Ydria v plameňoch

Ydria v plameňoch je krátka poviedka zo sveta Ydrie, viazaná na veľmi neskoré obdobie Ydrie, ktorá bola na základe poviedok od Martina Bínovského a Márie Novákovej zničená a obsadená. Príbeh sa zameriava na Damiu, mladú čarodejníčku, ktorá pri prechode do nového sveta získava nové, mimoriadne silné schopnosti. Ako ich využije a čo všetko sa stane v priebehu niekoľkých dní, sa môžete dočítať v príbehu bez romantiky a s poriadne posunutou hranicou ľudskosti.

Obsah

YDRIA 1

So silou a bez sily 17

Damia na Ostrove zatratených 18

Rituál 20

Ydria v plameňoch 28

Epilóg 31

3020

Ďaleko od Lomparie a ešte ďalej od Ydrie, sa nachádza Kuzara. Krajina, ktorá by mohla byť známa ako krajina štyroch riek, ale má to niekoľko háčikov. Málokto ju pozná, veľa v svetovom meradle neznamená a aby toho nebolo málo, ani tie rieky nie sú to, čo bývali. Niekto ju posmešne nazýva jednoduchým slovným spojením: Južná baňa. Alebo ešte jednoduchšie, Soľ. Mimo Lomparie o nej vie málokto a práve Lomparia je jediné miesto, kam sa dá z Kuzary dostať po relatívne používanej ceste pre karavány.

Štyri slabnúce rieky z Kuzary nesú symbolické a jednoduché názvy, ktoré vznikli postupným skracovaním z pôvodných mien. Alin, Darel, Vira a Nadir. Všetky štyri sa vlievajú do veľkého jazera. Až na to, že pojem vlievajú sa nie je celkom presný a pojem veľké jazero je presný ešte o niečo menej. Z veľkej vodnej plochy sa postupne stáva obyčajné, nezaujímavé a čoraz slanšie jazero.

Samotná Kuzara má málo vody. Populácia sa zmenšuje a tí, ktorí ostali, nadávajú na jej vážny nedostatok. Darí sa tu datľovým palmám, zvláštnym „koženým zemiakom“ či bavlne, ak ju akurát je možné dostatočne zavlažiť. Nedarí sa tu však ľuďom. V celej Kuzare ich žije toľko, čo v trochu väčšom meste v iných krajinách. Aj preto Kuzara má svoje tradície, ale nemá veľké chrámy, univerzity či manufaktúry. Má však prístav a rybárske lode, ktorých počet sa neustále mení. Ešte nikdy ich však nebolo viac ako päť.

V tomto svete sa rodí málo detí, ale na počet obyvateľov má Kuzara významné percentá sirôt. Mladí či starí, silní či slabí, v nej často na základe problémov s dehydratáciou a ostrým, rovníkovým slnkom, zomierajú predčasne. Práve v takomto svete prichádza na svet niekoľko detí, ktorým sa hovorí aj Nymronove deti. Pojem vznikol pre to, že ich matka zomrela pri pôrode alebo chvíľu po ňom, zatiaľ čo ich otec zomrel alebo jednoducho rodinu opustil. Medzi tieto deti patrí ešte veľmi špecifická, malá skupina detí, ktoré nemajú rodičov. Sú tak akousi hrou prírody, alebo skôr hrou Nymrona. Vytvorí malé telíčka, vdýchne im život a dá im šancu. Niekedy však nejde len o bežnú šancu, ale aj o niečo netypické, výnimočné či nebezpečné.

Damia nemá klasických rodičov, Ritta tiež nie. A zatiaľ sú výnimočné len v tom, že plačú o trochu hlasnejšie ako iné deti, ktoré sú na svete len niekoľko dní.

3035

Kuzara má v porovnaní s inými krajinami sveta skutočný nedostatok vody. Práve hladina vody je jedna z mála vecí, ktorú si všetci všímajú. Veľké meradlo neklame. Počas dažďov, ktoré prídu niekedy len raz ročne, sa hladina zvýši. Potom zase padá. Ako veľmi padne, to sa často mení. Nemení sa však život ľudí v tejto lokalite.

Kedysi veľké rieky (z pohľadu miestnych) sa menia na potoky. Čím nižšia hladina, tým viac vidno odpadky, najrôznejšie sedimenty či povlaky na povrchu. Úrodné bahno sa sem z vyšších oblastí tokov dostáva len málo, a to kvôli zavlažovaniu plodín. Vodu treba na pitie, umývanie a všetko ostatné a čím je vody menej, tým je viac i menej vzácna súčasne. Stále je však nekvalitná voda lepšia ako žiadna.

Ritta, ktorá so svojou sestrou nemá rodičov, má obzvlášť silné napojenie na vodu. Nymronov dar. Ritta dokáže vo vedre vodu vytvoriť. Ak má vo vedierku desať pohárov vody, vie hladinu magicky navýšiť až na dvanásť pohárov. Je to náročná, vyčerpávajúca práca, ktorá ju stojí veľa síl. I veľa telesnej vody. Stále však platí, že je v tom najlepšia. Dokáže o kúsok posúvať jednoduché predmety po stole či zapáliť oheň silou svojej mysle, ale nie vždy sa jej to darí.

Naopak, ďalšie dve dievčatá, alebo skôr mladé slečny, sú v tom menej efektívne. Menší výsledok za viac snahy. Majú rovnaký talent, ovládajú tie isté kúzla. V Kuzare sa hovorí, že ich má Nymron rovnako rád. V praxi je to ale samá závisť či pocit sklamania.

Nikto sa však nevenuje len mágii. Treba obrábať pôdu, chytať ryby či ťažiť všetko, čo sa dá na ťavách odniesť do Lomparie. Soľ, sadrovec, nie veľmi kvalitnú železnú rudu a tak podobne. Navyše je potrebná starostlivosť o plodiny, hlavne o miestnu špecialitu. Vyšľachtená rastlina, ktorá je podobná zemiakom i tekvici, ale má veľmi pevné šupky na hľuzách. Sú však chutné a dajú sa dobre skladovať i presúvať. Nie že by niekomu nechutili, ale človek je skúmavý druh a rád si pochutná aj na úplne iných jedlách, z Lomparie či z väčšej diaľky. Nie každý však má na to peniaze.

Všade, aj v Kuzare, sa hovorí, že peniaze nerastú na stromoch. Platí to dvojnásobne, keďže stromov je tu veľmi málo a klasické stromy, zvyknuté na vlhšie a chladnejšie prostredie, by tu nemali šancu prežiť. V zemi v okolí jazera sa však občas nájde poklad. Najrôznejšie zafíry, smaragdy, topásy či iné drahokamy a polodrahokamy. Cena každého kúsku je iná a vždy je rozdiel predať ich na miestnom trhu a riskovať cestu až do Lomparie.

3042

Hlavné mesto, Taria, má veľký problém. Kedysi malo približne 50 000 obyvateľov, dnes je to desatina. Klesajúce hladiny spôsobujú stále väčšie problémy a kto môže, ten riskuje cestu do Lomparie, hoci i pešky a bez zásob. Dve zo štyroch riek končia kilometre pred jazerom. Stále menej pravidelný dážď nechodí a kým počas dňa sa objavuje stále väčšia horúčava, v zime ju strieda nepríjemný chlad. Nedostatok vody a vegetácie vytvára tak ohromné rozdiely, že je len ťažké ostávať v obydliach a ešte ťažšie je ostať mimo nich.

Výsledkom je drobné obilie, drobná zelenina a ešte aj ľudia sú akosi menší ako kedysi. Malá skupina ľudí, ktorí sa venujú mágii, má podobný problém. Mágia naviazaná na vodu slabne a stáva sa zbytočnou. Mágovia a mágyne často odpadnú od únavy skôr, ako urobia niečo veľkolepé.

