KONCENTROVANÝ BRAINFUCK Stanislav Hoferek Autor Vydavateľ Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie knižnica CC-BY-NC-ND Prvé (2016) 111000 O knihe Všetko je stále lepšie a lepšie. Alebo nie? Na rozdiel od vesmíru, ktorý podľa nových meraní má svoje hranice, je ľudská hlúposť naozaj neobmedzená. Koncentrovaný brainfuck v niektorých hlavách je o to silnejší, čím viac sme ochotní veriť niečomu divnému. Hoci i bez dôkazov. Koncentrovaný Brainfuck je netypická zbierka básničiek a krátkych nerýmovaných úvah, zasadených do aktuálneho diania. Sarkazmus a politicky nekorektný humor nemôžu chýbať, podobne ako svojský pohľad na rusofilov, Hitler&Tiso fanklub a podobných. V zbierke je tiež pohľad na pravdu, ktorá sa dá krásne idealizovať, podobne ako všetko ostatné. Mnohé básne dávajú logiku až po opakovanom čítaní, a aj to len pre tých, ktorí sú ochotní rozmýšľať a hľadať medzi riadkami. Obsah KONCENTROVANÝ BRAINFUCK 1 O knihe 2 Obsah 3 42 4 Táto báseň sa volá láska 6 Kvapk. A? 8 Primerane zle 9 Sen bez noci a povolenia 10 Žijeme v Sauronovom svete 13 Ty 14 V prepotených perinách 15 Zrkadlo 16 Zbyt. Očný 17 Všetko je inak (feat. Adriána Hanešová) 19 Ale s tromi bodkami, ale... 20 Tradície 21 S Putinom na pive 22 Telefonát 23 VTF 24 Už viem, čo je to pravda! 25 Reklama na preskočenie reklamy 26 Vážna systémová chyba 27 Plagáty 28 Koncentrovaný brainfuck 30 42 Odpovedá svet a všetko v ňom fyzika zabudnutej chvíle zablúdené promile ešte aj do rýmu ktorý prišiel sám. A prečo? Vie to niekto? Máme odpoveď, aj reprízu, aj ďalšiu na ďalší deň a v ráno (to ďalšie) vyjadrené súhlasom a reklamami, keď Terminátora striedajú reklamy na Lego. Môžeme sa hrať na zlodeja snov a kreatívnych búdok, ktoré padli popolom. Lego panáčik nejde po vesmíre, nie je to v pláne toto leto, pretože treba skúmať hlbiny. A končiny a rokliny a kotliny a modriny. Nielen tie z legových kociek, ktoré nám najvyšší konštruktér hodil pod nohy. Máme odpoveď na dve slohy ktoré mi ukradli Enter. Svine. Siamske. Dohodnuté na pláne a my, čo hľadáme odpovede, sme v otázke zablúdili. Koniec básne, moji milí, praje druhý náhodný rým, dosadený... viete kým? Gramaticky celkom správne štrbiny v svetle zalepím. Otázkou. Akou? Ha? Teraz je múdry každý a ja, zahalený do deky a do štupľov do uší, rozmýšľam s pištoľou na vankúši o nesmrteľnosti chrústa. Áno, obľúbená téma. Hustá. Ako parašutista v mede. Zrýmovaná otázkou o počte otáznikov. 42. Jeden si ty. Druhý som ja. Máme zbojníkov. Na obede. Kradnú sny, legové kocky a odpovede. Modriny ostávajú. Ostávaš ty. Ostávam ja. Nikto nevie prečo. Asi len očakávanie konca, ktorý zablúdil. Nebo v GPS a nebo v papuľke. Dávame si mená. Ale Skype tvrdí, že sú obsadené. Táto báseň sa volá láska Myslím na teba. Neoriginálne. Otrepané. Aj v Evitovkách je to na prvých dvadsiatich stranách. Nepíšem o tebe. Už ťa poznám. A asi by som mal povedať, že ťa mám rád. Napíšem to. Nech to povie kto chce. Komu chce. Kde chce. Žiadna cenzúra. Ani hlasivky v klietke. Píšem, že mám rád. A čo? To sa dá liečiť. Aj prevychovať. Ignorovať. Hodiť