Jedovata laska Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Komunita Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2024) Pavel Sekerak O knihe V jeden uplne bezny, typicky den, prisla basen. Pisal sa datum 23.5.2024 a naraz prichadzali, bez nejakeho rozkazu, podobne ladene basne. Laska, ale nie obycajna. Pohlad na zaujimavy svet z pohladu zaujimavych ludi, ktori chcu nieco povedat. Vyjadrit sa. Bez cenzury, so svojim stylom a s aktualnou naladou. Tak nejako vznikli prve basne zo zbierky Jedovata laska, do ktorej sa zapojilo hned niekolko zaujimavych jednotlivcov… Prehlad autorov: Svetozar Barica, Tomas Benik, Barbora Galbava, Stanislav Hoferek, Jan Indrak, Andrea Jarmayova, Rudo Kain, Petra Kamlachova, Linda Lietavova, David Matus, Igor Novak, Maria Novakova, Ivan Nosal, Iva Nosalova, Jana Ostrihonova, Svatava Privetiva, Pavel Sekerak, Alena Sicakova, Kamca Steinova, Maria Streicherova, Miro Svercel, Tatiana Tuharska, Slavomira Zatkova, Brona Zelena Obsah Jedovata laska 1 O knihe 2 Iva Nosalova 4 Stanislav Hoferek 7 Slavomira Zatkova 14 Maria Novakova 15 Pavel Sekerak 17 Barbora Galbava 19 Brona Zelena 20 Ivan Nosal 21 Jan Indrak 22 David Matus 24 Linda Lietavova 28 Maria Streicherova 33 Petra Kamlachova 37 Jana Ostrihonova 40 Svatava Privetiva 42 Miro Svercel 44 Igor Novak 51 Tomas Benik 55 Rudo Kain 57 Kamca Steinova 58 Andrea Jarmayova 59 Tatiana Tuharska 60 Iva Nosalova #1 Otravil si ma svojim jedom, zabodol sip do srdca, motuzy macane medom taham si spod nosa. Vykupal si ma v ciernom bahne, no moja dusa je uz cista. Srdce mi viac neukradnes, tym som si ista. Roky nechala som sa klamat laskou, oci akoby som mala prelepene paskou. Pre niekoho, kto nema chrbtovu kost, teraz sa vo mne siri len zlost. Hovori sa, ze cas zahoji vsetky rany, no moje myslienky su cierne ako vrany. Bude este dlho trvat, kym na vsetko zabudnem, snad to pride skor, nez sa mi dusa zmeni na kamen. Zhodil si ma do smutnej temnoty, prezila som pochmurne noci clivoty, no este horsie boli rana, vzdy odznova zacala drama. Tazko sa plava v hlbinach zialu, zacinam sa topit, nadej mam malu. Uz zacinam citit v ustach chut slanu, zachrante ma z tohto temneho oceanu. #2 Odtrhol si mi kridla, uz neviem lietat. Po zemi sa plazim, podo mnou priepast. V srdci si mi zanechal spust, v mojom vnutri je len nekonecna pust. Slova plne jedu, v pohlade zrada, nevsimala som si, ked som ta mala rada. Bozky jedovate ako muchotravka zelena, s tazobou v dusi na teba spominam. Na ranajky, na obed davkoval si mi svoj jed. Kazdy den si mi nacierno sfarboval svet. Namiesto kytice, nosil si mi trapenie. Namiesto peknych slov, prislo len sklamanie. Pil si slzy z mojich lic, skorpion ti liezol z nohavic. Jeho dotyk plny hnevu a bolesti, uz ani nepoznam pocit radosti. Tvoje svedomie hriesne ako kobra, na tvoje hry som ti bola dobra. Najlepsie roky zivota si mi vzal, pavucinu lzi a intrig si tkal. Poslal si ma do ciernej diery expresnym vlakom, uz niet cesty spat, nase city zapadli prachom. Uz viac nezacitim vonu tvojich perin, nas vztah si poslal na smetisko dejin. Stanislav Hoferek #1 Otravila si ma nelaskou Tvoje city musim reklamovat Chcela si ma mat na povrazku Musel som sa pred tebou schovat… #2 Nerozumiem laske Ale rozumiem sklamaniu Zamotava sa v jednej otazke Zatial, co caka on na nu #3 Mam rany na dusi neviem ich zratat po mori, po susi utekam od teba prekracujem rychlosti a smejem sa vetru tak ako sa ty smejes mne a moja dusa zatial matne pripomina emental #4 Srdiecok ako u kardiologa vsetky su falosne cez kopirak bez duse a bez zmyslu Hodis srdce a das si tri mikiny skafander na vlastnu obranu pred odpovedou Slubil som ti nieco aj dodrzal ale ty mi na chleba mazes len tie svoje omacky z lulkovca zlomocneho Hladam spolocne chvile a ty si ma drzala za ruku aby som nemohol ist za stastim #5 Balim kufre otvaram dvere zabalim ta a