Mala kniha nabozenstva Autor Vydavatel Licencia Vydanie GKBN Stanislav Hoferek Greenie kniznica CC-BY-NC-ND Prve (2016) 001100 O knihe Suhlasite s nazorom, ze nabozenstvo by sa malo ucit na skolach? Ak ano, tak ktore? To vase, alebo vsetky? Ktore je to spravne a co vsetko obsahuju nabozenske knihy? Mala kniha nabozenstva prinasa vecny pohlad na nabozenstva z pohladu historie, vplyvu na kulturu i aktualnej sily. Spoznajte priciny a historiu vzniku nabozenstiev a ak chcete, vytvorte si vlastne. Mala kniha nabozenstva sa zameriava na najcastejsie nabozenstva, ako je krestanstvo, islam, hinduizmus, judaizmus a podobne, pricom sa nevyhyba coraz castejsej skupine. Ludom, ktori tvrdia alebo su uplne presvedceni, ze ziadny boh neexistuje. Mala kniha nabozenstva je netradicna kratka ucebnica, urcena predovsetkym pre ludi, ktori chcu mysliet samostatne a dokazu nielen doverovat, ale aj preverovat. Upozornujem, ze kniha je zamerana na fakty a overene informacie, ktore mozu byt veriacim niektorych vier neprijemne. Primarnym ucelom knihy je podat informacie o svetovych nabozenstvach, ich fungovani a pomoct predovsetkym mladym ludom, na ktorych sa zamerala niektora sekta. Specialne podakovanie patri Lenke Baranovicovej za pomoc, nazory a spatnu vazbu pri tvorbe tejto knihy. Obsah Mala kniha nabozenstva 1 O knihe 2 Obsah 3 Viera ako ludska potreba 4 Historia nabozenstiev 5 Existuje Boh? 7 Nabozenstvo, veda a skolstvo 8 Ako si vytvorit vlastne nabozenstvo? 9 Je ateizmus spravne riesenie? 10 Pro life vs. Pro choice 12 Duchovno vs. nabozenstvo 14 Zaujimavosti z jednotlivych nabozenstiev 15 Test – ste religiozni? 17 Ako vybrat nabozenstvo pre svoje deti? 18 Prehlad hlavnych nabozenstiev 19 Prehlad minoritnych nabozenstiev 20 Desatoro bozich prikazani 21 Myslienkova mapa 22 Viera ako ludska potreba Viera je dar i prekliatie. Doverovat bez dokazov je ako varit bez vody. Clovek ma niekolko potrieb. Ich zoznam je samozrejme velmi individualny a meni sa na zaklade veku, pohlavia, prostredia a mnohych dalsich faktorov. Kazdy clovek ma vsak tie najzakladnejsie potreby rovnake. Bez kysliku by sme vydrzali len minuty. Bez jedla by sme zomreli od hladu, bez vody od smadu. Konkretnejsie povedane, nase organy by prestali pracovat z nedostatku vody a zo zamorenia toxinmi. Ako je to s vierou? Viera je pre cloveka dolezita. Kazdy potrebuje v nieco verit. Spolahnut sa, ze sa o neho niekto postara. Doverovat tomu, ze vsetko dobre i zle ma svoj zmysel, naplna plan a pohana ludi dopredu. Viera nie je tak dolezita, ako kyslik, ale je ovela spornejsia. Vsetci dychaju rovnaky vzduch, mozno s niekolkymi vynimkami. To, v co verime, je vsak mimoriadne roznorode. Verite v to, ze budete mat za tento mesiac dobru vyplatu? Alebo ze zajtra vyhrate v loterii? Alebo dobre dopadne vas pohovor, stretnutie s neznamym clovekom ci dokoncite nieco, na com pracujete uz dlhsiu dobu? V nieco verime kazdy den. Ci uz ide o to, ze autobus neodide zo zastavky skor, ako sa tam dostaneme my, alebo napriklad v to, ze nas oblubeny jogurt niekto nevykupil tesne pred nami. Ako je to s nabozenskou vierou? Stara sa o nas skutocne Boh? A ak ano, tak ktory? Na tejto planete zije obrovske mnozstvo ludi. 7 a pol miliardy obyvatelov ma svoju vieru, ktorej sa drzi a ktoru dobrovolne zmenia len malokedy, v relativne malych poctoch. Mame tu krestanov, moslimov a priaznivcov dalsich nabozenstiev a nabozenskych skupin. Historia nabozenstiev Nabozenska viera vznika, ked uverime, ze nezname javy sposobuju nezname bytosti. Zanika, ked je neznamych javov coraz menej, pretoze vieme o fungovani sveta coraz viac. V skorom praveku, ked boli ludia na inom evolucnom stupni ako dnes, boli aj nabozenske predstavy ine, ako v sucasnosti. Kultura lovcov a zberacov, ktora pre svoje prezitie potrebuje byt uspesna v love, si postupne vytvori duchovny system, ktory bude podporovat ich sposob zivota. Vytvorit si dobreho ducha, ktory sa o kmen postara pri love alebo pri preziti tuhej zimy, je logicky krok. S rozvojom prvych nastrojov sa zvysili sance ludi na prezitie a zacala sa zvysovat populacia. Velkym objavom bolo koleso ci pismo, umoznujuce znovu nielen posilnenie ludskeho rodu, ako aj sirenie myslienok. To viedlo k vzniku prvych nabozenstiev, ktore vznikli v roznych koncinach sveta po tom, co sa dana civilizacia dostala na dostatocnu uroven. To, comu veri jeden kmen lovcov, je nieco ine ako to, v co veri iny kmen. Su tam rovnake crty a zaroven odlisnosti. Ked sa vsak dokazu dohodnut a zjednotit to, v co veria, vznika nabozenstvo. To vedie k tomu, aby na jeho cele stal niekto, kto je viac ako ostatni prepojeny s duchovnym svetom. V sucasnosti su na svete rozlicne nabozenstva, ktore maju svoje spolocne prvky. Kazde z nich ma svoju historiu a v sucasnosti ovplyvnuje kulturu a dalsie oblasti zivota. Najrozsirenejsie nabozenstva su Krestanstvo a Islam, za ktorymi nasleduje Hinduizmus. Vsetky ostatne nabozenstva su pritomne v mnozstve krajin, ale ich celkova populacia je v porovnani s prvymi tromi mala. Krestanstvo je najrozsirenejsie nabozenstvo a este niekolko rokov nim ostane. Vzhladom na vyssiu porodnost v moslimskych krajinach a celkovo nizsi priemerny vek sa Islam stane silnejsim nabozenstvom, pokial ide o pocet veriacich. Tato informacia nie je velmi znama, podobne ako to, ze Judaizmus, Krestanstvo a Islam, vratane niektorych mensich nabozenstiev a siekt, vychadzaju z rovnakeho zakladu, z tzv. Abrahamovskej tradicie. Rozoberme, ako vzniklo napriklad Krestanstvo. Ci uz ste veriaci v idealy krestanstva alebo nie, jeho pribeh je znamy sirokej verejnosti len z malej casti. Krestanstvo je nabozenstvo, ktoreho pociatky siahaju do davnych cias, kedze je spate so starsimi nabozenstvami. Je zname, ze nadvazuje na Judaizmus a jeho posvatna kniha, nazyvana aj Kniha knih, je plna pribehov a ponauceni z cias pred prichodom spasitela, ktoreho Biblia nazyva Jezis Kristus. Prave postava Jezisa je ta najdolezitejsia rozdielnost oproti zidovskej viere. Jezis vsak rozhodne nie je originalna postava a da sa povedat, ze je to len jedna z mnohych nabozenskych postav, ktora ma s predchadzajucimi mnozstvo veci spolocnych. Jezis je s velkou pravdepodobnostou kompletne vymyslena postava, alebo ide o pribeh skutocneho cloveka, ktoremu boli pridane niektore vlastnosti. Ale pekne po poriadku. Zidovska viera, z ktorej vychadza Krestanstvo, prebrala svojho boha priamo z egyptskeho nabozenstva. Postupnymi upravami sa mnozstvo egyptskych bohov nahradilo jednym jedinym, ktory ma absolutnu moc a stvoril svet. Namiesto boha slnka (Horus) sa postupne objavil Jezis. Co ma boh so Slnkom? Bude to zniet zvlastne, ale skoro vsetko. Bibliu mozno vylozit z oblohy. Ak sa predstavi boh ako Slnko, vsetko ostatne najdeme tiez na oblohe. Napriklad znamu dvanastku (ucednici, bratia Jozefa atd) tvoria znamenia, zname uz od staroveku. Na nebi najdeme aj troch kralov a vlastne akukolvek referenciu z Biblie. Je to dovod, preco ma