List do neba Martina Bachrata Autor Vydavatel Licencia Vydanie Autor obalky Martina Bachrata Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2021) Stanislav Hoferek O knihe Basnicka zbierka „List do neba“ je tak trochu netypicka svojim obsahom, ale za to myslim si, ze vhodna do tejto nasej aktualnej doby, kedy sa mame na chvilu zastavit a ponorit sa do vlastneho vnutra. Moze sa stat takym odrazovym mostikom v mnohych nasich smerovaniach v zivote. Je pravy cas na zmenu, na zmenu v nas samych. Zbierku „List do neba“ som pisala v roznych mojich etapach zivota. Su ponate viac menej duchovne, tak, aby ste sa nad nimi mozno aj zamysleli a prehodnotili svoj zivot, nazory, myslienky, spravanie. Basne su pisane z hlbky mojho vnutra, uprimne, od srdca a s laskou. Myslim, ze v tychto modlitbach, listoch , prianiach a podakovaniach za to, co mame sa mnohi z vas najdete. Mozno aj vy ste niekedy chceli napisat takyto list do neba, ale nieco vam v tom branilo, alebo ste nemali odvahu zobrat pero a svoje pocity, myslienky, podakovania dat na papier. Obsah List do neba 1 O knihe 2 Obsah 3 AMEN 5 ANJEL BEZ KRIDIEL 6 ANJEL S JEDNYM KRIDLOM 7 ANJEL 8 BARIERA 10 BOZIA LASKA 11 BOZIA ODMENA NIE JE ZADARMO 13 CESTA DO RAJA 14 CESTOU NECESTOU 16 CAS NA ZMENU 17 CISTA HRA 18 DOBRE CNOSTI 19 DUSICKOVA 20 HODINY 21 HRACI 22 HVIEZDA PRIANI 23 CHRANME SI 24 KAM SA LASKA SCHOVA 25 KAZDY SAM ZA SEBA 26 KRIDLA 27 KYM SME (SOM) TU 28 LASKA Z GOLGOTY 29 LIST DO NEBA 30 LUDIA verzus KRISTUS 31 MODLITBA ZA OBRATENIE 32 NA JEDNEJ LODI 33 NIEKEDY SA NECHAPEME 34 ORIGINAL 35 PAMIATKA ZOSNULYM 36 PANE 37 PODIUM ZVANE ZIVOT 39 POMOC ZHORA 40 POSOLSTVO ANJELA 42 POTOMOK 43 POZRI 44 PRAVA HODINA 45 PRECO LASKA BOLI? 46 PREZIJEM 47 RAZ PRIDE POSLEDNY DEN 48 S LASKOU 49 SNY 50 SPRAVNE KROKY 51 SUDNY DEN 52 TAJNY OBRAZ 53 TRI BODKY 54 UNIKAT 55 VIANOCNA 56 ZOBER 57 ZIVOT PODLA PRIKAZANI 58 AMEN Zbytocne cakame na pekne chvile, zbytocne sa sklaname, prosime vrele, pekneho slova sa nikdy nedockame, nadavok, urazok je nam dostatok nadelene. Zbytocne sa nadejame mileho chovania, vysmechu dostavame bez prestania, to, co tu chyba je prosta laska i pokora, trochu ucty voci nam, co by nas pookriala. Zbytocne dobre skutky davame im pred oci, darmo mile srdce rozdavame od veky, aj tak sa nam vzdy chrbtom otocia, smiechom ponizia a dvere zatvoria. Zbytocne sa mozeme stale rozdavat, zbytocne sa nukat, denne im pomahat, toto ich chovanie uz vola do neba, ak sa nestane zazrak, pride potopa. A tak, prosime Boha nech uz zasiahne, nech sa vsetko zle konecne pominie, nech zavladne medzi nami vecny mier, modlitba nech stupa hore z nasich pier. Amen. ANJEL BEZ KRIDIEL Zostrelili anjela, dolamal si kridla, teraz sa uz na svet, zo zeme len diva... Marne veril na lasku vecnu, slzy mocia jeho dusu nenaplnenu, zostala mu bolest a jazvy v srdci, to, co malo prist, je uz v konci. Teraz objima uz len svoje kridla, kto mu nove nasadi, Boha sa pyta, este prejde dlhy cas, kym vsetko preboli, kym sa zmieri s tym, ze sny sa skoncili. Miloval ju taku, akou si priala byt, po vsetkych strankach, chcel s nou zit, no kruta skutocnost im stala v ceste, zmarila plany, to, co chceli este. A tak musel padnut, aby raz opat vstal, aj ked s touto moznostou, vobec neratal, teraz svoje kridla musi obetovat nebu, aby jedneho dna, spravil stastnu inu zenu... ANJEL S JEDNYM KRIDLOM Som anjel s jednym kridlom, zlomenym, pod vlastnym krizom, nesiem tarchu svojich vin, do neba volam, Boze, odpust mi. Spadol som z vysky, kde uz mrakov niet, schuleny v klbku ako lisky, musi teraz vsetko preboliet. Modlitby moje vychadzaju zo srdca, dusa tisko sepka, anjel, prebud sa! Nenadisla este tvoja chvila, tvoje kridlo sceli vyssia sila. Pride cas, kedy dorastie ti i druhe kridlo, a tvoje srdce sa opat laskou naplni, do zivota ti vstupi niekto, a ty vezmes svoj osud za opraty. A ja, anjel takmer bez kridel, cakam tu v nadeji na Teba, ze si ma najdes a ku mne podides, a uz nebudeme vediet zit bez seba... ANJEL Dotkol sa ma anjel cisty, jemnym vankom pohladil moju tvar, do objatia si ma vlozil, svojimi kridlami ma polaskal. Tym vankom mi dava znamenie, ze ma chrani a je pri mne, v tazkych chvilach, nech nemam strach, ze zostane navzdy pri mne, nech som kludna, ze neodide. V jednej noci, po polnoci, ukazal mi svoju tvar, svoje telo sta by v dyme, videla som jeho ruky, vzopate v modlitbe si uchoval. Zo seba nevydal ani hlaska, v svojom tichu dal mi znat, ze v pokore je skryta laska, a v poklone