Laska medzi nami Martina Bachrata Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Martina Bachrata Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2022) Stanislav Hoferek O knihe Laska medzi nami je laska o laske. Sklonovana vo vsetkych padoch. Prudiaca medzi vsetkymi zamenami. Basnicka zbierka ulahodi ako muzskemu, tak aj zenskemu pokoleniu. Verim, ze kazdy si v nej najde tu svoju osudovu basen. Najkrajsia laska je medzi dvoma ludmi, ak je realna a hlavne opatovana. Vie mat v sebe tak vela citu a nehy, ale vie aj ranit a byt ranena. Laska je i obeta, trpezlivost, laskavost, pochopenie, vasen. Laska je krasa sama o sebe. Je to umenie. Umenie nas v nej zotrvat. A preto, zotrvajte v tomto umeni lasky az do konca. Obsah Laska medzi nami 1 O knihe 2 Obsah 3 ABY SRDCE MILOVALO 4 AJ TO SOM JA 5 AKO LASKA NASICH PREDKOV 7 AKO ZIT ZIVOT 8 AZ PO USI 9 BEZ SI ZA STASTIM 10 CREPINY 11 DOBRE VIES 13 HVIEZDA 14 KED JA SOM TU A TY TAM 15 KED SA NEDARI 16 KED TO IDE DOLU VODOU 17 LASKA AKO RIEKA 18 LASKA AZ ZA HROB 20 LASKA NA CELY ZIVOT 21 LASKA ZA TO STOJI 22 LEN TAK 24 LEN TY A JA 26 MOJA HVIEZDA 27 NA VIANOCE NECHCEM NIC 29 NAJLEPSIA ZENA 30 ODDANOST 31 POSOLSTVO NA ZEMI 32 SI MOJE VSETKO 34 SLNECNICA 35 SRDCE 36 TERAZ UZ VIEM 38 TO TY 40 UZ MI NIE JE ZIMA 42 V JEDNEJ POSTELI 43 V TVOJOM OBJATI 45 VERIM TI A DOVERUJEM 47 VZDY 48 ABY SRDCE MILOVALO Mame este sancu, pozriet sa nasej laske do oci? Tu uz len chciet, naozaj nestaci, treba sa pricinit, byt k sebe uprimni, skutkami docielit, nech stastie k nam opat prileti. Nech ten najkrajsi cit – milovat, nestane sa len zvykom, to predsa nechceme, tak spravme nieco s nacim vztahom. ozivit ho treba, dat mu novu silu, aby laska nezhorela a nezmenila sa na pahrebu. Ved sa stale milujeme, chceme byt snad este spolu, ja si neviem predstavit, mat po boku inu zenu, ak to laska citis aj ty tak, daj mi prosim vediet, daj mi znat. Ak su si dvaja sudeni, prekonaju vsetko, laska ta vzdy zvitazi, len aby srdce bilo, aby malo pre koho, aby malo radost, aby mohlo milovat a zit tento zivot. AJ TO SOM JA Teciem ako lava, nie som ako trava, to, ze sa spalis, sa obcas stava. Zivot mi ustedril mnoho ran, dal mi silu, oci otvorene dokoran, zivotom sa brodim, obcas padam, obcas stojim. Niekedy ma nevystojis, sem – tam sa ma mozno bojis, nie som ako maslo na chleba, pravda sice boli, ale robi cloveka. Viem sa rozdat, viem byt dobra, takou ma robi viera skromna, ked milujem, to si cen, viem byt ako ziva pochoden. Mozno sa ti pacim a mozno nie, tvoj nazor sa mi v hlave hned rozplynie, ak prichadzas v mieri, to mi ver, dam ti svoje srdce, dam ti ho na tanier. Aj napriek vsetkemu stale verim, ze laska prekona vsetko, tu si cenim, nie som ako ini, co vidia len mamonu, dobre cnosti cloveka, davaju mu hodnotu. A preto som este tu, bojujem za svoju osobu, nohami stojim pevne na zemi, kym nepride Zubata a sa so mnou nezmieri. AKO LASKA NASICH PREDKOV Milion dovodov preco byt spolu, my verime v osud, nie na nahodu, toho, co nas spaja je omnoho viac, ako malovat certa na