Ritta je stále najlepšou mágyňou, ale nie preto, že by sa zlepšovala. Skôr je jediná, ktorá ešte dokáže niečo vyčarovať. Celá Kuzara umiera a nestarajú sa o ňu ani bohovia. Nenavštevujú ju, ani v prestrojení. Tá skupina ľudí, ktorá vie čítať, rozpráva o dávnych časoch, keď bola Kuzara krásna a zelená. Dnes ju však sfarbuje len piesok, suché bahno a v noci temnota, proti ktorej pomáha len mimoriadne presušené drevo v ohniskách.

Ako viesť ľudí v zlých časoch? Niekedy je to úloha skutočne viac pre bohov ako pre ľudí. Nikto sa nehrnie do tých najvyšších pozícií. Nikto nechce povedať, že tu končí cesta a ostáva len čakať na smrť s plnými ústami obyčajného, suchého piesku. Eltar vraj sľúbil dážď. Nymron vraj sľúbil nejaký zázrak. Pre obyvateľov Kuzary to znamená, že sľuby sa stále objavujú, stále ich niekto pripomína, ale realitu to nemení. Napriek tomu je vždy potrebné si všimnúť tých, ktorí sa snažia urobiť aspoň niečo. Jazero sa pravidelne čistí od povlakov na povrchu a na vodu sa dávajú jednotlivé limity. Navyše sa kvalitná voda z hôr dováža. Doprava vody je však problematická, pretože čím viac sa jej chce presúvať, tým je to drahšie. Presunúť veľké zásoby vody je oveľa náročnejšie ako presúvanie lesklých kamienkov. Navyše nie je jej dostatok na to, aby sa oplatilo stavať akvadukty, ktoré by aj tak museli prekonávať ohromnú vzdialenosť.

Kým Ritta sa snaží byť užitočná a skúša remeselníkom nejako uľahčiť prácu, jej sestra, Damia, sa chce dozvedieť od kupcov čo najviac. Chce vedieť, aké krajiny sa kde nachádzajú, kde sú aké poklady i to, či sa dá z Kuzary dostať aj nejako inak než dlhou karavánou po rozpálenom piesku. Je šikovná a vytvorila niečo, čo nikoho nenapadlo. Stroj na kolesách, ktorý je z dreva a jazerných chalúh. Jednoduchý koč sa tak dá presúvať aj s nákladom a keď sú všetci unavení ťahaním, môžu si oddýchnuť vo vnútri. Stroj je síce pomalý, ale má jednu ohromnú výhodu. Dá sa na noc či na najhorúcejšie hodiny dňa celkom dobre utesniť.

3043

Hladina sa dostáva pod čiaru, ktorá je prezývaná rôznymi slovami. Veľmi často sa však v tých názvoch spomína smrť, smäd, záhuba či všetky tri tieto slová v rôznych poradiach.

Eltar mohol sľúbiť v minulosti kadečo, ale teraz sa skutočne objavuje. A má riešenie. Nie je to dážď či zosilnenie ďalšej rieky. Je to šanca na nový život. Na nové miesto, nový začiatok a zároveň začiatok nových problémov. Namiesto dlhých rečí ukazuje úplne inú krajinu, ktorá je aspoň na prvý pohľad cez portál plná života. Zelené lúky, sady a veľa svetlomodrej farby, ktorú mnohí obyvatelia Kuzary nikdy nevideli v takomto množstve.

„Vaša krajina štyroch riek je na pokraji svojho konca. Rieky, ktoré vás živili po generácie, sa už nevrátia do svojej bývalej sily. Toto jazero, kedysi životodarné, teraz ustupuje, lebo jeho čas sa naplnil,“ hovorí Boh.

„Avšak, pre vás existuje útočisko. Iná krajina, známa ako Ydria, vás prijme. Ale vedzte, že život tam nebude jednoduchý. Budete musieť zápasiť s inou pôdou, inými pravidlami a inými ľuďmi. Ich pohostinnosť nie je nekonečná, a váš úspech bude závisieť od vašej ochoty prispôsobiť sa a spolupracovať.“

Ritta mlčí. Nikdy neuvažovala o tom, že príde deň, keď sa všetko zmení tak jednoducho. Len vykročiť smerom cez portál. Carinna je na tom rovnako. Jediný, kto má odvahu, je Damia. Nenechajú ju prejsť ako jednu z prvých, ale aj tak sa tlačí do nového sveta a nepozerá sa dozadu.

Ydria je skutočne prekrásna. Slnko je príjemnejšie, piesok je len na niektorých plážach a všade sú stromy, ktoré nesú ovocie. Navyše je to krajina vôní. Vôňa mora, vôňa zeme, vôňa všetkého zeleného. Ale nie sú to len krásne veci. Eltar nehovorí veľa o problémoch tohto nového sveta a necháva nových ľudí, aby ho spoznali.

Od dvoch pôvodných obyvateľov, Chalima a Kalisto, sa niektorí novo prichádzajúci dozvedeli cenné informácie. Ani si nevšimli, že Damia sa s Rittou a Carinnou okamžite vytratili.

Súčasnosť

„Všetko. Úplne, úplne všetko! Toto je nový svet. Už žiadne čakanie na poloprázdnu misku!“

Ak majú tri sestry a zároveň kamarátky na niečo rozličné názory, tak je to mágia. Všetky sú mladé, zvedavé a ako to v tomto veku býva, málo opatrné. Na mágiu však majú úplne iné pohľady i talenty.

Zatiaľ, čo sa ostatní držia pohromade, tri sestry, dcéry Nymrona a bez matky, sa vydávajú opačným smerom. Namiesto pomoci so všetkými tými krabicami sa vydávajú na úplne opačný smer. Príroda ich zaujíma viac ako miestni ľudia.

„Ale mňa zaujíma, prečo tam nie ste vy dve. Cítite… cítite tu… nejakú mágiu?“

„Sestrička,“ začína Damia, „ty žiadnu mágiu necítiš. Alebo si ju aspoň necítila v našej domovine. Tu niečo cítiš? Však ani nevieš, čo hľadáš. Nevieš, čo máš precítiť, na čo sa zamerať.“

Carinna sa sústredí tak silno, ako vie. Vetvička sa ale vôbec nehýbe. Namáha sa, snaží sa, robí najrôznejšie pohyby a k tomu pridáva najrôznejšie slová, ktoré od sestier počula. Nič sa však nemení a vetvička ostáva vetvičkou, na rovnakom mieste.

Ritta vetvičkou ľahko hýbe. Nepotrebuje na to žiadny dotyk, len myšlienku. Vetvička sa pohybuje rovnako ako v starej vlasti. Možno silnejšie a možno slabšie, to ani sama nevie. Len sa musí sústrediť trochu viac. Predsa len, je to iná krajina.

Damia to skúša ako posledná. Jej magické nadanie je nižšie ako u Ritty. Vždy vedela Ritta viac ako ona, a tak bola Damia vždy tá druhá. Nikdy nebola spokojná s tým, že bola považovaná za tú menej snaživú, menej šikovnú či lenivejšiu v oblasti mágie. Tu sa však všetko mení. Vetvička, ktorú posunula jej sestra o tri kroky, sa jej motá okolo jednej či druhej ruky, láme sa v presnej polovici a znovu sa zostavuje do pôvodného tvaru. Damia ju chce o kúsok posunúť, ale letí tak ďaleko, že je len ťažké spozorovať, kam dopadla. Po chvíli sa však vetvička dostáva do jej rúk. Mení svoj tvar. Raz je pevná ako oceľová tyč a raz sa jej omotáva okolo ruky ako had.

Len čo to Damia povie, objavuje sa zrazu na vrchole malého kopca, aspoň dvesto krokov od sestrier. Ostáva tam len krátko a putuje ďalej. Nechápajúce sestry ostávajú samé.