skoncil na kolenach. Moja ucta i vdaka patri jemu, ze i bez slov mi vedel tak vela povedat, a moje modlitby siahaju az k nebu, lebo takyto zazrak nie kazdy moze mat. Ten pokoj vo mne trval cely cas, strach nemal v mojom vnutri miesto, a ci sa s nim stretnem este raz, ja dakujem Bohu i za tu chvilu, opat, zas a zas. BARIERA Vysoky plot medzi nami, bariera, co pohla nasimi snami, hadzeme do seba trpke slova, kto viac zrani, ten viac boda. Plujeme si do tvare, nase mena su nam uz nezname, jeden druhemu kopeme si hrob, nenavist je uz ako pole plne bomb. Vlastna ludskost sa nam kdesi stratila, brat nepozna brata, vsade sa len zabija, kam to spejeme a kde sme sa to dostali, ked laska sa vyparila ako voda v pohari? Kam speje tento nas svet, ked namiesto kvetiny, drzime mec? Boh nad nami place, i vsetci nasi anjeli, ak sa nezmenime, skoncime v pekle upaleni. BOZIA LASKA Mozno mas milion dovodov ma zavrhnut, tisic moznosti ma zapredat, v samotnom pekle pochovat, z pomedzi svojich deti ma odvrhnut, no tvoja laska to nedovoli, tvoja vsemohucnost nedopusti. Mohol by si mi hadzat polena pod nohy, nepriatelov kazdy den za mnou posielat, za to, ze neodriekavam tvoje modlitby, hriesna som a k tebe sa zabudam utiekat, no tvoja laska ma vzdy ochrani, po slzavych licach zakazdym pohladi. Mozno si nie vzdy na mna pysny, i vies sa hanbit za moje ciny, anjelov neraz posielas za mnou, aby som si uvedomila cia som, lebo tvoja laska je tak silna, ze roztavi i pevne lady mojho bytia. Mohol si ma poslat uz niekolkokrat do zahuby, ukoncit moj zivot, ktory bol na ruby, zasypat chorobami, z ktorych niet navratu, urobit cokolvek, zoslat na mna pohromu, no tvoja laska ma miluje taku aka som, chces, aby som bola tebe i svetu prinosom. A tak ti teraz zo srdca dakujem, ze kazdy den mi davas novu sancu, svoje oci k nebu smerujem, a tuto modlitbu ti z lasky darujem, lebo bez teba to nie som ja, len tri bodky a hola veta bez zivota… BOZIA ODMENA NIE JE ZADARMO Kolko toho by sme chceli od zivota? Ale, co chce od nas Boh, to sa nikto nepyta. Zhrname k sebe len majetky a peniaze, ale pomoct druhemu nezistne, to nepozname. Mohli by sme sa raz pozriet vokol seba, ci niekomu netreba snad podat vodu, ci kusok chleba, podat zvysny odev, ktory nam uz netreba, len v skrini visi a mola ho obziera. Tych na ulici s Nota Bene je uz veru dost, najdu sa i v nasom okoli taki, co potrebuju pomoc, mozno vas sused, priatel, ci vas brat, staci oci otvorit a nie sa za tmave okuliare schovavat. Pomoz bliznemu, ked sa ti prilezitost naskyta, nikdy nevies, kedy odbije tvoja posledna hodina, kedy mozno ty, skoncis na tej ulici, a niecia ruka ta zdvihne v tomto blazinci. Lebo stastie chodi po ludoch a nie po horach, i ty si dobry clovek niekde vo svojich utrobach, aj ked mas toho tolko a nevies co s tym, na onen svet si to nevezmes, to ti zarucim. Ver, ze Boh odmeni kazdy jeden tvoj dobry skutok, je to prvy krok na tvoj nebesky stupienok, a co urobis s laskou pre svojich bliznych, to sa ti vrati v tvoj den sudny. CESTA DO RAJA Kam sa to uberas, clovece bezbozny? Kde ludskost stracas? Hriechmi odety. Zlost, zavist a pycha, su ti blizsie, nez laska, prajnost a pokora, cnosti vecne. Od Boha si vzdialeny, s diablom za dobre, vlastny brat ti je cudzi, a cudzi su ti najlepsi. Na rodicov dvihas ruku, kamaratov vrelo objimas, na rodinu hadzes spinu, a tych druhych, medovymi slovami obsypas. Radsej mas srdce z kamena, ako laskou obmakcit zlo, tvoj hnev sa na krv premiena, ako konat kazdy den dobro. Blizsie ti je ranit duse, nez svojim blizkym pomahat, si len kralom svojej biednej puste, na vecny zivot mozes zacat zabudat. Dnes si mozno hrdinom, zajtra z teba moze byt sluha, co sa chce zachranit modlitbou, ked sa pod tebou bude prepadavat poda. Potom si uz spomenies , na najvyssieho Boha, na kolena poklaknes, vyhrkne i slza. Budes prosit o odpustenie, nech zmyje z teba vsetky hriechy, v srdci citit obratenie, ved chces skoncit v samom raji. CESTOU NECESTOU Cesta je daleka, cas sa nam krati, zivot nam preteka, pomedzi prsty. Kolko prekazok, mame este zdolat, kolko lasok, musime milovat? Cesta je trnista, kolena odrete, buducnost neista, kriz si nesieme. Cestou necestou, tahame si nase viny, pred Bozim sudom, schovavame chyby. Aj tak cesty ciel, nas caka rovnaky, lebo On to tak chcel, ze budeme sudeni. CAS NA ZMENU Ked sa ti svetlo meni na tmu, a den na noc, otvor svoju detsku dusu, anjeli ti pridu na pomoc. Caro nocnych hviezd, nech ti je zazrakom, praj si nieco