stenu, ludovo hovoriac. Casu je tak malo, prilezitosti tak vela, prejavit naklonnost, to nie je hola veta, na tisic sposobov povedat: „milujem ta“, dat to najavo, bez pouzitia jedineho slova. Hrat sa so slovami, vyberat si tie vlastne, to nerobi dobrotu, vedie to len k hadke, niekedy staci lepsie nacuvat, ako so svojim egom stale bojovat. Objatie, to jedine vie zachranit vsetko, ako dobre spravanie nasich predkov, ako sa chovali jeden k druhemu, s uctou a s vdakou celili vsetkemu. A tak sa k sebe chovajme teraz aj my, aby nam laska kvitla od leta az do jari, aby sme sa nemuseli za seba hanbit, ale spolu v harmonii mohli krasne zit. AKO ZIT ZIVOT Do pokojnej duse vlieva sa laska, kto pokoj najde, zivy zostava, anjeli mu sadaju na ramena, nadhernu hudbu mu hraju nebesa. S pokorou sa lahsie kraca, kto je skromny, toho ego nevytaca, ten ma k Bohu este blizsie, kto je posledny, ten je vyssie. Ticho hladaj v svojej dusi, kto rozjima, ten sa uci, nauc sa byt i so sebou sam, tvoje telo nech je Bozi chram. S laskou v srdci sa nam lahsie zije, ten je stastny, kto miluje, s laskou robme vsetko kazdy den, miluj i blizneho, bud ako zapalena pochoden. Modlitba, ta nech ti je denny ritual, zivot nie je ziaden manual, nie len pros, ale dakuj za vsetko, tvoja cesta je len jedna, si tu na kratko. AZ PO USI Az po usi zamilovana do teba, v cisarovych novych satach, vitame noc, v pozadi nocna lampa, hudba hra a nasa laska sa da krajat. Po tvojich bozkoch prahne moja dusa, krv sa mi buri ako pri morskom prilive, ty si kapitanom toho nasho mora, a ja som tvoja lodka na hladine. Vyzval si ma do tanca, a ja som prijala tvoje vyzvanie, s krasnym sepkanim do ucha, si ladne uzivam tvoje vyznanie. Az do polnoci tancuje to nase tango, niet krajsieho paru nez sme my, mozno by sa zdalo, ze to bolo kratko, ale my zaspavame krasne zmoreni. Niet krajsieho pocitu, ako ked vies, ze si milovany, ze to svoje srdce na podnos malo vyznam dat, ked niekomu na tebe skutocne zalezi, vtedy vies, ze sa oplatilo aj riskovat. BEZ SI ZA STASTIM Staci len ist vpred, a dychat, nezastavit, preglgnut ten ludsky vred, v dusi nas mnohych, neobzerat sa vzad, ved si tu pre tolkych, co stoja za to, laska je ciste zlato, v srdciach skromnych. Nevsimaj si slova pichlave, dychaj zhlboka, kracaj, druhych si nevsimaj, nic nie je nemozne, ked sa chce, svoj osud v hrsti mas, tak nezastavuj. Aj ked si len zrnkom piesku na pusti, v slnecnom zablesku, si niekym, koho nadej nepusti, ze zijes pre nieco, si tu pre niekoho, komu na tebe zalezi, tak vstan a bez si za stastim! CREPINY Laska sa nam rozbila na crepiny. Este chces byt so mnou? Ci uz to nema vyznam lepit ich dokopy? Uz nebude ako predtym. Jazvy zostanu. Nescelia sa. Ryhy v dusi casom zostarnu. A my budeme o par rokov starsi. Este chces byt so mnou? Po tom vsetkom? Po tolkych vycitkach a slovach plnych jedu. Laska sa nam vytratila z dusi. Odletela ako vtaci na juh. Este ma milujes? Ci si uz uplne ochladol? V nasich telach zaznieva temny D dur. A kvilenie odlietajucich havranov. Mozno si este