ môj.



#NieJeToŠálkaMôjhoTekvicovéhoLatté

Ležíš vedľa mojej kože

dýcha ťa

potápa sa v nemom Anonyme

nevnímaš

zatvorenú dlaň

požičiavaš sa mi



Som vlastník, nie nájomca



Si cestovateľ bez batožiny

vďačný aj za hlt svetla

teplo si nepýtaš

však rád by si si jedno prenajal

zaplatiť môžeš

len sebou

...

O to nemám najmenší záujem.



#NarativistickýNeopunk

Politicky korektný

deťom prístupný

slovenský dabing.



Je ti z neho zle.

(Aj mne.)



Real?



V srdci prázdno

(v hlave nemáš nič)

za oknom jasno

(temnota sa rada zdržiava vo vnútri,

v kútoch)

neúnosná ľahkosť zomierania

nevšedne skúma ticho

(treba ti Kunderu vysvetliť?)



Spoločný projekt temnoty

prázdnoty

hodnoty identity osoby

pohasína.

Nič už nie je spoločné,

predsa každá organická entropia

umiera sama.

S úctou

dolupodpísaný

Donnie Darko



#OtázkaNaZáver

pach potu prebíja

vôňu nekvitnúcej

palmy

môj prefajčený dych

spôsobuje

rakovinu atmosféry



neunikneš mu

keď zamkne sa

v kúpeľni

bude opäť

paktovať so zajtrajškom

kozmos v harmónii

E sa rovná mc na druhú



Kto z nás troch je živý mŕtvy?

Ona?

Ja?

Puknutý Buddha nad dvermi?

#Derniéra

Tuším som vtedy mala

obdobie Grahama Greena

v lámanej angličtine

s kanadským akcentom.

Meter šesťdesiattri

telo na splíne

ďalšia v tom.



Skóre nula štyri

naivita neskúsenej,

možno poľahčujúca okolnosť

#IdolaTribus

na návistnom podnose.



Všetky cesty vedú do apoziopézy...



Maja Jackobs Jakúbeková – Vykrivenie 28/28 Greenie knižnica, greenie.elist.sk