krasne len, nech stane sa, co ti bolo iba snom. Svatojanske musky ti budu svietit na cestu, mesiac ukazovat smer tvojmu zivotu, i v kusku tmy sa nadej ukryva, na lepsie casy sa vzdy blizka. Neobzeraj sa nikdy dozadu, co bolo bolo, teraz je cas na zmenu, nikdy nie je neskoro zacat odznova, otvorit svoje „JA“, nech sa na seba podobas. CISTA HRA Vela je hracov, malo je kariet, kazdy chce vyhrat a nikto umriet, esa v rukavoch schovavat chcu vsetci, vylozit ich na stol, vsak dokazu len borci. Hrat cistu hru dokaze len ludi par, a ukazat vsetkym svoju pravu tvar. Malo je cestnych hracov, co hraju podla pravidiel, vedia sa pozriet priamo do oci a su fer, nie jeden podvodnik by im mozno zavidel, ak za svoj zivot by pocitil chlad vazenskych ciel. Oplati sa poctivo zit svoj zivot az do konca, nemusis mat potom pocit zufaleho vyhnanca, nemaj prosim myslienky, ze zivot sa s tebou zahrava, uvidis na konci cesty,, ze kto je posledny, ten vyhrava. Pred Najvyssim sme si vsetci rovni, nikto nie je viac, ci menej, preto konaj vzdy v dobrej voli, cistou hrou a v jeho mene. DOBRE CNOSTI V pokoji je moc, v laske sila, pokory maj dost, milovat nie je chyba. Radost maj v dusi, pekne slovo rozdavaj, dobrota ti slusi, uprimnost neskryvaj. Ak mas vela, neboj sa dat, vsetko sa ti vrati, treba vydrzat, trpezlivosti sa denne uc, dobro konaj, zlemu sa odnauc. Pycha nech ti nie je panom, usmevom obdar kazdeho i z ruzi zahon, objatia su viac nez slova, pred dobrom sa i had schova. Kazdy den rob skutky dobre, srdce maj vzdy krasne skromne, cista mysel, to je vyhra, za cnostami sa nebo skryva. Preto snaz sa byt ludskym clovekom, kym prejdes tymto zivotom. DUSICKOVA Uz nie ste tu medzi nami, zostalo len prazdne miesto v srdci a slzy v dlani, spomienky na vas zostanu v nas naveky. Nadherne pribehy v myslienkach ukryte, nikto nam ich nevezme, ostanu s vami spojene. Premeneni na anjelov, chranite nase zivoty, spojeni sme s vami v snoch, i v nasej dusi ste denne vitani. Vsetko to, co ste chceli v nas zanechat, sa uchova, kym tu budeme, ste pritomni i v nasich modlitbach, vecne svetlo i pokoj vam vyprosujeme. V nadeji na stretnutie, budeme zit tento zivot az do konca, a potom raz tam hore, stretneme sa u Otca. Amen. HODINY Mnohokrat nam zivot preteka, ako piesok v presypacich hodinach, zrnko po zrnku, den po dni, niekedy ani nevieme, co sme stratili. Co nam dany den ponukol, casto vietor v nas ho odfukol, stres a zmatok v samych sebe, kopeme si jamy, mne i tebe. Ale z piesku sa len mina, ci to je daky skrat, ci chyba? Raz sa hodiny presypu, a nas zivot sa zlahne pod zem necistu. Uz nebudeme moct otocit nase hodiny, a zopakovat si vsetko bez viny, preto majme vsetci na pamati, ze sme tu len raz, ako Bozie dietky. Boh nam dava sancu kazde rano, bez toho, ci sme boli dobri, a ci zli, mame moznost konat dobro, pre seba, ale i pre druhych. HRACI Cas sa nam kazdym dnom krati, dokedy budeme v tomto zivote hracmi? I hercami, co skryvaju sa za maskami, to, co urobime druhym, sa uz spat nevrati. Malujeme ludom medove motuzy, za falosnym usmevom skryvame podrazy, kam to chceme az dohnat? Dobro mame mat v sebe, neda sa kupit, ani zohnat. Skoncime s tou zlobou, nie sme na tejto zemi len tak nahodou, mame iste poslanie, lasku rozdavat, to, co spravim tebe, raz sa budem z toho spovedat. Preto dajme sach-mat tejto hre, co sa ma skoncit, nech odide, kazdy mame iny osud, ale isty ciel, na konci nas bude sudit Spasitel. HVIEZDA PRIANI Pozeram na oblohu, hladam hviezdu priani, verit na udel osudu, ze mi moj sen splni? Uz tolkokrat som ju hladala, modlila sa k nej, za burky i za dazda, svoje tuzby vkladala do nej. Jej ziara mi neraz oslepila oci, no potom zrazu zmizla, tma ujala sa svojej moci a moja nadej zrazu stichla. A tak stale sledujem tmave nebo, verim na zazraky, ze raz sa objavi moje svetlo, co moje srdce laskou naplni… CHRANME SI Chranme si seba, chranme si svoje stastie, je ako pavucina utkana, jemna, krehka. Chranme si nasu lasku, jej patri cely svet, nemajme ju v zamku, krajsieho citu, veru niet. Chranme si svojich blizkych, tych nikto nenahradi, vedia pomoct v chvilach tazkych, ked sa nestastie na nas obrati. Chranme si vsetko to krasne, co vo svojom vnutri skryvame, ale iba pre tych spravnych ludi, co vazia si nase dobro uprimne. Chranme si to, co je nam vzacne, a Pan Boh sa uz o nas postara, dopraje nam lasku, stastie i nadej, o nic insie sa uz potom nestaraj. KAM SA LASKA SCHOVA Kam sa laska schova, ked uz je srdce plne? Vzlietne