tu. Este chces byt so mnou? Ci uz tvoja mysel lieta kdesi v povetri? Tak povedz, co spravime s tymi crepinami? Uz nikto nam lasku neopravi. Len my sami. Este chces byt so mnou? Ci tie crepiny zmetiem a hodim do kosa? Akoby v nas laska nikdy nebola. A predsa stojime oproti sebe. Mlcky na seba hladime. Z nasich ust vychadza len hlasne ticho. Boli to. Este chces byt so mnou? Posledny krat sa ta pytam. Odpovede sa asi nedockam. Tak odid! Nasu lasku si zahodil! A vobec ti to nie je luto. Bez pocitu viny si ma obvinil. A hodil do kosa. Tak sa to asi dnes robi. Ked laska nema hodnotu. A zena je len kopou smeti. DOBRE VIES Dobre vies, kolko ran si od zivota dostal, kolkokrat si opat vstal, kolko lasok si tak velmi miloval, kolko dni si bol sam a predsa si bojoval. Dobre vies, kolki sa ti otocili chrbtom, kolki zakerne bodli nozom, a predsa v tebe nadej nezhasla, kazda zla dusa v tvojom zivote miesto prepasla. Dobre vies, ze kazdy cin je ako bumerang, ze v kazdom z nas je jin a jang, to, co tu zanechas, pojde s tebou i dalej, ci sa budes varit v pekle, a ci uzries nebesku alej. Dobre vies, komu si vzdy pomohol, kto za to stal, aj ked si sa mozno poplietol, svoje srdce mas vzdy na mieste, laska, to je tvoj motor na tvojej puti, na ceste. Dobre vies, kto si a kym chces byt, ze svoju dusu si chces zachranit, aku stopu tu chces zanechat, aby ludia mohli na teba v dobrom spominat. HVIEZDA Tam, kde nieto hviezd, tam sa stracaju nase sny, bez nich by nebola nadej, ktoru skryvame v dusi, ked hladime do nocnej oblohy. Kazdy si praje, zazriet padajucu hviezdu, nieco si zelat, zazit ten pocit na sekundu, svoju tuzbu nou privolat, kym sa nestrati z dohladu. I ja si rada sadnem, a pozeram v noci na oblohu, spomedzi nich, hladam tu svoju, ci pride mi splnit moje zelanie, to nie je nahoda, ale pozehnanie. Niekedy mam stastie, neleti len jedna, ale dve, a ja sa dosiroka usmejem, lebo viem, ze Ten hore ma miluje. Aj tebe prajem, zazit ten pocit nadeje, ked mozes vyslat do neba zelanie, tak nezabudni pozerat do nebies, mozno si raz na mna spomenies. KED JA SOM TU A TY TAM Ked ja som tu a ty tam, usta sa mi otvaraju dokoran, chce sa mi kricat z plnych pluc: „Laska, pridi uz !“ Chybas mi! Teraz ma prosim objim. Potrebujem to teraz, viac ako predtym, citit, ze si tu, bud mojim dnom stedrym. Uz nechcem Vianoce bez teba, nechuti mi ani stedrovecerna vecera, pod stromcekom bez radosti, otvaram darceky plne stedrosti. Myslou som vsak stale pri tebe, premietam si nase chvile spolocne, povedz mi, ze nabuduce budeme uz spolu, nech Vianoce nam nehraju na smutnu notu. Ked ty si tam a ja som tu, je mi kazdy den do placu, aj ked viem, ze sme v laske spojeni, ta odluka boli viac, ako trnie v paperi. KED SA NEDARI V ozvenach nasich slov, niekdy pocut prazdne ticho, kutiky ust nam smeruju nadol, kym nase duse zviera stiahnute hrdlo. Tuzime po nehe, ci silnom objati, pochmurne myslienky vsak lamu nam kosti, dostat sa k sebe, je ako beh cez prekazky, kym neprideme do ciela uplne nahi. Cas sa vlecie, aj ked tuzime po sebe, chceme sa