Krestanstvo velmi vela podobnych znakov tak s nabozenstvami, ktore mu predchadzali a ciastocne sluzili ako predloha, (egyptske nabozenstvo, grecke a rimske nabozenstvo, Zoroastrizmus, Judaizmus a ine), ako aj s tymi, ktore prisli po nom (napriklad Islam). Zaroven ma rovnake znaky, vycitane z nocnej oblohy, aj s mnohymi inymi nabozenstvami, s ktorymi sa krestania nestretli po dlhy cas, napriklad s nabozenstvom Mayov v strednej Amerike. Po tom, co podla biblickych pramenov zil pocas vlady Augusta a Tiberia v Rimskej risi Jezis Kristus, sa cast zidovskeho obyvatelstva rozhodla pre novu vieru. Krestanstvo ako take vznikalo postupne, a to v celej Rimskej risi a neskor aj za jej hranicami. Zo zaciatku vobec nebolo jednoliate a islo skor o niekolko siekt, ktore doverovali novej myslienke. Nova viera sa sirila predovsetkym medzi chudobou a narusala silu povodneho rimskeho nabozenstva, pozostavajuceho z mnozstva bohov a znacne inspirovaneho greckymi predstavami. Rimska risa bola 1. a 2. storoci na vrchole svojej politickej i vojenskej sily a Rimania nemali problem potlacit povstania Zidov, ktorym sa vobec nepacilo rozhodnutie stavat chramy rimskych bohov na ich povodnom uzemi. Krestania to nemali ovela lepsie a uz pocas vlady sialeneho cisara Nera ich hadzali levom a mucili. Ich pocet vsak neustale narastal a v niektorych mestach bola ich komunita obzvlast silna. Zmena nastala pocas vlady cisara Diokleciana, ktory sa snazil reformovat risu, ktora bola v tom case v silnom upadku. Jeho odvazne a potrebne, i ked nie vzdy oblubene reformy narazali na odpor roznych skupin obyvatelstva, hlavne krestanov. Dioklecian zaviedol trojicu nariadeni, ktorych ulohou bolo krestanov navratit ku klasickej viere v rimskych bohov pod trestom smrti. Nie je zname, kolko ludi naozaj preslo na inu vieru, ale aj za jeho panovania pocet krestanov narastal, a to napriek ich vrazdeniu. Zmena prisla s cisarom Konstantinom. Jeho reformy zmenili pohlad na krestanstvo. V tretom storoci sa z prenasledovaneho nabozenstva stalo rovnopravne (Milansky edikt, 313) a neskor prenasledujuce. V tom istom storoci dokonca prestal byt Rim hlavnym mestom Rimanov a zacal byt hlavnym mestom papezov. Pocas panovania Konstantinovych nastupcov sa nove nabozenstvo, ktore malo zjednotit a zosilnit upadajuci Rim, rozdelilo na dve casti. Zapadne krestanstvo, ktore prislo neskor do dejin ako rimskokatolicke, a ortodoxne, greckokatolicke na vychode. Uz od zaciatku sa tieto dve skupiny nedokazali dohodnut na zakladnych veciach. Pocas stredoveku bol vytvoreny samostatny papezsky stat, ktory siril krestanstvo po Europe. V roku 800 sa stal Karol Velky cisarom a zaroven oficialnym ochrancom krestanstva. V celej Europe vznikali krestanske kralovstva a zaroven vznikli nove konflikty. Boje medzi krestanmi a moslimami v dnesnom Spanielsku ci slavne Kriziacke vypravy, v ktorych v skutocnosti islo o boj o krestanske idealy len okrajovo. Pocas kriziackych vyprav a inkvizicie zahynulo obrovske mnozstvo ludi. Inkvizicia, cize najroznejsie tresty za kacirstvo a rozne drobne previnenia sposobili, ze Europa prisla o statut najrozvinutejsej casti sveta. Veda a umenie zazivali svoj zlaty vek v arabskych krajinach, z ktorych sa aj niektore jednoduche poznatky dostavali do Europy len postupne. V renesancii zacali vznikat univerzity, ktore sluzili predovsetkym na vychovu buducich knazov. Popri teologii sa postupne zacali ucit aj dalsie predmety a vzdelanie sa priblizilo obycajnym ludom. Katolicka cirkev si vsak chcela udrzat svoju moc a rychle zmeny vo vzdelani posobili v jej neprospech. Hlavne v Nemecku sa spokojnost s vplyvom katolickej cirkvi zacala vyrazne znizovat, az vzniklo hnutie zname ako Reformacia. Jan Hus, Martin Luther a dalsi boli nespokojny s tym, ako cirkev zneuziva svoju poziciu a postupne zacali vznikat reformovane, protestantske cirkvi. Katolici sa pokusili urobit poriadok nasilim a ich program, znamy ako protireformacia, viedol k nasiliu, vrazdam i celym vojnam. Dobrym prikladom je Tridsatrocna vojna, v ktorej sa 30 rokov bojovalo o to, ci je mozne verit v Jezisa Krista aj inak, ako je to diktovane z Vatikanu. Zaujimave boli tiez cirkevne debaty o tom, ci maju vobec obyvatelia Noveho sveta dusu. Po tom, co sa zhodli na tom, ze aj oni maju dusu, sa zacala hlavne v juznej Amerike hromadna vystavba kostolov, podporena nanutenou konverziou na katolicke krestanstvo. Moderne dejiny krestanstva su predovsetkym umiernene. Katolicka cirkev postupne prebrala niektore crty protestantskych cirkvi a vsetci krestania ziju v relativnej harmonii. Neustale vznikaju nove cirkvi a sekty vychadzajuce z Biblie. Pocet ich nasledovnikov narasta predovsetkym v Spojenych statoch americkych, odkial pochadzaju tak Svedkovia Jehovovi, ako aj Mormoni a dalsie nabozenstva. Existuje Boh? Existuju tisice Bohov. Ako si mozes byt isty, ze ten tvoj je ten pravy? Kazda, alebo prinajmensom skoro kazda nabozenska kniha, ktora jasne definuje nabozenstvo (napriklad Biblia alebo Koran) hovori o tom, ze cloveka, zvierata i cely svet stvoril boh, pripadne nejaka nadprirodzena sila. Znie to logicky. Niektora nadprirodzena sila stvori svet a cloveka, ktory bude robit presne to, co si bude priat. Alebo nie? Myslienka o tom, ze Boh vsetko vytvoril, je uplne jednoducha a nevyzaduje ani komplikovane myslenie, ani znalosti fyzikalnych zakonov. Nevieme, ako vznikol svet. Napriek tomu sme sa o tom dozvedeli len v poslednych desiatkach rokov naozaj vela. Najcastejsie sa hovori o tzv. Velkom tresku, ktory potvrdzuju pozorovania modernymi pristrojmi. Tie samozrejme neboli dostupne v casoch, ked sa pisala Biblia alebo ina nabozenska kniha. Jedine, co vtedajsi ludia mali, boli zakladne ludske zmysly. V Grecku si ludia mysleli, ze ak su na oblohe blesky, ide o hnev bohov. Predovsetkym hnev toho najvyssieho, ktoreho poznali. Zeus je podla drvivej vacsiny sucasnych obyvatelov Grecka i celej tejto planety vymysleny. Dnes uz vieme, ze pocas burok su bezne elektricke vyboje a namiesto hnevu bohov ide o vyrovnavanie rozdielov medzi rozlicnymi materialmi. Cim vacsi rozdiel v elektrickom naboji je medzi oblakmi a povrchom Zeme, tym silnejsie su blesky. To dnes vieme a zaroven pozorujeme na inych planetach. Existuje teda Boh? Prakticky vsetko, co Boh udajne urobil, dnes vieme vysvetlit. Nevedeli sme to 2000 rokov dozadu a vacsinu z toho ani pred 500 rokmi. Ale dnes to uz vieme. Mame tu ludi, pre ktorych je existencia Boha rovnakou samozrejmostou, ako to, ze jablka rastu na jabloni. Ina skupina odprisaha, ze nieco ako existencia Boha je uplna hlupost a pokojne to dolozi argumentami. Jeden pekny argument je evolucia. Aj dnes casto pocut, ze je to uplna blbost. Clovek predsa nemoze byt z opice. To je neslychane. Zvierata su nieco ine ako ludia. Je to bezna argumentacia tych ludi, ktori nieco odsudia bez toho, aby to vobec poznali. Evolucia nehovori o tom, ze clovek je z opice. Evolucia ukazuje, ze zivotne formy sa postupne formovali a formuju. Z jednoduchych zivocichov sa cast vyvinie na zlozitejsie. Z jednobunkovych organizmov sa stali mnohobunkove. Z niektorych ryb sa stali obojzivelniky, z niektorych obojzivelnikov sa stali plazy. Nie hned, ale pocas dlhych milionov rokov. Sucasna forma cloveka je na tejto planete odhadom 40 000 rokov. 