ku hviezdam, do nebeskych bran, a tam tisko pocka, kym zo srdca ubudne, z lasky ho opat doleje. Niekedy viac lubime, niekedy zial menej, ked sa na svoju zenu, pozerame v hneve. Ale kto miluje, miluje vsetkymi zmyslami, vtedy zo srdca, laska neubudne. Odpusti vsetky, male sarvatky, v silnom objati, vsetko napravi. KAZDY SAM ZA SEBA Spustame sa zivotom, letime i ponad mraky, to, co zazivame kazdym dnom, je klucom od nebeskej brany. Zalezi len na nas, ako sa postavime voci sebe, ale i voci druhym okolo nas, ci zatvorime pomyselne dvere, a pojdeme ako nas vietor zaveje. Alebo ukazeme svetu svoju tvar, budeme tvarnit vlastnu dusu, aj ked problem ma mnoho stran, treba najst v nom tu dobru. Mozno nam to podlomi kolena nejeden raz, prisli sme sem, aby sme zistili kto sme zac, toto je len priprava na zivot vecny, nie usecka, kde raz vsetko skonci. Nas zivot nie je len bodka na konci vety, za bodkou je i ciarka, prislub Bozi. Nebudme ako ovce zo stada, kazdy bude stat sam pred sudom, kazdy dobry skutok sa nam rata, majme ludskost pred vlastnym vnutrom. Milujme sa, milujme i tych druhych, hladajme holubicu spomedzi tolkych vran, dnes sme tu, zajtra mozno uz len slzou v ociach blizkych, nech si zasluzime vykupenie nasich i Kristovych ran. Amen. KRIDLA Dostala som kridla, dal mi ich moj anjel, z vysky sa na mna diva, vraj, moje stastie nasiel. Nasadila som si kridla, nech skusim to, co ma caka, je nadherne, ked laska sa dotyka, ako to, ked na kolena padam. K oblakom ma vyniesli moje kridla, ja vidim zrazu svet ovela krajsi, som stastna, ze ku mne prisla, pozdravila a sadla si mi na pery. Niet krajsieho pocitu v mojom srdci, v ociach vidiet hviezdy jas, tie rozhovory do polnoci, priblizili k sebe nas. KYM SME (SOM) TU Nepoznas odpovede na moje otazky, nevidis moje sny za mojou dusou, nepodlezies vsetky stare prekazky, ktorymi som si musela prejst, bosou nohou. Nemas predstavu o mojich prianiach, tuzbach, co ukryvam vo svojom vnutri, vsetko je schovane v holych vetach, v kvapkach dazda, co mi stekali po tvari. Moje topanky su ti tesne, nepresiel si v nich ani milu, sudit druhych je vraj hriesne, tak sa zastav, porozmyslaj aspon na chvilu. Nikdy si neprecitas, hrubu knihu mojho osudu, v obchodoch ju nemaju, v knizniciach ju nenajdes, vzdy si zi svoj zivot a neber si ma na musku, netusis, dokedy si tu a ci sa vobec dozijes... LASKA Z GOLGOTY Pod krizom z Golgoty, kvilia hriechy nase, chceme sa dostat z temnoty, ujst z tej horiacej masle. Kazdy den pykame za skutky svoje, dotknut sa nebies, nie je tak lahke, padame na kolena, padame na usta, nic nie je horsie ako pekelna samota. Rany na srdci, bolia viac nez smrt, kam sme sa podeli, hlava nepozna krk, bez chrbtovej kosti, kracame vpred, bludime v hriechoch, nepozname spravny smer. Zufale vykriky do neznama, nepoznaju svoju adresu, Boh aj tak s nami rata, pozna kazdeho z nas podstatu. Kazdy den nam vsak dava znamenie, ako ziskat vecne spasenie, staci sa ponorit do svojho vnutra, najst prave Ja a lasku, ktora prameni zvnutra. LIST DO NEBA Ruka drzi pero, pero taha pismo, pismo vyjadruje moje pocity, co sa vo mne deje, vies len ty. Kazdy den moje oci hladia k tebe, kazdu sekundu prosby letia v tvojom smere, ci sa opat raz stane zazrak, a ja ucitim tvoju lasku, aspon naznak. Pisem ti uz aspon po sty krat, vypisane pera uz nespocitam, moje slzy zmacali uz asi tonu papieru, neskonci nikdy to, co si usil na mieru. Nezatrat to stastie, co je v nas, neurob tri bodky na konci tolkych kras, nerozdel nas osud na dve casti, co si spojil, nech trva do vecnosti. Ty dobre vies, co si prajem, cely zivot o to stale bojujem, tak nestrat svoju drahu ovecku, ved si jej dal nadej do vienku. A tak vkladam svoj list do obalky, modlitbou ho vyslem do dialky, nech anjeli ti donesu moju spravu, ze na Zemi je zena, co prosi o zachranu. LUDIA verzus KRISTUS Ludia hadzu na ramena druhych vlastne viny, pred vlastnym vchodom zahladia svoje spiny, a ty nas Pane ucis v druhom oku nevidiet smietku, lez pozriet sa do svojho vnutra a zbavit sa hriechu. Ludia radi ohovaraju za chrbtami, ale pozriet sa pravde do oci, na to by nemali, a ty nas Pane ucis hovorit vzdy s laskou, vidiet v druhom brata a nezapasit s diablom. Ludia vypustaju z ust slova nekale, zranuju tym nase srdce bezbranne, a ty nas Pane ucis nevyvysovat sa nad slabsim, dat i to posledne co mame, dusiam ubohym. Ludia neustale v sebe pestuju svoj hnev, na svojich blizkych chrlia strasny rev, a ty nas Pane ucis vsetkych milovat, kajat