Zlomené srdcia v nás















Autor

Vydavateľ

Licencia

Vydanie

Autor obálky

Igor Novák

Greenie knižnica

CC-BY-NC-ND

Prvé (2024)

FotoCirbes



O knihe

Mnohí z nás si v sebe nesú zlomené srdcia. Buď svoje, alebo tie, ktoré zlomili. Láska má mnoho podôb, partnerská, rodičovská, súrodenecká a iné. Život bez nej v akejkoľvek podobe by bol prázdny. Preto, aj napriek zlomeným srdciam v nás, ju neprestávajme hľadať a udržiavať medzi nami. Príjemné čítanie…














































Obsah

Zlomené srdcia v nás 1

O knihe 2

Na hrádzi 4

Infúzia sklamania 5

Posledné bozky 6

Mary Ann 7

Okná 8

Kytica bolesti 9

Dvere lásky 10

Vzdušný zámok 11

Sama 12

Tvoj domov 13

Zvon srdca 14

Fontána milovania 15

Pod vodou 16

Tóny lásky 17

Letáky citov 18

Vločka 19

Láska cez prekážky 20

Zázrak v srdci 21

Pravá 22

Slzy v pohári 23

Verše z lásky 24

Mosty 25

Rany 26

Zlomené srdcia v nás 27

Na hrádzi


Múr ako spomienkou

na hrádzi pri splave.

Vôňa slov nad riekou

s dezertom ku káve.


Verše sa písali

do duší potichu.

Aj hviezdy verili

hľadajúc útechu.


Básne sa vryli nám

hlboko v pamäti.

Ostalo mnoho dám

do lásky odetých…


Infúzia sklamania


Rozdávala bolesť po kvapkách

infúziu rán aj v tabletkách.

Za všetko si mohol iba sám,

nesplnil, čo v láske prisahal.


Bolesť slzou nikdy nezmyješ,

ani hlad po láske nezaješ.

Preliata krv nikdy nezaschne,

v žilách tečie, kým ti nepraskne.


Srdce, ktoré hralo pre teba

melódie priamo do neba.

Nevnímal si ani jeden tón,

viac ako ja, bol ti telefón.


Teraz kvapká bolesť po kvapkách,

uži si ju v milión klapkách.

Ako seriál, ktorý nekončí

v sériách na pár desaťročí…


Posledné bozky


Len zima a mráz,

je večný chlad v nás.

Kde ani sneh už nie je,

tam stránky lásky sú biele.


City zamrzli v nich

pri písaní kníh.

Perom na dušu chcem

napísať poslednú len.


Stránku v objatí sĺz,

posledných bozkov sa drž.

Z útesu padala tam,

kde do tmy pozerám sám…


Mary Ann


Čo prináša rieka

plavbou parníkom?

Cestovala niekam,

v hlave iba on.


Austrália, žena,

vlasy zvlnené.

Ostáva len viera,

že nepovie nie.


Sila vody dáva

nádej myšlienkam.

Neostane sama

sa plaviť kto vie kam.


Na brehu už čaká,

volá Mary Ann.

Prináša ju rieka,

s ružou krásny sen…


Okná


Cez okno cítim

tvoju krásu.

Čakám, kým všetky

svetlá zhasnú.


Dotykom očí

príď ku mne.

Otvorím okno,

nech nie sú smutné.


Záves sa ako

závoj chveje.

Dve okná

plné beznádeje.


Už vchádza,

a nie len stojí.

Dverami očí,

oknom sa ešte bojí…


Kytica bolesti


Nad nami týčia sa

hory bolesti,

kde ukladáš

svoje sny.

Večer, keď v posteli

zaspávaš a

nemôžeš

ďalej ísť.


Prekročiť prah

a zabudnúť,

kým sila je

ešte v nás.

Objaviť

krásu života,

aj keď mnoho

už odvial čas.


Nepadnúť úplne

do roklín,

odkiaľ

niet úniku.