priblizit, nohy zaborene v smole, nevypovedane otazky, stuhnute svaly, krce v zaludku sa zahravaju s nami. A pritom staci iba krok vpred, pochopenie nech ma miesto v nasom vnutri, ignorovat nemozes predsa svoj vesmir, svoj stred, ked milujes, nie je dovod smutit. Prelomit bariery mozeme len my, ak nase srdcia laskou zahoria, zahodit domyslavost i predsudky, to dokaze len sila nasho stvorenia. KED TO IDE DOLU VODOU Niekedy to nase ticho by sa krajat dalo, nevyslovene myslienky nam zvieraju hrdlo, virtualne otvarame nase paze, spatnej vazby sa vsak nedockame. Kazdy v inej izbe bytu sa nachadzame, seba sa pytajuc, ci to este dame, mnozstvo otazok beha nam hlavou, ci ma to este vyznam, ci ist radsej sam, alebo s davom. Prazdne miesto v posteli pomaly, ale isto chladne, kym sa v nom opat objavis, moje slzy znova zmacaju dlane, dusa sa prazdnotou naplna, vobec netusim, co sa vlastne stane. A takto fungujeme uz nejaky ten cas, lepime crepy nasej lasky zas a zas, pytame sa, kedy bude tomu koniec? Mame este sancu a ci uz lasku mame zavesit na klinec? Tak to konecne povedz! LASKA AKO RIEKA Vyliala som ti cele moje srdce, z dzbanu mojej duse, tecie ako rieka, k tebe, do daleka. Naber si z mojej lasky, napi sa, je ako voda ziva, je v nej vsetko, velka sila. Pre teba snad vsetko urobim, i burku rukou zastavim, nech vyjde opat slnko, a svieti nam nad hlavami. Som ako ticha rieka, ale brehy nemyjem, do tvojho lona sa vlievam, tak velmi ta milujem. Ty si moje koryto, istotu mi davas, tebou teciem s radostou, ked sa mi poddavas. Udavas mi spravny smer, s tebou sa mi lahsie tecie, cely cas, nie jeden den, ruka v ruke sa nam smeje. A tak si nasa laska tecie, bude, pokial nase srdcia budu bit, som rada, ked sa nas cas vlecie, pomaly a sa rychlo neruti. LASKA AZ ZA HROB V tvojom srdci ukryva sa laska, to, co v tebe je, to mi davas, nepozeras na to, ci je toho vela, lebo tak to ma byt, tak si to chcela. V tvojom tele prebyva anjel, takeho som veru nikdy nevidel, v kazdom case stojis po mojom boku, drzis nado mnou ochrannu ruku. V tvojej hlave sa rodia spravne nazory, nikomu sa lahko nekraca bez viery, vzdy mi poradis, usmernis moje kroky, a ja som ti za to vdacny az do smrti. Z tvojich ust vychadzaju spravne slova, neublizis mi, nehras sa na Pana Boha, to, co povies, za tym si aj stojis, neklames, len pravdu mi hovoris. Si mojou zenou, takou aka ma byt, aku som si prial, kym budem zit, a za to, aka si, ta velmi milujem, budem pri tebe stat a ctit az kym neumriem. LASKA NA CELY ZIVOT Ako roky plynu, moju lasku k tebe, by som vyniesla az k nebu, ako to nase milovanie. Moje city k tebe, su cim dalej, tym hlbsie, ako moze byt hlboke more, ked na dno nevidime. Viem, ze to, co citim, sa neda lahko opisat slovami, lebo je to nieco viac, nad nasim bytim, ako ked vtaci slobodne nam lietaju nad hlavami. Ty vies, ze nasa laska nema hranic, ze sme sa zamilovali do nasich dusi, neopadne z nas, tak ako ihlicie z borovic, lez pevne drzi ako opraty i ked nam srdce busi. Nasa laska stoji na pevnych zakladoch, a ja ta