30 000 rokov nam trvalo, kym sme zacali s polnohospodarstvom. Ked uz sme ovladli zaklady polnohospodarstva, trvalo tisice rokov, kym sme vynasli pouzivanie kolesa. Ak by Boh vytvoril vsetko zive, tak preco by zaroven mala fungovat evolucia, ktora Boha nepotrebuje na to, aby sa zive bytosti vyvijali a prisposobovali novym podmienkam? A preco by dovolil, aby cele druhy kompletne zmizli z nasej planety? A ak by aj vytvoril celu nasu planetu, aj so slnkom a blizkymi vesmirnymi telesami, preco by vytvaral aj tie casti vesmiru (cize neuveritelne drvivu vacsinu), ktoru nikdy nemame ako spoznat, pretoze je prilis daleko? Evolucia kompletne vyvracia existenciu bytosti, ktora by vytvorila zivot. Je mozne povedat, ze Boh, ako stvoritel, urobil uplne vsetko a my, ludia, nikdy nepochopime jeho kompletny plan. Vysledok je jednoduchy, evolucia sa neuci v kostoloch, mesitach a inych nabozenskych budovach. Tak, ako fyzika a dalsie vedne odbory. Nabozenstvo, veda a skolstvo Nabozenstvo tvrdi, ze by sme nemali klamat. Veda tvrdi, ze by sme mali hladat pravdu. Mlady Isaac Newton veril, tak ako mnohi pred nim, ze vsetky predmety sa pohybuju smerom k ich prirodzenej polohe. Ludovo povedane, k zemi. Nech urobite cokolvek (s vynimkou zostrojenia raketoplanu), vsetko pojde smerom nadol, z nasho uhla pohladu. Spadne tehla, jablko, vysteleny sip a vlastne cokolvek. Otazka, tykajuca sa Zeme, by ostala na Zemi, keby sa Isaac Newton nezaujimal aj o astronomiu. Mesiac sa pohybuje okolo Zeme, lebo je to prirodzene. Planety, nielen ta nasa, sa pohybuju okolo Slnka. Uz je to tak dane. To, co veda skutocne potrebuje, je spochybnovanie. Preco je to tak alebo onak? Naozaj o tom vieme vsetko? Ako by to dopadlo, keby boli ine podmienky? Co vsetko ovplyvnuje vysledok? Jablko bude vzdy padat smerom nadol. A predsa nie tak uplne. Vplyvom vetra moze padat inak, ako priamo smerom dolu. Ako to ale bude na druhom konci planety? Teda tam, kde sa da dostat najblizsou cestou priamo cez jadro planety? Preco v Australii padaju jablka sice tiez dolu, ale pritom opacnym smerom? Skuste si to nakreslit. Staci jednoduchy nakres a uz je tu nova teoria, ktoru mozno na zaklade vedy potvrdit, alebo vyvratit. Zatial co nabozenske tvrdenie sa potvrdzuje a niekedy i vyvracia tazsie. Nielen pre ine nazory, ale aj pre vacsi problem s pochopenim nazoru toho druheho. Veda potrebuje slobodu, vzdelanie a otvorenu mysel. Sledovanie prirody, zapisovanie poznatkov a preverovanie faktov, ktore su uz zname. Zobrat od minulych generacii to dobre a postupovat v hladani odpovedi. V case, ked Alexander planoval svoju vypravu na vychod, bola uroven kultury i vedy v Grecku na svojom vrchole. Nebola to ale kultura, ktora prevalcovala Perzanov. Bola to sila Alexandrovej armady. Greci sa nespoliehali na to, ze boh ochrani ich krajinu. Spoliehali sa na seba. Dokazali porazit ovela pocetnejsie vojska, pretoze nemali na svojej strane nadprirodzenu moc, ale vynaliezavost a odhodlanie. Zatial, co Perzania mali predovsetkym lahko vyzbrojenych otrokov, sluziacich zo strachu, Greci mali profesionalnych bojovnikov, ktori absolvovali dlhy a narocny vojensky vycvik. Menej zname je tiez to, ze mali na svoju dobu velmi dobre zbrane. Alexandrova vyprava vsak nesirila len vojnu, ale aj vzdelanie a kulturu. Na dobytych uzemiach sa stavali kniznice, v ktorych sa uchovavali vedomosti. A neboli to vedomosti o tom, ze na Olympe sidli Zeus a ini bohovia. Islo skor o zaklady matematiky, fyziky a mechaniky, doplnene o grecku literaturu a dramaticke diela. Najroznejsie organizacie, zamerane na konkretnu vieru, jasne stanovuju pravidla na to, comu by sa malo verit a ako. V krestanskom svete je to napriklad Rimskokatolicka cirkev, ktora urcuje, ako by mal vyzerat zivot ich clenov, ake by mali mat postoje k ludskym pravam a tak podobne. Casto sa to vysvetluje na prikladoch, v ktorych skusani clovek nachadza pomoc v niekom, kto povedie zivotom. Spomina sa hlavne podpora a usmernenie, aby bolo vsetko tak, ako ma byt. V skutocnosti je vsak velmi nebezpecne, ak su masy ludi vedene tym istym smerom. Vsetci maju totiz odlisny pohlad na svet, ine priority a samozrejme celu povahu. Zatial, co niekto je nabozensky religiozny a rychlo sa nadchne pre novu vieru, niekto iny, hoci vyrastajuci v rovnakych podmienkach, je ovela viac skepticky a ovela viac ako plna dovera je pre neho sloboda vyberu a rozhodovania. Predovsetkym v mladom veku, ked sa najviac formuje osobnost cloveka, je o jeho osobu ci dusu vedeny velky spor. Vzdelavat ho cestou konkretnej organizovanej viery, alebo nie? Urobit z cloveka poslusneho baranka, ktory bude pracovat rukami a bude dakovat za pracu Bohu, alebo urobit z neho ateistu, ktory bude neustale nieco preverovat a napredovat v inych oblastiach? Ako si vytvorit vlastne nabozenstvo? Nabozenstvo je ako stredoveke kralovstvo. Aj ked to nie je na prvy pohlad vidno, treba nan len dva typy ludi. Panovnika a poddanych. Na svete existuje neporatatelne mnozstvo nabozenstiev. Samozrejme, ze niektore z nich su vyznavane len percentualne malickym poctom ludi a aj v tych krajinach, kde maju najviac nasledovatelov, patria k jednej z mnohych minorit. Tak, ako je krestanstvo mensinou v Saudskej Arabii ci v Indii, tak je aj na Slovensku malo moslimov ci hinduistov. Ale su tu. Priaznivcov niektorych minoritnych nabozenstiev by sme tu hladali len tazko. Napriek tomu, kedykolvek moze vzniknut nove. A moze mat naozaj roznorode vlastnosti. V niektorych pocitacovych hrach, ako napriklad v hernej serii Civilization, je mozne vytvorit si vlastne organizovane nabozenstvo. To rozhodne nema len nejaku esteticku funkciu, ale mozete si ho nastavit presne tak, aby vam vyhovovalo. Ine nabozenstvo potrebuje ekonomicky a vojensky silna risa, ktora chce dobyt svet, a ine zas mierumilovne zoskupenie miest zavisle od rybolovu. Podme jedno vytvorit. Najdolezitejsie je samozrejme vediet, co sa od nabozenstva ocakava a akym smerom sa bude prirodzene menit. Okrem ineho aj podla mentality vyznavacov. Potrebujeme vediet: 1. Co obyvatelia potrebuju pre zakladne prezitie 2. Co lider potrebuje na to, aby dosiahol svoje ciele 3. Aky ciel vlastne ma ten lider? Zacnime nejakym skutocne jednoduchym miestom, kde je viera velmi potrebna. Pust. Rovno stred puste. Samozrejme, obyvatelia potrebuju z niecoho zit a zavisia na potravinach, ktorych je nedostatok, a na pitnej vode. Nic z toho sa neda lahko ziskat a tak je to vzacne. Nabozenstvo, ktore by tu vzniklo, by uzko suviselo s vecami, ktore su pre toto miesto typicke. Piesok, smad, hlad, horucavy a zimy. Hotove peklo, alebo prinajmensom nepriaznive prostredie, v