poslem do prdele #6 Vraj som tvoj jedinecny ten, co je vzdy iny ale ty s niekym inym uz kecas dve hodiny a ja nemozem zit nemozem spat nemozem sa ta dotknut a aj stokrat sa ti snazim povedat slova vrele a slova plne nadeje ale ty na mna nemas cas a na inych minas minuty. Som opusteny a utrapeny aj ked som meter od teba a dotykam sa tvojej ruky ktora ma odstrkuje, uplne skvele a co je este viac skvele? Ze ma posielas do prdele. Nemozem zit a nemozem spat len toxicka doba prisla ty si duchom uz odisla a ta tvoja fyzicka schranka sa straca v telefonnej sieti a drzis tie vynalezy kym ja drzim teba nad priepastou… #7 Pozeras sa nemilo na nemilovaneho ocami nemilovanej ktorej nemilo chyba vona nemilovania na plane milovania sa zjemnilo vanie nemilovana samota na milost a nemilost #8 Lubis svoj idol, svojho sympataka toho spravneho a cestneho kto ma krajsie jamky na licach a lepsie drzi kabelku ked uz nevie drzat nazor a slovo Ale tvoje idealy su zosivane hanbou ludskost je neznama, treba peciatku autority odbornost si dala dovolenku na pat rokov no aj tak znovu hodis svoj hlas zlu pretoze jedovati ludia radi hadzu jed na inych a dufaju, ze prave ty sa chytis a budes vernym otrokom kultu osobnosti, kultu lzi a kultu velkeho zla v pozadi Jedovata laska k cloveku, kto ta neuznava a potrebuje len pred volbami idol pre ublizenie ostatnym, nie pre pomoc tym, ktori ju potrebuju #9 Zavrete dvere zlomene slova zavist pred nami za nami prazdno znova a znova Zostupime zo svojho Olympu zaparkujeme v tme a bahne zostrucnime svoje sluby zabudneme co je spravne zomrie nasa laska zamotana a otazna zoslabena znetvorena zas padneme na kolena za buducnost, ktora nie je za pritomnost, ktora sa smeje za minulost, ktora pamata zlomeninu nasho sveta zasiahnutie sipmi od Amora zasivanie i bez doktora z lasky, z nehy, zo slova chlapa z cias, ked laska nebola jedovata. #10 Ruze, cokolady a vylety vystriedalo vapno, sudny a klebety neobycajna laska a v jednote je sila nahradza ju nenavist, poriadne prehnila #11 Ak vies nenavidiet lepsie ako ini este nie si lepsim clovekom vykup sa v krvi nevinnych vsak zabija ich iny s ktorym vo vsetkom suhlasis Az bude doba temna nic nebude lepsie ale tomu ty neveris nenavist nie je jemna no ak ti zalepi oci tak ju neuvidis #12 Vies, ze nema velku cenu mat svoju pravdu nabiflenu tlacit ju cez vsetky mury az budeme vsetci tuhi? Ked nezvladas abecedu a vies iba klamat najdi vodcu ci predsedu ktoremu sa budes klanat Cakam lacnejsie potraviny ked uz mame tuto vladu akosi nic nezlacnelo tak si lizem labu… #13 Vydata z velkej lasky za rozvodoveho pravnika fakty, ziadne otazky k tomu kazdodenna panika Sperky pod zamkom usta pod kobercovkou sebavedomie pri krtkoch hovori o samovrazde Vesele statusy smutna realita pre lasku, akusi zrodenu u koryta… #14 V pondelok si ma milovala V utorok uz druheho mala V stredu je treti, vo stvrtok stvrty Od soboty treba obidve ruky V nedelu mi vravis o prvej desine Vraj cislo 9 je najviac na vine… Slavomira Zatkova #1 Prilis som sa namotala, teraz slzy kvapkam do bolavych ran. City davno pochovala, aj tak boli rozstiepene ako porcelan. #2 Veci mas uz pred dverami, zabalene, aj so sweet recami. No a co, ze hladim na druhu!? V poriadku.. Tak ti vadit nebude, ked na rozlucku dostanes na hubu. Maria Novakova 1# Potrebujem protijed na tu tvoju (proti)lasku zaruceny, jediny liek nevidiet ta na obrazku. Spomienky zabudnem aj na jedovaty dotyk jedno isto iste viem ty nie si melancholik. #2 Nepasuju kluce a usmevy v penazenke su ine fotky nikto nikoho neopeli nadavas mi do bosorky. To je v poriadku, ty si Satan a mas jedovate prazdno v hrudi nic ine ako jed nenahmatam nahradi ta piaty, nielen druhy. #3 Skladal si mi basne dnes mi skladas telefon zapudil si vsetko krasne uz si nemyslim, ze si "ON". Namiesto policiek na kvety ked si sa ohanal naradim mame len policky a