milujem cim dalej, tym viac, dajme jej zmysel i ked sme v rozpakoch, ty si mi laska na cely zivot a nie len na rok, ci na mesiac. LASKA ZA TO STOJI Laska za to stoji, ked drzime sa za ruky, i ked sme v tichom objati, to nenahradi slova, len tak pocuvat tlkot nasich srdc, znova a bez slova. Laska za to stoji, ked pozriem sa ti do oci, vtedy idem vyskocit z koze, i hlava sa mi zatoci, Boze! Laska za to stoji, ked nase pery sa spoja, husia koza nabehne, vtedy si iba moj a ja tvoja, ako kazdy den, i vo chvilach milovania. Laska za to stoji, i ked su mraky nad nami, ked obcas zahrmi, vtedy tuzim po tebe este viac, ako pri pohlade na zapad slnka, ked na teba mlkvo kricim, „Laska, stojis za to!“ Ano, laska za to stoji, ked si milovany a milujes, kym dychas a bojujes, nevzdavaj sa lasky, ktora ti je davana, mozno je ta prava, nech to raz neolutujes. LEN TAK Len tak, si spomen, na nase prve rande, len tak, preco sme dnes spolu, motyle v bruchu, sme obaja mali, srdce bilo o zavody, a nase prve milovanie, bez zabran, tela sa nam chveli, ako listie v povetri. Len tak, snad vies, preco si ma chcel, s myslienkou na mna zaspaval, a s ranom znova na mna pomyslel. Len tak, sa sameho seba pytaj, ci dostavas toho malo? Nic zle si nenamyslaj, ty si moje vsetko, tak sa neprerataj. Len tak, kolko mame sanci v zivote? Kolkokrat zacat chceme zas odznova? Som unavena. Len tak, sa chcem konecne usadit, milovat, jest a sa pomodlit, s tebou laska, prezit ten kratky cas, co sa nam naskyta, kym mi nezosedivie i posledny vlas. LEN TY A JA Len ty a ja, vstupime spolu do raja, od prveho momentu som krasne do teba, s tebou nemam pocit, ze som stratena, len spolu mozeme zvladnut utrapy zivota. Len ty a ja, sme duse, co nasli seba, v tvojom objati citim sa ista, si moje vsetko, to vela znamena, som ako srnka zo zajatia zachranena. Len ty a ja, ta zladena harmonia, z tych pravych srdc spojena, laska uprimna, nekonecna, vryta pod kozu do stratena. Len ty a ja, ta neha neskrotna, bez zbytocneho slova, vasniva, jedno milovanie a dve tela, my i fantazia je zapojena. Len ty a ja, ruka v ruke, nasa laska je v zaruke, buducnost je este pred nami, vsetko krasne mame na dlani. MOJA HVIEZDA Tam, kde padaju hviezdy, nasiel som teba, spoznal ta, spomedzi milionov dalsich hviezd, uz verim na zazraky, teba milovat mozem smiet, iba ja, iba mne si dovolila nazriet do tvojej duse, divoko kluse, ako balkansky kon, ked v nom vasen zahori, laska sa prebudi a on zacne milovat. Si moja, energicka hviezda, co spadla mi, do dlani, v stasti i v nestasti, stojis pevne pri mne, bez pohnutky utiect, odo mna, este blizsie sa ku mne pritisnes. Viem, ze moje priania sa splnili, uz si zelam ine, ked pada hviezda, odkedy ta mam, lebo ty si ta, po ktorej som tuzil, zakazdym. Uz mi viac netreba, vsetko mam, ano, laska, teba, uz inu nehladam, netreba. NA VIANOCE NECHCEM NIC Na Vianoce nechcem nic, len tvoj usmev a teplu naruc, tvoje bozky, ktore chutia ako zrely vinic, ktory si radsej dam ako nejaky vianocny punc. Na Vianoce nechcem drahe dary, stacis mi