ktorom je zivot narocny. Aby lider dosiahol svoj ciel, musi nieco slubit, pripadne dokazat. Napriklad to, ze po skonceni aktualneho zivota sa dostanu do uplne ineho prostredia, ktore bude vo vsetkom lepsie. Dostatok pitnej vody, zahrady s mnozstvom chutneho ovocia, zelene plane, v ktorych je sladky mier. Pripadne bojisko s najlepsimi bojovnikmi dejin po boku kazdeho jednotlivca. Podla situacie a mentality miestnych ludi. Aj sucasne nabozenstva slubuju obrovske odmeny. Cele palace, zastupy krasnych zien (ci muzov), dlhy zivot v blahobyte bez chorob a najroznejsich problemov. Do tychto miest a stavov sa ale dostanu len ti, ktori splnia konkretne podmienky. A co si vlastne bude lider priat? Preco vlastne vytvoril nabozenstvo, alebo preco prekoval miestnu vieru na organizovany system? Castym dovodom je urovnavanie sporov a vytvorenie spoluprace. Niektore projekty, napriklad zavlazovacie kanaly, vyzaduju koordinovanu pracu obrovskej casti populacie po dlhu dobu. Ina moznost je zvysenie osobneho vplyvu. Kto by nechcel byt uznavany ako boh, pripadne niektory pribuzny boha? Kto by nechcel mat najlepsie jedlo, najlepsie zeny, obrovsky palac a celkovo luxus, aky si obycajni ludia nemozu dovolit? Na vytvorenie nabozenstva staci vytvorit ciel a cestu, ako k nemu postupovat. A ak nabozenstvo vyhovuje masam, ide o win-win situaciu a jeho sirenie je rychle. Konflikt nastane len pri zrazke s inym nabozenstvom, alebo ked ho prestane byt mozne efektivne spravovat. Je ateizmus spravne riesenie? Ateista a hlboko veriaci sa zaujimaju o to, ci existuje Boh. Jeden dokazuje, ze neexistuje. Druhy veri, ze existuje. Tazko sa hlada odpoved, ked jeden dava otazky a druhy si nepraje odpovede. Kazdy clovek potrebuje niecomu verit. A verit sa da v obrovske mnozstvo veci. Dobrym prikladom je napriklad niektory Boh alebo skupina Bohov. Ako je to vsak s ludmi, ktori sa rozhodli verit v to, ze ziadny Boh neexistuje? Predstavte so debatu o existencii Boha. Jeden clovek povie, ze boh je, a druhy zas povie svoj argument, z ktoreho vyplyva, ze nie je. Mozu sa dohadovat, hladat kompromis (co sa vacsinou nestava v tomto pripade, bohuzial) alebo sa rovno pozabijat. Je len mala sanca, ze jeden presvedci druheho, ze Boh (ne)existuje. Moze padnut napriklad veta o tom, ze Boh nie je, lebo ho nikto nevidel. Na to sa da odpovedat, ze Boh existuje, lebo ho nikto nevidel. Ina moznost je hadat sa, co je viac pravdepodobne, k comu je co blizsie… podobne ako je to s farbami. Siva farba je viac biela, alebo viac cierna? Logicky je viac biela, pretoze nie je uplne tmava. A podla rovnakej logiky je tiez viac cierna, lebo nie je uplne svetla. Na internete su stranky, ktore vyvracaju vsetky argumenty ludi, veriacich napriklad v krestanskeho Boha. A tiez stranky, kde su vyvracane argumenty ateistov. Po ich precitani si citatel lahko vsimne, ze len minimum textov je pisanych skutocne neutralne. Casto sa priaznivec niektorej skupiny pokusa potvrdit to, v co veri. Jednoducho mozeme povedat, ze nevieme, ci Boh existuje. Kto to so stopercentnou istotou vie, ten klame. Uplne jednoduche. Ako facka. Nevieme, ci tam niekde daleko existuje Boh, ci ma nejaku formu, nejake vyssie ciele a tak podobne. Skratka to nevieme. Nevieme ani to, ako je to s dusou. Mame vlastne nejaku dusu? Znovu, ten kto o tom vie vsetko, je alebo klamar, alebo blazon. Pripadne ma tazke problemy s drogami. Na zaklade skutocnej logiky nemozeme vediet vsetko. To, co vieme, mozeme overovat. Vieme, ze je mozne, ze tato planeta a cely svet existuje len niekolko tisic rokov. Aj to, ze Zem je stredom vesmiru a je to placka, pripadne chrbat obrovskej korytnacky. Su ludia, ktori v to uplne veria a je to ich viera, nie nasa. Samozrejme, ak chceme vediet viac o Zemi, mozeme ju skumat. Dnes vieme, ze napriklad nasa planeta je stara viac ako 4,5 miliardy rokov a ze obrovsku cast svojej existencie boli na nej podmienky uplne odlisne od toho, co na nej pozname dnes. Vieme, ze to nie je ziadna doska ci korytnacka, alebo gula. Presnejsie povedane, nedokonala gula, ktora ma polomer na poloch mensi ako na rovniku. Mozeme vyvratit hned niekolko zazrakov z roznych nabozenskych knih, tak ako i potvrdit niektore fakty na zaklade vedeckeho prieskumu. Mozeme viest diskusiu o tom, ci je napriklad Biblia skutocne bozie slovo, ale popri tom vieme, ze niektore casti su skopirovane zo starsich zdrojov, napriklad z egyptskej Knihy mrtvych. To, ze nieco nevieme vysvetlit a ani ti najlepsi vedci si s tym nevedia poradit, nemusi znamenat, ze to vytvoril Boh. Musi to znamenat len to, ze to aktualne nevieme. Mozeme to nechat tak, alebo to intenzivne skumat. Ak pouzijeme spravny postup a otvorenu mysel, najdeme po case minimalne ciastocne odpovede. Ak by sme ale povedali, ze to takto urobil Boh, nedozvedeli by sme sa nic nove a aj ciastocny pokrok by bol velmi pomaly, pripadne by sa uplne zastavil. Problem vznika pri nabozenstve. Samozrejme, ze pre nabozenstvo je potrebne, aby nejaky Boh alebo ina nadprirodzena sila existovala. Existuje? Nevieme. A tak ani nevieme, ci sa nabozenstvo zaklada na pravde. Skutocne to nevieme. A jedine, co vieme, je nieco o cinnosti ludi, ktori maju s tym nabozenstvom nieco spolocne. Casto je v nabozenskych testoch zmienka o tom, ze by sme nemali zabijat, pretoze je to nespravne. Znamena to, ze bez nabozenstva by sme sa uz vsetci davno pozabijali? Asi nie. Alebo, ze by sme boli automaticky lepsi alebo horsi, keby sme mali istotu, ze nas za nase zle skutky potresta Boh, karma alebo vlastne cokolvek? Nabozenstvo je vynalez, podobne ako koleso alebo pismo. Prislo v obdobi vyvoja nasej civilizacie, ked to bolo potrebne. A ustredna postava bola prostriedkom k obcianskej poslusnosti, na zahnanie nudy alebo na nakopnutie k tomu, aby sa civilizacia posunula niekam dopredu. Z toho vznikaju styri mozne smery u ludi: 1. Verim v boha a verim v nabozenstvo 2. Verim v boha, ale neverim v konkretne nabozenstvo 3. Neverim v boha, ale verim v konkretne nabozenstvo 4. Neverim ani v boha, ani v konkretne nabozenstvo Na prvy pohlad su tam tak uplne bezne prejavy, ako i nieco, co vyzera ako uplny nezmysel. Rozoberme si to. Kto veri v to, ze existuje Boh, v akejkolvek podobe, ma na to pravo. Moze verit konkretnemu nabozenstvu, napriklad Rimskokatolickej cirkvi, ze ho privedie blizsie k Bohu, nauci ho verit v tie najspravnejsie hodnoty a tak podobne. Ina moznost je verit v Boha a neverit napriklad v miestnu cirkev. Tak, ako niekto neveri Kauflandu, Lidlu, Tescu alebo akemukolvek inemu obchodu, alebo neveri konkretnej znacke pracok ci niektoremu futbalovemu timu, nemusi verit v konkretne nabozenstvo. S niektorymi uceniami bude suhlasit, s inymi nie. Takyto stav je na Slovensku velmi bezny a je samozrejme logicky. A co takto opacna moznost? Neverit v boha je coraz beznejsie, zvlast pre ludi, ktori su malo religiozni a radi si veci preveruju. Moze taky niekto verit v organizovane nabozenstvo? Samozrejme. Kazdemu