sa, modlit a dobro rozdavat. Ludia casto zabudaju na teba, ze ich mozno raz moze cakat stedra odmena, a ty si nas Pane svojou krvou vykupil, tretieho dna vstal a vecny zivot prislubil. MODLITBA ZA OBRATENIE Krizik na celo, objatie a pusa, pozehna nas kazdy den, i ked nas skusa, modlit sa nie len rano a vecer, dakovat za vsetko, ved len tak za nas neumrel. Zoslal nam anjela, aby nas chranil, pred zlom i pred padom, aby nas ochranil, umrel na krizi, aby sme raz boli spaseni, v nebi sa tesili, hriechov sa zbavili. Milovat budes svojho blizneho, celym svojim bytim, ako seba sameho, nech nie je na svete tolko zla a nenavisti, tolko vojen, chyba nam kusok obycajnej ludskosti. Otvorme svoje srdce tomuto zivotu, aby mal pre nas tu pravu hodnotu, nech vychadzaju z nas len slova plne lasky, a raz sa nam toto dobro urcite vrati. Nachadzajme krasu v kazdodennych momentoch, tesme sa z malickosti ako deti, ktore chodia este po styroch, majme neustale uctu voci sebe i voci druhym, aby sme boli pripraveni na den sudny. Viem, ze dokazem to i ja, a ze dokazes to i ty, a kazdy jeden, co sme tu, na tejto Zemi, aby naplnil sa zmysel preco tu zijeme, budem sa za to modlit, za nase obratenie. NA JEDNEJ LODI Vsetci sme na jednej lodi, na kazdeho rovnako slnko svieti, kazdy si nesieme ten svoj kriz, preto konaj dobro a nikomu neubliz. Tato doba nie je lahka, a to pre ziadneho cloveka, kazda jedna chvila tazka, skusa nasu lasku, ludskost, od stvorenia. Kazdy mame v zivote to svoje trapenie, bremeno je vsak take velke, kolko unesieme, zvladnut kazdy den, padnut a opat vstat, zdvihat svoju uroven. Preto neklesajme teraz na duchu, pozbierajme silu, lasku, i k nebu modlitbu, zacnime mat radi najprv svoje Ja, potom dokazeme lubit vsetkych okolo seba. Budeme rast vo svojom vnutri, i nase myslenie sa umudri, bude sa nam dalej kracat lahsie, s usmevom a so srdcom na mieste. NIEKEDY SA NECHAPEME Niekedy sa nechapeme, nevidime bolest v nas, to, co nas trapi prehliadame, nechceme vidiet vo veciach jas. Niekedy sa nechapeme, nevieme sa vcitit do druhych, radsej nemy zostaneme, chceme zostat bez viny. Niekedy sa nechapeme, nechceme vidiet pravdu pravd, davame si cierne okuliare, zakryvame si usi v klame polopravd. Niekedy sa nechapeme, empatia straca ten svoj sat, radsej sa pozerame na predstavenie, ako lasku celou dusou prezivat. Niekedy sa nechapeme, pritom staci tak malo, otocit si svoje pozicie, A pochopime, co sa stalo. ORIGINAL Kazdy sme originalom na tomto svete, tak ako nas Boh stvoril, zijeme denne, tvarujme neustale svoju dusu, mysel i telo, aby sme raz pred Panom stali hrdo a smelo. Preco si nicime plastikami nasu krasu? Tak ako sme boli stvoreni, tak nam nase casti najviac sadnu. Preco sa niekedy nepacime sami sebe? Ked nas raz niekto bude vazne milovat, tak prave preto,aky sme. Nase pochmurne myslienky premenme na jasny luc, co rozziari tvoju tvar, ale i srdce, tak to skus, lebo nezalezi na tom vobec ako vyzeras, ale aku pritazlivu iskru v sebe ukryvas. Mozes mat i mnoho sedin v skorom veku, hlbokych vrasok, co tiez patria k tvojmu zivotu, ale ak si dobrym clovekom, nemas sa coho bat, prava laska si ta najde a bude ta mat takehoto rad. Nepozeraj kazdu chvilu na vahu, ci nejake to kilo islo dole, radsej sa lub presne taka aka si, lebo prenho si to jedine, v laske neexistuje ziadna matematika, ci ine predmety, plati iba, ze dvaja tvoria jeden celok, ako dva magnety. Pozri sa na seba este dnes do zrkadla, a nahlas si povedz, ako sa mas velmi rad/-a, niet krajsieho cloveka na Zemi, co sa na teba pozera, uz teraz si bytostou, co urobila krok vpred a svoje stastie vyhrala. PAMIATKA ZOSNULYM Zapalene sviecky, pekne i smutne spomienky koluju v nas, hodiny smrti nasli i vycitky, skryte nevypovedane, zastavil ich cas, neme vykriky pohltil len prach, a nam prichadza zaspominat si zas, na nasich blizkych zosnulych, co zostali nam navzdy v srdciach, snad uz v nebesiach spokojnych, uz neplacu a netrpia v bolestiach, anjelsky zbor davno zasadol, pocut ten uzasny chor, ze Pan Boh ich k sebe privolal, su milovani a tesia sa v Nom, my tesme sa tiez z tejto chvile, nezialme nad studenym kamenom, oci zodvihnime do nebeskej rise, vdaku vzyvajme uprimnou modlitbou, nasi mili su nam stale na blizku, v kazdom zazraku, co sa nam udeje, v kazdom dni v nasom zivote, preto pokoj si vo svojom vnutri navzdy uchovajme. PANE Pane, ja sklanam hlavu pred tebou, ty ma vzdy vedies hustou tmou, ty poznas vsetky moje hriechy, ja neschovam sa