nálepku na čelo, postaviť na čelo a donútiť hrať na čelo. Metallicu. Nazvem túto báseň tvojim menom. Chrobáčik. Nie, to nie. Trúd som ja. A ty nie si včela. Nie si pruhovaná. Nelietaš. Takže nie si víla. Ani nebzučíš. A tu je kameň úrazu. Balvan v ceste po rovine – a mimo cesty. Žiadna výhybka. Ani tá pekná pani s električkou, ktorú som na Kamennom námestí videl posledný krát. Odišla. Už sa nevráti. Iba ak by som čakal asi dve hodiny. Si kúpelňový typ. Páčiš sa mi. Aj po dvoch hodinách, čo ma ignoruješ. Zdokonaľuješ svoje oči a moju nudu. A preto mám rád, keď spravíš zmenu. Objatia, dotyky. Real, live a FullHD smajlíky. Širokouhlé. Od ucha k uchu. Niekedy ťa ich naučím. Ale to už nebudeš moja láska. A ja budem hviezda. Ten najviac ukecaný. Najviac ospevovaný. Špeciálne zameraný. Prezident samotky. Intenzívnej jednotky. Kráľ vesmíru do bodky. V domove dôchodcov. Kvapk. A? Pozerám na kvapku. Počítam umývadlá. Skryli sa za stenu bez varovania. A tak skúmam tieto kvapky. Dve sú zrazu. Synchronizované. Nakrivo. S inou eleváciou. Ich výška padá k podlahe. Aj ty, aj ja, máme čo povedať. Vidím kvapku (povedala postava číslo 1). Vidím kvapku (povedala postava číslo 2). Pozerám sa na líca a vyťahujem vreckovku. Je to nespravodlivé. Smutné. Keď potupa myslenia prenasleduje a sny moknú. Vidíš to lepšie, ako ja. Mám lepšiu optiku. Doma na stole. Pozeráme ako židia na Kotlebu. S otázkou. Jedinou. Toto je čo? Prišiel Godot a pozdravil sa. Privítal nás na výstave obrazov. Zatiaľ jeden. Na ňom zatiaľ kvapka. Stačí. Rozpočet nepustí. Zo svojich rúk. A preto my, smrteľníci. Plačeme nad plačom a slzíme nad slzou. Škrabeme si mastné vlasy. Trháme ich hrebeňom na kusy. Aby tá hus na hrade nebola nemastná a neslaná. Primerane zle Kývam pekne na električku. Dotýkam sa tlačidla. Hľa! Cesta je otvorená, bez kobercov červenej farby, aj keď pán s fľašou jej má dosť. Tu sa ale rozchádzame. Máme iné smerovanie. Rozlúčka a odchod. Chcel som málo a mám veľa, kilometrov do... do špiny? Alebo do čistoty? Kráčam medzi obláčikmi, ktoré si nevedia povedať zbohom. Nerozlučný pár a silné objatie. Výmena telesných tekutín. Nemám z toho mokré sny, ale môžem byť... nervózny? Leje mi na hlavu, šupiny sprchu majú, rýmy sa radujú, veselo mutujú, i keď primerane zle. Ja mám iné smerovanie. Ako električka, ktorá rýchlo sviští, tam, kde som sám nechcel ísť. CP.sk poradilo. Spoj prišiel po mňa sám. A ja, logaritmickou hladinou zrážok nasratý, píšem básničku o počasí. Zbierka gýčov a slabých chvíľ. Sen bez noci a povolenia Dnes snívam. Len tak a celkom sám. Bližšie informácie maximálne tak vo sne. Žiadne podrobnosti a zahnuté metafory, ktoré by sa tlačili do dutiny lebečnej a do hlasiviek. Len sen. Ale dobrý. Odprisahám to. Aj pred komisiou, ktorá tak často lezie ľuďom do hlavy. Práve tento sen je jedinečný. Cítim to. Cítim to v kostiach, ktoré so snami nemajú vôbec nič. Maximálne tak jabĺčka, ak by sa mi snívalo o nej. O tej, pred ktorou som bol na kolenách. Tak dlho som ju prosil, aby už opustila kúpelňu. Ale teraz si len sním. Nemám živnosť a nemám na to