smutne deti ktore si myslia, ze sme nahradni. #4 Zlomena sanka aj obidve ruky ziadna pozvanka na zivot suchy. Vypadli mi stolicky ledva sa drzim zabradlia jedova laska miesto rozcvicky ale ty sa so mnou len zahravas. #5 Namiesto happyendu je vyhonok samoty laska bola bez cementu stale lebo ja, lebo ty… Pavel Sekerak #1 Uz som prestal busit do zamknutych dvier. Uz som svoju snahu vzdal. Vnika do mna jedovaty nektar z tvojich pier. Vsetku moju lasku vzal. #2 Kupil som vino a jahody, pamatas? Ostali na kuchynskej linke. Na stole uz pre ne nebolo miesto. Zmestili sa iba dve tela. Nic navyse. Ziadne saty, ziadne zabrany. Vsetko ostalo hodene na zemi. Poznacene horucim potom milencov. Boli sme jednym telom, jednou dusou. Jednou jednotkou vasne. Dnes uz len spominam ako som premokol a cakam kym za mnou zhasnes. #3 V pondeli jsi me miloval. Od pulky tydne stradam. Ve dne jsi mi rikal drahousku, v noci jen „Ano, madam“. V pondeli jsem byla pro tebe jedina. V utery te upoutala jina dama. Ve stredu jen pusa povinna. Ve crvrtek jsem te porad milovala. V patek jsem jeste porad doufala. V sobotu te uz nechci zpatky. Je nedele a ja zoufala pisu tyhle smutne radky. #4 Moja muza sa roztopila. Posledne myslienky sa vyparili. Aj ked som sa dnes neopila, tancujem ako lesne vily. Desat hodin smolim vetu po vete. Nastastie vcera som sa prekonala. Urobila som chybu v podmete, kuzeloseckou som ju odrovnala. #5 Natalia uz drzi v rukach lopatu. Myslim, ze koniec je uz blizko. Najskor pridem o celu vyplatu, no i tak som to riskol. Mam rada odvaznych muzov, necakane sa priznala. A tak jej smelo hovorim, ci predsa len trosku nepribrala. Barbora Galbava #1 Zabodnes jedovaty sip a vaporizujes ako slub. Protilatka sa podava az po zmene pocasia vo tvojom vnutri. Odvracias zrak od pokrutenych zvijajucich sa schranok. Trpia roky. Pre kvapku zaujmu zivot utopili v soli desiatok mrtvych mori kaliacimi ich zrenice. Milosrdenstvo sa nenosi. Kolobeh trva. Vsetko je sranda kym neotravis sa vlastnym jedom. Odrazu krutym je iny. A pateticka ty. Ako vsetci ti bodnuti laskou na zemi. Brona Zelena #1 Boli sme par, boli sme sama neha a rozkos teraz ked Ta pocujem dychat vrham po Tebe noz. Uz nevladzem sa tvarit, ze je vsetko dobre, v mysli zakopavam Tvoje telo a hladam na hrob miesto vhodne. Ty ako vzdy nic nechapes a vsetkemu sa smejes, ja Ti balim kufre a posielam Ta raz a navzdy do prdele. #2 Tve slova jsou jak polibek dementora, vysaji lasku a s city jdou na prochazku. Tve telo zustane dute a ploche, protoze tve dny jsou zratane. Mrcho, jdi tam, odkud jsi prijela, opust me prachy a muj dum, a ja zapomenu tve jmeno a oblicej, a vysaji i posledni vlasy tve z meho domu i zivota i z kazde bunky meho tela. Ivan Nosal #1 Draha, dnes si tak temna a trochu neprijemna. Laska je trojzmenna, sviatky, volna nezna. Tvoj tien sa plazi ako had a zo srdca sem razi chlad. Demon tusi lahku korist v tvojom plane dnes sa rozist. #2 Nase svetlo tazi tien. Dusi vsetko, co je v nas. Kvoli chmaram v noci bdiem, dlhe dni ta neviem najst. Tlacim vagon vycitiek, davno zisiel z kolaji. Nevera je zradny liek, picha do srdc bolavych. Kto bol dobry, kto bol zly? Kto sa prvy nechal zmiast? Kto ten uzol rozuzli? Muselo to az sem zajst? Jan Indrak #1 Kolik idealu mame, kdyz chceme milovati Kolik snu a planu s drahym protejskem Uz tehdy vsak dluzime a jednou budem platit Za vuni naivity, ktera vznikla se dneskem Kolik trpke bolesti snese nase duse? Kolik horkych slz pojme kapesnik z latky? Nemotou mluvime, a poslouchame hluse Chceme jit dopredu, vsak vracime se zpatky To ty, lasko kruta z pleziru, sekas nase udy! Jsi nelitostnym katem s rudou skraboskou Jsi poutovy kejklir, a rada ukazujes bludy Upiras nam nasi drogu- trosku za troskou Chces, abychom trpeli, za hloupost nasi volby Milovanou bytost menis v Erinyi sprostou Jeji kridla drti vic, nez v zime snezne rolby