pred tebou do ziadnej diery. Pane, ty pocujes i moje tiche slzy, ked dusa mi place a nikto pri mne nesedi, ty vies, co ma vsetko trapi, ked druhi nevidia moje trpke rany. Pane, ja modlim sa k tebe ked som sama, prosim za mojich milovanych, i za tych, co odsudia ma, ty vypocujes kazdu moju vrelu prosbu, nepohrdnes mnou, i ked niekedy vycnievam z davu. Pane, ty vzdy najdes si na mna cas, svoju pomoc mi vzdy davas vcas, aj ked ja na teba casto zabudam, ty pri mne stojis, ruku mi podavas. Pane, ty ucis ma ludi milovat a im pomahat, nie vzdy je to lahke, musim sa premahat, hlavne tych, co nie su mili mojmu srdcu, tych, co by mi najradsej vrazili dyku do chrbtu. Pane, ty veris mojim tuzbam i snom, aj ked ja uz niekedy neviem ani kto som, ty zdvihas ma zakazdym az zo sameho dna, pomahas vstat, aj ked som tak hriesna. Pane, ja dakujem ti za tvoju lasku, za pomoc i ochranu, dakujem aj Bohu, za zivot a sancu, co ste mi dali, za obetu, co ste i pre mna vykonali. Amen. PODIUM ZVANE ZIVOT V kazdej slze je skryta bolest, ci stastie, co stretne nas, vsetky rany maju svoju povest, usmev radosti zvedie vas. Niekedy sa smejeme cez slzy, vymiename masky, bielu za ciernu, v smiechu nas drzia tazke okovy, v smutku zas pomahame bliznemu. Miestami prevratime kabat i tisickrat, za burkou vidime jasne slnko a zas naopak, a tri bodky na konci vety nam zneju rovnako, ako prava laska, ked pride prvykrat. Vzdy mame dve moznosti, ale len jedno rozhodnutie, ci budeme sa smiat, alebo plakat v ludskosti, v nadeji na vecne vykupenie. A tak na podiu zvanom zivot, sme tymi najlepsimi hercami, i bez Oskara a predsa s najlepsim publikom, zanechavame stopy za vlastnymi hranicami. POMOC ZHORA Mozno si uz padol tisickrat, i zanevrel na svoju vieru v beznadeji, preklial vsetky lasky v zivote mnohokrat, ked sa ti slzy zialu po licach kotulali. Kopal si snad do vsetkych kamenov na ceste, ked zurivost tebou lomcovala, vzdal svoju put na polceste, ked zrazu tvoja nocna lampa prave zhasla. Ta lampa tvojej jasnej mysle, ked pochmurne myslienky ju zatienili, schulil si sa do vlastnej tmy nadeje, ktora sa snazila zaziarit z poslednej sily. Marna snaha, povedal si si: „Uz nikdy viac!“ Do dlani si si schoval svoju tvar i svoj svet, do neba upenlivo hladiac i prosiac, vypustil si to svoje zabudnute: „Pomoz mi Boze, hned!“ A On? Sa stale na teba pozera, sleduje kazdy tvoj krok, chce ti nacrtnut, ze nie je ako vypinac s moznostou OFF/ON, je tu nepretrzite, ked ho potrebujes i ked od neho odides na rok. Niekedy nas prinuti byt hlbsie ako samotne dno, lebo poucit sa z chyb inak nevieme, vie ako na nas, povedat mu Ano, a svojej viery sa nezriekneme. Vzdy nam poda pomocnu ruku, neodvrati od nas zrak, ked sme pripraveni spravit zmenu k lepsiemu, hoci je to i niekolkokrat. Amen. POSOLSTVO ANJELA Posepol mi anjel strazny, ze strach sa rodi na tvojej tvari, z tejto doby si cely zmeteny, ci ta caka smrt, a ci budes spaseny. Nevies, co ta caka dalsi den, na tmu a zlo, prosim zapomen, najdi v sebe svetlo, lasku, pokoj dusi daj na oplatku. Zazen v sebe nepokoj, srdce otvor na vokol, miluj svojich najblizsich, i tych, co vobec nemusis. Miluj vsetkych ludi na zemi, tvoje srdce nech svieti, anjeli su nam na blizku, svoju ochranu nam poskytnu. Nemas sa uz coho bat, konaj dobro, sa obrat, pocuvaj svoj hlas vnutorny, s laskou nemozes zit bez viery. Spolocnymi silami, svetlom, co v nas rozziari, prekoname ten nas boj, s tymto svetlom i s ludmi v nom. POTOMOK Mozno som ten hriesnik vinny, co kazdy den robi chyby, mozno aj tak do neba nepojdem, mozno raz aj diabla ja unesiem, budem sa snim varit v pekle ohnivom, plakat, vzlykat nad mojim zivotom. No to jedine zostane v mojom vnutri, ze som chcel milovat i lubit, veril stale na lasku vecnu, verit zene, ze mi da spatnu vazbu, spolu naplnime pismo svate, a vo vrucnom objati sa do neba dostaneme. A tak tu klacim, ruky spinam k Nemu, nahy prosim, nech zmyje zo mna tu spinu, ze tuzim vstupit cisty do raja, tu na Zemi som len babkova postava, potomkom dedicneho hriechu, syn Evy a Adama. POZRI Pozri, aky si clovek krasny, aj ked s chybami a s hriechmi na dusi. Kolko prekazok si presiel v zivote, kolkokrat si musel padnut, a opat vstat, to nie je take jednoduche, ako nespravodlivo zbohatnut, a dobre sa mat. Stvoreny si bol na Bozi obraz, z lasky vymodelovany, nepodcenuj sa uz ani raz, pocuvaj svoj hlas vnutorny. Konaj dobro a ono sa ti vrati, ci uz v nebi, alebo v srdciach tvojich deti, neotacaj sa za seba, hlad len priamo