Nevzdať sa

nádeje

na šťastie,

kyticou k pomníku…


Dvere lásky


Chcel si iba chrániť,

čo chrániť vždy si mal.

Napriek tomu zranil,

ostal v sebe sám.


Neubránil srdce

v tebe zlomené.

Trápilo sa dlho

nepovedať nie.


Odbremeniť seba,

dušu zviazanú.

Urob to čo treba,

pusti lásku dnu…


Vzdušný zámok


Vstávali sme spolu

jeden pri druhom.

Pokiaľ v našom dome

bol aj tvoj domov.


V rozprávkach to býva,

no u nás nebolo.

Keď sa poklad skrýva

v zámku za rohom.


Ten náš sa už stratil,

nik ho nehľadá.

Ostali sme v zámku,

kde každý z nás je sám.


Kľúčom pre princeznú

od zámku na zámku.

Je spomienka na lásku

listom vo vánku…


Sama


Bola by som tvoja,

keby si bol môj.

Nebála sa boja,

tak vždy pri mne stoj.


Ruka v ruke spolu,

v silnom objatí.

Nevrav, že mám smolu,

že som v zajatí.


Verila som slovám

nimi spútaná.

Čo mi nedáš, nedám,

sama ostávam…


Tvoj domov


Ležím pri rieke

v tráve nahá.

Slnko ma lúčmi

k sebe ťahá.


Pokožka, prsty

a spev rieky.

Bolo by príjemné

byť tu s niekým.


Po dlhom období

zo sklamania.

Naplniť nádobu

milovania.


Len si tak ležím

a úprimne snívam.

Snáď sama nezaspím,

no pomaly zívam.


Tak objav ma už

a konečne miluj.

Buď iba môj muž,

len o mňa usiluj.


Veď iba o tebe

celý čas snívam.

Nájdi ma v sebe

a vo mne bývaj…


Zvon srdca


Sme na kolenách

a nevieme vstať.

V našich hlavách

je len slovo mať.


Ako však byť

a nie len vlastniť?

Poradiť skús

na prvý pokus.


Ak chceme snáď

aj milovať.

Pri druhom stáť,

nepredstierať.


Pocity v nás

uvoľniť von.

Zo srdca hlas

silný jak zvon…


Fontána milovania


Keď mesto stráca dušu,

s fontánou svoje slzy.

Na sídliskách už nie sú,

občas to bolí, mrzí.


V daždi sa blázniť,

objímať vo fontáne.

Keď svetlá zhasli,

zaplo sa milovanie.


Niekomu prvé,

kvapky a slzy šťastia.

Zlomené srdce

z prvého milovania.


No vo fontáne

ostali stopy lásky.

Po každom milovaní

nám spolu oči zhasli…


Pod vodou


Spoločný nádych,

zadrž dych.

Iba na krátky

okamih.


Som s tebou

dole zviazaná.

Súčasťou

teba, aj lana.


Môj život

teraz závisí.

Ako si na mne

závislý.


Či ma tu teraz

podržíš.

Alebo maj sa

a nepíš…


Tóny lásky


Ráno prepíš

moje slová.

Nech ma večer

láska volá.


Môžeš rovno

celé vety.

Na naše

bláznivé úlety.


Dlhé súvetia,

aj básne.

Nech sú naše

mysle jasné.


Tak uletení

spolu.

Od južného

k severnému pólu.


Blázniť sa z rána

do nemoty.

Do noci hrávať

naše noty.


Vystrájať

na kilá a či tony.

Nech navždy

znejú naše tóny…


Letáky citov


Dnes existuje iba ja,

nik nehovorí obaja.

Hľadí si iba ten svoj smer,

všetko mi daj, nič nezober.


Len kalkulačku do ruky,

na nezmyselné ponuky.

Letáky plné tovaru,

dostáva ľudí do varu.


Nie milovať a dobýjať,

srdcia o stenu rozbíjať.

Nepodstatné byť, ale mať,

čo ešte sa tu musí stať?


Aby pochopili už aj tí,

na mať, nie byť, závislí.