Srdce nam rozklovne a pozre kazde sousto Shod svoji paruku a oblec se zpet v cary! Zla macecho, co jsi chtela byti za Snehurku! Jak otravena jablka Ty nabizis sve dary Zeleznou rukavici, v niz mas zkrvavenou ruku #2 Jsme jako dva cizinci ve spolecne mistnosti Hledime na stejnou tvar, na jinaci dusi Lhostejnost nyni prebyva v palaci radosti Blystiva koruna ji na hlave slusi Jsme jako dve lodky, jez prisly o pristav Ac umime mluvit tak chybi nam slova Jako ja s Tebou, i Ty se mnou jsi nejista Nevime jak zborit zed, ktera je nova Jsme jak dve strany v bitve, co si vraci sve ranene V par taskach se valeji nahodne vzpominky Na dve rozbite nadoby, jez byvaly spojene Po tvari tecou mi dva slane praminky Jsme jako dva nahrobky, co se ve stinu chouli Pomnicky na neco, co bylo prekrasne Na noze citim tezkou vezenskou kouli Jak ji mam shodit, mi zustava nejasne Jsme jako dve pohadky na posledni strane Za nimi bile misto a spousta otazek V rukou misto hojivych obkladu svirame zbrane Jsme kladivo, strepy a rozbity obrazek Jsme jako dva nastroje, ktere prisly o noty Zavreli jsme okna, zatloukli okenice Je tma. Noci jsem vlacen do nemoty Proc jen jsi vyhasla… …Ma karminova svice? David Matus #1 Padla tma na rozpalene strechy dalsia zima za nami a jar, ty kde si? horuce vecere uz nestravime spolocne izba plna tienov a myslienok, spomienok prazdno tam kde lezala si- uz nik nekradne letnu deku stichla izba ktora byvala plna smiechu Opustil som tu izbu tuto noc ma v nej nik neudrzi uspesne vykrocene do ulic aj ked trochu prsi ach ta sloboda ktora tu nebola ked si ma zviazala potreboval som pochopit ze tiez mam svoju hodnotu a bludit v minulosti uz nemam ochotu rozhodol som sa najst opat svoje stastie Uz nesmutim, uz nie asi sa ziadalo opustit izbu ktora sa stala celou aby zas mohla byt mojou co neslo silou pojde vierou a ja uz verim ze si to stastie zasluzim preto to, co zacalo smutkom konci radostou a svetlejsim zajtrajskom #2 Snazim sa byt sebou- nie vzdy prvy, snazim sa byt sebou- nie vzdy prvy, nie vzdy ten co vravi niekedy skor posluchac David- ked chces byt svoj tak skac, opakujem si - skac do rovnakej mlaky zas najdes v nej nieco co si prvykrat prehliadol snazim sa byt pravy a kracat nahor, uz som sa zbavil strachu z padov zbavil som sa strachu z padov… Som pripraveny na skusky, na chyby, na lasku, poklaknutie a vypocutie toho krasneho… a kazde rano sa tesit Som pripraveny stat sa tym pravym pre buducu rodinu, chranit ju aj rozosmievat Som pripraveny nemat vzdy pravdu, som pripraveny byt ten pravy, som pripraveny byt dospely aj hravy, plny ran aj viery ze sa zacelia Som pripraveny znamenat, co znamenaju pravi priatelia Z chlapca sa stava pravy chlap pozri David- dokazali sme to este par omylov aby sme zosilneli, aby sme si pripomenuli, ze skutocne nie sme dokonali ale odhodlani stat sa tym pravym, tym pravym pre teba Linda Lietavova #1 Laska nova, nepoznana, nastastie v mojom srdci nikdy nepovstala. Niesla ma v oblakoch lasky zatial, co unasala sa v tokoch inej krasky. Preco to temno postihnut mohlo prave mna? Cakam na odpoved pri pozorovani toho krasneho dna. Laska nova, nepoznana, co hory doly prenasa a zaroven moje srdce lasky neznasa. Tak povedz mi uz konecne, preco tak snivas o tej zene bajecnej, ktora ruky hliny nema tak zdrate, ako ja od tej vecnej driny prinutit ta lubit ma. Lub ma, no ty nelubis a nikdy nebudes vediet, co moja laska znamena, dokym ju neskusis. Casu si mal vela, prevela, ale ja budem stastna s niekym inym, a to ovela. Laska nova, nepoznana, jedy rozlieva a do ohna nenavisti coraz viacej prilieva. Teraz uz viem, ze lubit ta sta moje pokusenia mi neprivedie spravodlive tvoje odpustenia. Preto laska nova, nepoznana, je vzdy tou najvacsou tuzbou pre ludi, ktorych este neskonala. #2 Zahrieva ma tlkot tvojho srdca ako aj jed, ktory sa z neho straca Drzat ma silno vo svojom naruci ti