Korene Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Svetozar Barica Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2026) Svetozar Barica O knihe Vazeni priatelia, predkladam vam svoju tretiu zbierku basni, tentokrat v slovencine aj v cestine. Prva cast, pod nazvom Korene obsahuje moje prve, ale i sucasne basne v slovencine a druha cast, pod nazvom Cesta obsahuje zatial nevydane basne v cestine. Tento prihovor pisem v matercine, pretoze som sa narodil v Ceskoslovensku a verim, ze moji priatelia a citatelia slovencine rozumeju stale. V zbierke Ma Odysea je basen pod nazvom Neony tvych oci v cestine, povodne som ju napisal v slovencine ako Plamienky tvojich oci a v sutazi ASUT (armadna sutaz umeleckej tvorivosti) som v recitacii s nou obsadil tretie miesto a obdrzal zvlastnu cenu poroty za prednes vlastnej tvorby. Takze basen v povodnej forme je v prvej casti zbierky… Moje ja (rok 1968) Sedemnast Mas uz sedemnast, ako ten cas leti. Kolko vciel zaplnilo plast, co vyrastlo z nas deti za ten cas, cas lasky. Bozk posielam ti hned pri prilezitosti sedemnastky, Je sladky ako med. Citim Citim, ze som, jestvujem, snad preto, ze ju milujem. Milovat, zit znamena, laskou je dusa zmamena. Citim a to mi silu nalieva, verit, i ked vasen dotlieva, vo velku lasku neopatovanu, iba vo versoch spojovanu. Strofy lasky Ja strofy lasky pisat chcem a hladam na ne rym. Poradte mi, stale mocem miesto rymu, nachadzam len Rim. Co vsak v tom vecnom meste chcem, ked milujem si svoju vlast meno jej dcery stale sepcem, Alena, laska moja, aka slast. Vediet, ze lasku opatujes, ze sa mi vratis moja zas a onedlho az zmaturujes, spojime svoje srdcia raz. Spolocne kracat cestou zivota, kraslit vlast a deti milovat, budeme spolu, pre mna novota, nik nerozdvoji srdcia, nac sa bat. Svitanie To svitanie je trochu cudne krasna deva otvara oci cudne pozera na mna, smeje sa tie oci, ake krasne, nebesa. Tie oci, vabia, mamia, ach nie nespadnem, nemam strach, to iba zavrat dostavam a stale v noci nespavam. Vidim tie oci neustale im staviam svoje piedestale. Krasna zovnajskom i vnutrajskom ma vyjadrit sa zajtrajskom, povedat ano a ci nie, ja ocakavam svitanie. Sonet Ked stoji vojak na strazi a kanada ho omina zavzdycha civil zlaty na svoje dievca spomina. Na dievca, ktoremu je verny, verny svojej vlasti veri, ze az skonci den perny dotkne sa jej sladkych peri. Zatial vsak iba spomienka zostava v kasarenskom bloku, sluzit vlasti, prvorada podmienka. Stoji, strazi pokoj vsetkym tvoj vsak spanok predovsetkym. Plamienky tvojich oci Vidim zapaluju sa vo mne plamienky niecich oci Ta cervena zivotom vonajuca tekutina znova sa rozlieva po tele ako vanok hrajuci sa na uragan Je to krasne az sa mi chce kricat o objavenych plamienkoch niecich oci tvojich oci jagajucich sa na hladine mojej duse Verim, ze nespim snivat znova iba sen rozplyvajuci sa v prvych paprskoch rana Plamienky tvojich oci sa zabaraju do mojho ladu v hrudi A ten sa roztapa… Dotyky Dotyky nasich prstov, dotyky nasich pier, dotyky nasich tiel, tie su krasne, vabia moja draha pozemstanka… Chcel by som: bozkavat tvoje sladke pery pod rozkvitnutym stromom Chcel by som: milovat sa s tebou na luke plnej kvetov Chcel by som: pocut tvoj mily hlas ked sa zobudzam Zatial iba snivam s otvorenymi ocami a na nocnej oblohe vidim tvoj obraz… Ostrov lasky Na ostrove nasej lasky postavim ti krasny chram. V nom byt nesmie falos, masky, tam oddame se lasky hram. Tam v nasich srdciach uz rozochvieva sa struna vasne. Si zena, ja som muz a ze sme spolu, to je krasne. Nas hi-fi duet chramom znie, ked dosli sme az k vysinam a ozvena nam odpovie, to piesen lasky hraju nam. Snivanie Vosla si do mojich snov s otazkou tichou: smiem? Urcite nie ja nepoviem, si uzasna, netreba viac slov. V ociach mas iskru plnu vasne, svojim lonom divoko ma bicujes, stastny moj vykrik lasky pocujes. Som poet – tebe patria moje basne. Si Si mila Si krasna Si uzasna Si sexy Si ozdoba