Že bez lásky, srdca, spoločne,

je všetko nezmyselne zbytočné…


Vločka


Je výnimočná

a každá iná,

padajúc k nám,

si zaspomínam.

Obloha, snáď,

nám prezradí viac,

keď padá vločka,

nevidím mesiac.


Vŕzgajúc tmou

za láskou s ňou,

putujem rád,

už mnohokrát.

Je biely kvet,

napíš pár viet,

ten pocit v nás,

keď vráti nám čas…


Láska cez prekážky


Bola jedna z mnohých,

no mnohé neboli.

Tam, kde bola ona,

mnohé to bolí.


Bolesť bez bolesti

nie je bolesťou.

Cesta bez prekážok

nebola cestou.


Zdolávala jednu,

postupne po druhej.

S úsmevom cez slzy

písala si dej.


V duši celá kniha,

stránky príbehov.

Vedela, kým bola,

kde je jej domov…


Zázrak v srdci


Pozri a leť,

vytvor nám svet.

Bez zbytočných sĺz

povedz to prv.


Než privriem si oči,

už sa nám točí.

Už ho vidím

a s tebou cítim.


Kde ľudia sú šťastní

a ty úžasný.

Si vytvoril priestor,

kde má každý miesto…


Pravá


Privítaj jej ruky,

slzy v objatí.

Je jediná pravá,

ktorá nezradí.


Neboj sa s ňou lietať,

nie je padnúť kam.

S ňou sa padá priamo

hore, ku hviezdam.


V jej náručí nebo,

možno peklo, raj.

Už nemáš čo stratiť,

postaví ti máj…


Slzy v pohári


Do tmy ponárame oči,

keď jasný deň sa končí.

A aj napriek všetkým búrkam

ostaňme verní lesom, lúkam.


Kde prameň pravdy tečie,

necítiš nebezpečie.

Len harmóniu nehy,

s čím netreba, s tým nehýb.


Tí, ktorí večne iba trasú

v pohári každú masu.

Nech blesky, hromy, búrky,

nespoja naše ruky.


Spoznáš cez pohár nahej,

kde topia lásku nádej.

Pravdy, čo je a nie je,

na slzách beznádeje…


Verše z lásky


Verše z lásky

za peniaze nekúpiš.

Nepredáš a ani

s nimi nesúdiš.


Možno pohár vody,

možno súznenie.

Zahasí smäd

a potlačí blúznenie.


Duše spolu hovoria

aj bez veršov.

Alebo ich čítajú

aj z nemých slov.


Prepočítať všetko

iba číslami.

V takej dobe

budú city za nami…


Mosty


Hľadíme spolu na rieku,

most priamo pred nami.

Ostať, či prejsť na druhú,

či ostať nestranní?


Otázka a odpoveď

plávajú v nádeji.

Že ich snáď vyplaví

na obe rieky brehy.


Mosty nás spájajú,

je jedno, na ktorej

strane si ustelieš

a ľahneš na posteľ.


Nepáľme, nedajme

páliť ich inými.

Nech mosty ostanú

čisté a bez viny…


Rany


Slovo je zbraň,

a mnoho z tých rán

bolí nás viac

ako samotná dlaň.

Tak nenabíjaj,

radšej len chráň

a náboje slov

odlož na lov.


Keď citový zlom

zasiahne nás,

nábojom slov

utíšiš hlas.

Zachrániš svet,

ten, ktorý v nás

hladil náš kvet

a nádej nám dáš…


Zlomené srdcia v nás


Dôvera upadá s ranami,

viac bolia od známych,

ako neznámych.

Lámu sa vzťahy

a zápalky,

bez hry v rukách

nám horia rozprávky.


Vrátiť ten kolotoč

nemých slov,

ktorými ublížil

bez okov.

Možné, či nemožné

odhalí,

snáď odvážni sme,

nie zbabelí…


Igor Novák – Zlomené srdcia v nás 27/27 Greenie knižnica, greenie.elist.sk