okrúhlu pečiatku. Jednoducho chcem. Sen... o ľuďoch. Aj nie o ľuďoch. Možno do toho dám ryby a háčiky, ako Ábelová, alebo Jesennú lásku ako Válek. Alebo Word, Excel, predražené náplne do tlačiarne a jas, ktorého nastavenie zblblo. Vlastne bol by to jasný sen, hotový štvrtý reaktor, keby ten jas začal fungovať. Snívať treba. Odteraz z toho urobme nepísané pravidlo, ktoré si povinne zapíšeme za uši. Veľké, malé, na štýl Otíka či Voldemorta. Aj ten si sníval svoj sen. Prišiel o svoju kúzelnú silu. O svoje postavenie. Vlastne aj o nos. A to ho hral celkom sympaťák. A čo je to snenie? Žiadna muška jenom zlatá. Niekedy len mesiace čakajúca výplata. Ideál, ktorý tak súvisí s ľudským šťastím. A tiež s treskou s dvomi rožkami. Cenzurované na „Môj hnoj“ Máš rodičov, priateľov, peniažky a budúcnosť. Máš svet, v ktorom nie si terčom iných ľudí. Máš izbu, ktorú s tebou neokupujú teroristi, ani obchodníci s orgánmi. Máš strechu nad hlavou, podlahu pod nohami, ale žiadna guľka ti nenakúka medzi oči. Nemusíš utekať do školy dvadsať kilometrov každý deň. Ani ukladať tehlu k tehle, vždy, keď nejaký blbec príde s nápadom. A výbušninou. Nežiješ v svete, kde sú tí odvážnejší digitálni, alebo majú ruky a nohy, ale nie sny. Svet, v ktorom je zdravý človek nervózny a zdravie je telesná vada. Vstupenka do armády, ktorá bojuje za všetko, len nie za spásu. Máš jedlo na každý deň, v posteli pre jedného nespíš s tromi ďalšími. Ak povieš, že si unavená, tak to má kto pochopiť. Do básní píšeš o živote a o láskach. Krpaté srdiečko trápi chlapec s krpatým mozgom. Vraj sa to zmení, až budeš mať dvanásť. Alebo trinásť, pridaj si funkciu čítania. Kým máš funkciu udržať moč, nie je nič stratené. A ty? Zas na inom ramene? Plačeš a rozdávaš svoj smútok okolo. Akoby nič krásne na svete nebolo. Nemyslíš na ľudí, čo poznajú samotu lepšie ako topánky. Tie, ktoré ten mŕtvy už nepotrebuje. Alebo mŕtva? Bez pitvy sa to zistiť nedá. Čo je, čo si taká bledá?“ A ty... vyzbrojená láskou od mami, ideš bojovať svoj veľký boj. Všetci držia palce, zatiaľ čo v inom svete musí byť každý tvrdý. Život mimo akékoľvek sny je ťažkým orieškom. Potom to príde. Prvé obdobie, keď začneš počúvať tie isté myšlienky. Dookola, ako na dokonale namazanom kolotoči. Vo vesmíre, v stave bez tiaže. Buď rada, že máš ruky. Buď rada, že nemusíš behávať do školy dvadsať kilometrov (ako ten chudák, čo potom zhodou okolností vyhral zlatú medailu. Zhodou ešte ďalších okolností na dvadsať kilometrov) a niečo o jedle na každý deň. O streche nad hlavou a o tom, že zlé počasie neznamená automaticky studenú sprchu. Žiadne guľky a trápenia, ktoré majú niečo s dôstojnosťou. Nikto nevie čo. Nepíše o tom Zem a vek, ani Konzervatívny výber. Len si uvedomíš. Všetko máš. Skoro všetko. Všetko dokážeš. Skoro všetko. Všetko má čas. Skoro všetko. Zas sa zblázni kolotoč času. Skočí ti do hlavy, keď sa to najmenej očakáva. Staneš sa figúrkou. Človekom na kľúčik. Presýpacie hodiny to preženú s alkoholom. Naberú smer Austrália. A ty? Čo ty, moja milá? Čo povieš, na tému všetkým známu, prežitú a zdokumentovanú? Neboj