vpred, to, co ta caka, ti urcuje smer. Laska, je to, co mas citit, ku sebe i k ludom druhym, skus sa nikdy nedat pokusit, miluj celym svojim bytim, a ona sa k tebe navrati. PRAVA HODINA Pomaly, v tichu, mlcky, ako vkradaju sa dive macky, pozorujem ten nas svet, plny hnevu, zloby, vela dobreho v nom niet. Naucili sme sa nemat v sebe lasku, Z pekneho slova sme vylucili kazdu hlasku, radsej nevrazivost v sebe pestujeme, od svojich blizkych sa odvraciame. Darmo nebo place nad nami, vsetci platia hriechmi a chybami, malo je v nas ludoch vludnosti, uprednostnujeme zlo, pred dobrymi skutkami. Bozi prst je zdvihnuty nad nasimi hlavami, ak sa nezmenime, pocitime pekla palavy, preto teraz je ta prava hodina, ponorit sa do svojho vnutra, kde raj zacina. PRECO LASKA BOLI? Pane, preco tak laska velmi boli, preco si v nej vlastne umrel a ju stvoril? Ked lame nam nase srdcia na dve polovice, tak ako tebe zranili ho na Golgote. Pane, preco preplaceme tolke noci kvoli nej, tak ako narody preplakali tvoju smrt v noci ukrutnej? Ked muz vie ist zrazu proti svojej zene, ked neurobi mu po voli, je sluzkou v jeho hneve. Pane, preco z lasky vie byt hned nenavist, tak ako vsetci voci tebe ju nechali dopustit? Brat prestane poznat svojho brata, sestra svoju sestru, smietku v jej oku hlada. Pane, preco teda vo vlastnom oku brvno nevidime, ako na teba, tak i my na seba spinu hadzeme? Nikto nie sme bez viny, ani bez hriechu, a pritom sa casto pasujeme za svatych a za svatu. Pane, ty si predsa zdrojom lasky a lasku davas, z lasky si sa obetoval, lasku nam hlasas, prosim, pozehnaj nam nase srdcia cistou laskou, nech nase ciny i slova su naplnene tvojou spasou. Amen. PREZIJEM Este raz sa nadychnem, nech po dalsi krat prezijem, tie uskalia mojho zivota, kazdy krok vpred sa pocita. Este raz sa nadychnem, viem, ze vsetko prezijem, kazdy den sa opat zobudit, zivotu svoju tvar nastavit. A tak znova kracat dopredu, uz neobzerat sa dozadu, v ustrety nenaplnenych snov, splnit si vsetko, bez zbytocnych slov. Chcem uzivat si zivot naplno, neniest na chrbte ziadne bremeno, s laskou prezivat kazdy den, to je realita, to nie je sen. A potom na samom konci, pozriet sa pravde smelo do oci, ze nebola som tu zbytocne, put mala zmysel, mozem odist spokojne. RAZ PRIDE POSLEDNY DEN Raz pride ten posledny den, ked uz nebudes moct kracat vpred, vsetky skutky predlozis pred Neho, povies, co ta potesilo, i co ta bolelo. Co si komu spravil dobre a komu si ublizil, na koho si sa usmial a koho ponizil, komu ruku podal a komu ranu ustedril, ked prisla tvoja chvila a ty si sa vyfarbil. Vtedy mozno pochopis, co si mohol dat, na iste veci si sa chcel vsak len prizerat, neprilozit ruku k dielu, byt len divakom, pracu nechat na druhych a zostat chudakom. Este mas v zivote vela prilezitosti, konat dobro vsade, byt v Bozej blizkosti, mysliet stale na svoj sudny den, A rozdavat lasku, byt ziva pochoden. S LASKOU S laskou mas vsetky dvere otvorene, s laskou sa vyhnes i ciernej diere, s laskou ti nikdy nezamrzne usmev na tvari, s laskou prekonas vsetko, vzdy sa zadari, s laskou prejdes i milion krokov, s laskou zasliapnes i hada bosou nohou, s laskou premenis i vodu na vino, s laskou prezijes i same dno, s laskou je svet vzdy tak krasny, s laskou nie su ziadne hadky, s laskou si denne naladeny, s laskou pre tento zivot stvoreny. Ak mas v sebe lasku, tak si vyhral, svojmu osudu same esa rozdal, neobzeraj sa za seba, v tom pripade je to dobra uroda, jedneho dna ju budes zat, a so vsetkymi sa vecne radovat. Kazde dobro sa ti raz oplati, nie tu, ale tam, v neznom objati, ak vyhras tento nelahky boj, pokoj najdes v nebi, mily moj. SNY V myslienkach utkane nase tajne sny, poznat ich smieme predsa len my, to, co ma prist, snad raz pride, ruka v ruke si ich naplnime. Pre kazdeho z nas svieti jedna hviezda, ktora splni nase tajne priania, staci sa pozriet na oblohu tmavu, chytit sa za srdce, zodvihnut hlavu. Pozriet sa na nu, uprimne poprosit, v kutiku duse v tichu sa pomodlit, myslienky silne robia zazraky, stastie je predsa uplne na kraji. A tak nase sny vstupia nam do zivota, vsetkymi zmyslami vnimajme ich od srdca, nic predsa nie je nemozne, s Bohom vsetko lahsie zdolame. SPRAVNE KROKY Kam zmizla laska z tohto sveta? City nahradila len prazdna hola veta, chabe slova vychadzaju z nasich ust, nezaujem o druheho sposobil na Zemi spust. Na uliciach stretavame ludi bezduchych, so zamracenym celom, s pohladom uprenym, do zeme, kde pohlady sa nestretnu, postavu uz