momentalne niekto veli. Nemusi to byt ziadna jedna konkretna osobnost, ale moze to byt aj skupina ludi, ktori maju z toho pochopitelne nejaku zodpovednost a samozrejme zisk. Nie kazdy veri v to, co robi. Aj obchodnik vam moze predat nieco, o com je presvedceny, ze by si to nikdy nekupil a nie je to dobre. Posledna moznost je uplny ateizmus, nepreviazany so ziadnou vierou. Pre niekoho je to moderna somarina popletenych blaznov, pre ineho je to jedine normalne riesenie. Znovu je z toho pekne zamotana situacia, ked je normalny len ten, kto veri. A zaroven je normalny len ten, kto neveri. Ateizmus je ludsky smer. Ziadne zakazy, ktorych maju nabozenstva vacsinou celkom dost a niekedy ide o naozaj zastarale, hlupe a neludske nariadenia. Ziadne pravidla, v co a ako verit. Moralne pravidla zivota tiez nie su len tie, ktore su uzko spate s nabozenstvom. Odpovedzte si sami. Nezabijete svojho suseda preto, ze je to v niektorej nabozenskej knihe? Alebo preto, ze je to vstupenkou kdesi do pekla? Alebo preto, ze je to podla vas ludsky nespravne? Subjektivne si myslim, ze ateizmus je lepsie riesenie ako nabozensky fanatizmus. Nie je to o zbierani penazi, nemiesa sa to do veci, ktore su s nabozenstvom prepojene len okrajovo, pricom akekolvek zasahy ci zakazy urobia vacsinou viac dobra, ako zla. A co je hlavne, veriaci clovek zo Saudskej arabie a z Izraela si budu asi menej rozumiet ako dvaja ateisti z tych istych krajin. Pro life vs. Pro choice Vzdy je tazke ci hlupe bojovat za nieco, ked nepoznate, proti komu skutocne bojujete. Pravdepodobne kazde nabozenstvo ma v sebe vetu alebo vers, ze by sme sa nemali zabijat navzajom. Samozrejme, ma to svoju logiku a istotne, nebolo by dobre, aby sme sa zabijali navzajom. Ci uz sme s nazorom, ze by sme sa nemali zabijat, prisli mi, alebo nam to nasepkal do ucha niektory Boh, nezabijanie je normalna cesta zivotom. Zijeme, uzivame si zivot a zomrieme. Netreba pre to niekoho zabit. Lepsie je dohodnut sa. Pristupit na kompromis, obcas nieco pretrpiet a tak podobne. Alebo, kedze nie sme priviazany na jedno miesto, tak staci, aby niekto trochu pocestoval a uz je po probleme. Civilizacia sa ale trochu zmenila, od cias, ked sme lovili mamuty. Uz vtedy bolo dolezite, aby kazdy clen osady, rodiny alebo akehokolvek celku bol uzitocny pre ostatnych. Stratit dobreho lovca by bolo v tych casoch naozaj zle a tak je jasne, ze niekto s vyssou autoritou, sa snazil urovnat konflikty. Nieco celkom ine o slavnom „nezabijes“ sme zazili v stredoveku. Existuju predpoklady, ze keby nebolo roznych nabozensky ladenych zlocinov, uz teraz by sme bezne cestovali v lietajucich autach. Zabitie cloveka s uzasnou, nadcasovou myslienkou, znamena spomalenie vyvoja. Inkvizicia, ako aj ine druhy nabozenskeho „cistenia“, sposobila neskutocny chaos. Pre ine ako oficialne ucenie boli upaleni, umuceni ci inak kruto a exemplarne zabiti lekari, fyzici, myslitelia a mnohi dalsi. Aj klasicke Kriziacke vypravy boli predovsetkym o zabrani Svatej zeme od tych zlych moslimov, ktori sice tiez veria v Boha, ale v trochu inej podobe. Su teda nieco menej, aspon podla vtedajsieho myslenia a, zial, aj podla aktualneho myslenia mnozstva ludi zijucich na sucasnom Slovensku. Nechajme historiu historiou. Problem nabozenstva je aj v tom, ze je nan naviazana moralka. Slovo nezabijes ma uplne inu vahu v dnesnych cias, ked sa smrt neberie len ako zlo (pripadne smrt nepriatelov ako dobro a smrt priatelov ako zlo), ale aj ako dobro v niektorych prikladoch. Na to maju mimoriadne odlisne myslienky ludia, ktori su stotozneni s myslienkami hnuti Pro life alebo Pro choice. Pro life, alebo v preklade Za zivot, mozno poznat z akcii, ako je napriklad Referendum o rodine (v skutocnosti Referendum za obmedzenie ludskych prav homosexualnej mensiny). Na Slovensku podporuje myslienky Pro life Krestansko demokraticke hnutie, vacsina Rimskokatolickej cirkvi, Aliancia za rodinu a tiez roznorode nacionalisticke a fasisticke hnutia. Pro life hlasi nepouzivanie rozumu a pouzivanie srdca. Pravidelnou sucastou kampane Pro life su billboardy s mrtvymi detmi a nedavno sa im podarilo zmenit ustavu za ucelom ponizenia homosexualov. Pro choice, alebo v preklade Moznost volby, je hnutie zamerane na ludske prava a moznost vyberu. Na rozdiel od Pro life uprednostnuje moznost vyberu a hladanie najvhodnejsieho riesenia za pomoci konzultacie s odbornikmi a hladania optimalneho riesenia, ktore ma pomoct ludom bez ohladu na ich vierovyznanie. Na Slovensku reprezentuje Pro choice napriklad politicka strana Sloboda a Solidarita. Najvacsie rozdiely medzi Pro life a Pro choice su v otazke ludskych prav, prav zien a nenarodenych deti a podobnych tem. Nezabijes a podobne nabozenske poucky tak zasahuju aj do modernych tem, ktore medicina pred tisicrociami nepoznala. Ide napriklad o pravo na potrat alebo dobrovolne „odpojenie od pristrojov,“ ci podanie smrtelnej injekcie. Hnutie Za zivot zakazuje potrat v kazdom pripade. Ak je zena znasilnena, neprezije tehotenstvo alebo porod, nemoze vychovat svoje dieta z akehokolvek dovodu a sama si nepraje stat sa matkou z akehokolvek dovodu, nema podla hnutia Za zivot narok na potrat a uz uvazovanie o tejto moznosti je odsudzovane. Sucastou politiky Za zivot je vyhrazanie sa lekarom, ktori su ochotni vykonat potrat. Za zivot je proti planovaniu rodiny a pouzivaniu niektorych druhov antikoncepcie. Na druhej strane, Moznost volby umoznuje potrat po splneni podmienok, ako je napriklad nechcene tehotenstvo v pripade znasilnenia alebo zo zdravotnych dovodov. Cielom je realne znizovat pocet potratov, predovsetkym tych nacierno bez asistencie specialistov. Aktivisti su tiez presvedceni, ze ist za potrebou potratu do susedneho statu s inou legislativou je vysmech ludskych prav a predovsetkym prava zien. Moznost volby podporuje vzdelavanie formou kurzov a otvorenych diskusii. V pripade eutanazie podporuju dostojny odchod zo sveta, predovsetkym v pripade neliecitelnych chorob a bolesti, ktore nedokaze moderna medicina efektivne tlmit. Samozrejme, najcastejsou myslienkou v tychto sporoch su prava nenarodenych deti. Pro life bojuje za ich prava na ukor prav matky a rodiny, zatial co Pro choice bojuje predovsetkym za to, aby si zena mohla planovat rodinu. Suvisi to samozrejme aj s nazormi na rodove usporiadanie, kde Pro life zjednodusene povedane vyhlasuje, ze muz je viac ako zena, pretoze zena je tu primarne na to, aby rodila deti a starala sa o ne. Pro choice zas hovori o rovnosti pohlavi a o tom, ze obidve pohlavia, tak ako i ti, ktori nemaju moznost splodit deti, maju mat rovnake moznosti ohladne vzdelavania a celkovej kvality zivota. Duchovno vs. nabozenstvo Nabozenstvo je viera v existenciu niecoho, co nam nie je vlastne. Duchovno je zbieranie vlastnych nazorov a poznatkov. Existuju dva typy vojakov. Ti, ktori sa bez vahania a nejakeho presviedcania postavia do prvej linie a budu respektovat kazdy rozkaz, a ti, ktori si myslia, ze ich miesto