sa nič. Musíš si len veriť. A navyše máš dve ruky, nemusíš utekať do školy dvadsať kilometrov, máš strechu nad hlavou, jedlo na každý deň. K tomu wifi a priateľov dva kliky ďaleko. Vrátane mňa. Nadýchneš sa a pocítiš vetu. Holú, nedokonalú a nesprávnu v toľkých významoch, že zabudneš myslieť. Ale ty môžeš vedieť, ako sa cítim… Žijeme v Sauronovom svete Človek sa zobudí a zistí, že spí všade sú trolovia. Hentí z internetu platení matrioškami (aj takí sú medzi nami) zažívam zas krásne snenie (cirkusové predstavenie?) počujem, ako je všetko zlé. Pozriem z okna a vidím slnko, zatiaľ čo niekto iný Putina a už je to tu znovu všetko začína vraj sa mám zobudiť pýtať sa predkov (ktorú múmiu vykopem?) NATO je zlo. Len Putin je niekto ten je jediný bez viny. Nemá rád len tri veci zo západu. Slobodu. Rozum. A tiež potraviny. Ale miluje Zem a vek. Ten, čo tak s CAPS LOCK-om kričí máva prsteňom, keď nemá chlieb bojuje za niečo, čo je v... čo sa samo ničí v mene mieru sadni do tanku západný smer... Cestujem takto vesmírom, keď tu príde zmena na prechode zaparkoval Veľký voz Čakám papuču. Alebo pokutu. Ale stále nič. Nemal diaľničnú nálepku, medzihviezdnu lekárničku či emisnú kontrolu. Prekročil 90-tku mimo mesto o dva svetelné roky. Keby mal aspoň označenie ZÁSOBOVANIE. Ty Ty vieš a smieš a rozumieš aj keď sa ti strácajú sny si človek, mladý, hlúpy a nervózny ale si to ty a budeš niečo celkom jedinečné ako štvorlístok čerešne rozkvitnuté poloblačno medzi nami prehánky ja ľúbim ťa ty ľúbiš mňa potom z potreby a zdania jedna túžba, nenápadná v obchode sú len čižmy a iné topánky v ktorých sa nekope do lopty ani do ľudí a snov. Ty vieš a smieš a rozumieš A ja rozumiem, že nesmieš. Ty vieš čo. Kedy mi to vysvetlíš? V prepotených perinách Prepotené periny diera v peňaženke štyri poldecáky a ty Neviem, v akom poradí aká látka pamäť nahradí každý deň na 24 hodín v svete túžob sa brodím hľadám ťa v perine niekde ale ty si dávno preč. Žiadne otázky a prosby len spomienka veľmi matná na štyri poldecáky na jednu teba na jedného mňa na deň, ktorý sa nedostavil, zmizol a vyšumel. Z hlavy, ktorá sa ukryla v prepotených perinách Zrkadlo Sedím si takto pred zrkadlom len tak a celkom sám no i tak v druhom rade. Tieň ma preskočil pustil nitro a z R-ka priamo na osmičku trhá asfalt, aj tú moju stoličku. A čo mám ja, v druhom rade? Ani facku mu dať nemôžem. Neverím na tie duchovné sféry ktorým nikdy nenalejú iba zazerajú tesne za mnou neodoženiem ho alpou ale poznám, to je dôvod hlavný prečo je pre mňa tak priehľadný vlastne vidím priamo cez neho na zrkadlo i na seba na to nitro nezaberá a ani sa nezasmeje keď ani v krivom zrkadle nie je. Zbyt. Očný Cítim sa celkom zbytočný veľká ručička na digitálkach z Venuše lístok spiatočný tretí otáznik po dvoch otázkach Ako krpatá kvapka v mori tá, ktorá je dva metre doprava fľaša, ktorú nikto neotvorí sójovka, ktorá na tofu pristála Pretekám so svojim tieňom v celkom tmavej miestnosti v beztiaži som bremenom ktoré človeka v kóme nazlostí Som ako voda pre veterný mlyn rybárska udica na púštnej dune