pokoj na dusi vzdy zaruci Bal si sa odist a nechat ma snivat samu, no tvoje oci pri nasej laske nikdy neklamu Ukazuju mi strach a neveru, ktora ma chce velmi milovat, no dokaze len oklamat moju doveru a pre svoje stastie nevie riskovat Pocit hnev moj nekonciaci, ako aj spev mojich hlasok prosiacich o spravodlivost Slzy utrapenia rozplyvajuce sa nad tecucou riekou zahlbuju ma nekonecnou biedou Tak chyt ma a povedz mi, ze bez pocitu mojej lasky zit da sa len tazko, no nedaruj mi prosim ten pohlad klamarsky Pozri mi do oci a miluj ma Inak jed do srdca ti skoci a milovat ta bude sta hanba, ktora pri kazdej inej na svetlo vykroci #3 Luce slnka Spajajuc nasu lasku V ten osudny den Plavajuc na rovnakej vlnke Pamatas, na tie casy bijuce sa, ako masy ludi hladajuc pravdu, lebo loz ich uz nudi Byvali sme si lubeni, no ty si ostal z toho znudeny a ja som stale verila, ze sme si sudeni Pamatas, po lanku tenkom kracal si pri moznosti pustenia ma nevahal si A nasu lasku celkom minal si Poznala som ta, ako clovek pozna svoj osud, zahadny, no i tak podstatny takym si sa stal a ponizil si svoje srdce na uroven ostatnych Pamatas, Svoju lasku som ti odovzdala, Aby som tvoju nenavist a lasku porovnala Pamatat toho budem este vela a i ked to neposlo, zabudnut mi moje slova nemozno, ale ja viem, ze tebe to aj tak nedoslo Maria Streicherova #1 Laska a nenavist. Dve sestricky. Jedna spriada laskyplne nite. Ta druha… drzi noznicky. #2 Polcas rozpadu Menia lasku na zradu Su si pricinou #3 Imelovy piercing stromov. Dusa bezi… Roraty a domov. Druha adventna nedela. Je nam horuco na tela, je nam zima na duse. Vietor namrazu kolise. Na cestu snezi ladova triest. Nechce sa mi zobudit, sebe teba na sebe niest. Na dusi dedicny hriech. Laskanie odrusi, …ech! Privedie ma k pokaniu. Laxne milovana oddavam sa vzruseniu. #4 Spoluzitie bez vasne, dotyky tiel nejasne. Duse na hony vzdialene. Pribeh o muzovi a o zene, pribeh so snahou zlubit sa. Laska je cesta skalista. #5 Jedovata lasky vata, dusa krici Pomoooc! Rataaaa! Obalene srdce jej makkosti repce, nevie sa v nej pohnut z miesta, nebije, samo sa sebou tresta, utrapene orgie. Laska prezrata skrz naskrz, kde-tu jej torzo, trs rozduvania vasne. Chirurgicky oddelit lasku a jed, nemat nit na zositie. Cit naprazdno neobisiel. #6 Iba rec. Po_su_nok. Dovod na lasku i na utok. Iba rec a si z nej cely prec. Iba rec Miluj ma! Prikoriu sa vzpriec! Iba rec, odkaz, slovo. Myknutie plecom. Iba rec pojivkom je i mecom. #7 Citove banky, plusy a minusy, laska neuprosna ozivi i zadusi. Petra Kamlachova #1 Salon je pusty chram, rozpite skvrny v nateru, rozum prepada stihomam, tisniva agonie veceru. Tikot hodin meri cas, duse se samotou dusi, ubihajicich minut duty hlas se tahne jak po nebi husy. Vytepana slova basnikova ctu ospale z bledeho papiru, v mysli z nich se mi kova dratena kosile na miru. Slova lasky jak krupeje jedu, jako trny bodaji do srdce, zradu ja odpustit nedovedu, zal, ktery chutna po trnce. Lepkava temnota smysly otupuje a sklenice vina horkne jak pelynek, jedina svicka mi knihu ozaruje, skomirajici plamen zaslych vzpominek. Zemrel cas, ted z minuty jsou leta a misto pokoje hrbitov divcich snu, krvava orchidej na hrobe lasky vzkveta a kvesti bude az do konce mych dnu. #2 Rty mela barvy jerabin, kdyz v kole se vesele otacela, a nad hlavou ji visel stin. Kdyz zpovidala se ze svych vin, krvave ruce si namacela do huste stavy z ostruzin. A jeji vlasy temne plaly, cernejsi kridel havranu, kdyz jeji usta lasku lhaly, plameny dusi spalovaly. Tu krutou, krasnou Moranu vsak presto vsichni milovali. Muzi o ni tajne snili, i kdyz ji z oci cisel mraz, a treba jen sluvko s ni prohodili, jinym se navzdy zatratili, jen ji se vydali napospas, dokud se pro ni nezabili. Co basni a obrazu venovali te tajemne, svudne kouzelnici, vecnou lasku ji prisahali, z blizka, z dali k ni putovali, snad