„Nie som si istá. Pravdepodobne narazila na nejaký zdroj mágie, ktorý nepoznám. Niečo, čo v Kuzare nebolo.“

Nech sa Ritta pokúša akokoľvek, jej magická sila sa priveľmi nezmenila. Je najstaršia zo sestier, ale má silný pocit, že Nymron jej dal úplne iný dar ako Damii, ktorá teraz niekde je a nikto nevie presne kde. A ak by to zistil, za chvíľu by tam už vôbec nebola.

Sestry sa vracajú k hlavnej skupine a dozvedajú sa o Ydrii. Informácie o mestách, obyčajoch, o Eltarovi a Nymronovi, ktorí sa očividne starali o Ydriu viac ako o Kuzaru, i o nedávnych inváziách. Dve úplne odlišné skupiny sa pustili do boja o Ydriu a kto mohol, ten sa niekde schoval. Presné čísla sú veľmi nepresné a zvlášť Ritta má pocit, že Damia bude už čoskoro vedieť o Ydrii viac, ako títo dvaja Ydrijčania.

Dar

Damia nerozumie silám, ktoré si chce podmaniť. Chce sa presunúť pomocou mágie o pár krokov doľava, ale presúva sa doprava o trojnásobnú vzdialenosť. Napadne ju, že sa chce dotknúť vody, ktorá obmýva hlavný ostrov Ydrie, ale zrazu je vo vode po kolená. Pamätá si, keď bola často po kolená v jazere. Je to podobné, ale predsa celkom iné. Tu jej okolo nôh plávajú malé rybky a medzi ňou a slnkom je akurát malý obláčik, pripomínajúci najjemnejšiu nazbieranú bavlnu.

Prezerá si Ydrianu. Rýchlo sa dovtípila, že je to významné mesto. Obchody s najrôznejším tovarom sú posiate mŕtvolami. Ľudia z Ydrie i úplne neznámi cudzinci ležia vedľa seba. Ženy v krásnych šatách sú vedľa mužov v neznámych uniformách. Na niektorých sú rôzne železné kríže. Do toho stroje. Nefunkčné robotické stroje na zabíjanie.

Ydria nie je ľudoprázdna, ale tá malá skupina ľudí, ktorá prežila, je príliš vystrašená na to, aby začali rýchlo zbierať a zanášať mŕtvoly. Damia naráža tiež na niekoho, koho tu čakala. Vedela, že ho tu niekde nájde.

„Zdravím ťa, dieťa moje.“ oslovuje ju Nymron a ukazuje Ydrijčanom, ako rozobrať smrteľné robotické mašiny.

„A čo ty chceš robiť? Je to na tebe. Nie si môj otrok. Si doma, v tvojom novom, skutočnom domove. Tu patríš viac. Tvoja sila je silnejšia v krajine krásnych riek než v krajine, kde sú všetky rieky slabé a zanedbané.“

„Nie, dieťa moje. Konal som, len čo som sa o tom dozvedel. Ale nemám oči a uši všade. Svet je veľký a zaujímavý. Bez starostí si nevážiš radosti. A to je aj tvoj prípad. Spravil som ťa silnou a slabou zároveň. Spoznala si slabosť. Teraz spoznávaj silu.“

„Už si videla dosť veľkú časť Ydrie na to, aby si za ňu mohla bojovať a aby si ju mohla chrániť.“

Inteligencia

Damia si uvedomuje, čo jej Nymron hovorí. Možno nie v plnom rozsahu, ale dobre vie, že je súčasťou veľkého plánu, ktorý sa jej ani nikomu inému páčiť nemusí.

„Poznám, ale môžem sa mýliť. Každopádne viem, akú som ťa stvoril a prečo. Taktiež viem, že dokážeš prekvapiť. Preto ti nebudem hovoriť nič, až na jednu maličkosť.“

Nymron sa stráca a miestni obyvatelia sa pozerajú na Damiu, ktorá sa tu veľmi rýchlo zjavila, ako keby tiež patrila medzi bohov.

„Prežil z nich niekto?“ mladá žena sa nohou dotýka mŕtveho vojaka v uniforme. Jeho telo leží na zemi.. Nikto jej však priamo neodpovedá. Nevedia a ani nemôžu poznať správnu odpoveď.

Namiesto odpovedí sleduje krajinu. Všíma si Ydru, najvyšší vrch Ydrie. Najvyšší zo sopečných vrcholov. Ide tam. Nie preto, že by jej to niekto našepkával. Dôvod je celkom iný.

Keď bola malé dievča, počula o knižniciach a najrôznejších učencoch, ktorí prechádzali cez krajiny a hovorili príbehy a skúsenosti. Už vtedy si uvedomila, že to musí byť niekedy mimoriadne nudné. Sedieť na zadku a počúvať hodiny niečo, čo by mohla ona alebo niekto iný skrátiť na dve vety. Aj preto sa učila písať a čítať. Nie však v dlhých, náročných veršoch a metaforách. Sto stôp rovno, päťdesiat stôp doprava. Takéto boli jej poznámky. Minimum slov, maximum faktov a vždy si treba niečo domyslieť. Niečo, čo stačí mať v hlave a netreba o tom hovoriť ostatným. Keď číta, tak väčšinu textov ignoruje.

Cesta na vrch je jednoduchá. Čím dlhšie je v Ydrii, tým lepšie jej ide presúvanie. Zvyšuje sa rýchlosť, prednosť i stabilita. Ocitá sa často na jedinej pevnej zemi v okolí a pohybuje sa tak rýchlo, že by sa každému inému minimálne zatočila hlava.

Napriek tomu si začína uvedomovať pascu na svoju dušu. Pascu, do ktorej sa ľahko dostane, keď bude priveľmi dôverovať novej, stále záhadnej, no čoraz známejšej mágii.

Ešte pred chvíľou nevedela posunúť vetvičku viac ako jej sestra, dokonca ani rovnako. A teraz je v mestách i na vrchoch a môže všetko vidieť, počuť, voňať, ohmatávať a ochutnávať všetko, na čo si spomenie. Môže trhať hrozna, koľko len bude chcieť, však ju nikto nechytí. Môže si vychutnávať najvzácnejšie nápoje a môže sa dostať na blízke ostrovy, aj keď nevie plávať. Alebo vie? V tom si nie je istá.

Každopádne považuje za pascu to, že v krátkom čase sa naučí všetko. Zdá sa jej to milé a príjemné, ale zároveň nespravodlivé. Však bola vždy v tieni. Teraz je sama, môže byť, kde chce a môže sa k svojmu ľudu kedykoľvek pripojiť, či navždy ho opustiť. Má ohromnú moc, ktorú získala nie za odmenu, ale za jednoduchý krok do nového sveta. Do jej sveta, ako tvrdí Nymron.

Dostáva sa na najvyšší bod Ydrie a obzerá si blízky chodníček i mestá, ktoré sú z tej výšky a vzdialenosti maličké.

„To je zaujímavá prechádzka. Dostala si sa už teraz ďalej ako niektorí ľudia, ktorí tu žili celý život. A to neprešiel takmer žiadny čas.“

„V tom sa pletieš. Poznám tvoj život. Vždy si mimo hlavnej skupiny, vždy si na okraji a komunikuješ s ostatnými, len keď musíš. Ty si tá, čo chce byť silná, ale nepozerá sa dozadu a na ostatných. Ty si tá, ktorá má smäd po dobrodružstve, po nebezpečenstve a po poznaní, no až teraz sa ho učíš uhasiť. Si ako dieťa, ktoré práve spoznáva lásku.“

„Preto si dostala tento dar práve ty. Láska sa často preceňuje. Ty tu nie si ako nejaké veľké, romantické srdiečko. Ty si tu ako svalnatá ruka, ktorá vie bojovať, trestať a určovať pravidlá. Si tu ako oko, ktoré vidí nespravodlivosť a nebude čakať na súd a na to, že sa niekto zmení. Vidíš hlbšie ako ostatní a vidíš všetko to, čo treba vykonať.“

„Ako som ti už vravel, nie je to o tom, čo ja chcem. Je to o tom, čo ty chceš, vieš a urobíš.“

Nymron po Damii hádže čiapku jedného z vojakov v uniforme. Tá ju chytá do rúk. Nie je to však len bežné chytenie čiapky. Čiapka sa začína rozkladať. V látke sa objavujú diery a celá tmavne. Po chvíli ju chytajú plamene, ktoré sú väčšie, ako čakala. Nepália ju, nebojí sa toho ohňa, ale z čiapky je po chvíli jemný popolček, ktorý unáša vietor.