héliový balón pri hľadaní mín či chladnička v záchrannom člne Ale aspoň ostávam sám sebou tak to tvrdí moje tretie ja čierna diera aj s polevou Paralen pri hodení do mora Krisz? Stále čakám na zbohom no s prázdnym batohom zbieram tŕne z ružičiek Ako malý svet stačí keď zmizne štít dračí odrazu je nádherný svet Godot už nepočká ja ľúbim tvoje očká túžim po tvojom dotyku Iné nech neexistujú nemyslím na ruju pomôžem aj robiť paniku Všetko je inak (feat. Adriána Hanešová) Všetko je inak, zamrzlo peklo som ako upír, ktorý miluje svetlo nech šetrím vodu, popíjam pivo som magnet, ktorý pôsobí odpudivo Myslím, že veľký svet je maličký a v púšti myšlienok plávajú rybičky Rybičky malé a aj dosť veľké musíš to zažiť, nie vidieť v telke nemysli na zlé a dobre nepusti a všetko ostatné more ti odpustí More, to nie sú len ryby a sáčky preplávaj, nechoď topiť mačky spoznáš kúsok z celého sveta topánky z Čile i Ficov leták ja plasty nemám, hipsterka predsa som! Svetom si plávam, aj lietam s Pegasom topánky do ruky, chodiť chcem bosá len snáď nezabudnem kvapky do nosa Zober plast, nie drogu! Nerob na dopravnej špičke jógu! Zaparkuj Pegasa, nech máva krídlami antický ventilátor, vitaj medzi nami! Ale s tromi bodkami, ale... Niekedy chcem ochutnať dúhu spoznať farbu, akej niet tešiť sa zo sekúnd krásnej minúty Ale... Poslúchať znamená držať hubu iný názor je pre iný svet dôvod na dôvod zmizol, už je minutý... Tradície Mám bojovať za tradície ktoré kašľú na ľudí pripraviť aj druhé líce tešiť sa na ranu do hrudi? Zabudnúť na to, čomu verím vraždiť v ceste do nikam? Som spokojný s mojim snením chcem rozum, nie poníka. S Putinom na pive Bond, James Bond. Planéta Zem. Vek je aktuálny. Spájam dva verše. On dva svety. Svet cvičených opičiek a ľudí, ktorí sa živia banánmi. Predstavím sa znovu. John Doe. Banánová republika 858. Demokratický komunizmus. Lebo nacisti. Vraj mi nerozumie. Ale vraj máme dobré pivo. Pýta sa ma na armádu. Pritom ju pozná. Dva staré rusky tanky. Štyri staré ruské pušky. Jeden a pol funkčného ruského džípu. Sedem matriošiek, milión oviec a tú najväčšiu zbraň proti EÚ a NATO. Nevzdelanosť. Hovorí, že rozumie. A že šamanovi pošle kolu. Je mu jedno, či to bude reverzne a bez lásky. Telefonát Ruská propaganda, Bratislava. Čo si prajete? Hovorím, že lásku, mier, porozumenie a úprimnosť. Nie, nebudem čakať na linke. Ani pod linkou. A už vôbec nechcem linku na centrálu. Ani rozvozákov kalibru 9mm. Ani nebudem zajtra doma. Ani u susedov nechcem nechať tovar či posolstvo. Skladám. Znovu zvoní. Na druhý deň mi niekto klope na dvere. V ruke materiály o fungovaní sveta. A vraj nie sú jehovisti. A nezaujímajú sa o moju dušu. Nechcú moje telo. Ale mám hovoriť pravdu. Putin je veľký cár, ktorý ako jediný bojuje proti zlu a šíri lásku, mier, porozumenie a úprimnosť. Ďakujem a myslím si svoje. A viem, že ak si to budem myslieť nahlas, tak to spoznám. Budem dobre zamknutý a bez lásky bojovať sám so sebou. A budem neúprimne hovoriť, že som našiel to správne porozumenie. Som človek. Niekedy potrebujem krivdu. Vždy potrebujem kyslík. VTF