je niekde inde. Kam by ste sa postavili vy? Priamo do prvej rany, kde budete bojovat a zabijat do konca, pricom to moze byt velmi rychlo aj vas koniec? Bojovat v prvej linii je odvaha. Spomenme si na ludi, ktori sa skutocne postavili do prvej linie. Alexander, Pyrrha a dalsi hrdinovia toho dokazali vela a tym, ze stali v prvej rade, motivovali ostatnych k lepsiemu boju. Boli oporou a postarali sa o velke vitazstva i slavu v dejinach. Na druhej strane, bojovat sa da aj inak. Nemozu byt vsetci v prvej linii a vo vedeni vojny je potrebny tiez prieskum, spionaz, strelecka podpora zozadu a podobne. Plus, niekedy je lepsie nebojovat a ist svojou cestou. Obidva pristupy su popisane v roznych knihach, vratane tych nabozenskych. Vratane napriklad Davida, ktory sa odvazil postavit proti obrovi Goliasovi. Ako velmi je to pravdive a pravdepodobne, to riesit nemusime. Moralna sila toho pribehu, tak ako mnohych dalsich, ukazuje vela. Kazdy clovek musi niecomu verit, nech je to uz cokolvek. Ak uverite, ze Krisna, Jezis alebo ktokolvek ma v plane zachranit svet, je to vasa vec. A predsa nie celkom vasa. Tu predstavu vytvoril uz niekto pred vami. Nasledujete znamy chodnicek. Niekto presne vie, ako budete verit, v co budete verit a kedy. Ako podla planu, harmonogramu ci zmenovky. Aby ste boli spravnym veriacim konkretneho nabozenstva, musite sa riadit pravidlami, mat rovnake hodnoty, odsudzovat to, co odsudzuju ostatni a tak podobne. Nabozenstvo dokonca casto riadi aj to, coho by sme sa mali bat. Po zjednoduseni nabozenskych textov ci najroznejsich prejavov od zastancov daneho nabozenstva zistite, ze vlastne neverite niecomu vlastnemu. Nemate predstavu, aka je konkretna duchovna cesta, ale spoliehate sa na to, ze vas niekto bude viest. Podobne je to s pravdou. Nabozenstvo vam povie, co je pravda. Da presne hranice, kde ta pravda zacina a konci. Neumoznuje nejake otazky, preco to tak je. A hlavne, neumoznuje, aby sa ta pravda menila, aktualizovala. Zem je stred vesmiru. Bodka. Ziadna zahada, len jeden konkretny fakt. Na druhej strane, duchovno umoznuje hladanie. Ako to presne je? A vlastne, nielen duchovno to potrebuje, ale vsetko. Veda, kultura, cokolvek. Ak sa povie, ze staroveke grecke diela su perfektne a nemozu byt lepsie, asi tazko by sme spoznali Shakespeara alebo ktorehokolvek ineho umelca. Nepoznali by sme Hollywood, deti by nemali Slabikar a v televiznych sutaziach, pravda ak by sme mali elektrinu, by vsetci spievali to iste, v povodnom zneni. Dalsi vyrazny rozdiel je v tom, ze duchovno spaja. Spaja ludi, ktori v nieco nadprirodzene veria. Nabozenstvo tychto ludi oddeluje, pretoze kazdy ma svoju pravdu, pricom ta pravda vlastne ani nie je ich. Patri niekomu inemu. Vacsinou niektorej cirkvi alebo inak pomenovanej nabozenskej organizacii, ktora ma obrovske mnozstvo skusenosti s poznanim toho, comu vsetkemu su ludia ochotni uverit. Zaujimavosti z jednotlivych nabozenstiev 1. Krestanstvo je najrozsirenejsie nabozenstvo. Ak by neexistovala Amerika, v sucanosti by bolo najrozsirenejsie nabozenstvo Islam. V roku 2050 bude taktiez Islam najrozsirenejsim nabozenstvom na svete, z dovodu ovela vyssieho prirodzeneho prirastku obyvatelstva. 2. Budhizmus je viac filozofia ako nabozenstvo. Mnozstvo ludi si mysli, ze budhisti oslavuju Budhu ako svojho Boha. V skutocnosti budhisti uznavaju predovsetkym prirodu a prirodne zakonitosti, pricom su pri svojich duchovnych predstavach tolerantni k predstavam inych ludi. 3. Mnozstvo problemov, spajanych s Islamom, v skutocnosti nemaju vela spolocne s Islamom a su viac spojene s konkretnou oblastou. Napriklad pomer v ludskych pravach muzov a zien je iny v kazdom state, podobne ako pravny system. Niektore nehumanne skutky, ako napriklad mrzacenie zien tzv. zenskou obriezkou, je spojene s regionom viac, ako s nabozenstvom. V niektorych pripadoch su podobne aktivity ovela castejsie v krestanskych krajinach. 4. V Indii je ako v jedinej krajine vacsinovym nabozenstvom Hinduizmus. Zaroven je jednou z krajin, kde je v celkovom pocte najviac moslimov. Pri obrovskej populacii cez 1 miliardu znamena aj male percento obyvatelstva medzinarodne vyznamne pocty. V Indii je 80% hinduistov a 15% moslimov, pricom pomer sa meni v prospech moslimov. Nechybaju ani mnohe dalsie nabozenstva, pricom minimalne 4 vyznamne nabozenstva vznikli v Indii: Hinduizmus, Budhizmus, Skhizmus a Jainizmus. 5. Izrael je jediny stat na svete, v ktorom prevladaju zidia. Najvacsia populacia zidov zije v USA. 6. Filipiny su jedina krestanska krajina v Azii. Pravidelne sa v nej robia velkolepe oslavy Velkej noci, spojene s bicovanim a ukrizovanim zivych ludi skutocnymi klincami. Ceremonial si kazdorocne vyziada obete. 7. Islam uci, ze poslednym velkym prorokom je Mohamed. Pred nim kazali tie spravne myslienky ini, napriklad Mojzis a Jezis. Ti su samozrejme priamo v Korane spominani. 8. V case pred kriziackymi vypravami bol arabsky svet strediskom vedy. Arabi zbierali a uchovavali diela starovekych i vtedajsich ucencov z roznych krajin sveta a otvorene diskutovali o zaveroch. Moslimovia dokonca vytvorili svoju verziu evolucie, tisic rokov pred Charlesom Darwinom. 9. Svedkovia Jehovovi nemozu darovat krv ludom inych vierovyznani, povolena je jedine autotransfuzia. Darca tak moze darovat krv, ktora bude pouzita po tazkej operacii. Svedkovia Jehovovi nemozu darovat a prijat cudziu krv v ziadnom pripade, z nabozenskych dovodov. 10. Prvu univerzitu na svete, na ktorej sa okrem nabozenstva ucila aj astronomia a retorika, zalozila moslimska zena, Fatima al-Fihri. 11. Anjeli boli v krestanskych textoch povodne stvorhlave monstra ci kreatury so siestimi kridlami. 12. Islamsky fundamentalizmus, spojeny s terorizmom a nabozenskou neznasanlivostou vznikol az po Druhej svetovej vojne. 13. V krestanstve ma svojho patrona aj vcelarstvo (sv. Ambroz), bolest hlavy (sv. Bibiana), kava (sv. Drogo) ci internet (sv. Izidor) 14. Hinduizmus uznava mnozstvo bohov, hlavni su vsak traja: Tvorca Brahma, udrziavatel Krisna a nicitel Siva. V Zoroastrizme sa uctieva dobro (Spenta Mainju) a zlo (Angra Mainju). 15. Na Islam sa nemoze konvertovat nasilim, aspon oficialne je nutna dobrovolnost. 16. Mormoni nemozu pit alkohol. Zaroven vsak nemozu pit ani caj alebo kavu. 17. Vatikan je jedina oficialna teokracia, krajina ovladana jednym konkretnym nabozenstvom. 18. V roku 2011 sa neuveritelne mnozstvo ludi prihlasilo ako Jedi z Hviezdnych vojen (Star Wars). Jedi sa tak stali druhym najrozsirenejsim nabozenstvom na Novom Zelande. 19. Cast baptistov neveri na peklo z dovodu, ze prave nas pozemsky zivot povazuju za peklo. 20. Existuje mnozstvo recesistickych nabozenstiev, napriklad viera vo velke lietajuce spagetove monstrum. Priaznivci sa casto fotia s cedakom na cestoviny na hlave. 21. Televizny evanjelista Oral Roberts povedal, ze ak nezarobi 8 milionov dolarov za 3 mesiace, Boh ho zabije. Za 3 mesiace nasledne zarobil 9 milionov. 