nemaju vzpriamenu. Nevrazivost je nam blizka priatelka, na hlave nam uz svieti cervena kontrolka, ak nezmenime vlastny postoj i ku druhym, nas zivot sa stane zivotom bezcennym. A pritom staci tak malo v sebe mat, lasku netreba v obchodoch za peniaze kupovat, treba ju pestovat, mat vo svojom vnutri, usmev kazdemu venovat, kto, co i len smuti. Lasku mozeme davat kolkokrat len chceme, a s nou nam odide i z chrbta brema, tazky kriz, ktory si nesieme uz svoje roky, laska odlahci ho, tak zvaz svoje dalsie kroky. SUDNY DEN Kam sa stratilo nebo v nas? Laska utiekla z tolkych kras. Pavuciny obklopili nase srdcia, zle hriechy nam vo vnutri kricia. Pan Boh place nad nami ludmi, preco sme tak na lasku skupi? Pred sebou klopime svoj zrak, dobro k druhym nedavame znat. Utekame od seba ako take raky, nemyslime na Boha, ci sa mu to paci, prezliekame kabaty, vymiename masky, druhym radsej na usta, prelepime pasky. Proti Bohu staviame, nedobytne mury, zabudame na Krista, ze je velmi mudry, bijeme sa v prsia, proti cirkvi ideme, za nase viny, si zodpovednost brat nechceme. Ak to takto pojde dalej, stastne nebo nam nehrozi, do horucich pekiel, kazdy nohou vykroci, preto pocuvajme ten hlas Bozi, dobre chce nam on, aby sme raz v ten den sudny, mohli pocut z chramu zbor. TAJNY OBRAZ Prikladam si ucho k nebu, pocut tlkot nasich srdc, zakry vankom moju nehu, nech som platnom tvojich muz. Namaluj ma presne taku, akou som vzdy chcela byt, v tvojich ociach bez prizraku, snad ma budes vediet pochopit. Lahkost stetca svedci o tom, nebranis sa neznosti, dnes som tvojim tajnym skvostom, hras sa so vsetkymi farbami. Otlacil si moju dusu na platno, presne tak, ako som to tuzila, moje telo laskou sa zalialo, k nam obom som sa zblizila. TRI BODKY Tri bodky za slovom, tri bodky za vetou, pytam sa seba, co to asi znamena? Su tak neme ako rozchod, co udrie priamo do srdca, pritom tak hlucne, ako vykrik do neznama. Vidis tak malo, pocujes neskutocne vela, prepadavas sa v nich, ako ozonova diera. Domyslas si nemozne, no nik ti nepovie, co tym chce naznacit, mas chut ich preskocit. Len tri bodky vo velkej veci, zmenia celu podstatu, tak velmi ma to nici, mam mat dobru, ci zlu predtuchu? UNIKAT Pozeraj sa na mna srdcom, nehlad na mna zhora, ja nie som tvojim sluhom, co k tvojim noham ti pada. Pozeraj sa na mna ludsky, nemusis hladiet zdola, ja nie som predsa bozsky, som ako ty, z jedneho stada. Pozeraj sa, ako to citi tvoja dusa, ona napovie ti ako, sem tam vravi pravdu, sem tam skusa, ale vysledok stoji za to. Velakrat pozerame na seba z roznych stran, a ta prava strana nam casto niekde unika, hadzeme sa do vreca i bolavych ran, zabudame na to, ze kazdy jeden sme unikat. VIANOCNA Nad svetom uz pokoj vladne, blizi sa Bozske znamenie, v domovoch zas sviecky horia, v kutoch citit cerstve ihlicie. Prichod nasho Spasitela, vsetkym srdcia otvara, ci sme mladi a ci stari, dobrota nech nam nechyba. Odpustime hriechy vsetkym, lasku si medzi sebou rozdajme, kto ma vela, nech da druhym, s pokorou Krista vitajme. Nech sme vsetci zivi, zdravi, vo viere tieto sviatky prezime, a to vecne svetlo, nech sa nam v dusi rozziari. ZOBER Zober do ruk nezny kvet, nezovri ho pevne, je krasny ako svet, vyjadri nim lasku zene. Zober do ruk slnko, nech rozjasni ti tvar, salaj jeho teplo, kym nezapadne za okraj. Zober do ruk kvapku rosy, ovlaz si nou dusu, nech zistis kto si, a aku mas tu cenu. Zober do ruk kusok neba, pozri sa zivotu do oci, vloz si ho do svojho srdca, nech laska k tebe vykroci. Zober do ruk vsetko, co ti pride nadherne, a podakuj Bohu za to, ze je to pre teba stvorene. ZIVOT PODLA PRIKAZANI V hlbokej studni nasej minulosti, skryvame radosti, bolesti, i vsetky utrapy, prikovany retazami az na same dno, hladame kluc od slobody, ktora od nas nie je az tak daleko. Staci len, pochovat mrtve spomienky, vyliezt po rebriku az na samy okraj, upriet svoj zrak medzi biele oblaky, nadychnut sa lasky zhora, a precitit ten okamih pritomny. Prestat sa zozierat cervami, co pochutnavaju si na nasej dusi, odstrihnut sa od davnych cias, byt sam sebou medzi ludmi, netopit sa v mukach tolkych mas. Zi pre chvilu, tu a teraz, neodvracaj svoj zrak od slnka, lebo neuvidis vsetku krasu, co Boh si pripravil pre teba. Smej sa, spievaj si kazdy den, za sebou maj vzdy svoj tien, pozoruj tie zazraky vokol seba, to vsetko bolo stvorene i pre teba. Si originalom na tejto Zemi, a tak zi svoj zivot podla seba, na konci tejto pute budes spaseny, ak prijmes Bozie prikazania.