ty, tvoja malickost, ked mi vstupis do dveri, ked pocitim tvoju lasku i v zimnom obdobi, ked vsade je zima, mraz, i srien na mojom oboci. Vianoce su, ked laskavost do nasich srdc vstupi, a zahreje nas, nie len ohen v kozube, ked citim okrem ihlicia i tvoj parfem na tvojej hrudi, ktory si tak dobre pamatam, ked sme mali nase prve stretnutie. Na Vianoce nechcem nic, ani balik penazi, ale tvoj pohlad do oci, co sa v mojom odrazi, a vecnu doveru v nas, ze nam laska vydrzi, i v tomto chladnom pocasi. Nechcem nic, chcem teba! Lebo ty si moje vecne Vianoce! Milujem teba, a nic sa nemeni na tomto mojom pocite! NAJLEPSIA ZENA Dusa krasna ako luka v raji, srdce ciste, ake by ste si priali, mat takuto zenu po svojom boku, a milovat ju stale, v kazdom roku. Ale ja mozem s laskou povedat, ze som pocteny takuto zenu mat, pri ktorej citim, ze som iba jej, ktora ma uprimne miluje a ja ju tak isto milujem. Sme ako dve holubice na tomto svete, ktore sa nasli a letia v jednom smere, ocareni svojou krasou, uzivame zivot s laskou. Ja si ju velmi vazim a milujem, a do konca svojho zivota este chcem, viem, ze i ona mna tak isto, lahsie sa kraca dvom s istotou. ODDANOST Je nadherne lietat s tebou, v opare lasky byt vzdy sebou, lebo sa prijimame taki aki sme, spolu si mozeme uzit tento svet. Uzit si zivot, co nam prinasa, vsetko to, co nas povznasa, co nam robi radost a vycari usmev na tvari, nic nie je krajsie, ako byt zamilovany. Vidiet iskru v tvojich ociach, ked ta nezne pobozkam, ked ta najdem v milych slovach, ktore rychlo rozpoznam. Ked sme ticho vo vrucnom objati, viem, ze sa v nom nikdy nestratim, dodavas mi velku istotu, ze si so mnou, vsade tu. Mozno to znie ako z rozpravky, ale ja nasla som svojho princa, bez pychy a bez pretvarky, oddani sme sebe, az do konca. POSOLSTVO NA ZEMI Kam az oci dovidia? Na hviezdnu oblohu, ale Boha ucitia, iba srdcom hovorenu modlitbu. Kolko je hviezd na nebi, tolko je ludi na Zemi, pre kazdeho lasky dost, nemusis prosit o milost. Ak mas srdce na dlani, a si dobrym clovekom, Boh v raji miesto najde ti, budes stastnym anjelom. Budes strazit, budes chranit, svojich najblizsich, vo chvilach krasnych, i vo chvilach nelahkych. Usmernovat kazdy ich krok, aby nezabudli, co je laska, to bude velky pokrok, ked vo svete brat spozna brata. To je posolstvo nasho zivota, pomahat a milovat, sirit lasku a slova Krista, a nie sa od viery odvracat. SI MOJE VSETKO Si moje vsetko, slnko, vietor aj mraz, pri tebe citim, i palavu hriesnych ran. Si vodopad lasky, priliv morskej peny, bez teba sa udieram o skaly, som nemy i slepy. Si ozvenou v horach, i ozvenou mojho srdca, bez teba bludim bosy, sam, ako uboha sirota. Si solou mojho zivota, tou, co energiu mi dava, mozno nie som bez viny, robim chyby, to sa ale stava. Si ako svetlo na konci tunela, kde nas zivot este len zacina, a ja s radostou vydavam sa na tu put, s tebou, na ktoru sa neda zabudnut. SLNECNICA Svoj zrak mas upriameny na mna, ako slnecnica, ked vychod slnka vita, otacas sa iba za mnou, tvoje oci nehladia za inym muzom. Ty