22. Niektore katolicke skoly odmenuju ziakov, ktori popieraju evoluciu ci fakt, ze Zem je starsia ako niekolko tisic rokov. 23. Existuju specialne vytahy pre zidov, ktore stoja na kazdom poschodi. Vyhybaju sa tak nutnosti stlacat tlacidlo, ktore je povazovane za pracu. 24. Maria, Jezisova matka, je spominana v Korane viac ako v Biblii. 25. V Rusku sa v roku 988 rozhodovalo, ake nabozenstvo bude prijate ako oficialne. Vacsiu sancu mal Islam. Vsetko sa vsak zmenilo z jednoducheho dovodu – moslimovia nemozu pit alkohol. 26. Prakticky kazde nabozenstvo ma niekolko rovnakych pribehov, napriklad o potope. 27. Od dvanasteho storocia v zidovskej viere plati, ze ak veda alebo filozofia vyvratia tvrdenie viery, viera je oficialne nespravna. 28. Muza na Taiwane zozral lev po tom, co s Bibliou v ruke vkrocil do jeho klietky. Chcel prekonvertovat leva na Krestanstvo. 29. Svedkovia Jehovovi tvrdia, ze Satan prisiel na Zem 1. oktobra 1914. 30. Jainisti su natolko pacificki, ze nedokazu zabit (pre vsetkych ostatnych) otravny hmyz. 31. Betlehem je v sucasnosti moslimske mesto. 32. Pocet ateistov sa v Rusku zmenil pocas roku 1991 z 61 na 18 percent. 33. V malom mexickom mestecku Chamula pouzivali samani Kokakolu na svoje ritualy. Ked sa o tom dozvedelo Pepsi, rozhodli sa zmenit tuto situaciu. V sucasnosti je populacia rozdelena podla toho, kto pouziva ktory sladeny napoj na svoje nabozenske ritualy. 34. V momente, ked bol ohlaseny Velky tresk, vacsina vedcov povazovala tuto teoriu za prilis religioznu. 35. Existuje specialna verzia Koranu, napisana krvou Saddama Husajna. 36. Autori studie v roku 2012 mali problem najst veriaceho krestana vo veku pod 28 rokov na vychode Nemecka. 37. Z dovodov chyb pri preklade a pridavania textu samotnymi prekladatelmi bol Budha zapisany ako jeden z krestanskych svatcov. 38. Rimania mali Boha zachodov. Uctievanie spocivalo napriklad v meditaciach a pochopeni vztahu medzi ludskymi exkrementmi a polnohospodarstvom. 39. V prvom storoci bol vytvoreny prvy automat. Vymienal mince za svatenu vodu. 40. Koran obsahuje verse o vazeni si krestanov a o tom, ze samovrazda nie je cestou do neba. Test – ste religiozni? 1. Kamarat vam posle recept na vyborne jedlo. Vyhladate si obrazok na internete? Ano, vyhladam (A) Nie, nevyhladam (B) 2. Od neznameho cloveka prislo video, ktore ukazuje princip skrutkovaca. Pozriete si ho? Ano, pozriem (A) Nie, nepozriem (B) 3. Bulvarne noviny prinesu clanok, podla ktoreho su podla moslimov zidia a krestania to iste. Co si pomyslite ako prve? Moslimovia veria len v hluposti, nepoznaju pravu vieru (B) Zidia a krestania maju vela spolocne, ale nie je to ta ista viera (A) 4. Vedci objavili, ze v evolucii je velke mnozstvo dier. Co si pomyslite? Cela evolucia je blbost. Navyse derava blbost. (B) Musi na to existovat logicke vysvetlenie. (A) 5. Ludia su hriesni a svojimi zlymi skutkami sa vzdaluju od ulohy, ktora nam bola dana. Suhlasim (B) Nesuhlasim (A) 6. Na svete existuje absolutne dobro a zlo a aj nase ciny pomahaju jednej alebo druhej strane. Suhlasim (B) Nesuhlasim (A) 7. Nas zivot na Zemi ovplyvnuje zivot po zivote alebo nas dalsi zivot. Suhlasim (B) Nesuhlasim (A) 8. Lekar povedal, ze pre zlepsenie zdravotneho stavu nemoze nic urobit. Idem za inym lekarom, pokusim sa zistit viac o probleme (A) Zverim sa do ruk alternativnej mediciny, viery a modlitieb (B) Viac odpovedi A: Ste religiozny clovek, viera je pre vas dolezita a ste schopni verit a doverovat v niektore nabozenstvo. Akceptujete danu pravdu a snazite sa zit dobry zivot. Viac odpovedi B: Nie ste religiozny clovek, davate prednost vede a overovaniu faktov. Je pre vas narocne verit v nieco, co sa neda dobre dokazat a hladate logicke odpodstatnenie roznych tvrdeni. Vyrovnane odpovede: Pravdepodobne si veriaci clovek, ktori uznava svoju vieru podla seba. Dokazes verit i pouzivat vlastne myslienky a casto ta presvedci ten, kto ma lepsie argumenty. Ako vybrat nabozenstvo pre svoje deti? J.B. Watson povedal: „Dajte mi akekolvek dieta a ja Vam z neho vychovam co chcete – umelca, lekara, sudcu ci vraha“ Neustale sa vedu debaty o tom, co ma vacsi vplyv na zivot dietata. Je to genetika? Alebo je to vychova? Co vsetko mame zdedene a co vsetko sme sa podvedomo naucili? Podla ineho vyroku sme sa vsetko dolezite pre zivot naucili pred tym, ako sme vstupili do prvej triedy. Kolko si z toho teraz pamatame? Predstavte si, ze by ste sa narodili rovnako, ale boli by ste v inej rodine a vychovavalo by vas ine prostredie. Mohli by sa o vas starat ludia, ktori maju uplne ine priority a zvyky, ako vasi rodicia. Mali by ste inych kamaratov, niektore vase slabe i silne stranky by sa odkryli v inom case a tak podobne. Boli by ste to vy? A dokazali by ste si porozumiet sami so sebou? Nabozenstvo sa u nas uci uz na zakladnych skolach. Na niektorych dokonca na prvom stupni, ked sa najviac formuje osobnost cloveka. Je to tak dlhodobo, pricom prave nabozenstvo urcuje, akym sposobom bude mlady clovek posluchat a premyslat. Medzi posluchanim a premyslanim je vsak obrovsky rozdiel. Tak nabozenstvo, ako i eticka vychova, maju rovnaky ciel. Vychovat mladych, zodpovednych ludi, aby sa rozhodovali spravne a aby nerobili nieco, co spolocnosti skodi. Cela ta vychova je ale odlisna a hlavne inych ludi dokaze nabozenstvo a etika vychovat. Nabozenstvo je vhodne pre tie povolania, ktore vyzaduju pracovitost a malo otazok. Dobrym prikladom je praca niekde za pasom alebo v pokladni supermarketu. Ina moznost je naucit deti kriticky mysliet, komunikovat a spravat sa tak, aby si dokazali poradit aj tam, kde si ini poradit nedokazali. Ake nabozenstvo dat svojim detom v rannom veku? Mate v podstate tri moznosti: 1. Ziadne. Nechajte ich verit v co chcu, nezatazujte ich pravidelnymi navstevami nabozenskych budov (kostoly, synagogy, mesity…) a nehovorte im, ze toto a toto spravil boh. 2. Otvorte im Wikipediu, dajte im test, povedzte im o viacerych moznostiach. Mozno sa rozhodnu uplne inak, ako by ste si zelali. A maju na to pravo. Za nejaky cas to zistite a date im moznost vybrat si znovu. 