mojho zivota Si tuzba, vasen, zmysel zivota. Si! Tuzba Na stole dohorieva sviecka pod oknom ticha piesen znie. Ranna rosa osviezuje viecka, po rodnom kraji sa mi cnie. Nad obzorom burka huci na oblohe duha ako cesta. Vedla nej riecka zurci, vraciam sa na miesta svojho detstva. CESTA Kaminky (na ceste) Jsem Snad jeste Do napozitri A pak… Mlcim Mlcis Mlcime V nerozhodnosti Hluboke Smutne Oci S nadeji Tak jdeme Prvne Smutne rozkose Bez pokracovani Muj pohled Tvuj pohled Muj usmev Tvuj usmev Cekani na… Ruze pro kvetinarku Mas zasneni pohled oci v nem nabizis krasu kvetu. Mne z tebe se hlava toci, vplouvam tise do tvych svetu. Vim, ze se to asi neslusi, dovol vyslovit vsak tuto vetu: Jsi krasna, srdce zabusi, jsi krasna, podobas se kvetu. Jak ti rikat, netusim… Tak mi podle kvetu jmeno dej Podle kvetu, tak to vim, tve jmeno voni, ty jsi Orchidej. Souhlasis, kvetinarko placha, muzu ti tohle jmeno dat? Reknes: tobe se to tlacha, nebude nekdo zlobou lat? Co namitat a proc, kdo muze, je pravdive, tak nos jej dal. K tve krase patri rovnez ruze, muzu stat aspon opodal? Meditace Co basnik jeste rici muze, kde priroda carovala, muj vers jen stezi zmuze, popsat, co touha malovala. Jsi tady, stojis opodal, tak krasna, nezna, zadouci ja nikdy jsem se nenadal, ze poznam cit, tak planouci. Omamen vuni tvojich vlasu za sluvko pritel dekuji, rozhodnutim vsech svych hlasu tyhle verse tobe venuji. Krehkost jsoucna Sve krehke nitro otviram, vim, ze snazsi uz to nebude. Signal touhy k tobe vysilam, ze k ni i vasen pribude. Tvuj obraz srdce ukryva, cekam, kricim, nespavam, nejistota nitro rozryva, na neco vzacne cekavam. Muj Otcenas Na cele mi naskocila vraska a dilema hned tady mam. Srdce krici: je to laska! Tak oddavam se modlitbam. Touha je muj Otcenas, Otcenas je ma vasen. Co rict chci, asi nepoznas, neco napovi snad basen. Ztracim se ve svem Vesmiru, sex nas kazdodenni jen mi dej. Nespolehej na mou neviru, v myslenkach oziva lasky dej. Drby Pry… …jsem zly …jsem drzoun …jsem netecny …jsem zvire. Pry… …jsem sexy …jsem sexy …jsem sexy …jsem sexy. Pry! Lhostejna Ano, jsem naivni. Presto vim, ze mne odmitnes. No a co! Paleni mytu v zahradce budoucnosti je absurditou… Ty jenz… …obdarovavas mne blahosklonnym usmevem a pronasledujes mne ve snach, ty, jenz sidlis v mych predstavach, ty dojdes jednou k poznani, ze miluji te a skladam k tvym noham vse dobre co ve mne jest. Ty, jenz… nevis vubec nic o tom co mne spaluje a netusis, ze milovat je take davat a ne jenom brat, ty sama brzo zatouzis po rozkosich, ktere ti nabizim. Ty, jenz… bloudis pralesem nicotnosti a hledas neco jako lasku, ty pozdeji, s ocima dokoran najdes cestu ke mne. Pak… Vzkaz Podzim pestre barvi listy stromu. Zvedam ten nejhezci list a pisu ti na nej vzkaz. Vzkaz, ze mi chybis, ze mi chybi : tve pomnenkove oci tvuj nezny usmev tvuj nakazlivy usmev tve, letem vonici nadherne telo. Snad ti jej vitr donese… Portret nezname divky Bloudim ulickami stare Parize. Bavim se pitoresknimi stiny, ktere hazi historii prosle budovy a hltave polykam ten zvlastni, zivotem pulzujici ruch nejkrasnejsiho mesta na svete. Vchazim do malebneho kramku plneho bezcennych tretek pro turisty. Tady urcite nic nekoupim. Pri odchodu zavadim pohledem o starou polici v koute, odkud na mne uprene hledi par nadhernych oci. Je to portret. Pristupuji bliz a ctu: Portret nezname divky od neznameho autora. Prece jenom neodejdu s prazdnou. Za par eur odchazim bohatsi o krasny obraz. Vychazim do ulicky, plne, tech uz duverne znamych, tancicich stinu. Z povzdali mne, udivene, sleduje par krasnych, mne duverne uz znamych oci - divky z portretu. Slzy stesti Potkali jsme se uprostred letnich dni. Chytli jsme se za ruce, nase dlane palily touhou. Objali jsme se, nase oci se potkali a srdce prudce roztloukla dosud nepoznanou vasni. Vzal jsem te do naruce, polibky posel tve nadherne telo, tve sladke rty. Z oci nam vytryskly slzy stesti a smichaly se v jeden proud.