si moja slnecnica, najkrajsia zo vsetkych kvetov v okoli, iba zrak z vysky sokoli, moze tvojmu kvetu ublizit. Ale ja to nedovolim, zoberiem si ta domov, do zeme ta zasadim, budem sa o teba denne starat, hladit hlavku, nezne sa ti prihovarat. Kazdy den mi radost robis, kvitnes stale do krasy, mocnies, silnies, nicoho sa nebojis, lebo vies, ze si v mojom bezpeci. Ty si moja slnecnica, ty moj kvietok oddany, nasa laska bude pevna, lebo neda sa rast bez dovery. SRDCE Tam, priamo ukryty, v hlbke mojho srdca si, s laskou prijaty, milovany, az kym nas cas nerozdeli. Pytam sa, preco srdce obcas zaboli? To nase spoznavanie, nam pochopit iste veci nedovoli. A tak plynie cas, a my vnimame nase spravanie, niekedy pride zas, to jemne sklamanie. Vysvetlit si nejasnosti, to je dost podstatne, je to krok do buducnosti, ak mame spolu zit spolocne. Niekedy i mracik, otvara nam obzory, niet v tom ziaden hacik, pozriet sa pravde do oci. Vtedy si uvedomime, ci chceme s laskou dalej byt, ci sa tak milujeme, ze sa vieme navzajom pochopit. A ty dobre vies, ze ja ta velmi milujem, preto laska moja smies, byt v mojom srdci, kym neumriem. TERAZ UZ VIEM Teraz uz viem, ako chuti laska, ked sa k tebe priviniem, ako klbko vlny, ked ma pri tom hladis, a ja zmaknem bez viny. Teraz uz viem, co je neznost ruky, to velmi milujem, ked sa mi hras s vlasmi, a pritom mi sepkas do usi. Teraz uz viem, ze laska, to su slova pekne pri ktorych s uzasom onemiem, a len potichu dusou pocuvam, teply mraz mi z nich beha po tele. Teraz uz viem, co je to citit sa v bezpeci, ze neotocis sa za inou, na milion sposobov, som iba tvoja, v tvojom naruci, a predsa stale ta ista a svoja. Teraz uz viem, co znamena laska, nie len dve tela a jedno srdce, ale spojenie dvoch dusi, i oci, co hladia rovnakym smerom, dvaja rovnaki blazni pod holym nebom. Teraz uz viem, kto si ty, a to jedine staci mi, mozem vidiet do tvojho vnutra, co je dobre i co ta hloda zvnutra, mam ta ako na dlani, milujem ta, takeho aky si. TO TY To ty si mi priniesla, svetlo do mojich dni, to ty si mi utrela, slzy z mojich oci. To ty si odohnala vsetky tmave mraky, co zahalili mi moj zivot minuly, to ty si odstahovala vsetky cierne vrany, co sa usadili v mojej dusi. To ty si ma obklopila laskou, ktoru konecne mozem citit, to ty si tou mojou zenou, ktoru mozem milovat a ctit si. To ty mi robis zivot krajsim, aj ked sa ti to nezda, to ty si mojim stastim, moje srdce plesa. To ty mi vzdy vycaris, usmev na tvari, to ty ma vzdy pohladis, ked som v tvojom objati. To ty si moj Bozi dar, co spadol mi z neba, to s tebou chcem prezit kazdu jar, lebo ty milujes mna a ja zas teba. UZ MI NIE JE ZIMA Aj ked je vonku mraz a zima uz davno zaklopala na dvere, jedine ty vies roztopit ten lad, a vniest do domova mnozstvo nadeje, tepla i lasky, co rozhori nam v telach uz vychladnutu pahrebu, ty vies ako na to, ako sa ma skakat cez vatru. Si zenou ohna divokeho, ale i mojou, vzdy ked ma povolas do svojho tanca, obdarena laskou od Otca Nebeskeho, nasa laska nikdy nema konca. Aj ked je vonku mraz a