3. Jedno konkretne nabozenstvo, ktore je vam blizke a pouziva sa v blizkom okoli. Idealne bude, ak sa s nimi obcas porozpravate o tom, co sa uci napriklad v skole. Uvidite, aky zaujem o dany predmet skutocne ma. V kazdom pripade treba vediet, ze to nie je vas zivot, ale ten ich. Vela veci sa meni a to, co je pre vas poriadok, moze byt aj pre vasich najblizsich uplny chaos. Netreba sa cudovat, ze po starom otcovi, polnohospodarovi, pride otec. Tiez polnohospodar. A za nim pride syn, ktory sa da na programovanie a vobec sa mu nechce orat pole. Iste, da sa donutit nasilim a uz idu rodinne vztahy dokelu. Toto chceme? Podobne je to s vierou. Po dvoch generaciach napriklad rimskokatolikov pride niekto, kto sa rozhodne zit ako ateista. Nutit ho chodit do kostola? Davat mu prednasky o desiatich prikazaniach, ked vam kedykolvek vygugli 20 dovodov, preco je to podla neho hlupost? Ak chcete mat rozumne deti a ak chcete, aby mohli zit ako ludia a nie ako ovce, netlacte do nich nieco, co im v skutocnosti ovela viac ublizi, ako pomoze. Ani vtedy, ked to podla vasho uvazenia pomohlo vam. Prehlad hlavnych nabozenstiev Ja som Pan, Boh tvoj! Nebudes mat inych bohov okrem mna, aby si sa im klanal. Niekedy je to skoda, vyber je skutocne ohromny. Budhizmus – zaujimava viera, ktora ma prvky tak nabozenstva, ako aj filozofie. Tazko urcit, k comu ma blizsie. Budhisti neuznavaju Budhu ako boha, ale skor ako ucitela, ktory im povedal viac o zivote. Budhizmus je zamerany na nenasilie a meditacie, veduce skor k pokojnej ceste zivote a zdokonalovaniu, ako k sustredeniu sa na vztah s Bohom. Budhizmus uznava priblizne 300 milionov ludi po celom svete. Zaujimava je jedna z najdolezitejsich myslienok – bohatstvo neznamena stastie. Hinduizmus – komplexne a komplikovane nabozenstvo s mnozstvom bohov. Zakladna trojica spociva z tvorcu (Brahma), udrziavatela (Krisna) a nicitela (Siva). V hinduizme ma kazda vyznamna rieka ci iny kus prirody svojho boha a cez mnozstvo znovuzrodeni v kastovom systeme sa posuvame aj v duchovnom zivote. Dusa sa po mnohych znovuzrodeniach vytrhne z cyklu zivota a ide na zasluzeny odpocinok. Hinduizmus ma priblizne 1 miliardu veriacich, predovsetkym v Indii. Hinduizmus nema proroka, ale pochadza zo starych vedskych pribehov, podobne ako niekolko dalsich nabozenstiev. Islam – monoteisticke nabozenstvo, ktore spolu s Krestanstvom, Judaizmom a niektorymi dalsimi vierami vychadza z tzv. Abrahamovskej tradicie. Moslimsky boh, Allah, stvoril svet a vsetko dobre i zle v nom. Vsetko, co sa stane, je jeho plan a nie su ziadne vynimky. Mohamed je posledny a najdolezitejsi prorok a priniesol ucenie od Allaha ludom. Najdolezitejsia kniha Islamu, Koran, sa uci naspamat, a to casto uz vo veku, ked deti este nevedia citat. Islam je mimoriadne rozlicne nabozenstvo a v kazdej krajine je zivot uplne iny. Netreba sa ani cudovat, vsak Islam je v ohromnom pocte krajin, od Maroka po Indoneziu. Nie je pravda, ze Moslimovia su teroristi. V kazdom nabozenstve je male percento nebezpecnych blaznov. Vo vacsine moslimskych statov maju zeny menej prav ako muzi. Islam sa deli na dve zakladne skupiny, na Summitov (vacsina moslimov) a Siitov (ziju predovsetkym v Irane). Krestanstvo – povodne mala zidovska sekta, zamerana na uznavanie Jezisa Krista ako syna jedineho Boha. Krestania sa na zaciatku nasho letopoctu rozsirili po vtedajsom Rime, kde ho Rimania uznali na rovnopravne (313n.l.) a neskor jedine nabozenstvo. V stvrtom storoci Rim prestal byt sidlom cisarov a zacal byt sidlom papezov. Pocas stredoveku a novoveku sa Krestanstvo rozsirilo po svete a dnes je ho mozne najst na kazdom kontinente. Krestanstvo je monoteisticke a pomerne konzervativne nabozenstvo, ktore preslo svojou reformaciou a hlasi, ze Boh je milostivy a odpusta hriechy. Zaroven bojuje so zlom, so Satanom. Krestanstvo je rozdelene na niekolko casti (rimskokatolicke, protestantske, ortodoxne) a postavu Jezisa pouzivaju aj mnohe sekty a odvodeniny. Tie z casti vyuzivaju Bibliu, pripadne tvrdia, ze jedine Biblia (ale s ich vykladom) ukryva pravdu a vsetko ostatne je loz (Svedkovia Jehovovi). Prehlad minoritnych nabozenstiev Na svete su ohromne mnozstva nabozenstiev. O drvivej vacsine ste nikdy ani nepoculi a casto su minoritou v niektorej vzdialenej krajine. Nie je mozne dat vsetky nabozenstva do jedneho zoznamu, aj ked na anglickej mutacii Wikipedie su velmi dlhe zoznamy. Zoznam nabozenstiev, ktore maju viac ako 5 milionov veriacich: Adventisti siedmeho dna (druhy Jezis sa blizi, zakladatel je prorokom. Ziadne peklo.) Bah?'? (vsetci bohovia su v skutocnosti jeden, ten isty Boh) Cao Dai (plny respekt roznym nabozenstvam, vratane umelca Victora Huga) Cinske nabozenstva a Taoizmus (Jing a Jang, harmonia dobra a zla, uznavanie predkov) Konfucionizmus (vyplnenie svojho posolstva v spolocnosti cestnou pracou a vernostou) Falun Gong (1992, Cina. Hovori o Bohoch a mimozemskych demonoch) Jainizmus (nabozenstvo zamerane na velky pocet bodov a vyhybanie sa zlej karme) Jehovizmus (Svedkovia Jehovovi. Koniec sveta je blizko, je potrebna uplna oddanost) Judaizmus (hovori o zamerani sa skor na tento zivot, ako na dalsi. Je len jeden Boh) Mormonizmus (Mormoni. Boh, Jezis a Duch svaty su tri samostatne bytosti, vela zakazov) New Age (ludia su bohovia, postup vyssie vdaka tarotovym kartam, krystalom a podobne) Scientologia (Boh nie je specifikovany, netypicke pohlady na realitu a vzdelavanie) Shinto (povodne nabozenstvo v Japonsku, povazujuce smrt za necistu. Uznavanie predkov) Sikhizmus (jeden Boh, Ik Onkar. Spravny veriaci je svaty bojovnik, bojujuci za dobro) Spiritualizmus (vychadza z Krestanstva, zamerane na duse. Tela a duse su oddelene) Desatoro bozich prikazani Jedenaste prikazanie – nevnucuj svoju vieru niekomu, kto o nu nema zaujem. V Krestanstve sa casto spomina desat bozich prikazani. Nejde o povodny krestansky text, je prevzany z Judaizmu a ten to ma prevzane z dalsich zdrojov. Podobne texty maju rozne nabozenstva. Tieto slova su niekedy az velmi vseobecne, zastarale alebo neludske. Tu je ich kratke vysvetlenie. Ja som Pan, Boh tvoj! Nebudes mat inych bohov okrem mna, aby si sa im klanal. Inymi slovami, moje ucenie je viac ako ucenie inych bohov a ty sa nemusis zaujimat o svet. Staci, ak budes na slovo a bez odvravania posluchat mna, aj keby si nesuhlasil. Nevezmes meno Bozie nadarmo. Bozie meno? Krestansky Boh ani nema meno, na rozdiel od jednotlivych inych Bohov. Spomni, aby si den sviatocny svatil. Zakazovanie prace v konkretny den ma svoje za i proti. Casto to robi problemy. Predovsetkym v sucasnosti a hlavne tym, ktori chcu/potrebuju iny harmonogram ako vacsina. Cti otca svojho i matku svoju. Niekedy je ovela dolezitejsie vychovat, ako porodit. Jedno z logickejsich prikazani. Potrebujeme na to vsak nabozenstvo, alebo staci ludske uvazovanie? Nezabijes. Ani dieta, o ktore sa matka nemoze v postarat, ak chce dokoncit skolu a mat lepsi zivot? Ani trpiaceho pacienta, ktory sa neuzdravi a v bolestiach si praje smrt? Nezosmilnis. Nabozenstva casto myslia len na rozmnozovaciu funkciu. Zakazovat casti ludskej sexuality na zaklade viery niekoho ineho je chore, hlupe a arogantne. Nepokradnes. Treba nabozenstvo na to, aby sa nekradlo? Kradne sa tam, kde niekto chce viac pre seba. Alebo tam, kde nema inu moznost, ako kradnut, napriklad kvoli hladu? Neprerieknes kriveho svedectva proti bliznemu svojmu. Neodsudzovat? Neklamat? Netarat bludy? Po tento poznatok netreba chodit do kostola. Nepoziadas manzelku blizneho svojho. Preco by sa nemohlo o nieco poziadat? Zeny su vzdelane a samostatne. Vedia povedat nie. Nepoziadas majetku blizneho svojho, ani nicoho, co jeho je. Netuzit po niecom, co ma sused? Preco nie? Je logicke pracovat, aby sme sa mali lepsie. Postavit si svoj ciel na tom, co dokazal sused? Dat si dobry vzor? Preco nie? Myslienkova mapa