Zatiaľ, čo sa Ritta a všetci ostatní dozvedajú o krásach a nástrahách Ydrie, Damia sa presúva do miest. Do všetkých kanálov, podzemných miestností, tmavých skladov a do najrôznejších veľkých bodov, ktoré sú na prvý pohľad opustené.

Namiesto temnoty ju nasleduje spaľujúci oheň v jednej ruke a ohnivý meč v druhej. Spaľuje všetkých nepriateľských vojakov, ktorí majú nejakú muníciu. Na tých, ktorí sú ešte alebo už bez munície, používa meč. Čo na tom, že nikdy žiadny nemala v ruke. Zobrala prvý, ktorý našla. Vďaka mágii ho nielen zapálila, ale navyše vie i ovládať. Nepotrebuje svaly elitných rytierov, sila vody a Nymrona to dokáže ešte lepšie.

Žiadne vyjednávanie, žiadne zľutovanie. Len premena živých tiel na osekané a ohorené kúsky. Nemusí sa učiť cudziu reč, plne jej stačí, že ju žiadajú o niečo, čo nedostanú. Veľké a malé hodnosti za sebou nechávajú podobné množstvo popola.

Na druhej strane to nie je nič osobné. Žiadne prehnané utrpenie. Rovnaké údery, seknutia do rovnakých miest. Namiesto výkrikov bolesti padajú vojaci ako lístie na jeseň. Damia čistí pivnicu za pivnicou a po chvíli vie, že Ydria, v ktorej je stále prvý deň, je slobodná.

Damia má nový cieľ. Dozvedieť sa čo najviac o Ydrii. Stretnúť tých, ktorí veľa vedia, ale zároveň vedia aj rýchlo rozprávať. Chce spoznať celú Ydriu a potom i Lompariu a všetky ďalšie krajiny, o ktorých počula. Chce spoznať všetkých, ktorí sa postavia proti nej. Nie tých, ktorí pôjdu proti Ydrii, i keď tí ju tiež zaujímajú. Ak sa ale niekto postaví proti jej životu, spáli ho na popol.

Na druhý deň stretáva Rittu, ktorá sa snaží zmeniť slanú vodu na pitnú. Nedarí sa jej to. Damia to skúša namiesto nej. Namiesto pohára so slanou vodou je po chvíli niekoľko vedier sladkej a dokonalo vychladenej vody.

„Zmenila si sa. Toto nie si ty. Tie kúzla ťa menia. A kde si vlastne bola?“

V tom sa Damia začína zamýšľať. Ak ona ochráni Ydriu pred ostatnými, kto ochráni Ydriu pred ňou? Kto ju zastaví, ak sa niečo zmení až priveľmi a bude oveľa nebezpečnejšia ako ktokoľvek iný?

„Niečo mi napadlo. Väčšinou sa sila kúziel zvyšuje štúdiom, nejakou odmenou, požehnaním a tak podobne. Ale čo ak si tak zosilnela prekliatím? Čo ak ti Nymron nedal veľkú silu na to, aby si bola silná, ale naopak, aby boli všetci v porovnaní s tebou slabí? Aby ti všetci závideli? Možno chcel urobiť čo najväčší rozdiel medzi tebou a ostatnými. Aby ťa všetci opustili a ty aby si žila v ústraní, celkom sama. Každý by ťa poznal ako čarodejnicu zo zakázaného lesa.“

„O tom hovorím. Ja jej neporozumiem. Ani nikto. A ak sa priveľmi zameriaš na túto novú silu, tak ty sama budeš tou silou. Z teba ale nič neostane. Budeš len nástroj. Pozri sa, viem urobiť jednoduché kúzlo s vodou. Lebo som to ja. A ja mám snahu niečo zmeniť. Ale ty si len samá zmena, bez snahy. Už nemôžeme byť viac odlišné.“

Do diskusie sa zapája Carinna, ktorá bola doteraz schovaná a snažila sa urobiť si z toho všetkého svoj vlastný záver.

„Ja vás mám obidve rada. Aj keď vôbec nepoznám kúzla, nemám tú čarovnú a pre mňa ťažko pochopiteľnú moc. Ale chcela by som ju mať.“

Bohovia, ktorí si všetko všímajú, sa zamýšľajú nad Damiou. Možno predsa len urobili niekde chybu. Nechcú však zasiahnuť. Možno práve toto teraz Ydria potrebuje. Nových ľudí z Kuzary, niekoľko pôvodných obyvateľov Ydrie, hostí z iných krajín a ochrancu. A ak ich dokáže ochrániť šialená a čoraz viac namyslená Damia, tak si šialený a predsa často potrebný Nymron môže dať poriadny spánok. V dĺžke jedného ľudského života. Odhadol, že Damia má stále dve tretiny života pred sebou.

„Čo myslíš, braček? To, že bude žiť ešte dosť dlho, ale väčšinu svojho života bude vyvárať jašterice v chalúpke na úplnom okraji Ydrie? Alebo to, že o svoju silu zajtra príde, len tak bez varovania?“

„Poviem jej to sám. Ale zajtra. Alebo pozajtra. Alebo o pár rokov. Strašne sa mi zíva. Dobrú noc.“

Nymron so svojím svojským pohľadom na vec a ešte svojskejším humorom je zvedavý, čo Damia urobí. Alebo neurobí.

So silou a bez sily

Štúdium mágie je niekedy veľmi zvláštne. Práca s nadprirodzenom sa podobá na niektoré iné aktivity. Vyžaduje sústredenie, veľkú snahu a metódu pokusu a omylu. A to aj v prípade, že to učia tí najlepší – a učia tých najlepších z ďalšej generácie. Damia však nemá priameho učiteľa. A ani sa nepovažuje za nikoho žiaka. Skúma živé tvory z celej Ydrie. Snaží sa vysať životnú energiu z rastlín, zvierat i dokonca sama zo seba. Experimentuje, ale nenachádza čas na dlhé písanie poznámok. Chce akciu a dávať energiu do nových objavov a do spoznávania sily, nie do krásne vyrovnaných písmen na papieroch.

Aj preto vôbec nerozmýšľa nad spánkom. Toto je jej šanca, jej krajina. Čo na tom, že je v nej prvý deň. Skúma ju, ochraňuje ju, vlastne si ju privlastňuje. Krajina, kde kraľuje Damia. Zároveň krajina, kde môže prísť rýchly, väčšinou až výrazne prirýchly trest. Namiesto myšlienok na spánok má myšlienky nad tým, kde má byť, čo urobiť a ako svoju silu čo najviac posilniť. Rozhoduje sa, že vôbec spať nepôjde. Sama sa bude presúvať po celej Ydrii a chce vidieť na vlastné oči všetko, čo sa vidieť dá.