tuhne, my z nasej lasky sa roztapame, a potom roztopeny sneh nam klopka na rimsu, to je presne to, co milujeme, ked sme si na blizku. Ako po prvykrat, pri nasom stretnuti, ked slnko zaslo a zacal padat dazd marcovy, ja s dazdnikom som ti isiel naproti, a v druhej ruke drzal krasnu kyticu cervenych ruzi. A odvtedy milujem teba, i dazd milujem, a ked nie sme spolu a prsi, tak mi ho teba pripomina, lebo vtedy si na nas prvy den spomeniem, a sa usmievam a uz mi nie je zima. V JEDNEJ POSTELI Milujem, ked so mnou spis, milujem, ked spis vedla mna, v mojej posteli, sme rozdielni, a pritom v spojeni, v jednom suzneni, snivame rozne sny. Milujem, ked sa na teba mozem pozerat, ked o tom ani netusis, tisko spis, v mojej blizkosti, dychas pomaly, nic ta nerusi. Milujem, ked mozem snivat spolu s tebou, s tolkou nehou, ktoru vkladas do perin, s polonahym telom, moje tuzby vzdy pohladis. Milujem ta, cez den i v noci, v mojom objati, vo vasnivej moci, viem, ze Amor k nam musel vykrocit, ked sme sa stretli, a uz sa nas nepustit. V TVOJOM OBJATI Pritul sa ku mne, pod ku mne blizsie, nic nie je krajsie, ako objatie nezne. Pohladit vlasy, dat bozk na lice, v silnom objati, su hodiny tisice. V nom je ta sila, ked slov netreba, v tichu prebyva, harmonicka dusa. Pocuvat nas dych, to nie je zvyk, v spolocnom objati, byt na chvilu strateni. Chcem byt stratena, v tvojom naruci, s laskou prikryta, ked nas nic nerusi. V objati je laska, ked si milovana, bez neho si prazdna, a nie stastna. Objim ma pevne, a uz ma nepusti, preto sa poddajme, tejto nadhernej slasti. VERIM TI A DOVERUJEM Kam sa mam ukryt v case burok, ak nie do tvojho bezpecneho narucia? Komu mozem povedat o svojich pocitoch, ak nie tebe, ked zakladom vztahu je dovera? Verim ti a preto som ti odovzdala samu seba, a tak isto som ti nastavila i svoje ramena, doverujem ti a preto ti hovorim vsetko, co citim, co ma tesi a aj to, co ma trapi, ked smutok moju dusu zahali. Po boku koho mam kracat osudom, ak nie po boku milovanej osoby? S kym mam hladiet rovnakym smerom, ak nie s tym, s kym sme si podobni? Ja ta laska milujem, moje srdce si ta vybralo, po tebe tuzim, teba chcem, aj keby sa nad nami zotmelo. Verim, ze nam nasa laska vydrzi, predsa chceme spolu byt, den bude hned jasnejsi, ked budeme stastne zit. VZDY Vzdy, ked sa na teba pozriem, vidim v tebe svoje stastie, ten dar z nebies, ked sa mi v naruci chvejes, od poznania, co nas stretlo, ked nase duse spojilo. Vzdy, ked sa na mna usmejes, a svoj pohlad do mojho ponoris, vtedy vzdy pochopim, ze cakat sa oplatilo. Vzdy, pri tvojich dotykoch, mi srdce poskoci, pri neznych bozkoch, sa mi hlava zatoci, nohy podlomia, s krasnym pocitom svedomia, zaspavam v tvojom naruci. Vzdy, ked som s tebou, i bez teba, mam pocit bezpecia, ze som len tvoja, si moja pevna kotva, moja nadej, ze uz nemusim hladat dalej, lebo mam teba! A pri tebe vzdy viem, ze prava laska existuje, lebo ty si jej dokazom, nie si len chabym snom, co sa zas rozplynie, si mojou laskou, mojou oporou, na sto rokov. A preto ta sialene Milujem!