Kvety beznadeje Maria Novakova Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Maria Novakova Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2021) Pavel Sekerak O knihe Prva zbierka Marie Novakovej, vydana po priblizne troch rokoch od basnickej zbierky Cierny sneh, je temna, smutna a az prilis realisticka. Desat basni hovori o osamelosti ci beznadeji, ako i planoch na skvelu buducnost, ktore stroskotali uz v minulosti. Nastupte na svoju cestu do neznama, ktore bol nuteny aspon ciastocne spoznat kazdy z nas. Poezia je zmesou reality a snov, pricom zakodovane vnutorne myslienky sa casto nehodia ani jedneho z tychto prostredi. Aj to je moznou ulohou poezie – vypisat sa z problemov, na ktore neexistuje riesenie. Obsah Kvety beznadeje 1 O knihe 2 Obsah 3 Namiesto uvodu 4 Spanok smutnych ceresni 5 Maly krok do prazdnoty 6 Letna 7 Listok do neznama 8 Opacna a moderne staromodna 9 Nedostatocne romanticka 10 Blazni 11 Kvety beznadeje 12 Privelmi dospela, privelmi pohrebna 13 Vianocne sebestacna 14 Namiesto uvodu Sme panmi celeho vesmiru lenze ten vesmir nepatri nam upalme aj dnes dobru vilu priblizi nas dnes to ku hviezdam? Spanok smutnych ceresni Spanok smutnych ceresni znovu zapada prachom maloktoru naozaj potesi zivot na svete... akom? Nedospele mlade zeny niekde nazvane dievcata tuzia po uskaliach zmeny z blata znovu do blata. Minute su stare tuzby realita ich zabila zivot zrazu nie je pruzny dovi, dopo, spasiba. Kruty svet a letaciky vraj nadherna buducnost alebo navrat do reality kde je laska minulost. Peniaze vraj vladnu svetom aj svetom ludi co ich nemaju trhaju im buducnost gulometom hlavne nech o tom nespievaju. Maly krok do prazdnoty Dnes sa rychlo ucime co nic nevediet znamena len lezat niekde pri klime ktora nami nie je poctena. Smerujeme do prazdnoty vsetko zaujimave je za nami osoby a obsadenia z hmoty ktoru niekto zazenie novinami. Sme krali svojich kralovstiev v ktorych nechce nikto zit deathmetal a ani gospel nevie nasim usiam ocarit. Nasledujeme nove trendy ako uz nebyt clovekom nebyt po mudrostiach smadny ale stale ziapat po niekom. Dokazujeme kto ma ake fajly ukazujeme prstom na jednotku a to sme sa kedysi velmi bali ze nestretneme podobnu osobku. Letna Vivaldi mal svoje leto my zas letne lasky luky plne krasnych kvetov alergeny pre botasky Velke myslienky neboli mame vsak krasne spomienky na dotyk, ktory neboli mali sme a ci privelki? Dotyky pier, ruka v ruke jedna melodia pre dvoch ludi dlane nie su vobec suche ked dvojica spolu bludi Vsetci vyhravaju kazdy den ziadne prehry nie su v hre krasne dni a s nimi sen je to vsetko skutocne Prichadza leto a svet je iny ale aj ten iny svet ma koniec skor skoncia prazdniny skonci sa cas prenadhernych slovies Listok do neznama Listok do neznama spiatocny nie je nutny ked len dalsia drama je ako voda v studni Listok za celu vyplatu k tomu pozicane grose na cestu nenapadnu s cielom dostat sa z koze Do koze sa nezmestime na to sme velki pani dnes radsej inych vinime za zivot nepodstatny Pozname len chut odist do krajin, ktore nepozname zmiznut a zanechat plody chamtivosti a "mame na salame" Bude to velmi dlha cesta odist od ludskosti uz vieme len ci vieme aj prestat to, ze sa uz nemilujeme Opacna a moderne staromodna