Do polnoci ostáva posledná chvíľa a má pocit, že na prvý deň stále neurobila dosť. Má energiu, ktorej úplne nerozumie, ale chce ju rozumne využiť. Napadá jej, že by sa mohla zastaviť v úplne iných krajinách a vyriešiť všetko, čo sa dá, v prospech Ydrie. Dokonca ju napadlo vrátiť sa do Kuzary a pretvoriť ju na nepoznanie. Možno presunie dažďové mraky a urobí z krajiny niečo, čo si nikto nepamätá a čo tam možno ešte nikdy nebolo. Rodná vlasť môže byť jej pieskovisko, jej laboratórium a zároveň môže byť ešte silnejšia v Ydrii, keď donesie z Kuzary ďalších ľudí. Má však strach. Čo ak v pôvodnej krajine stratí svoju veľkú, majestátnu moc? Čo ak namiesto neobmedzenej energie bude mať možnosť robiť len málo, a aj to len za veľkú námahu?

Rozmýšľa nad tým, ale nestojí na mieste. V tme a za svitu hviezd prechádza pomocou kúziel Ydriou. Všíma si nápisy, farbu striech na domoch či bohaté rieky a potoky, ktoré majú chutnejšiu vodu ako čokoľvek v Kuzare. Odtrháva si hrušku v sade pri Ydriporte a hryzie ju a cestuje po svete zároveň. Magickou silou sa tiež dostáva na Ostrov zatratených. Aj po tak dlhom čase stále existuje a stále tu občas niekoho pošlú. Prezerá si miesto, zisťuje čo najviac o miestnych ľuďoch a chce sa vrátiť. Ale nemôže. Na malom, bezvýznamnom ostrove s niekoľkými malými chatrčami je tma, ktorú nemôže zjemniť svojimi plameňmi. Ohnivý meč sa vyparil a ruky sú úplne obyčajné.

Damia na Ostrove zatratených

Nervózna, smutná a hlavne nahnevaná Damia ide spať. Nič iné jej neostáva. Líha si len tak na zem. Nie sú tu aktuálne žiadne stromy a všetky chatrče sú obsadené ľuďmi, ktorí sa jej nepozdávajú.

Ostrov zatratených je nepríjemné a depresívne miesto. Vzdialené od zvyšku Ydrie, ale stále dostatočne blízko, aby bolo vidno hlavný ostrov. Kto sa tam chce dostať, napríklad tam doplávať, ten príde o život. Silné vodné prúdy narobia problémy aj malým loďkám, nie to ešte niekomu na plti alebo bez akéhokoľvek plavidla.

Damia je prekvapená, že prišla o svoju moc. Každopádne, je jej úplne jasné, že ju nikto nepríde zachrániť. Musí sa odtiaľto dostať sama. Ale ako? Aké má možnosti a nádeje? Volá na Nymrona a Eltara, ale neobjavujú sa. Znovu a znovu sa snaží prinavrátiť niečo z magických síl, ktoré mala. Neúspešne. Zisťuje len jednu informáciu. Podľa starých jazykov, ktoré na tomto ostrove niekto ovláda, je jej meno synonymum pre stratená, zatratená či prekliata.

Ostáva jediná možnosť. Cesta mágie. Spoznávanie jej sily, hľadanie nových spôsobov, ako ju použiť.

„Damia, prečo si vlastne prišla sem?“ pýta sa jej starec, odsúdený pred mnohými rokmi.

„Chcem preskúmať Ydriu. Mala som tú silu, že som si ju mohla pozrieť skoro celú.“

Damia rýchlo zisťuje, že často vie o okolí viac, ako miestni, ktorí sú tu často už veľmi dlho a sú odpojení od okolitého sveta. Však jediný spôsob, ako sa dozvedieť niečo nové, je od novo prichádzajúcich ľudí. A už dávno sa tu žiadna loď neobjavila.

Mladá žena si však uvedomuje svoju situáciu aj z druhej strany. Možno nie je ona tá prekliata, ale všetci ostatní. Hovorí si, sama pre seba, že títo chudáci pre ňu nemôžu urobiť vôbec nič. Aspoň nie v bežnom svete, mimo mystických umení temnej mágie. Možno tu nie je na nesprávnom mieste, ale na nesprávnom mieste sú jej budúce obete. Môže ich využiť ako rebrík alebo schodisko. Dostať sa k silnejšej moci a je úplne jedno, či s tým budú alebo nebudú súhlasiť.

Po chvíli zisťuje, že zásoby vody na ostrove sú veľmi obmedzené. Nie sú tu žiadne rieky a všetka voda je v malej nádrži, kam stiekla z posledných dažďov zo striech chatrčí. Voda by mohla byť aj čistejšia, keby sa tá nádrž lepšie čistila. Ale asi si na to niekto jednoducho zvykol a necháva to tak. Oveľa viac ju však zaujíma iná voda. Voda v jednotlivých ľuďoch. Voda, ktorá je súčasťou krvi, orgánov, svalov, šliach a všetkého, z čoho sa skladá človek. Odkedy sa objavila v Ydrii, všimla si vodu v ľuďoch. V Kuzare si to ani nevšímala, ale tá nová sila jej umožňuje vycítiť vodu v každom človeku. Aj v práve zabitých bojovníkoch cudzích armád. K nim sa ale nedostane. Mŕtvi sú ďaleko. Nablízku sú len živí.

Jej plán je jednoduchý. Prejsť sa po ostrove. Nájsť najviac osamoteného človeka a skúsiť získať niečo z jeho alebo jej životnej energie. Aj keby to malo spôsobiť ťažkú dehydratáciu, rozpad tkaniva či bolestivú smrť.

Rituál

Damia robí to, čo možno nie je podľa nej úplne správne, ale je úplne potrebné. Zo starca, ktorý ju predtým oslovil a teraz hľadí do diaľky na jednom z okrajov ostrova, získava vodu. Energia prúdi z jeho ľavej ruky priamo do Damie. Neskôr aj z pravej a postupne z celého tela. Damia si všíma, že ho zabíja a telo starého človeka kolabuje. Nevšíma si jeho bolesť a utrpenie, len hladinu svojej energie. O niečo sa zvýšila. Ale nie je to veľa. Preto pokračuje. Celé telo sa mení na škaredú zmes suchej kože a poničených, vysušených orgánov. Ešte aj chudobné vlasy menia farbu.

„Dostala som nápad. Dostaneme sa odtiaľto. Vytvorím portál, ktorý nás dostane do Ydriportu.“

„Potrebujem nabrať silu. Kto chce prejsť, nech prejde so mnou. Ale potrebujem energiu. Kto nechce prejsť, nech ide k mojej ľavici.“

Nič nejde tak jednoducho, ako si priala. Všetci chcú preč, alebo minimálne väčšina. A tí, čo chcú ostať, nechcú byť obetovaní.

„Tá, ktorá môže otvoriť portál a ukončiť tvoje utrpenie. Jednou alebo druhou cestou.“

Nikto jej neverí. Zbytočne dáva rozkazy. Videli ju zabiť človeka. Nechcú jej pomáhať v ďalších vraždách.

Damia ukáže prstom na jedného z mladších, ktorí sa rozhodli, že jej budú vzdorovať. Vysáva z neho energiu. Rovnako ako predtým. Z jednej i z druhej ruky, následne z celého tela. Všetci sú priveľmi v šoku na to, aby mohli niečo urobiť. Keď sa z neho dostávajú, utekajú od nej tak rýchlo, ako dokážu. Často to nestačí. Damia získava energiu z tretej obete. Všíma si, ako jej sila rastie. Nie je jej však dosť na to, aby urobila portál až na hlavný ostrov. Začína sa úplná panika. Nikto nevie, čo má robiť skôr. Niektorí nemajú v poriadku zdravie a chodia len s barlami. Aj tí sa menia na prach. Damia z nikoho neberie časť energie. Vždy chce čo najviac. Obete nemajú dosť vody na plač, na prosenie o milosť či na akýkoľvek útok. Tí, ktorí mali vodu v kolene, často padajú mŕtvi ešte skôr, ako sa magická moc Damie zameria na ich nohy.

