Autor |
Vydavateľ |
Licencia |
Vydanie |
Autor obálky |
Zbierka básní Zamlčané vynáša na svetlo niektoré z básní, ktoré som snáď ani nemal v úmysle zverejniť. Je to zbierka rôznorodých tém napísaných v rôznych jazykoch. Na mnohé z nich som časom úplne zabudol. Ležali potichu v pomyselnej zásuvke písacieho stola a trpezlivo čakali na svoju chvíľu.
Tá teraz prišla.
Obsah
Sme svetlo a tieň.
Sme noc a deň.
Sme anjel a démon.
Sme dva-ja v jednom.
Hodiny vášnivého milovania
menia môj uhol pohľadu.
Chcem ťa viac, moja láska.
Chcem ťa.
Spredu i zozadu.
...sa mením na vodu
a stekám po tvojom nahom tele.
Kotúľam sa krivkami.
Nikto ma nezastaví!
Premôž ma!
Zmocni sa ma!
Vezmi si čo chceš!
Smieš zraniť moje telo.
Ale nie moju dušu!
Zanechaj na mne znamenia!
Znamenia lásky.
Vášňou vypálené do mojej kože.
Prenikol som do teba.
Som v tvojej mysli.
Som v tvojom srdci.
Som v tvojom tele.
Miluješ sa.
Miluješ seba samú.
A tvoje oči…
Tvoje oči neklamú.
69 dôvodov
69 spôsobov
69 nádychov
69 vydýchnutí
69 dotykov
69 zlozvykov
69 možností
69 rozhodnutí
Твоя любов залишає сліди на моєму тілі.
Вони є ознакою того, що любить мене Лілі.
Моя любов
до тебе залишає
тепло в твоїй
душі.
Твої губи
солодкі. Ти для
мене на смак
як груші..
Never básnikom s hnedými očami.
Ich láska až príliš bolí.
Zvádzajú dušu sladkými rečami.
Kto im uverí vo vášni zhorí.
Never básnikom s bielym strniskom.
Never básnikom so strapatými vlasmi.
Never ich úprimným úmyslom.
Never, keď povedia zhasni.
Natália už drží v rukách lopatu.
Myslím, že koniec je blízko.
Asi prídem o celú výplatu,
no i tak som to riskol.
Mám rada odvážnych mužov.
Nečakane sa priznala.
A tak jej smelo hovorím,
či predsa len trošku nepribrala.
Napíšme spolu báseň.
Napíšme poéziu tiel.
Napíšme s chvením v hlase,
čo by si chcela, čo by som chcel.
Napíšme prstami na kožu.
Napíšme perami na telá.
Napíšme nech nás prikryjú
bezpečné krídla anjela.
Obleč si ma!
Vstúp do mňa!
Zapáľ ma!
Vezmi si ma!
Zvádzaj ma!
Preskúmaj ma!
Nahliadni do mojej duše,
povedz mi čo vidíš.
Vezmi do rúk moje srdce,
nech to aj ty cítiš.
Nehľadaj zmysel v mojich slovách.
Nesnaž sa ich pochopiť.
Nechcem zomrieť v kalných vodách,
v myšlienkach sa utopiť.
The lover became a stranger.
Now he feels something dark inside.
His heart was broken by an angel.
Someone like him will be hard to find.
V pondělí jsi mě miloval.
Od půlky týdne strádám.
Ve dne jsi mi říkal drahoušku.
V noci jen Ano, madam.
V pondělí jsem byla pro tebe jediná.
V úterý tě upoutala jiná dáma.
Ve středu jen pusa povinná.
Ve čtvrtek jsem tě pořád milovala.
V pátek jsem ještě pořád doufala.
V sobotu tě už nechi zpátky.
Je neděle a já zoufalá
píšu tyhle smutné řádky.
Nevím vůbec kam jedu,
nevím ani kde jsem byl.
Nevím jestli ještě žiju,
jen vím že sem kdysi žil.
Tajemství žití
zůstavají pod pokličkou skrytá.
Ja však využíti
chci všechno co život skýtá.
Překročil jsem polovninu času,
který mi byl dopřán.
Příběh mého bytí
však ještě není dopsán.
Mám co mám
a nemusím mít víc.
Jenom čistý vzduch
chci natáhnout do plic.
Chci jen tak kráčet
parkem plným stromů
Nedívat se na ciferník,
nezpěchat zpátky domů.
Ignorovat budu všechy
kolemdoucí existnce.
Kupříkladu týpka,
co jezdí autem bez licence.
Nemá smysl se vztekat.
Hospody jsou plné moudrých hlav.
Takže buď v klidu,
takže buď bez obav.
Nebudu přece řvát
na slepý lidi.
Když je někdo slepej
nikdy to neuvidí.
Nebudu plýtvat na ně
laskavými slovy.
Stejně si každý z nás píše
tu svou vlastní story.
Vzďaľuješ sa mi.
Čo sa to s nami stalo?
Je to tak prosté.
Všetko sa dojebalo.
Moje myšlienky sa na teba upierajú,
moje sny na druhej strane umierajú.
Do nekonečných hlbín sa ponárajú,
kým ťa nenájdu neprestanú.
Minimum spánku,
maximum bolesti hlavy.
Divím sa, že zatiaľ
nepadám od únavy.
No niečo ma ešte stále,
drží na vratkých nohách.
Tajomstvo skryté v káve,
skúša vyvolať poplach.
Chýba mi však odhodlanie,
vzoprieť sa stereotypom.
Premeniť bdenie na spanie
a opäť podať výkon.
Prehrali sme zápas
o čisté svedomie.
Máme len lži,
ktoré sa nikto nedozvie.
Sme ešte stále živí?
Alebo sme len mŕtve duše?
Sme iba fatamorgána
uprostred večnej púšte.
Vibrácie a podmanivé vlny,
putujú cez moje zvukovody.
Metronóm udáva tempo,
ktoré ma dáva do pohody.
Netaktné takty,
odvážne akty,
len holé fakty,
sladké extrakty.
Bez pohnutia dívajú sa,
figuríny vo výklade.
Ale ty sa pohybuješ
po tenučkom ľade.
Nepozeraj sa na druhých,
nemôžu byť všade.
Tajomstvá ostanú skryté
vo Viktorovom sade.
Absencia zvukov
budí vo mne záujem.
Cítim zvláštnu melanchóliu.
Dívam sa na nebo,
ešte stále spí.
Farbami úsvitu dvíha mi perinu.
Guľaté žlté čosi
horlivo derie sa hore.
I tak ma z postele nedostane.
Je však také vytrvalé.
Kráča už veselo po obzore.
Lenže ja mám dnes iné poslanie.
Musím nájsť pokoj mysle.
Nájsť tiché miesto pre dušu.
Ostáva mi málo času.
Preto sa stále zmietam.
Ryba uväznená na suchu.
Snažím sa vyhnúť tomu hlasu.
Tomu čo mi nedá spávať.
Ukrajuje mi dni života.
Včera ma asi počul chrápať.
Zajtra to bude zase lopota…
Pavel
Sekerák – Zamlčané