Tentoraz bez vdaky nedakujem vam pekne bez slnka, len mraky dufam, ze vas nestretnem Statom krasne prikazana ironia katastrofa na pockanie zoberte si listok, moja mila skor, nez hysteria vzplanie Listok pre dospelu do detskeho kutika nesmelu, tak veru je tam voodoo babika! Mladneme vsetci vitame najnovsi mor Nevieme? Ze ci! Clovek je mysliaci tvor Chceme sa vyplakat na kazdom ramene Stastenu odlakat Dunaj vsak nechceme Nedostatocne romanticka Moje a aj tvoje sny vo spolocnom objati ale ty si nervozny zas si pustil do gati Namiesto spolocnych basni tragedia na pokracovanie ked uz chrapes, aspon zhasni inak zas uvidis, co sa stane! Ja chcem nezne pohladenie ty vstavas pat tridsat osem vikend mozno, cez tyzden nie ziadne zlatko, no tak, pod sem! Citovo sme sa celkom odcudzili spim vedla molekul osamelosti smutok sa k zas nam rychlo siri verila som, ze si dobrak od kosti Len sila zvyku, ci uz padla? Mame svoj vlastny Mur narekov? Stiekli tie sny do umyvadla? Uz z teba neviem byt namakko? Blazni Mame byt ticho, ked nas trapi ze nema nikto z nas co povedat potom su hlucni len ti trapni ako v lete vianocna koleda Rozum na plne obratky nase pery su nehybne v mene otca, ducha, matky vsetkych, co su v tom nevinne Dnesny svet nie je o nevinnosti tak lahko sa ukazuje prstom sampion nerovnosti sa zhosti vlady este aj nad nasim smutnom Mame sasov v kazdom odtieni aj ciernejsich ako temna noc aj hneda a cervena raz zozeleni zavolame vlastny rozum na pomoc? Pockame, kym vonku na terase ti, ktorych hlupaci volili podpalia nase nadeje... zase zatial co sme slzy ronili Kvety beznadeje Nesiem ti kvety beznadeje odtrhnute, dnes boli na rade pre cloveka, ktory sa smeje praci ludom v tej tajnej zahrade Zahrada plna zvlastnych kvetov kvety na podporenie zvracania i tie, ktore za kazdou vetou pridavaju slova co nam brania Brania nam povedat pravdu tak podporuju klamstva od hlupych tvrdia, ze kazdeho zavru ku kvetom jedovatym na dotyk Kvety nie su tak jedovate ako slova niektorych ludi ktori popri vsetkej tej vate vedia v nenavisti zabludit Dnes ti nesiem len jeden kvietok ale mam ich celu zahradu kazdy jeden uz dobre vie to beznadej k slovnemu zakladu Privelmi dospela, privelmi pohrebna Slzy, zalmy na programe davne pravdy laska k mame Spomienky a fantazie kazdy rok, v presnom poradi pre cloveka, co uz nezije nie je nikto kto ho nahradi Navstevujem stale hroby len spomienky a kamene dokedy? Do akej doby? Je to len same trapenie? Nechcem zit len pre minulost ani pre jej podmienky zijem s laskou, nie je to dost? nie je zial uz dost velky? Spominam si v kazdej izbe netreba ziadny cintorin ake sme si boli blizke nechcem dat popol do kvetin... Vianocne sebestacna Znovu slavim Vianocne sviatky zvlastny pocit, bez slavy zivot sa nehra, je vratky osamelych nikdy nechvali Mam tak vela prazdnych tanierov nema kto zdvihnut kapustnicu aj toto robi zenu zenou cakat a dufat aj v mrtvicu Darceky pre jednu osobu netreba cervenu stuhu len rovinu, velmi osobnu kde netreba priestor pre druhu Dnes tu nie su druhe duse nikto nezvoni pri dverach sneh pada medzi vankuse strecha priani je slamena Krasne priania su stale take iste zdaju sa byt osobnostne vzdialene vidim nadej? Aspon trochu hmliste? Hlava nie je na ziadnom ramene