Nikto nemá zbrane. Niekedy je zúfalstvo silnou zbraňou, ale na čarodejnice nepôsobí. Zabíja tu ľudí, ktorí sú odsúdení na smrť. Damia hľadá niekoho, kto by spolupracoval. Niekoho, kto by sa chcel dostať do Ydrie tak veľmi, že by jej pomohol niekoho chytiť či prehovoriť, aby pred ňou neutekal. Ale nenachádza nikoho s takými vlastnosťami. Je tu len veľa, i keď čoraz menej, sklamaných ľudí. Takých, ktorí sem poslali iní ľudia, zaslúžene alebo nie. Načo by sa vracali? Načo by sa dostali do Ydriportu, kde ich môže niekto zabiť, poslať späť alebo minimálne nenávidieť?

Damia vie niečo, čo ostatní nie. Vie, že Ydriport je takmer vyľudnený. Možno si aj ostatní všimli známky invázie, ale žiadny útočník sa nezameral na tento malý, nezaujímavý ostrov. Takže o robotických či živých protivníkoch nevedia nič. Ani o svojich bývalých pánoch či príbuzných. Zvlášť, keď niektorí sú tu viac ako jednu bežnú ľudskú generáciu.

Počet obyvateľov na ostrove sa zmenšuje, zatiaľ čo energetické rezervy narastajú. Čarodejnica si všíma, že z niektorých ľudí má viac energie ako z iných. Zdravotný stav, vek, hmotnosť, čokoľvek. Nevie všetky detaily a zákonitosti, ale logicky má viac energie z tých, ktorým ostáva viac energie. V praxi jej stačí pozabíjať, alebo skôr vysať, tých najsilnejších. Z tých najslabších má len málo úžitku.

„Počkaj. Ja idem dobrovoľne. S tebou do Ydriportu. Zober ma so sebou,“ hovorí jej ďalšia mladá žena, ešte mladšia od Damie. Mladá vychudnutá slečna.

Teraz je Damia v šoku. Čo ak sú jej schopnosti aj v tomto obmedzené? Čo ak na niekoho budú a na niekoho nebudú pôsobiť? Možno nebude mať dostatok energie na to, aby sa dostala z ostrova. A nie to ešte spolu s ďalšími ľuďmi. Čo ak sa skutočne nachádzajú jedinci, ktorí jej nemôžu poslúžiť? A načo by jej bol niekto bez magického nadania? Alebo patrí aj toto k magickému nadaniu? Schopnosť odraziť či odignorovať kúzla?

„A čo urobíš, ak zistíš, že som jediná, na koho tvoje kúzla nezaberú?“

„Dcéra Nymrona a z Kuzary? Tak to máme veľa spoločného. Dostaňme sa odtiaľto spoločne.“

„Potrebujem získať magickú silu. Od ostatných. A potom sa odtiaľto spoločne dostaneme.“

Damia pokračuje vo vyhľadávaní obetí. Ku komu sa dostane dostatočne blízko, ten nemá šancu. Bez šance na útek či na čokoľvek iné ako krátke ale intenzívne utrpenie sú všetci, okrem Ely. Čoraz viac ľudí sa vzdáva. Vidia, že nemajú kam utiecť. Ich energia mizne a dopĺňa energiu čarodejnice. Po chvíli sa na ostrove mení počet obyvateľov. Z približne sedemdesiat na dve.

Damia vyčarováva portál a spolu s Elou prechádzajú do prístavu v Ydriporte. Končia vo vode, neďaleko od brehu. Dá sa tam doplávať.

Obidve sa upokojujú a držia svoju hlavu nad hladinou. Postupne a hlavne pomaly a chaoticky sa dostávajú na breh. Obidve sú úplne mokré.

„Kde sa tu beriete?“ pýtajú sa ich obyvatelia Ydriportu a pomáhajú im na breh.

Damia rozhodne nechce povedať, akým spôsobom sa sem dostali. Ani to, koľko mŕtvol nechali za sebou. A hlavne, čarodejnica získala množstvo vody od ľudí, z ich telesných zásob, a teraz skončila vo vode. Slanej a nepríjemnej. Pociťuje ešte jednu dôležitú vec. Chýba jej energia. Všetko vložila do portálu. Ten ju dostal tak ďaleko, ako sa len dalo. Všetky zásoby sa pomíňali. Teraz je dôležité zatajiť pravdu pred tými, ktorých ešte bude potrebovať pre svoje ciele.

Zároveň pociťuje niečo, čo by sa dalo prirovnať ku kyslíkovému dlhu. Ale dlhuje to mágii. Potrebuje ju. Musí sa nabiť, zasýtiť, doplniť či jednoducho dostať z nuly aspoň k malému množstvu energie.

Ľudia z Ydriportu sú prekvapení. Niekto sa tu objaví a rovno má požiadavky. K tomu žiadny pekný, prosebný tón, ale nejaký rozkaz.

„Nemám. Ale viem ťa zabiť obzvlášť krutým spôsobom, ak neurobíš, čo chcem.“

„Oj, to sa ťa teda bojím. Si len bláznivá ženská. Choď od nás preč.“

Damia si uvedomuje, že je hladná a smädná, ale nie je to pre ňu teraz veľmi dôležité. Je druhý deň v Ydrii a už je jej úplne jasné, že hlad a smäd po mágii je silnejší ako po akomkoľvek jedle.

„Toto nie je jediný svet. A ak chceš spoznať skutočnú silu, musíš poznať viac jej zdrojov. Ty vieš robiť s vodou. Vieš ju využívať. Čo ešte vieš?“

„Viem byť rýchla, rozsekať svojich nepriateľov s Nymronovým požehnaním. Spáliť svojich nepriateľov na popol. Rozsekať ich ohnivým mečom.“

„Vieš presúvať vodu. A tam kde nie je voda, tam sa darí ohňu. A kde je veľa ohňa, tam sú démoni.“

„Som z Kuzary. Tak ako ty. Dieťa bez klasických, mužských rodičov. Nymron mi povedal, že dosiahnem veľké veci, ale mimo Kuzary. Naučila som sa pracovať s kožou, kožušinou a s rôznymi látkami. Viem ušiť topánky, kožuch či sedlo pre koňa. Rýchlo som odišla do Lomparie a z nej až do Ydriportu. Niečo som povedala, ani neviem komu, a dostala som sa na ostrov.“

„Nájdime tých, ktorí ťa tam poslali. Teraz tam môžu ísť oni. Alebo ich tam nemusíme ani posielať a urobíme to inak. Vieš, kde bývajú?“

Na prekvapenie Ely je domov ľudí, ktorí jej prenajímali malú dielničku, opustený. Pred ním sú zvyšky robotických bojovníkov.

„Všade po celej Ydrii. Prišli dve armády. Ľudia, ktorých nechceš poznať, a roboti, ktorí ich chceli zastaviť. Pri tom zahynula väčšina obyvateľov Ydrie.“

„Ale ani jedna armáda asi nemala žiadne kúzla. Len silné zbrane. Nepomohla by si. Ja áno. Skúmala som Ydriu a nenašla som žiadnych čarodejníkov. Nikoho, kto by dokázal ovládať mágiu na skutočne užitočnej úrovni.“

„Nie. Ale chcem povedať, že jediný, proti komu to môžeš použiť, som ja. Preto je dôležité, aby sme ostali priateľkami, nech sa deje čokoľvek.“

„Povedz mi najskôr viac o tvojej sile. I o tom, čo presne ti povedal Nymron. Musím to vedieť.“

„Hlavne mi nepovedal, že prídem o svoju moc. Mala som ju skoro neobmedzenú, ale ako vidím, tak len do polnoci. To ma poriadne vystrašilo i vytočilo.“

„Ale vynašla si sa. To je dôležité. A možno si sa dostala na Ostrov zatratených, aby si našla mňa. Mám miesto v tvojom putovaní. A prepáč, že som sa neozvala skôr. Mala som strach. A nedôveru k ľuďom. Tomu určite rozumieš.“

Kým Damia vysvetľuje všetko, čo vie, o mágii i o Ydrii, musí zápasiť sama so sebou. V jej hlave počuje nárek všetkých z ostrova. I nárek všetkých cudzích vojakov. I tí, ktorí zomierali potichu, teraz kričia v jej hlave. Všetky hlasy sa miešajú, vytvárajú úplný chaos a znemožňujú jej sústrediť sa či plnohodnotne niečo rozprávať. Aj odpovede sú čoraz ťažšie.