Ako správny národovec, nacionalista, národniar, slovák a slovan mám písať VTF pretože dvojité W je americké aj keď Poliaci si myslia niečo iné a aj keď to zmysel nedáva. Je rozumné nenávidieť angličtinu po anglicky však aj v azbuke sme mali pozdravy pre ruské tanky pre vojakov na cvičení pre Kolju i pre Vasiľa pre tých, ktorým chýbala sivá jednobunkové hlasné áno a my, tam za zlatou bránou i za železnou oponou sa tešíme z japonských šmejdov prepašovaných zo západu aby sme nemali tie východné. VTF i ĎŤŇĽ pretože what the fuck nám ostalo? Už viem, čo je to pravda! Pravda je to, čo sa neoveruje pretože je to pravda a hotovo skončila debata fajka zhasla niekto zápalke vykrútil krk zamkol omyly do komôrky aby sme sa im vyhli a my sme sa ich ešte báli aby sme len nespravili chybu a aby sme sa nemuseli učiť na svojich chybách ani na chybách iných druhých, tretích, desiatych takže budeme vždy vedieť to isté a až príde rok 2478 tak mu budeme dobre rozumieť nie je ľudstvo skvelé? Je. Pravda. A vedeli to najlepšie v Španielsku. 1478. Ďakujeme. Reklama na preskočenie reklamy Svet sa zbláznil. Bojujeme za to, aby sme bojovali. Aby sme mali mier s tými, čo chcú mier. Aspoň na papieri. Elektronickom. S tisíckou skopírovaných podpisov. S odtlačkami naklonovaného človeka. Zaplatíme za preskočenie reklamy. Aj za to, že už nemusíme prejsť dve ulice. Nemusíme ani čítať knižku, stačia na to tri filmy. Legolas lajkuje. Aj Saruman. V jadre sme aj tak všetci rovnakí. Aj keď Severná Kórea má navrch. Vážna systémová chyba Vážna systémová chyba v srdci nedostatok miesta mám niekoho vyhodiť Vážne mi systémovo chýba a už vôbec nechce prestať je ťažké sa odpojiť V databáze nové záznamy vlastnosti trochu nečakané bez zamietnutého prístupu Skúsiť ping pod hviezdami? Nechcem čakať, čo sa stane, už len chytiť lásku za ruku Plagáty Tiso ťa zachráni Ježiš ťa miluje Hitler miloval ľudské práva Fico z neba zoslaný Nemý vraj žaluje mňa z toho akurát bolí hlava Chránime Slovensko zahlásia zlodeji asi ochrana nezabrala Iní kradnú všetko na zlatom tanieri už ani minca neostala Trištvrte na pochopenie Myslím si, že chápem svet organizovaný neporiadok ktorý si plynie po svojom Všetko musí byť vždy hneď aj ten novinársky škriatok frfle vzadu s kladkostrojom Neviem, ako pochopiť ženy, výpočty, kde je samý otáznik výsledok ťažší ako zadanie Občas zákony fyziky zmení človek, stratený v básni GPS hlási zľava, nie? Trištvrte na pochopenie som z polovice stratený dostávam šach od reality Čakám na originál znenie nech viem, či bol splnený plán na nové trilobity Som rád, že rozumiem riadkom nonsens, chaos, trápenie tajná abeceda želaní Kto pochopí, bude škriatkom odhlasuje nové zjavenie ďalší chaos bol zoslaní? Koncentrovaný brainfuck Vždy, keď počujem, ako je všetko zle nič nefunguje, len veľké titulky pozriem na ľudí, tie tvory nervózne poďte, ľudia, sú aj iné škatuľky Väčšina nepohne prstom vraj pre prácu nemôžu utopení jediným sústom ktoré sa tlačí pod kožu Aspoň missky si prajú mier zatiaľ čo v sebe bojujeme ako z knihy, Kráska a zver my sa z krásky nenajeme