zemrit s ni touzili na hranici, kdyz jejim katum peklo slibovali. Mela rty barvy jerabin a hlas jeji opojnejsi vina, kdyz vyznavala se ze svych vin, saty si zdobila trnim z ostruzin… Jak sladky prislib toho klina! A nad hlavou ji visel stin. #3 Jak tezke je prvni nadechnuti, jak zvlastni poprve prozivat strach? Co za silu te dnes nuti ciziho domu prekrocit prah? Jak sladke je prvni polibeni, jak dokaze bolet prvni laska? Kouzelna noc, vsak rano pribeh meni, na tvari se zjevi prvni vraska. Uz za sebou mas prvni hrich, kratke a blaznive smyslu opojeni. Kde ale zustal zvonivy tvuj smich? Na cary roztrhano jest ruzove sneni. Zlomene srdce ted horke slzy kropi, prvne jsi zemrela, vsak presto zijes dal, klekani odzvonili, ted zarmutek te topi, poprve te, mila, nekdo obelhal. Jana Ostrihonova #1 Telo sa suzuje, srdce bolestou trasie, opat sa sklamalo, stratilo krehke stastie. Odisla laska tak vzacna a tajomna, skoncila naklonnost – uz nie je vzajomna. Den po dni ubieha, cas jak slimak sa vlecie, slza oko mina, smutne po lici tecie. Tak, ako po burke svet vlahou dychtivo sa kropi, tak i dusa laskou zronena zrak svoj tisko klopi. Nechape, nevie preco opat ostala sama a v naruci mileho zaspava ina dama. Teraz tu stoji na okraji utesu, praje si odolat vlastnemu poklesu. Rozvahu nechala pohltit zmatkom, citi, ze zlyhala uplne vo vsetkom. V priepasti pod sebou vidi obrovske kusy ciernych skal a spenene more tancovat s vlnami divoky bal. Jediny krok ju deli od nezvratnej pravdy, ktoru jej smrt na pery vpisat tuzi navzdy. Este vaha, pevne na zemi stoji, chrbtom steka pot, zaludok sa boji. Za horizont slnko zaslo, tmava noc nastane, vietor dych v dial unasa, v dusi zuri povstanie. Posledny pohlad na kraj, kde zila tolko rokov, Rozum krici: Skoc! Zbav sa uz mucivych okov! Odovzdaj sa moru, nech ta pod hladinu stiahne, voda pluca naplni, iskra vyhasne na dne. Aka krasna loz je laska! Srdce zvodom opanta. Skocit? Ostat zit? Ktora moznost je spravna varianta? Vtom ju ktosi pevne za plece chyti, silou v nej mylne presvedcenia drti. Uzrie pohlad zachrancu a v nom tichu otazku. Preco ho chce opustit? Zabudla snad na lasku? Uz strach zo smrti na zem pada, ustupuje bezmocnost, do popredia sa nadej tisne i slub v lepsiu buducnost. Svatava Privetiva #1 Potkaly se na ulici dve pani - Litost a Prazdnota. Zacaly si povidat a v ocich mely slzy. V srdci se jim totiz usadila Samota, ktera je porad sama, a to ji mrzi. „Co kdybychom si sedly do parku?“ navrhla pani Litost skromne. „Proc ne? Dame si treba polarku, nemusis se prece bat o me.“ Tu prijel na kole pan Smutek. Byl uz starsi, mel sediny na hlave. Pry ted pred Zarlivosti utek, ze ma toho dost prave. „Damy, mohu vas pozvat na sklenku vina?“ Podivaly se na sebe a hlavou kyvly. „Vite, citim se sam a je mi zima. Proc neprozit spolu krasnou chvili?“ V utulne kolibe pohoda vladla. V rohu u stolu sedi tise Laska. Jen se diva, jak ohen v krbu praska. Hodne ji boli, ze ted na zem spadla. Na pripitek cinkly plne sklenicky. Smutek ji zval: „Lasko, pojd za nami!“ „Proc, ne?“ rekla a slzy mela pod vicky. Snad nevadi, kdyz se vinem omami. Tu pustila se laska do vypraveni, ze asi ztratila nejlepsiho pritele. Ze zustal ji jen svet pohadek a sneni. Zacaly zvonit zvony v kostele. Do mistnosti vesla pani Zarlivost razne. Mela na sobe robu a na klobouku peri. „Smutku, mas doma malo kazne.“ Uz mi bude lip - v to Laska pevne veri. „Jdeme domu, ty suknickari!“ Smutek vstal a sklopil zrak. „At se vam, damy, dobre dari!