„Počujem hlasy… plné utrpenia. Tí, ktorí prežili, neustále kričia v mojej hlave.“

„Svoju silu som nedostala zadarmo. Viem vycítiť ľudí s magickým potenciálom. A nielen, že sa nebojím kúziel, ale aj vidím, čo tie kúzla spôsobujú. Sama ale kúzliť nedokážem.“

„Len tú časť, ktorá priamo súvisí s mágiou. V ostatných veciach ti nevidím do hlavy. A niekedy neviem, či je to dobre alebo zle,“ odpovedá Ela.

„Za ten čas, čo si bola na ostrove, cítila si u niekoho mágiu? Alebo kde si naposledy tú mágiu cítila?“

Damia a Ela blúdia po Ydriporte. Nemajú peniaze na objednanie si jedla či vína. Ani nemajú kde prespať. Ydriport je aktuálne chladný a pochmúrny. Minimum ľudí je v meste. Množstvo budov bolo zničených. Na každej ulici sú odpadky a známky po tom, že ktokoľvek to udržoval, ten už nežije.

„Nič nemáme, nikoho tu nepoznáme. A ja potrebujem mágiu, okrem bežného jedla. Nájdeme si niečo, čo nemusí byť morálne v poriadku, ale rýchlo nám to pomôže.“

Prichádzajú do prvého hostinca. Nie je tu priveľmi veselo, ale veselšie ako na studenej ulici.

„Víno, pečivo, poriadny kus mäsa. K tomu bazové limonády, dve postele a peniaze na cestu na juh.“

„Je tu niekto, kto by sa nemusel dožiť rána? Nejaký nepriateľ, sok, rival či jednoducho niekto, koho už nikdy v živote nechceš vidieť?“

„Nájdu sa takí, ale nebudem platiť za žiadne vraždy. Aj tak je tu málo ľudí. Prišiel som o priateľov, vieš ich navrátiť? No? Nevieš!“

„Nikto taký tu nie je. Ale pokojne, prehľadaj celý Ydriport. Nikoho takého nenájdeš,“ odpovedá hostinský a naďalej leští jeden z pohárov.

„Urobme to inak,“ pridáva sa Ela. „Pekne ťa prosíme o vodu. Ak tam bude aj trochu bazy, budeme rady. Nemáme peniaze. Môžeme sa jedine prihovoriť u Eltara, aby sa dobre darilo tvojej rodine a tiež u Nymrona, aby teba ani tvojich blízkych nepostretlo žiadne nebezpečenstvo.“

„To sú iné slová. Tak viete čo? Tu máte dve vody s bazou. A kúsok staršieho chleba, už ho asi nikto nebude. Najedzte sa.“

Damia chce viac, ale Ela ju presviedča, že teraz nie je čas a miesto na predvádzanie svojej skutočnej sily.

„A čuduješ sa? Z teba som aj ja dostala strach,“ odpovedá Ela a púšťa sa do nie veľmi chutného chleba.

„Ty chceš ísť na juh. Mne je to jedno. Rada by som ostala aj tu, ale asi bude istejšie ísť s tebou. Niečo mi hovorí, že ma potrebuješ. A ja potrebujem teba.“

„Pijem vodu, ale nie som menej smädná. Jem chlieb, ale môj hlad sa nezmenšuje. Potrebujem mágiu. Energiu. Potrebujem to, čo som mala predtým.“

„Dokážeš žiť aj bez mágie. Po veľkých skutkoch ti chýba najviac, to rozumiem. A po nejakom čase ti znovu začne chutiť jedlo a pitie. Len stačí počkať.“

„A čo urobíš? Prepadneš niekoho nevinného? Vysaješ ho z energie, aby si ty mohla dobre spať? Zničíš niekomu život a zároveň aj tým, ktorým na konkrétnom človeku záleží, aby si ty bola spokojná a aby ti viac chutila baza či kúsok bravčového?“

„Mám pocit, že by som si mala pozrieť najbližšie termíny popráv. Vysať energiu z odsúdených môže byť jednoduché a nikomu tie biedne tvory nebudú chýbať.“

„A čo tí, čo sú odsúdení, no sú nevinní? Aj oni ťa budú strašiť. A vôbec, prečo by vo vyľudnenom meste mali prebiehať popravy? Každý môže mať prácu. Pracovníkov je primálo, nie priveľa. A kto by trestal tých, ktorí môžu pracovať?“

„Ale áno, myslím. Potrebujem to. A všetky tie múdrosti o nevinnosti ma aj tak nezaujímajú. Mám chrániť tento svet. Na to potrebujem energiu. Je to jednoduché.“

„Aj brániť ho sama pred sebou? Kto je tu väčšia hrozba ako ty? Kto môže rýchlejšie ako ty hromadne zabíjať a následne tvrdiť, že to stále nie je dosť, lebo treba viac energie?“

„Ty vieš brať životy. Vo vyľudnenej krajine. Takže budeš len čudná bosorka. Ak by si vedela ale naopak vracať ľudí, ktorí zbytočne poumierali, bola by si hrdinka.“

„Či sa ti to páči alebo nie, nie si hrdinka. V tomto svete na to nemáš predpoklady. Máš nesprávnu sadu schopností. A ja tiež. Viem sa brániť, ale neviem vykúzliť niečo krásne či užitočné. Obidve sme ako figúry v tých detských hrách, s ktorými nikto nechce hrať, lebo sú po väčšinu hry nanič.“

„V Lomparii je taká hra. Je tam mriežka a rozličné figúry. Úlohou je získať čo najväčšiu časť tej mriežky. Preto má každý rád tie rýchle, pohyblivé figúrky. Tie pomalé nikto nechce a idú dopredu až vtedy, keď všetky tie užitočnejšie už nie sú v hre.“

Ydria v plameňoch

Ela má zvláštne, netypické tušenie. Niečo cíti, ale nie je úplne presvedčená, čo to je.

Na ich prekvapenie sa vonku nedeje vôbec nič. Ela cíti niečo zvláštne prichádzať, ale nič nevidí.

Damia sa oddeľuje od Ely a hľadá akýchkoľvek ľudí. Žiadne pýtanie či prosby, jednoducho z plne zdravého človeka je zmes vyschnutých orgánov. Funguje rýchlo. Nachádza dievčatko pri studni, ktoré nesie vodu. Zanedlho je vedľa vedierka len nevábna vyschnutá zmes. Zabíja tých, čo ju vidia. S novou silou dokáže utekať rýchlejšie, ako ostatní. Nikto jej nemôže uniknúť.

Nad Ydriportom, kúsok od nich, poletuje malý, bezpilotný dron. Čarodejnica okamžite vytvára ohromnú ohnivú strelu, ktorá celý prieskumný lietajúci stroj v priebehu chvíle zneškodňuje.

Damia je príliš rýchla. Vďaka novej sile sa teleportuje na vrchol najvyššej veže. A len čo vidí skupinku asi šiestich vojakov v tých čudných uniformách, prichádza priamo až k nim. Ani sa nepýta, čo tu chcú. Ona je ochrankyňa. Vyčarováva si svoj ohnivý meč a chce sa pustiť do nich, ale meč nehorí a vôbec nefunguje tak, ako predtým. Vie, čo to znamená. Snaží sa nenápadne priblížiť k niekomu osamotenému, ale kráčajú v pevnej formácii a všetko dobre vidia, vrátane jej.