“ Na nebi se objevil sedivy mrak. Pak se otevrely dvere a veslo Stesti s Nadeji. „Lasko, nemas tu dobrou spolecnost. Pojd s nami uz domu radeji. Pomuzeme ti, slz uz bylo dost“ Miro Svercel #1 Prepichla si mi dusu, pohladom ovila zmysly, opasala zvodnym jazykom. Mriem, tonuc v slinach riedenych slzami. Trpim predstavami 17-rocneho chlapca. Klopem, busim do zjazveneho ticha. Len mlcat a nechat si pozierat srdce trpkymi perami. #2 Mlaskas cudzimi ustami a kradnes slova z mrtvych pier padleho anjela, uz nezachranis. Prepichnuty(a) trojzubom, pchas prazdne utroby zvyskami stuchnuteho sena. Pleties hniezdocko na dalsiu anonymnu noc. Nezdravis spolubojovnikov v kartonovych bivakoch. Chladnuce telo cerstvo balis do starych sprav. Usinas v rytme retardovaneho tepu zjazveneho srdca. Merave zrenice sa plnia epitafom - RIP. #3 Na hrsti versikov, hodenych pod nohy, sklzneme pomedzi strofy rovno k epitafu. Prolog je davno za nami. Ciernobiele mozaiky stratili svoje ramy, no nerozpadli sa. Namaluj slova tak, aby im nik nerozumel. Okrem nas. Nasa tajna rec, osatena do nedokonalosti sa stala materinskou. Oprasim tony a nahmatam ta - nevidomu s otvorenymi ocami. Tak tu lezime a vrastame do seba, navzajom prepleteni. Stracame sa v slepom mlcani - plnom lasky. #4 Stopy stratene v case, zapadnute snami, kracajuce k smrti. Zachvevy v hlase. Znamy – neznamy clovek sa vrti, v utrobach mamy zivot sa krci. Vola o zachranu, rucickami busi. Brani sa vsak marne. Vola zit zradza mamu, slzy nevysusi. Smutok plynie a starne. Je cas ist! Zabudnut na tryzen a zahryznut do hrudy zeme! Spalit stary list, znicit tak jeho tien! Zabudneme, ci nezabudneme? #5 Som mala strana, chabo popisana v tvojej knihe. Tak citaj, co citim, medzi vsetkym a nicim. Zachvevy duse, ozivujuce pady, chvalyhodne vady, ktore nik nevidi?! Nauc sa ma naspamat, nech mozem v tebe tliet a hriat ta v chladnych dnoch. Obaja vsak vieme, ze ta chvila musi prist, ked povies dost a obratis list. #6 „Som ranna hmla, uplne nepriehladna. No tak! Pohlad ma! Krasny chlad, vsak? Som socha vo vecnom parku. Vyznamenavam len za zasluhy. Klakam pred tebou a prosim o prijatie – mam dar… Chces trnovy veniec? Moje meno?! Nepoznas ho? Radsej nechci! Ukryvam sa len za vase nedokonale prezyvky. A nikto mi nerozumie, ale ja vsetkym. Nevidis ma? Len citis moju meravu pritomnost. Neboj sa, neboj sa, moja mila. Ja pridem, nenecham ta v stichu. A potom sa prvykrat zadivam do tvojich oci a naposledy!“ #7 Mam ta pod nechtami, krasne vonavu. Tvoj rozteceny make-up otlacim si na hlavu. A neme oci sa ma pytaju: „Pichlo ta uz svedomie ostrou vycitkou? Tak zamysli sa! Uz si to robil, niekedy? A vobec?“ „Podme sa trapit…“ Ponukam ti svoj zial, ale ty nemas smad. Tak sa upijem sam do snivej nemoty. Vchadzas, odeta len v kozi. Otvaram oci a chcem zlozit tisici kompliment. Ale niet komu. Schovala si sa mi… Privoniam ku prstom a usmejem sa: Bola si tu… #8 Co ta sere? V sere sumiacich listov od ne-znamych… V hluku nevyrieknutych slov, ktore rania, hoc mali pohladit. Mas svoje dni? Zazltnute ako tyzden nosene slipy. Srkas caj z lipy a potis sa pri ne-milovani, pri anonymnom sexe… Uspokojit sa ti nechce. Vzdychas, neprirodzene, prosebne, umelo, aby uz svedomie nebolelo. Privieras oci a sladko snivas o nocnej more, ktora ti noti uspavanku do vecneho spanku… Tak spi sladko! Ja, ta budit nebudem… Igor Novak #1 Ked konvalinky placu a nik ich nehladi. Slzy, uz aj nam zhasnu, pod laska do ulic. Pohlad konvalinky v nej, nech slzy neroni. Nech laska jedom slz v nas city nezroni. Ked konvalinky placu, bozkom ich nelaskaj. Jed kazdej ich slzy ti neprinesie raj. Pohlad konvalinky v nej, nech slzy neroni. Nech laska jedom slz v nas city nezroni. Ked konvalinky placu, placu v nas spomienky. Laska na hladinu vody hadze nam kamienky. Pohlad konvalinky v nej, nech slzy neroni. Nech laska jedom slz v nas city nezroni. #2 Gotika, oltar pri krizi, nocou sa k tebe priblizim. Vosk steka svieckou po tele, nase tela su spojene. Si moja drsna Valkyra, ktora sa v ohni umyva. Valhalla otvara sa nam, telo zahodim, dusu dam. Kralovstvo dusi, hviezdny prach, vzduchom sa siri sladky pach. Jazykom stinam oblohu, modlis sa telom ku bohu. Si moja drsna Valkyra, ktora sa v ohni umyva. Valhalla otvara