Pokúša sa zo všetkých z nich vysať životnú energiu. Z bezpečnej vzdialenosti. Ale nefunguje to. Je príliš slabá na takéto kúzlo. Portály zobrali oveľa viac energie, ako očakávala. Navyše je príliš neskoro utekať do Ydriportu a zabíjať tam ďalších ľudí. Tu ich má šesť, len nevie, ako sa o nich postarať.

Môže sa pokúsiť vysať energiu z prvého, potom z druhého a tak ďalej. Ale to by ju zatiaľ tí zvláštni ľudia so zbraňami rozstrieľali na franforce.

Ostáva posledná možnosť. Ydria v plameňoch. Doslova. Získava malé množstvo energie z trávy, stromov a zo všetkého živého. Vidí, ako príroda v jej okolí umiera. Staré stromy prichádzajú o poslednú energiu a tráva i samotná zem je vysušená ako na púšti v Kuzare. Kúzlo sa navyše vymyká kontrole. Pohlcuje oveľa viac trávy a stromov, ako si pôvodne želala. Aj neznámi vojaci sa čudujú. Ešte viac sa však čudujú, že celá krajina odumiera. Padajú na zem vtáci z oblohy a drobný hmyz dopadá na zem z rôznych výšok.

Damia berie do ruky ohnivú guľu a hádže ju k vojakom. Všetkých, ktorých okamžite neusmrtila, stihla aspoň popáliť. Vojaci v hrôze nechápu, čo sa deje. Čarodejnica s čarovným, ohnivým mečom, sa o nich stará precízne. Šesť mŕtvol vedľa seba opustil život a teraz ich opúšťa aj všetka voda.

Oheň sa okamžite šíri po vyschnutej tráve. Pohlcuje vysušené telá, ale tu nekončí. Šíri sa kúzlo, ktoré odoberá vlhkosť a za ním sa rýchlo ženie masívny oheň.

Damia si rýchlo spomína, že je ochrankyňa. Musí chrániť všetkých. Teraz zlyháva. Nevie zastaviť vlastné kúzlo, ktoré jej už ani nedodáva ďalšiu energiu. Práve naopak. Čím dlhšie je v blízkosti požiaru, ktorý ju kompletne obkolesil, tým viac slabne. Chce sa odtiaľ dostať. Oheň jej ničí magické rezervy. Len čo dôjdu, padá na zem od únavy a oheň jej okamžite spaľuje šaty i celé telo.

Posledné, čo vidí, je Ela. Uteká k nej tak rýchlo, ako to dokáže. Ale nestačí to. Damia v bolestiach umiera a Ela sa k nej nemôže dostať.

Smrťou Damie sa zastavuje tiež kúzlo, ktoré zberá vlhkosť z celej prírody. Oheň prirodzene pokračuje a spaľuje okolie Ydriportu. Jeho šírenie však začne spomaľovať klasická tráva, ktorú nedávno skropil dážď a kam sa Damiino kúzlo nedostalo.

Kto môže, ten berie vedrá s vodou a ide hasiť požiar. Ela sa k nim pridáva. Teraz nemôže urobiť vôbec nič, len žiť medzi ostatnými a pomáhať im. A môže dúfať, že neskončí zase na ostrove, prípadne že sa stretne s ľuďmi z Kuzary. Možno tam bude niekoho poznať.

K obyvateľom Kuzary v Ydrii sa dostávajú správy o smrti Damie a o veľkom požiari až veľmi oneskorene. Väčšina z nich sa nikdy nedozvie, čo sa skutočne stalo.

V ten večer Ela pomáha s kopaním hrobu, kde ukladajú aj vojakov, aj Damiu, Nie je to ťažká práca, veľa z nich skutočne neostalo. Ela si hovorí, len tak sama pre seba, že by nemohla zastaviť vojakov. Iba Damiu. Všetko by to bolo jednoduchšie, keby sa Damia tak priveľmi neponáhľala. Nakoniec zomrela obklopená mágiou a len čo mágia skončila, bola to aj jej smrť.

Epilóg

Ritta si ľahko zvyká na novú krajinu. Namiesto pátrania po Damii robí všetko ostatné, čo je potrebné. Varí, melie obilie, stará sa o ošípané. Čokoľvek, čo je potrebné. Robí to, čo všetci ostatní a vôbec sa nevenuje mágii. Môže byť najlepšia v kúzlení, ale tu nemá potrebu robiť zázraky, keď jej celá krajina pripadá zázračná. Dostatok chutnej, chladnej vody, všetko zjednodušuje. Je tu drevo, železo a všetko. Aj doteraz neznámy tovar, ktorý sa dá získať cez obchodné lode v prístavoch.

Na rozdiel od nej Ela mágiu vyžaduje. Len nemá presne tú, ktorú by si priala. Chcela by vedieť využívať všetky tie tajomné a veľkolepé kúzla, ale nevie ich vyčarovať. Nemá ten dar. Má iné dary, ale tie sú praktické len niekedy. Aká je šanca, že niekto napadne Ydriu práve kúzlami a práve ona bude pri tom, pri plnom sústredení, a ešte bude mať aj tak veľmi potrebné šťastie?

Elin dar je o to zvláštnejší, že si môže nechať pre seba to, čo reálne cíti z iných ľudí. Nikomu nechce povedať, ako na tom reálne je Ritta. Vidí jej potenciál, ktorý je porovnateľný s Damiou. Ale niečo jej chýba a sama nevie presne povedať, čo to je.

Eltar s Nymronom sa neukazujú, aspoň nie verejne. Napriek tomu sa Ydria začína znovu pomaly zaľudňovať. Z iných krajín prichádzajú ľudia, ktorí majú svoju vlastnú kultúru a svoje zvyky. A Ela veľmi dobre vie, čo to znamená. Musí nájsť nového ochrancu. Musí nájsť niekoho podobného Damii a byť po jeho alebo po jej boku. A musí byť rýchlejšia, ako pri požiari v Ydriporte.

Myslí si, že smrť Damie, nech už bola akákoľvek, je jej chyba. Mala ju zastaviť. Mala ju strážiť, chrániť, mala na ňu dohliadať. A preto ona nemôže byť žiadny ochranca ríše. Bude však musieť chrániť toho, kto sa na to hodí najviac. Aj keď sa to tomu konkrétnemu človeku nebude ani trochu páčiť. Nymronov dar je zároveň prekliatím. Musí slúžiť. Aj keby mala slúžiť niekomu, kto je pod jej úrovňou a kto ju nebude poslúchať, kto ju nebude rešpektovať a kto príde o život, ak nebude Ela konať okamžite. Kým Damia je prekliata podľa mena, Ela je prekliata podľa života, ktorý ju čaká.

Každé prekliatie však môže byť za určitých okolností výhrou. Len treba mať sen, držať sa ho, mať k tomu trochu šťastia a intuíciu. Ela sa tak dostáva z Ostrova zatratených postupne až k novým obyvateľom z Baekdubusanu. A pretože pozná Kuzaru, rýchlo sa učí Ydriu i vzdialený Baekdobusan a ešte vie aj odhaliť vlastnosti niektorých úplne neznámych ľudí, môže robiť niečo veľmi netypické pre ženu v jej postavení. Môže vládnuť Ydrii a môže vymieňať ochrancov podľa vlastného uváženia. Ela tak nie je ochranca, len niekto, kto chráni nejakým spôsobom každého jednotlivca v krajine, ktorá ju odsúdila na smrť zabudnutím.

Autor	Vydavateľ	Licencia	Vydanie	Autor obálky
Stanislav Hoferek	Greenie knižnica	CC-BY-NC-ND	Prvé (2024)	Stanislav Hoferek