sa nam, telo zahodim, dusu dam. Lietat s tebou vo Vallhale, to jedine, je to prave. S mecom sa prebojovat sem, po tom som tuzil, to som chcel. Si moja drsna Valkyra, ktora sa v ohni umyva. Valhalla otvara sa nam, telo zahodim, dusu dam. #3 Mozno raz budes, mozno nie, mozno to nie je sudene. Mozno sa niekto zmiluje, ja ta dnes uprimne milujem. Tak bran lasku pred hadom. Tak bran nasej lasky strom. Tak bran, ako len ty vies. Tak bran, nech neznici nas svet. Neber si jablko od hada, jedom je plna zahrada. City sa stracaju v korunach, stromov a papierov, v zamenach. Tak bran lasku pred hadom. Tak bran nasej lasky strom. Tak bran, ako len ty vies. Tak bran, nech neznici nas svet. Dnes si ma vyber, nie jablka, myslienka lasky ti unika. Jedom si stratila zabrany, nicomu sa, uz nebranis. Tak bran lasku pred hadom. Tak bran nasej lasky strom. Tak bran, ako len ty vies. Tak bran, nech neznici nas svet. Tomas Benik #1 Keby som vedel, ze jed sa siri vzduchom, tak by som len sedel, nehnal sa za ruchom a vsetko by bolo inak. No ja som von vyrazil a nasiel som teba. Tvoj zvodny pohlad na zem ma zrazil a aj ked mi to nebolo treba, zamiloval som sa na prvy pohlad. Akoby som bol zblazneny. Vsetko som zavrhol, si tu len ty. Len tebou 24/7 omameny. Zaplnila si sebou aj moje sny. Priatelia ma vyskrtli, rodina uz nie je. Vsetky dvere sa zabuchli, no ja sa smejem, lebo, okrem teba, nic nepotrebujem. Preco si ma chcela? Bol som lahka obet? Jed len do mna si dat smela? Tak maly bol svet? Teraz ma len tyras. Trapis ma, nedavas mi spat. So mnou, v hlave a srdci byvas. Som zivou hrackou, s ktorou sa chces hrat. Obrana nie je a ja ju ani nechcem. Mozno aj prist smie, no tyrany byt chcem. Tvoj jed tvojej obeti chuti. Je to konska davka, no este mi daj! Tych predo mnou krc smrti kruti, ale mna pokojne zabijaj! Este viac ta budem chciet… Ak sa to da… Ci ma chces zabit a ist dalej alebo do konca takto zit, neviem, no nehladam nadej. Az do konca svojho takto chcem byt! Aj co ty? Aj ty? Ci si pavuk, a ci kobra, tvoj jed je ako nektar sladky. Chytila si ma, spachala trochu dobra. Moja laska k tebe je nad vsetky statky, lebo uz nie som sam. A nevadi mi, ze si jedovata… Rudo Kain #1 V pritmi periferie kde slavici len digitalne stebocu a krystalizuje teplo dotyku v smogu nenormalnych Ge a pop-up priani skryvam sa s tebou v tuzbe po milovani Tam vasen moja lame tvoj kod tam neha tvoja pali zelezne chrasty z mojho srdca Krystaly dotykov paraju sny a o hodinu je rano Kamca Steinova #1 Tolik slov otravenych jedem. Tolik noci v pritomnosti cihajici zmije. Tolik spalujicich pohledu do planoucich oci. Tolik lavou pohlcenych slz. Tolik zamerne vyvolanych bouri. Tolik myslenek na vyhasle lidske srdce. A presto po sobe strilime sipy Amorovy. Andrea Jarmayova #1 Ako trojhlavi draci ohen klamstiev na nas chrlili, len aby nas k urnam dostali, tam kde sme pekne jeden za druhym demokraciu pochovavali… #2 Zdrazeli nam potraviny, ktoze je uz za to vinny? To vedia uz aj male decka, ze ti nenazranci si nehanebne napchavaju vrecka. Vyskieraju sa na nas vysoke ceny, ale Slovensku mame zostat verni. Doverovat nasej vlade, skade maju dochodci zobrat na jedlo, skade? Milujeme nas slovensky kraj, keby nas neokradali, nizsie ceny a vyssie dochodky dali, bol by tu raj. Tatiana Tuharska #1 Natahujem ruku, beriem si telefon v sladkom presvedceni, ze je to on. Nadsenie strieda sklamanie, akosi som citila, ze nezostane, v jeho spravach rychlo ubudali riadky, radsej nez mlcanie, brala by som hadky, sluboval, ze neodide za ziadnych okolnosti, bola som pre neho len jednou z moznosti, uz niekolko dni sa citim rozpoltena, na rozlucku nie som pripravena. Snazim sa zmierit s tym, co pride, dufam, ze skoro z mysle mi zide. Stale ho mam rada, ale zostavam sama, kym v jeho mysli je uz ina dama, nehovorim, ze jeho citom vladne ina zena, nemoze ziskat nieco, co on nema.